Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.2.2022 o 10:57 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:57 - 10:59 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci, chcela by som sa poďakovať kolegyni Moniky Kozelovej za tento príspevok myslím si, že pamiatkový úrad je neskutočne dôležitý pre ochranu pamiatok na Slovensku. Samozrejme celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny. Napríklad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovom chránenom území napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa je
===== samozrejme celý systém ochrany pamiatok aj na Slovensku potrebuje zmeny, napríklad v pohľad bežného občana, ktorý žije v pamiatkovo chránenom území, napríklad máme v okrese historické centrum obce Hniezdne alebo historické centrum mesta Stará Ľubovňa je taký by som povedala negatívny. Stanovisko pamiatkového úradu je niekedy pre vlastníka objektu v tomto historickom objekte tak finančne náročné, že ho nedokáže naplniť hlavne preto, že nemá financie. keď rešpektuje stanovisko pamiatkarov, tak zostane ten objekt nezmodernizovaný, nezrekonštruovaný a potom nám pamiatky teda, pamiatky chradnú a sú vlastne v takom nevyhovujúcom technickom stave. Čiže keď štát si povie, že budeme chrániť toto historické centrum obce alebo mesta a stanovíme vlastníkom podmienky, mal by nájsť aj finančné prostriedky na to, aby týmto ľuďom pomohol tento objekt zrekonštruovať. Čiže samozrejme pamiatkový úrad má veľmi dôležité poslanie a verím, že spoločne s pani kolegyňou Kozelovou aj s pánom podpredsedom nájdeme také riešenie aby aj Pamiatkový úrad a členovia Pamiatkového úradu boli spokojní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 10:49 - 10:57 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, určite všetci ste dostali na maily sťažnosti a rôzne materiály od pamiatkárov, ja sa teda budem venovať dnes pamiatkám a stavebnému zákonu a je to moja parkete tak som si to takto dovolila. Ja som ich tiež dostala nespočet asi najjednoduchšie to zhrnula stránka "Čierne diery" na facebooku. Musím povedať, že urobili kus dobrej práce a budem ich aj dnes citovať takže to len pre informáciu a pre dodržanie autorského zákona. Slovensku hrozí, že si vlastnou vinou odpíše starostlivosť o pamiatky týmto zákonom, všetko je však riešiteľné. Varujú pred tým nielen aktivisti ale teda hlavne samotné pamiatkové úrady. Pamiatkári sa spojili v otvorenom liste ale po pár dňoch ho museli aj stiahnuť z vlastnej stránky a upozorňujú v nich na riziká nového stavebného zákona. Povesť ochrany pamiatok na Slovensku nie je v súčasnosti dobrá. Ale po novom sa môže ešte zhoršiť. Nový systém zahltí odborníčky a odborníkov novou byrokraciou, ktorá je mimo ich záber. A keď nebudú mať námietky v krátkej lehote bude sa to brať tak, že súhlasia a môže sa búrať alebo stavať. Toto je to čo hrozí. Sme zavalení spismi je nás mál nemáme šancu odborne sa vzdelávať a špecializovať. My na Slovensku ani nevieme čo všetko nevieme. Takto by sa dala zhrnúť frustrácia pamiatkárov na Slovensku, takto to píšu samotní pamiatkári. Kým na Slovensku máme dohromady zhruba 200 odborných zamestnancov, na pamiatkových úradoch v susednom Česku je to viac ako dvetisíc ľudí. Minulý rok sa s nimi stretávali aj v rámci nových výskumov a niektorí ešte stále nestratili oduševnenie pres svoju prácu. Ak ste krajským pamiatkárom na Slovensku musíte rozumieť všetkému od stredoveku cez ľudové staviteľstvo, železničné stavby až po neskorú modernu, keďže vaša činnosť je stanovená geograficky podľa regiónu v ktorom pôsobíte a špecializovať sa len na jeden typ architektúry je nepredstaviteľné. Bez toho však nevyhnutne trpí kvalita väčších rozhodnutí.
