Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.6.2023 o 16:38 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.6.2023 16:38 - 17:06 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po prvom čítaní sme komunikovali aj na tému nejakých dôležitých a povinných teda potrebných úprav tohto návrhu zákona. Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že naozaj sme sa tomu venovali od prvého čítania veľmi intenzívne. V tomto momente chcem poďakovať najmä pánovi poslancovi Vetrákovi a docentovi Kačaliakovi, ústavnému právnikovi, ktorí celú tú dobu riešili, riešili celý, celý ten zákona tak, aby bol, bol ústavne v poriadku.
Na záver sa, na záver vám potom prečítam pozmeňovací návrh zákona, tak ako ho upravili. Zákon. Ja sa vrátim k tomu, čo som povedala na začiatku. Zákon trvanie režimu nútenej správy neobmedzuje a to ani do času jeho trvania ani výšky splatenia záväzkov. Ako nám ukazuje prax, takéto ničím neohraničené trvanie nejakého režimu neprináša adekvátne právne istoty a to ani dlžníkom, ani veriteľom. Predpokladám preto návrh zákona, ktorý sa proces oddlžovania obcí uzavrie. Končený proces oddlženia máme v podmienkach našej legislatívy zavedený aj pri fyzických osobách a to bankrot. Ako aj konkurz a reštrukturalizáciu pri právnických osobách. Pri jednotkách územnej samosprávy tiež môže nastať situácia predĺženia, na čo zákon reaguje režimom nútenej správy. Plne však absentuje akási konečná fáza, ktorá určí všeobecne platné pravidlá pre ukončenie tohto režimu. Povedzme si zopár príkladov, čo sa deje, resp. nedeje v obci, v ktorej je zavedená nútená správa.
Obec v nútenej správe nemôže nadobúdať majetok, žiaden majetok. Ale ostávajú jej povinnosti vykonávania či už originálnych kompetencií, či preneseného výkonu správy. A teraz si predstavte, že musíte napríklad kosiť, odhŕňať sneh, prevádzkovať materskú školu, opravovať cesty, budovy, ktoré využívate na plnenie povinností uložených vám zo zákona, a to všetko bez možnosti nakúpenia potrebnej techniky či vybavenie. Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že pri dnes platnej zákonnej úprave môže režim nútenej správy trvať 20 rokov, 50 rokov ale aj 1 000 rokov. Je možné v nekončiacom režime nútenej správy riadne plniť povinnosti obce? Riadne, efektívne a hospodárne? Prax nám ukazuje, že v obciach so zavedenou nútenou správou nemôžu občania napríklad čerpať dotácie na obedy zadarmo. Predstavte si, že rodič, ktorý jediné, čím sa previnil, je, že má v občianskom preukaze ako trvalý pobyt napísanú obec, v ktorej je zavedený režim nútenej správy. Tak tento rodič nemôže mať pre svoje dieťa obed zadarmo. Nejedná sa o diskrimináciu na základe trvalého pobytu? Nie je potrebné sa pozrieť aj na ochranu práv občanov v obciach so zavedenou nútenou správou? Minimálne je určite potrebné nastaviť podmienky ukončenia nútenej správy a podmienky konsolidácie pohľadávok, čo zabezpečí, že tento obmedzujúci režim nebude trvať nekonečne. Obce v nútenej správe nemôžu čerpať žiadne formy dotácií, eurofondy. Ale na druhej strane si musia plniť svoje zákonné povinnosti.
Obce v nútenej správe majú zakázané investovať. Zakázané investovať, ale uložené povinnosti sa o občanov a svoj kataster riadne starať. Dá sa bez možnosti čerpania externých zdrojov, bez možnosti nadobúdania majetku či bez možnosti investovania riadne si plniť svoje povinnosti, pokiaľ tento obmedzujúci režim trvá dekády rokov? No nedá sa to.
