Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V uvedenom návrhu zákona skupina poslancov navrhuje zvýšiť niekoľko príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a ďalej hornú hodnotu majetku, ktorú môže vlastniť osoba so zdravotným postihnutím, aby jej bol zachovaný nárok na príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ide o príspevok na auto, príspevok na úpravu bytu a tuším na kúpu pomôcky.
Návrh zákona je v súlade s ústavou medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a bude mať pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu, nebude mať vplyv na rodinu, na podnikateľské prostredie a bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som rada podporila ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Vetrák. Po mojich 15-ročných skúsenostiach v Európskom parlamente môžem povedať, že princíp subsidiarity a proporcionality sa stal akousi mantrou, ale nebol dodržiavaný a myslím si, že ani, ani národný parlament Slovenskej republiky proste nevyužil všetky možnosti, ktoré mal, keď pripomienkoval niektoré predložené návrhy, čiže bude dobré, keď sa to upresní, a ja veľmi rada tento návrh zákona podporím.
Ďakujem pekne.

Tak, vážené dámy, vážení páni, ja evidujem, že, alebo celkovo si myslím, že to, že sme sa stali členmi Európskej únie, znamená okrem iného aj, aj skutočnosť, že vieme ovplyvňovať, čo sa deje v Európskej únii a mali by sme byť aj kritickí k veciam, keď sa niečo v Európskej únii nerobí poriadne alebo keď, a tuná je to vlastne kľúčové, keď Európska únia narúša princíp subsidiarity alebo proporcionality a sú dané mechanizmy v zmysle zakladajúcich zmlúv, ako by členský štát mal k tomu pristupovať. My k tomu pristupujeme ako Slovenská republiky pomerne laxne, ja o tom budem viacej hovoriť pri tej novele rokovacieho poriadku a nie je to vyslovene že môj názor, je to štatisticky preukázané, pretože Európska komisia každý rok zverejňuje štatistiku, akým spôsobom jednotlivé členské štáty pristupujú k posudzovaniu, posudzovaniu dodržiavania princípu subsidiarity, a tie čísla, ktoré vám spomeniem, samozrejme, sú zverejnené aj na stránke Európskej komisie, sú, sú úplne jednoznačné. My v zásade ako Slovensko sme teda na chvoste krajín, ktoré, ktoré nejakým spôsobom sa vyjadrujú, že právny akt Európskej únie narúša princíp subsidiarity oproti iným. Teda, hej, že na zase medzi tými, medzi tými najlepšími sú Španielsko, dokonca Česká republika, čiže problém je zjavne niekde inde, nie v tom, že by sme boli malý štát, ktorý by nevedel niečo v Európskej únii dokázať. Nakoniec Česká republika tiež nie je až taký, taký početne obyvateľstvom početne veľký štát, že by, že by teda sa staval do podobnej pozície.
Čo riešim v tomto ústavnom zákone. Ak si odmyslím tie legislatívnotechnické úpravy, ktoré už teda spočívajú v tom, že vypúšťajú Európske spoločenstvo alebo dneska už návrhy právnych predpisov sú iba návrhy Európskej únie po prijatí Lisabonskej zmluvy, už v zásade aj skôr, čiže to, to už jednoducho nie je aktuálne a navyše ani náš rokovací poriadok to už tak nepoužíva. Ten bol už novelizovaný skôr, len ústavný zákon sa ťažšie mení.
Takže ak si odmyslím tieto legislatívnotechnické úpravy kde len spresňujeme, že, že už nepôjde o návrhy práv, právnych aktov Európskych spoločenstiev, len Európskej únie, tak v zásade tá úprava je postavená na tom, že parlamentu, parlamentu sa poskytuje väčší komfort pri vyjadrovaní stanovísk, odôvodnených stanovísk k návrhom právnych aktov v Európskej únie.