Na Slovensku chýbajú metodiky obnovy, pamiatkár musí byť zároveň právnikom, úradníkom, musí byť zorientovaný v stavebných konštrukciách aj štukatérskych detailoch. Niet divu, že sa na voľné pracovné pozície takmer nikto nehlási a to už nehovorím o ohodnocovaní pamiatkárov. Na obrovské kraje na Slovensku pripadajú jednotky úradníkov, ktorí majú veľa práce za slabý tabuľkový plat. To, že rozhodujú o stavebnom zámere niekoľko mesiacov nie je preto, že sú pomalí ale zúfalo poddimenzovaní. Máme jednoducho nedostatok ľudí. Jeden úradník má vedieť robiť metodiku, usmerňovať obnovu konkrétnych budov, má si stíhať ustriehnuť zámery na svojom území, dávať pokuty, robiť revízie, archívny výskum a teoreticky aj osvetu. A popri tom všetkom sa stretávať s vlastníkmi pamiatok, architektmi a stavebníkmi. Debata o kultúrnom dedičstve na Slovensku sa začína končiť tým či majú jednotlivci na úrade čas začať konanie na vyhlásenie pamiatky a či nájdu podporu u svojich nadriadených. Je naozaj šialené, že sme si zvykli, že takto to na Slovensku funguje. Pamiatkár často stojí pred ťažkým rozhodnutím, pustiť sa do akútneho prípadu s neistým výsledkom alebo konečne riešiť hŕbu podnetov, ktoré má na stole ohľadom iných budov možno aj niekoľko rokov. Buď alebo. Niektoré odložené prípady sú možno jednoduchšie na vybavenie ale zatiaľ čo čakajú roky na stole možno spadnú alebo budú zbúrané, taká je realita. A ja za seba hovorím, že skôr zbúrané. Ako tieto problémy ovplyvňujú návrhu nového stavebného zákona? Kunsthistoričky, archeológovia, architektky a iní odborníci na pamiatky sa v mene pružnejšieho stavebného zákona majú premeniť na administratívnu zložku.
Možno je pravda, že získajú väčšie právomoci. V skutočnosti ich nebudú mať kedy využiť. Po novom majú posudzovať či má stavba dosť elektrických prípojok alebo parkovacích miest s čím nemajú skúsenosti a nebudú mať ani dostatok času a kapacít. Hrozí, že mnohí z nich zo svojej profesie radšej odídu. Pamiatkový úrad je už dlhšie bez riadneho vedenia keďže výberové konanie na nového riaditeľa bolo zrušené. Inštitúcia je teda momentálne v podstate bezbranná. Pamiatkári kontaktujú aktivistov s prosbou o pomoc. V médiách sa im ťažko vysvetľujú výhrady k legislatíve jednoduchým jazykom. Žilinský pamiatkový úrad to povedal celkom jasne. Systém ochrany pamiatok má veľa nedostatkov ale teraz mu hrozí paralýza, aby nekomplikoval veľké investičné plány. Ak chcú investori rýchlejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie je to v poriadku ale nenájdu ho v národných kultúrnych pamiatkách. Nič nie je nepredvídateľnejšie ako historický dom, nič nie je pomalšie ako kvalitná obnova budovy starej desiatky alebo stovky rokov. V zahraničí majú zavedené mnohé nástroje na kompenzovanie zvýšených nákladov pre majiteľov zákonom chránených pamiatok. Na Slovensku poznáme len ich zlomok, ale napriek tomu máme aj tu množstvo úspešných príkladov obnovy. Nový zákon je viac-menej nepochopením toho čomu sa pamiatkári venujú a majú venovať. Moja zásadná otázka preto znie: Kde vezme pamiatkový úrad ďalších zhruba tisíc pracovníkov, z financií akého ministerstva budú platení a kto ich vyškolí v oblasti stavebníctva ako takého. Je mi jasné, že zmena stavebného zákona je nevyhnutná, je mi jasné, že je to veľký boj preto budem rada ak zákon bude pamätať aj nato ako zákon naplniť technicky.