Predpokladanou právnou úpravou sa upraví ukončenie nútenej správy v prípade, ak tento režim už objektívne neplní svoj účel. Podnikateľské a iné subjekty, ktoré vždy dobrovoľne vstupujú do obchodného vzťahu s jednotkou samosprávy vedia, resp. majú možnosť vedieť, aká je ročná výška rozpočtu obce. Pričom k svojej podnikateľskej činnosti majú pristupovať s odbornou starostlivosťou. Do budúcna takáto právna úprava posilní postavenie samospráv, keďže podnikajúci subjekt bude vedieť zohľadniť svoje podnikateľské riziká s ohľadom na prijatú zmenu. Navyše navrhované maximálne dvadsaťročné obmedzenie trvania nútenej správy a konsolidácie pohľadávok by malo byť dostatočnou lehotou na to, aby veritelia mali priestor spoločne s núteným správcom a dlžníkom hľadať riešenia na čo najúčinnejšie uspokojenie veriteľov. Potreba prijatia takejto úpravy je súčasťou odborných diskusií či dôvodovej správy k zákonu o rozpočtových pravidlách niekoľko rokov. Som preto rada, že sa konečne otázka riešenia nikdy nekončiacej nútenej správy otvorila a prijatou novelou odstránime hlboké právne vákuum.
Kolegovia a kolegyne, dovoľte mi teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Kozelovej a Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1672.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladajú body 1až 14, ktoré znejú:
„1. V § 17 ods. 12 sa slová „§ 19 ods. 25" nahrádzajú slovami „§ 19 ods. 31".
2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 18a Monitorovací režim
(1) Ak celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 10 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka, obec oznámi túto skutočnosť ministerstvu financií do 3 dní od jej zistenia. Túto skutočnosť obec oznámi na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Dňom doručenia oznámenia tejto skutočnosti ministerstvu financií sa začína monitorovací režim.
(2) Počas trvania monitorovacieho režimu obec každých 90 dní predloží ministerstvu financií správu o hospodárení obce.
(3) Monitorovací režim končí, ak z dvoch po sebe nasledujúcich správ podľa odseku 2 bude vyplývať, že pominuli skutočnosti podľa odseku 1. Dňom ukončenia monitorovacieho režimu je deň doručenia správy ministerstvu financií podľa prvej vety. Do 30 dní od skončenia monitorovacieho režimu predloží obec ministerstvu financií záverečnú správu o hospodárení obce."
3. V § 19 ods. 1 sa slová „podľa odseku 10 písm. a)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. a)".
4. V § 19 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Dňom doručenia oznámenia ministerstvu financií, že nastali skutočnosti podľa odseku 1, začína plynúť ochranná doba v trvaní 120 dní. Počas plynutia ochrannej doby nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci obci; už začaté konania na výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa počas plynutia ochrannej doby prerušujú. Počas ochrannej doby nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci obci."
Doterajšie odseky 3 až 30 sa označujú ako odseky 4 až 31.
5. V § 19 ods. 10 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to aj opakovane."
6. V § 19 sa odsek 10, sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 13, ktoré znejú:
„(11) Obec môže vypracovať ozdravný plán v spolupráci s veriteľmi. Dohodu o ozdravnom pláne schváli obecné zastupiteľstvo a všetci obci známi veritelia. Dohoda o ozdravnom pláne obsahuje najmä:
a) dohodu obce s veriteľmi o úprave doby splatnosti jej záväzkov,
b) dohodu obce s veriteľmi o úprave výšky jej záväzkov a ich príslušenstva,
c) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce.
(12) Schválenú dohodu o ozdravnom pláne je obec povinná predložiť ministerstvu financií najneskôr do 3 dní od jej schválenia a v rovnakej lehote ju zverejniť na úradnej tabuli a v obci obvyklým spôsobom. Predloženie dohody o ozdravnom pláne ministerstvu financií a jej zverejnenie je podmienkou jej platnosti.
(13) Schválením dohody o ozdravnom pláne vstupuje obec do monitorovacieho režimu. Počas plnenia ozdravného plánu je obec v monitorovacom režime. Ustanovenia § 18a ods. 3 sa nepoužijú."
Doterajšie odseky 11 až 31sa označujú ako odseky 14 až 34.
7. V § 19 sa odsek 14 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d) obec opakovane nepredložila správy podľa § 18a ods. 2,
e) obec neplní ozdravný plán,
f) obec neplní plán konsolidácie pohľadávok."