Dnes, dnes je celý návrh ústavného zákona o záležitostiach o spolupráci o záležitostiach Európskej únie medzi parlamentom, vládou nadstavený viac tak, aby mal komfort člen vlády. To znamená, hovoríme, že návrhy sa majú zasielať na zaujatie stanoviska v dostatočnom časovom predstihu, čo nikde nie je definované. Hovoríme, že Národná rada potom má dva týždne na to, aby zaujala stanovisko, inak má smolu, teda tak to zjednodušujem. Hovoríme, že člen vlády sa môže odchýliť od stanoviska parlamentu, keď to považuje sa potrebné. Čiže celý ten zákon ústavný je vlastne nastavený v prospech, prospech vlády, v prospech člena vlády, a aj keď parlament povie, že sa mu niečo nepáči na úrovni Európskej únie, tak ten člen vlády to vie v zásade odignorovať a, a mali sme tu už aj na tejto schôdzi taký prípad, kde sme to kritizovali a viacerí sme to kritizovali.
Ja som nechcel robiť nejaké nejak, že úplne nejaké brutálne alebo dramatické zásahy, ale naozaj ten zákon smeruje k tomu, aby parlament získal o niečo silnejšie postavenie v týchto záležitostiach, a to konkrétne nasledovným spôsobom. Tú lehotu v dostatočnom časovom predstihu spresňujem na päť pracovných dní pred rokovaním zástupcov vlád členských štátov, ak vec neznesie odklad. Ako sú naozaj výnimočné veci, niekde prebieha nejaká vojna, proste pandémia a tak ďalej, čiže niekedy naozaj budú výnimočné situácie, kedy vec neznesie odklad. Ale inak pri tom štandardnom behu a kolobehu schvaľovania právnych predpisov Európskej únii, ak si dáme lehotu päť pracovných dní pre vládu, tak to nijako, nijako nezasahuje do, do tohto nastavenia, do toho celého chodu a je to pre parlament predsa len jasnejšia pozícia, ako keď je tam dnes napísané, že v dostatočnom časovom predstihu, a tým pádom tá vláda to v zásade môže urobiť ako kedykoľvek to považuje za vhodné a môže tým pádom aj takýmto spôsobom stresovať parlament, stresovať parlament s tým, že mu dá krátku dobu na to, aby sa k nejakému návrhu právneho aktu na Európskej úrovni vyjadroval.
Rovnako skracujem tú lehotu na samotné vyjadrenie sa k, k návrhu toho právneho predpisu, ktorý na európskej úrovni je predkladaný, a to až na deň pred jeho prijatím. To znamená, že Národná rada bude mať naozaj pomerne flexibilný čas aj dlhý čas na to, aby vedela zareagovať aj tesne predtým, ako sa bude právny predpis prijímať. Dneska je to nastavené úplne opačne, že do dvoch týždňov sa treba vyjadriť, inak už platí to, čo predložila vláda, a nemyslím si, že je to správne, pretože mal by naozaj aj parlament hrať oveľa dôležitejšiu úlohu v týchto veciach než samotná vláda.