Lebo ak pamiatkári nebudú stíhať odpovedať do 15 resp. teraz už do 30 dní čo zatiaľ nemajú šancu, budú nám tu pamiatky padať rovnako ako Kelti na hrade. Zároveň aj tu je priestor pre bujnenie korupcie. Veď bude stačiť len nestihnúť vydať súhlas na pamiatku a môže vziať za svoje, preto verím, že aj táto časť sa detailne vyrieši v novom zákone a že sa posunieme ďalej. Takže, za mňa len toľko a verím, že v druhom čítaní už aj s pozmeňujúcimi návrhmi vyriešime aj túto časť stavebného zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:44 - 10:46 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Chcela by som sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vzniesli faktické poznámky k môjmu príspevku. Som veľkým zástancom napríklad zmeny územného členenia na Slovensku, nemyslím si, že v súčasnosti aj keď samozrejme to bolo nastavené podľa určitých politických kritérií, že, že to je nemenné ale uvedomujem si, že štyri roky jedného volebného obdobia jednej vlády a urobiť územné členenie tak, aby boli všetci spokojní je veľmi náročné už z toho dôvodu, že toho roku 2022 budú spojené voľby do samosprávy a o aj do regionálnej, takže, že urobiť vlastne zmenu a štruktúru územného členenia to aj keď som teda obrovským zástancom toho je veľmi náročné. Ale samozrejme vidíme, že z toho sa vlastne odvíjajú aj tie ďalšie veci. A určite keby sa nám to bolo podarilo veľmi rýchlo čo by som bola ocenila, tak bolo by super. Tak ja napríklad stále hovorím, že Spiš malo by byť, mal by byť zjednotený a je pre mňa nepochopiteľné, že Spišská Nová Ves patrí do Košického kraja a ostatné do prešovského, ale toto zmeniť je veľmi náročné. Čiže aj toto je vlastne o územnom plánovaní a samozrejme o ďalšej štruktúre štátnej správy tak ako povedal pán kolega Faič, budeme ešte hovoriť, takže som sa pýtala hlavne na finančné náklady, ktoré to budú stáť, takže môžem potom ešte vo svojom príspevku sa k tomu vrátiť. Takže veľmi pekne ďakujem a verím, že spoločnými silami sa nám podarí vytvoriť tri kvalitné zákony, ktoré nahradia zákon 50/1976 Zb. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:43 - 10:44 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a...
===== Ďakujem milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a je tam ešte jeden taký aspekt, ktorý by som chcel vypichnúť. To je to, že pri tom územnom plánovaní keď je starosta a primátor a poslanci keď sú kriví, tak potom ten verejný záujem nie je verejným záujmom ale je to záujem tých ľudí. Pán Holý, teraz roztvoril tými rukami ale ten zákon by mal byť taký, aby toto nemohlo byť, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomu čo tu bolo dlhé roky keď si naozaj verejná správa robila čo chcela a bola krytá zvrchu zprava zľava, korumpovala sa tu, kradlo sa tu, podplácalo sa tu a občan jednoducho doma šúchal nohami a mohol písať všade kde písal nohami. Takže tento zákon by podľa mňa mal v prvom rade zabrániť tomu, aby si územný plán robil kto chcel a ako chcel a verejný záujem pre mňa je super ale nesmie byť nad záujmom občana. Nesmie, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:43 - 10:44 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a...
===== Ďakujem milá kolegyňa, naozaj to bolo výborné a je tam ešte jeden taký aspekt, ktorý by som chcel vypichnúť. To je to, že pri tom územnom plánovaní keď je starosta a primátor a poslanci keď sú kriví, tak potom ten verejný záujem nie je verejným záujmom ale je to záujem tých ľudí. Pán Holý, teraz roztvoril tými rukami ale ten zákon by mal byť taký, aby toto nemohlo byť, aby sme zabránili, aby sme zabránili tomu čo tu bolo dlhé roky keď si naozaj verejná správa robila čo chcela a bola krytá zvrchu zprava zľava, korumpovala sa tu, kradlo sa tu, podplácalo sa tu a občan jednoducho doma šúchal nohami a mohol písať všade kde písal nohami. Takže tento zákon by podľa mňa mal v prvom rade zabrániť tomu, aby si územný plán robil kto chcel a ako chcel a verejný záujem pre mňa je super ale nesmie byť nad záujmom občana. Nesmie, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:42 - 10:43 hod.