8. V § 19 ods. 15 sa slová „podľa odseku 10 písm. b)" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14 písm. b)".
9. V § 19 ods. 16 sa slová „podľa odseku 10" nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
10. V § 19 ods. 19 sa slová „podľa odseku 12" nahrádzajú slovami „podľa odseku 16" a slová „podľa odseku 10" sa nahrádzajú slovami „podľa odseku 14".
11. V § 19 ods. 23 sa na konci pripájajú tieto vety: „V prípade zavedenia nútenej správy z dôvodu neplnenia ozdravného plánu vypracuje nútený správca v spolupráci s kontrolórom obce správu, v ktorej vyhodnotí, či je možné pokračovať v ozdravnom pláne a za akých podmienok. Uvedenú správu predloží ministerstvu financií v lehote 60 dní od zavedenia nútenej správy."
12. V § 19 sa za odsek 23 vkladajú nové odseky 24 a 25, ktoré znejú:
„(24) Pokračovať v plnení ozdravného plánu je možné:
a) ak zo správy núteného správcu predloženej ministerstvu financií podľa predchádzajúceho odseku vyplýva, že dôvody neplnenia ozdravného plánu je možné odstrániť, alebo
b) ak obec zabezpečí ďalšie mimoriadne rozpočtové príjmy zavedením miestnych daní, zvýšením sadzieb už zavedených daní, alebo predajom nadbytočného majetku obce.
25) Počas nútenej správy, ak sa pokračuje v plnení ozdravného plánu, sa nepoužijú ustanovenia odsekov 26, 27, 30 a 32.
Doterajšie odseky 24 až 34 sa označujú ako odseky 26 až 36.
13. V § 19 ods. 32 sa slová „podľa odseku 22 alebo odseku 24" nahrádzajú slovami „podľa odseku 28 alebo 30".
14. V § 19 sa vypúšťajú odseky 35 a 36."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa doterajšie body 1až 4 vypúšťajú.
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Čl. I, v čl. I sa za doterajší bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 19a Konsolidácia pohľadávok
(1) Počas ozdravného režimu a počas nútenej správy môže obec podať na ministerstvo financií návrh na konsolidáciu pohľadávok. Podať návrh na konsolidáciu pohľadávok môže starosta po schválení návrh na konsolidáciu pohľadávok obecným zastupiteľstvom. K návrhu na konsolidáciu pohľadávok starosta pripojí stanovisko kontrolóra obce, a ak je obec v nútenej správe, aj stanovisko núteného správcu podľa § 19 ods. 23 tretej vety.
(2) Ministerstvo financií rozhodne o návrhu na konsolidáciu pohľadávok obce do 30 dní. Rozhodnutie o návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok zverejní ministerstvo financií v Obchodnom vestníku a obec v obci spôsobom obvyklým. Ak ministerstvo financií vyhovie návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, rozhodne aj o vymenovaní konsolidačného správcu, pričom sa primerane uplatnia ustanovenia § 19 ods. 17 a 18. Ak sa obec už nachádza v nútenej správe, funkciu konsolidačného správcu vykonáva nútený správca.
(3) Dňom zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku, ktorým ministerstvo financií vyhovelo návrhu obce na konsolidáciu pohľadávok, sa začína konsolidácia pohľadávok. Obec je povinná do 7 dní od dňa začatia konsolidácie pohľadávok oznámiť túto skutočnosť všetkým veriteľom.
(4) Pohľadávky splatné ku dňu podania návrhu na konsolidáciu pohľadávok je možné uspokojiť len v rozsahu podľa plánu konsolidácie pohľadávok. Rovnako sa uspokojujú aj pohľadávky podľa § 19b ods. 1 písm. g).