No a potom je tu, samozrejme, aj určitý sankčný mechanizmus, ale taký nepravý sankčný mechanizmus. Tí, ktorí sa týmito vecami viac zaoberáte, viete, že je možné vo vzťahu k právnym aktom Európskej únie vyjadriť viacero výhrad. Tá výhrada môže byť obsahová, výhrada môže byť časová a existuje aj, existuje aj výhrada, ktorá sa volá, že parlamentná výhrada, ale parlamentnú výhradu málokedy členovia vlády na európskej úrovni vyjadrujú, pretože celý ten proces je nastavený tak, že ten parlament to buď posudzuje formálne, ale má... nemá dostatok času na to, aby sa tým právnym predpisom zaoberal, a teda parlamentná výhrada je pomerne vzácnosťou. Ak posunieme tie lehoty, nastavíme tie lehoty spôsobom ktorý navrhujem, tak bude aj vytvorený väčší priestor na to, aby parlament mohol vyjadrovať výhrady voči, voči návrhom právnych predpisov na úrovni Európskej únie a nastavujem ten mechanizmus vo vzťahu k vláde spôsobom, že pokiaľ vláda alebo poverený člen vlády nepredloží parlamentu návrh stanoviska vo vzťahu k tomu právnemu predpisu Európskej únie, tak člen vlády je povinný vyjadriť túto parlamentnú výhradu. To, že čo je to parlamentná výhrada, ja potom spresňujem v tej novele rokovacieho poriadku, ktorý, ktorá, ktorá súvisí s týmto, s týmto návrhom zákona, pretože ústavný zákon nerozlišuje medzi tými výhradami, hovorí len o negatívnom stanovisku. Čiže aj preto v tomto predpise návrhu zákona ústavného hovorím o, o negatívnom stanovisku, ale to negatívne stanovisko potom v rokovacom poriadku je rozvedené v tej novele rokovacieho poriadku a, a je tam jasné z toho, že je to parlamentná výhrada.
Čiže jednoducho ak, ak vláda odignoruje parlament, že mu nepošle stanovisko a návrh stanoviska k tomu právnemu predpisu včas v tej lehote, ktorá je nastavená, tak člen vlády bude automaticky musieť na úrovni Európskej únie v tom danom orgáne vyjadriť parlamentnú výhradu a dočasne teda nesúhlasiť s tým návrhom právneho predpisu, až pokiaľ to parlament v tej ďalšej fáze neposúdi tak, aby sme si boli, aby bolo jasné, či predpis narúša princíp subsidiarity, alebo nenarúša. No a takisto potom aj ruším v týchto veciach v tejto danej situácii ruším tú možnosť pre člena vlády, aby alebo navrhujem zrušiť tú možnosť pre člena vlády, aby sa mohol odchýliť od stanoviska parlamentu, alebo teda aby sa mohol odchýliť od toho, od tej parlamentnej výhrady, pokiaľ naozaj došlo k situácii, že vláda ani nepredložila ten návrh stanoviska.
Takže najmä pre tých, ktorí tak citlivejšie vnímajú veci, ktoré sa dejú aj na úrovni Európskej únie, pre tých, ktorí majú naozaj taký väčší vzťah k tomu, aby právne predpisy Európskej únii nezasahovali do princípu subsidiarity a proporcionality, tak pre, pre tých by mal byť tento návrh ústavného zákona a táto novela takým, by som povedal, povzbudením do ďalšej práce vo vzťahu k, k tomu, akým spôsobom si vieme v niektorých prípadoch aj obrániť tie naše národné alebo vnútroštátne záujmy na úrovni Európskej únii, a to akým spôsobom sa toto potom detailne procesne dá spraviť, tak budem popisovať v tej novele rokovacieho poriadku, ktorá je asi o tri body, o tri body ďalej. Tak nechám na vaše zváženie, ja viem, že viacerí tu v parlamente ste takto nastavení, a preto by som vás chcel aj požiadať o podporu tohto návrhu zákona, tak aby bol postúpený aj do druhého čítania s tým, že tie lehoty, samozrejme, môžu byť nastavené aj inak, vieme sa o tom rozprávať úplne odborne, vecne, lebo toto nie je niečo, čo bol, bolo nejakým predmetom volebného programu hnutia OĽANO. Toto je niečo, čo vychádza naozaj z dlhodobej praxe aj toho, ako tento parlament má nastavené právomoci vo vzťahu k Európskej únii a akým spôsobom sa tuná vôbec, aj zo štatistiky to vyplýva, málo bráni ten princíp subsidiarity a proporcionality.
Takže pre všetkých, ktorí sú nejak takýmto spôsobom nastavení, tak, tak verím, že podporia tento návrh zákona tak, aby bol postúpený aj do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.