Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z...
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie v Česko-Slovensku. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6 300 tankov a obrnených transportérov, 2 000 diel a 950 lietadiel. Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií Sovietskej armády, 3 divízie poľskej armády, 1 motostrelecká divízia maďarskej armády a 1 bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR.
Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150-tisíc osôb. Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili tzv. pozývací list od niekoľkých dogmatis... dogmatistic..., pardon, dogmatických komunistov, avšak samotné vedenie KSČ vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Hoci komunistické vedenie štátu odmietalo možnosť ozbrojeného odporu, na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie a vzbury. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. V prvých týždňoch okupácie v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov. Z toho nasledovných 40 občanov zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska. Myslím, že si zaslúžia, aby som ich vymenovala.
Je to Jozef Bonk, Štefan Ciberaj, Milan Fulier, Rudolf Gavorník, Michal Hamrák, Ján Hatala, Pavol Hlaváč, Ján Holík, Bartolomej Horváth, Jozef Kadura, Jozef Kolesár, Michal Korenko, Margita Dana Košanová, Milan Lamper, Ján Lászlo, Peter Legner, Jozef Levák, Ladislav Martoník, Helena Miťková, František Moštenický, Mária Očovanová, Jaroslav Ondrejko, Ladislav Pařízek, Milan Paulík, Ján Petrucha, Viktória Rybárová, Štefan Sabol, Mária Sabová, Ján Sekel, Ivan Schmiedt, Stanislav Sivák, Miroslav Stachura, Ignác Šablatúra, Ladislav Štúň, Dominik Teplan, Karol Tóth, Anna Ulická, Štefan Zdechovan, Ing. Boris Zinovjev, Alojz Zsigrády.
Následne v období od 1. januára 1969 do júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov. Ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení.
Okupácia vyvolala aj výraznú emigračnú vlnu. V roku 1968 a ´69 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70-tisíc občanov a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5-tisíc občanov ročne. Za celú dobu existencie komunistického režimu ušlo z Česko-Slovenska viac ako 200-tisíc občanov.
Význam dátumu 21. august si veľmi dobre uvedomoval aj totalitný komunistický režim, ktorý počas každého výročia začiatku okupácie mobilizoval svoj represívny aparát, aby potlačil demonštrácie občanov, ktorí si pripomínali tento deň. Počas prvého výročia okupácie v roku 1969 boli občianske protesty dokonca potlačené krvavo. Nie už rukou okupantov, ale ich domácich pomáhačov.
Obrovské boli majetkové a environmentálne škody, niektoré staré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd spôsobených Sovietskou armádou na území Česko-Slovenska bola odhadnutá na 6 mld. korún československých.
Morálne škody spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciou, neslobodou a normalizáciou sú nevyčísliteľné.
Jednotky Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády sa nachádzali v piatich divíznych rajónoch, z toho jeden sa nachádzal na strednom Slovensku, a na štyroch letiskách, z toho jedno sa nachádzalo vo Zvolene. V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22, Temp-S, známymi tiež ako SS12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestňovania, a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989.
Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval urýchlený odchod vojsk. Dňa 26. februára 1990 bola v Moskve ministrami zahraničných vecí podpísaná zmluva medzi vládami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu o odchode sovietskych vojsk z územia ČSSR. Následne naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska.
Proces odsunu okupačných vojsk bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu 25. júna 1991. O dva dni neskôr naše územie opustil aj posledný zástupca okupačnej Sovietskej armády, veliteľ Strednej skupiny vojsk generálplukovník Eduard Vorobjov.
K návrhu pomenovania pamätných dní sa používa aktuálne platný názov Česko-Slovensko. Tak ako je to v roku, tak ako je to od roku 1990 zakotvené v kodivika... kodivicha... v kodifikačných, pardon, Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.
Skryt prepis