§19b Účinky konsolidácie
(1) Dňom začatia konsolidácie pohľadávok
a) nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia ani exekučné konanie na majetok vo vlastníctve obce; už začaté konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania sa prerušujú,
b) nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok obce,
c) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie obce s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím konsolidácie pohľadávok; vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
d) sú neúčinné zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzavretú s obcou alebo od nej odstúpiť z dôvodu konsolidácie pohľadávok,
e) až do jej skončenia nesmie byť starostovi, poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi ani ostatným zamestnancom obce vyplatená odmena,
f) môže druhá zmluvná strana, ktorá je povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s obcou pred začatím konsolidácie pohľadávok, vopred odoprieť svoje plnenie až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie,
g) sa stávajú splatnými všetky záväzky obce.
(2) Konsolidačný správca v spolupráci s hlavným kontrolórom obce vypracuje do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok plán konsolidácie pohľadávok.
§ 19c
Náležitosti a podmienky plánu konsolidácie pohľadávok
(1) Plán konsolidácie pohľadávok obsahuje najmä:
a) zoznam veriteľov a výšky ich pohľadávok,
b) úpravu doby splatnosti záväzkov obce,
c) opatrenia na zabezpečenie mimoriadnych rozpočtových príjmov podľa § 19 ods. 24 písm. b),
d) úpravu výšky záväzkov obce v členení na istinu a príslušenstvo,
e) plán plnenia jednotlivých záväzkov obce,
f) rozpočet obce s výhľadom na najbližších päť rokov.
(2) Plán konsolidácie pohľadávok sa zostavuje na obdobie maximálne 20 rokov.
(3) V pláne konsolidácie pohľadávok sa plnenie záväzkov obce rozvrhne tak, aby bolo možné uhradiť celú istinu a príslušenstvo pohľadávok do doby 20 rokov. Pri pohľadávkach, o ktorých prebieha spor na súde alebo rozhodcovské konanie, sa zohľadňuje iba suma istiny spornej pohľadávky vážená percentom pravdepodobnosti neúspechu obce v spore, vždy najmenej hodnotou 20%. Prostriedky vyčlenené na úhradu spornej pohľadávky obec viaže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(4) Pri príprave plánu konsolidácie pohľadávok sa postupuje tak, že obec vyčlení časť vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov, a to tak, aby bolo možné v lehote 20 rokov zaplatiť 100 % istiny a príslušenstva, pričom však obec musí vyčleniť najmenej 5 % vlastných príjmov rozpočtu obce. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec musí použiť na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov.
(5) Ak pri vyčlenení 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce rozpočtovaných v roku, v ktorom sa zostavuje plán konsolidácie pohľadávok, po dobu 20 rokov nebude možné uspokojiť 100 % istiny a príslušenstva, pomerne sa uhradia záväzky obce takým spôsobom, aby bola uhradená celá istina a časť príslušenstva, ktorú bude možné uhradiť do doby podľa prvej vety. Vo zvyšku sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(6) Ak nebude možné pri postupe podľa odseku 5 uhradiť ani 100 % istiny, postupuje sa tak, že obec vyčlenení viac ako 5 % z vlastných príjmov rozpočtu obce v každom rozpočtovom roku na úhradu jej záväzkov po dobu 20 rokov. To neplatí v rozpočtovom roku, v ktorom by po vyčlenení časti vlastných príjmov rozpočtu obce zostávajúca časť nepostačovala na úhradu výdavkov obce podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c); vtedy obec použije na úhradu jej záväzkov celý zostatok vlastných príjmov rozpočtu obce po úhrade uvedených výdavkov. Po uplynutí doby 20 rokov sa zvyšná časť istiny a príslušenstva pohľadávok stáva nevymáhateľnou.
(7) Celková výška príslušenstva pohľadávky nesmie v súhrne presiahnuť 5 % ročne z istiny. Maximálne sa uspokojuje príslušenstvo pohľadávky v rozsahu neprevyšujúcom 75 % istiny pohľadávky. V prevyšujúcej časti sa príslušenstvo pohľadávky stáva nevymáhateľným.
(8) Plán konsolidácie pohľadávok je konsolidačný správca povinný vypracovať a predložiť obci do 90 dní od začatia konsolidácie pohľadávok. Obecné zastupiteľstvo rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok najneskôr do 30 dní od jeho predloženia. Obec predloží plán konsolidácie pohľadávok na schválenie ministerstvu financií v lehote troch dní od jeho schválenia obecným zastupiteľstvom. Ministerstvo financií rozhodne o schválení plánu konsolidácie pohľadávok do 15 dní od jeho doručenia.