Dobeš Peter
aby boli akceptované pre väčšinu. V každom prípade miestna regionálna samospráva tu mala svoje miesto a určite aj v budúcnosti bude mať prioritné miesto, ktoré jej z tohto zákona vyplýva. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.2.2022 10:41 - 10:43 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja ti chcem tiež vyjadriť uznanie pani poslankyňa Zita Pleštinská. Ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme sa tomuto problému systematicky venovali a vidím, že koľko otázok je stále otvorených napriek tomu, že sme mali už niekoľko sedení aj s predkladateľom pánom ministrom. Myslím si, že proces zmeny zákona o územnom plánovaní a následne stavebného poriadku je veľmi zložitý proces a všetkých sa nás viac alebo menej týka. Každý niekde žijeme v nejakej obci, v nejakom meste a táto obec a mesto nám ponúka potenciál svojho územia. Je na nás ako rozumne dokážeme múdro a rozvážne využívať tento priestor s rešpektovaním prírodného, kultúrneho, spoločenského prostredia jednotlivých prvkov krajiny s cieľom, aby sme ich využívali aj tieto danosti, ktoré nám táto obec alebo mesto ponúka. Boli sme spolu účastní s pánom predsedom výboru aj na prijatí členov ZMOS-u. Z poverenia predsedu Národnej rady chcem povedať, že tam sme prevzali po diskusii od predstaviteľov ZMOS-u pripomienky, ktoré uvidíme po vyhodnotení, ktoré sa dajú, ktoré sa nedajú pripomienkovať, aby boli akceptované pre väčšinu. V každom prípade miestna regionálna samospráva tu mala svoje miesto a určite aj v budúcnosti bude mať prioritné miesto, ktoré jej z tohto zákona vyplýva. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 10:27 - 10:37 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme, čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická, či
===== ... musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status kvo. Samozrejme s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu alebo chceme zachovať status kvo. V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať. Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om a boli podané otázky a pripomienky tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnou plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Už od roku 1985 takmer 20 rokov som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne. Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá a je z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem. Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť myslím si, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá. Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené nakoniec roku 2030 dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa. Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2022 10:27 - 10:37 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister Holý, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, musíme si uvedomiť, že sme v prvom čítaní prvého z troch zákonov, ktoré majú nahradiť stavebný zákon 50/1976 Zb., ktorý platí už viac ako 45 rokov. Bol niekoľkokrát novelizovaný a všetci sa zhodneme v tom, že súčasný stavebný zákon už nezodpovedá požiadavkám terajšej doby. Musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status quo.
Samozrejme, s novou paradigmou súhlasíme, čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická, či
===== ... musíme si povedať, či potrebujeme úplne novú paradigmu povoľovania stavieb alebo zachováme status kvo. Samozrejme s novou paradigmou súhlasíme. Čiže otázka je teraz v prvom čítaní najprv politická. Či budeme meniť legislatívu alebo chceme zachovať status kvo. V druhom čítaní, keď by sme o tom rozhodli, že posunieme tieto návrhy zákonov do druhého čítania sa potom budeme snažiť naše odborné pripomienky vyprecizovať. Všetci vieme, že v súčasnosti prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného povolenia je daný na obciach. Samozrejme obce vytvorili niektoré samostatné stavebné úrady, keď mali svojich odborne spôsobilých pracovníkov alebo spoločné stavebné úrady, kde vlastne robia prenesený výkon štátnej správy pre väčšie územie. Je pravda, že tento prenesený výkon štátnej správy nie je dofinancovaný štátom a je problém, že obce zo svojich originálnych funkcií a originálneho rozpočtu musia tieto služby obyvateľom alebo prenesený výkon štátnej správy zafinancovať. Čiže zákon 50/76 by mali nahradiť tri zákony. Čiže je to vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. Tiež sme si vypočuli pripomienky ZMOS-u a som presvedčená o tom, že keby tento zákon prešiel do druhého čítania určite budeme musieť zaprecizovať mnohé články týchto zákonov. Ja som v rámci toho stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om a boli podané otázky a pripomienky tiež vybrala niekoľko tém, ktoré ma teda veľmi zaujímajú a v tomto, v tejto rozprave o zákone o územnou plánovaní by som chcela spomenúť také štyri dôležité body, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Už od roku 1985 takmer 20 rokov som pracovala na stavebnom úrade a venovala som sa vlastne tejto téme ako odborne spôsobilá osoba v tejto téme a v súčasnosti ako starostka obce máme úradovňu, kde vlastne riešime prenesený výkon štátnej správy a určite viem posúdiť každé to jedno obdobie malo svoje výhody, malo svoje nevýhody. Samozrejme súčasný stav je veľmi zložitý a čo je najväčším problémom je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktoré obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu alebo nevykonávajú vôbec.