(9) Ministerstvo zverejní rozhodnutie o schválení plánu konsolidácie pohľadávok v Obchodnom vestníku a obec v obci obvyklým spôsobom. Obec zároveň oznámi túto skutočnosť všetkým veriteľom. Počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok sa na obec rovnako vzťahujú ustanovenia
§ 18a ods. 2.
(11) Dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa konania prerušené podľa § 19b zastavujú. Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa po odpočítaní trov konania vráti obci. Ak bola obec v nútenej správe, dňom schválenia plánu konsolidácie pohľadávok sa nútená správa končí; tým nie je dotknutá možnosť jej opätovného zavedenia pri splnení podmienok podľa § 19 ods. 14.
§ 19d
(1) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitného zákona; pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k týmto mestským častiam vykonáva hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice.
(2) Ustanovenia § 18a, 19, 19a, 19b, 19c sa rovnako vzťahujú aj na vyšší územný celok.".".
Doterajší bod 5 sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie: V nadväznosti na skúsenosti z praxe a názory odbornej verejnosti sa zavádza nový inštitút konsolidácie pohľadávok. Ukazuje sa, že jednotky územnej samosprávy sú v porovnaní so štátom v odlišnej pozícii, keďže ich priestor na ovplyvňovanie výšky vlastných príjmov je mimoriadne obmedzený. Prípadová štúdia mestskej časti Devín ukazuje, že bez osobitného mechanizmu oddlženia môže jednotka územnej samosprávy zotrvať v stave insuficiencie do neurčita. Súčasne sa ukazuje, že inštitút nútenej správy v skutočnosti pred stavuje inštitút adresujúci finančnú neschopnosť politickej reprezentácie jednotky územnej samosprávy, ale sám o sebe nepredstavuje riešenie insuficiencie obce. Aj po zavedení inštitútu konsolidácie pohľadávok sa preto zachováva možnosť súbežného uplatnenia inštitútu nútenej správy.
Inštitút konsolidácie pohľadávok má byť riešením ultima ratio v situáciách, keď komunikácia obce s veriteľmi zlyháva. Preto sa súčasne navrhuje inštitút ozdravného plánu ako nástroja založeného na slobodnej vôli zúčastnených aktérov, ktorý je možné schváliť bez časového obmedzenia, t. j. aj počas režimu nútenej správy, prípadne počas plnenia plánu konsolidácie pohľadávok.
4. V čl. I doterajšom bode 5 (§ 21i) sa veta „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na nútenú správu, ktorá bola zavedená pred účinnosťou tohto zákona." nahrádza týmito vetami: „Program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce schválený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za plán konsolidácie pohľadávok. Uplynutím 20 rokov od schválenia takého programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia, nie však skôr ako 31. decembra 2024, sa neuhradené časti istiny a príslušenstva pohľadávok veriteľov, na ktoré sa program konsolidácie rozpočtového hospodárenia obce vzťahuje, stanú nevymáhateľnými. Prebiehajúce konania o výkon rozhodnutia a exekučné konania na majetok patriaci obci začaté na vymoženie týchto pohľadávok sa uplynutím lehoty podľa predchádzajúcej vety zastavia.".
Odôvodnenie: V zmysle prechodných ustanovení sa inštitút konsolidácie pohľadávok de facto bude vzťahovať aj prípadu insuficiencie, ktoré vyústili do zavedenia nútenej správy pred účinnosťou navrhovanej úpravy.
Ja už to dočítam. (Rečníčka reagovala na slová poslankyne, ktorá pristúpila k rečníckemu pultu.)
Touto nepravou retroaktivitou sa smeruje k vyrovnaniu pozície všetkých jednotiek územnej samosprávy na Slovensku. Navrhovatelia majú za to, že tým nedochádza k neústavnému porušeniu legitímnych očakávaní veriteľov, keďže racionálne konajúci aktér na trhu by aj pri neexistencii inštitútu konsolidácie pohľadávok zohľadňoval riziko spojené s príjmovou kapacitou jednotky územnej samosprávy.
Ďakujem. Skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2023 16:33 - 16:34 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní tohto zákona. Zákonná úprava režimu nútenej správy obcí je obsiahnutá v ustanovení § 19 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celá úprava ozdravného režimu a nútenej správy obcí je obsiahnutá teda v jednom paragrafe zákona. Zákon síce zavádza inštitút nútenej správy, avšak pozná len jeden jediný spôsob jeho ukončenia a to úplné splatenie dlhu obce. Situácia ale, do ktorej sa dostávajú niektoré obce, je natoľko alarmujúca, že nevieme si pomôcť, resp. tie obce si samé nevedia pomôcť a jediná možnosť je riešiť to zákonom. Viac by som pravdepodobne nieže pravdepodobne, ale určite povedala v rozprave, takže sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2023 10:14 - 10:16 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Kolegovia, ďakujem za vaše, za vaše vstupy. Ja ešte chcem pripomenúť, že v rámci situácie, do ktorej sa starí rodičia, ktorí majú v náhradnej starostlivosti deti, dostali v týchto posledných dvoch rokoch, a najmä v čase inflácie, aj v roku ´21 sa do detských domovov vrátilo 300 detí, teraz sa vrátilo 400 detí v minulom roku a z tej 100 navyše zhruba 75 detí bolo detí, ktoré do detského domova poputovali od svojich starých rodičov práve preto, že jednoducho nemali dostatočné finančné prostriedky na to, aby ďalej aspoň, aspoň v nejakom základnom štandarde podporovali a vychovávali svoje vlastné vnúčatá. Myslím si, že tá trauma, ktorú, ktorú prežívajú nielen tie deti, ktoré sa do toho detského domova dostanú, ale aj tí starí rodičia, pretože s niektorými z nich som rozprávala a je to vlastne o tom, že tá trauma spočíva v tom, že nedokážu tým deťom vytvoriť kompletne aspoň základné životné prostredie a na druhej strane ich musia posunúť do štátneho zariadenia, ale to srdce ich im piští za tými deťmi a jednoducho nevedia sa vyrovnať s tým, že nič iné im nezostáva, ak chcú, aby tie deti vyrastali zdravé, mali všetko, čo potrebujú, musia ich umiestniť do detského domova a nemôžu si ich nechať. To znamená, že psychickú traumu utrpí aj to dieťa, ale aj tí starí rodičia. Takže myslím si, že toto by bola cesta, ako tomuto zabrániť. Takže ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2023 10:01 - 10:10 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, rovnako ako moji predchodcovia, dovoľte mi, aby som aj ja prišla s jedným pozmeňujúcim návrhom. Ten pozmeňovací návrh sa týka náhradných rodín a náhradných rodičov. Konkrétne sa týka náhradných rodičov v prvej línii, čo v preklade znamená starí rodičia, ktorí majú v náhradnej opatere svoje vlastné vnúčatá. V podstate a teda v zásade ide o to, že sú to jediní náhradní rodičia, ktorí nedostávajú príspevok zo štátu práve preto, že sú v priamej línii. Táto situácia, do ktorej tých starých rodičov dostávame, nie je až tak úplne komfortná, najmä ak si zoberieme fakt, že podľa Asociácie náhradných rodín a podľa toho, a podľa ich posledných, posledných meraní, ktoré robili, tak 66 % detí, ktoré sú v náhradnej starostlivosti, sú deti s diagnózou, či je to taká alebo onaká diagnóza. Ak si zoberiete, že práve starí rodičia sú tí, ktorí nedostávajú náhradu, žiadnu náhradu zo štátu, ale rovnako ako tí náhradní rodičia, ktorí chodia ešte navyše do práce, sa musia aj o tie deti starať. To znamená, chodiť s nimi k lekárovi, kupovať im výživy, kupovať im lieky, tak to vôbec nemajú ľahké. Tých náhradných rodičov a tých starých rodičov, ktorí majú v náhradnej starostlivosti svoje vlastné vnúčatá, je zhruba 3 700.