Čiže vrátim sa teda k zákonu o územnom plánovaní, čiže pýtala som sa tímu pána podpredsedu vlády Holého ako je zabezpečená ochrana verejného záujmu. Tento návrh zákona o územnom plánovaní upravuje definície verejného záujmu a stav vo verejnom záujme § 5 písm. v a w. Cieľ územného plánovania je formulovaný na základe odborných konzultácií nasledovne. Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky. Samozrejme tento paragraf určite treba zaprecizovať, pretože ochrana verejného záujmu je veľmi dôležitá a je z hľadiska potom napríklad vyvlastňovania, kde musí byť presne povedané, čo je verejný záujem. Druhá téma je, že vlastník pozemku alebo developer bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech a ako to bude môcť obec ovplyvniť. Áno aj dnes môže akákoľvek osoba iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech. Problém je ale v tom, že obec nie je povinná sa žiadnym podnetom zaoberať a to vytvára v praxi podľa navrhovateľa zákona diskriminačné prístupy k týmto návrhom. Jednoducho sú návrhy, ktorými sa nikto nezaoberá. Tiež takéto prostredie vytvára priestor na korupciu. Myslím si, že keď tie pripomienky dostanú starostovia obcí, tak ich neberú na ľahkú váhu, ale sa tými pripomienkami zaoberajú. Samozrejme nikdy nie je sto percent ľudí spokojných. Sú tí, čo sú spokojní a potom sú tí, čo sú nespokojní alebo menej spokojní. Čiže aj v tomto § 32 návrhu zákona budeme musieť ešte upraviť a nejakým spôsobom tento zákon zaprecizovať.
Tretia taká moja otázka alebo obava je, že prečo pri obstarávaní územného plánu vypadlo zadanie. Dostala som odpoveď, že zadanie ako zadávací dokument pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie ostáva zachované v jeho vecnej podobe. Upúšťa sa iba od jeho detailného, rozsiahleho a časovo aj finančne náročného spracovania a akoby samostatnej etapy územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa osobitne obstaráva, prerokúva a schvaľuje v podstate totožným spôsobom ako vlastný návrh územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa môjho názoru profesne ako architekta zadanie je veľmi dôležité a opäť myslím si, že v ďalšej debate budeme sa snažiť ešte tento, túto časť zákona zaprecizovať tak, aby vlastne to zadanie nevypadlo, aby bolo dôležitým nástrojom materiálom územnoplánovacej dokumentácie.
No a 4. bod je vlastne ten, že predložený návrh zákona zatiaľ nedokáže účinne fungovať v praxi pokiaľ obce nebudú mať aktuálne územné plány. Vytvoriť však územný plán je dlhodobý proces, preto aj stavebné povolenia nebudú fungovať ako bankomat, do ktorého developer vloží návrh projektu a z druhej priehradky mu automaticky vypadne povolenie. Určite sa dá povedať, že prístup k informáciám z územného plánu, ich prehľadnosť aj využiteľnosť v digitálnom prostredí bude plne možná až keď budú všetky územné plány rešpektovať jednotné pravidlá. Nie je to pravda, že by zákony nedokázali fungovať, hovorí navrhovateľ. Prechodné obdobie je nastavené nakoniec roku 2030 dokedy majú samosprávy čas na spracovanie nových územných plánov v novom prostredí. Prirodzene aj to sa bude vyvíjať a reflektovať. Návrh zákona o výstavbe plne reflektuje skutočnosť postupnej automatizácie procesu a dnes sa ukazuje vo svete, že tých úrovní a procesov je veľmi veľa. Čiže súhlasím s paradigmou, že treba zákon 50/76 dať na podmienky tejto doby, aby sme mohli na jednej strane realizovať stavby, na druhej strane rešpektovať životné prostredie a verím, že v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, tak naša spolupráca bude veľmi intenzívna.
Touto cestou sa chcem poďakovať aj pánovi podpredsedovi za ústretovosť a za mnohé stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:09 - 10:09 hod.

Šíbl Jaromír
Pán poslanec Muňko, ten generálny prokurátor samozrejme to bolo len také prirovnanie. Chcel som tým naznačiť, že naozaj predseda novovytvoreného centrálneho úradu bude menovaný vládou na päť rokov, čiže nebude volený a bude prakticky neodvolateľný počas toho obdobia, alebo len veľmi ťažko odvolateľný. Takže sú tam isté paralely so súčasnou pozíciou generálneho prokurátora, len toľko.
Skryt prepis