Faktom je okrem všetkých iných vecí, o ktorých tu rozprávam, že, a zase som komunikovala s Asociáciou náhradných rodičov, v súčasnosti a v súčasnom období to, že oni nedostávajú práve, práve tú pomoc, finančnú, od štátu, tak práve kvôli tomu dochádza k takej situácii, že v roku 2021 bolo z náhradnej starostlivosti do starostlivosti štátu vrátených 300 a v roku 2022 až 400 detí. To je fakt. Ak si to porovnáme po finančnej stránke, ak si uvedomíme, že v podstate by sme každý mesiac platili aj náhradným starým rodičom 200 eur, 208 eur mesačne, to znamená, že by dostávali rovnako ako všetci ostatní náhradní rodičia. Paradoxom je, že pokiaľ si dieťa svojej sestry adoptuje sestra alebo brat, tak, respektíve vezme do náhradnej opatery, tak tí už peniaze dostávajú. Jediní, kto to naozaj reálne nedostáva, sú tí starí rodičia. Nepríde mi to logické, pretože práve oni sú tí, ktorí naozaj majú najmenej, a v podstate ak si to tak zoberieme, tak sa mi to zdá nelogické a myslím si, že je potrebné to nahradiť, teda nejakým spôsobom napraviť.
Navrhovaná právna úprava teda sleduje najlepší záujem dieťaťa a súčasne ochraňuje náhradných rodičov v dôchodcovskom veku od hroziacej núdze súvisiacej s výdavkami spojenými so starostlivosťou o prijaté dieťa. Ide teda o prípady, kedy bolo do náhradnej rodinnej starostlivosti prijaté dieťa príbuzným v priamom rade. Takáto situácia sa teda týka, ako som vravela, len starých rodičov, ktorí prijali do náhradnej rodinnej starostlivosti svoje vnúča po tom, čo jeho rodičia zomreli, alebo bolo zo závažných dôvodov vyňaté zo starostlivosti biologických rodičov. Táto kategória náhradných rodičov bola doposiaľ explicitne vyňatá v § 6 písm. c) predmetného zákona z nároku na opatrovateľský príspevok náhradnému rodičovi, a to napriek tomu, že z praxe je zrejmé, že najmä táto skupina náhradných rodičov – starých rodičov v dôchodcovskom veku, je mimoriadne ohrozená hmotnou núdzou v dôsledku zvýšených výdavkov, ktoré starostlivosť o prijaté dieťa vyžadujú.
Deti prijaté do náhradnej rodinnej starostlivosti majú za sebou vo väčšine prípadov prežité traumatické zážitky, zanedbávanie, týranie a iné sociálno-patologické javy, ktoré boli dôvodom toho, že bolo dieťa z pôvodnej rodiny vyňaté. Prijaté deti teda vyžadujú zvýšené nároky na starostlivosť v súvislosti so zabezpečením zdravotnej a psychologickej intervencie v súvislosti so špeciálnymi potrebami, v častých prípadoch výskytu špecifických porúch učenia, porúch správania, psychiatrických diagnóz a celkového zhoršenia zdravotného stavu. Starostlivosť o prijaté dieťa teda vyžaduje na strane jeho náhradných rodičov zdroje, ktoré im pomôžu náročné situácie zvládať.
Z ročných výkazov ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že k 31. 12. 2022 bolo na Slovensku 3 627 starých rodičov, ktorí prijali do svojej starostlivosti svoje vnúča po smrti jeho rodičov, alebo z dôvodu, že títo neboli spôsobilí sa oňho riadne starať. Podľa zákona náleží náhradnému rodičovi opakovaný príspevok vo výške 1,95-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Pre rok 2023 je to suma vo výške dvesto osemtisíc, 208,70 eur, prepáčte. Tento príspevok však nemôžu poberať starí rodičia dieťaťa, nakoľko sú príbuzní v priamom rade a ako takých ich zákon z príjmu príspevku vylučuje, a to napriek tomu, že ich výdavky na starostlivosť o dieťa sú zvýšené rovnako ako u všetkých ostatných náhradných rodičov. Starí rodičia preto nedokážu zvýšené výdavky v súvislosti s náročnou starostlivosťou o dieťa uspokojivo saturovať.
Problém, ktorý tento právny stav vyvoláva, sa manifestuje v štatistikách a výskumoch, kde sa medziročne zvyšuje počet detí s predčasne ukončenou náhradnou osobnou starostlivosťou a zároveň náhradní rodičia uvádzajú, že za najväčšiu záťaž súvisiacu s náhradnou starostlivosťou považujú nedostatok financií na vykrytie špecifických potrieb prijatých detí. Nedostatok zdrojov je potenciálnym ohrozením dieťaťa, ktoré sa môže v dôsledku krízy náhradnej rodiny ocitnúť v ústavnej starostlivosti.
Návrh má neutrálny až pozitívny vplyv na štátny rozpočet, nakoľko jeho pozitívny sociálny vplyv je prevenciou pred umiestnením dieťaťa do ústavnej starostlivosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hradí za pobyt v ústavnom zariadení zhruba 1 300 eur mesačne na dieťa, zatiaľ čo za starostlivosť o dieťa v náhradnej rodine poskytuje štát náhradnému rodičovi mesačne príspevok vo výške 208 eur. Je ekonomicky výhodnejšie a najmä je v najlepšom záujme dieťaťa, aby dieťa vyrastalo v prirodzenom rodinnom prostredí, pretože iba v takých podmienkach sa môže zdravo vyvíjať. Podľa platnej legislatívy a medzinárodných dohovorov má rodinná starostlivosť vždy prednosť pred ústavnou starostlivosťou, návrh je preto zo sociálneho, preventívneho aj ekonomického hľadiska zmenou, ktorá bude mať všeobecne pozitívny vplyv.
Dovoľte mi preto prečítať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. III sa dopĺňa čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa sa mení takto: V § 6 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c)."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. augusta 2023.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2023 9:37 - 9:39 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Romanka, takto. Odvolávať predsedníčku výboru v polovici poslednej schôdze mi fakt príde srandovné. To je také, taký výstrel do tmy a chápem, že sa zvolebnieva, neviem, že či ideš do volieb, nejdeš do volieb, kde si na kandidátke, už ani nie, už strácam aj prehľad, že na akej. Ale jednu, jednu dobrú radu. Ty si neustále citovala nejakého novinára, ktorý povedal, že s týmto by nemal byť spokojný Ústavný súd. No prosím ťa, nerob to. Fakt to nerob, lebo novinár povie čokoľvek. Čokoľvek. Bude tým zaujímavý, zdvihne tým sledovanosť, čítanosť a môže povedať úplnú blbosť, nemusí mať pravdu, čiže zbytočne dávaš, zbytočne dávaš dôraz na niečo, čo sa ani nemusí zakladať na pravde a potom budeš ty z toho vyzerať ako blbec, ale bola by som nerada, aby si vyzerala ako hlupaňa kvôli takýmto novinárom, ktorí naozaj manipulujú verejnú mienku, mnohí aj úplne nezmyselným, nezmyselnou vetou, ako bola táto.
Čiže toľko za mňa, ďakujem, ale príde mi to zbytočné a napriek všetkému ti musím povedať, že ja za to určite nebudem hlasovať, lebo je to hlúposť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2023 13:27 - 13:29 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Ja začnem otázkou, otázka je, že keďže sa tu bavíme, je združená rozprava, chcela by som vedieť, že do ktorého z tých zákonov ten pozmeňovák ide, či ide do oboch, Miloš, tak to je tak otázka. Chcem sa vysloviť k tomu čo, teda čo si predniesol. Áno, v podstate toto je zákon o RTVS, ale čo sa týka TASR, ja súhlasím s tým, že tiež by potrebovali pomoc, tiež to technické zabezpečenie TASR-u, to je detto ako, ako pri RTVS, čiže ja tam žiaden, žiaden rozdiel nevidím. To znamená, že tak ako kráčala pomaličky dozadu RTVS, tak prešľapuje na mieste aj TASR. A rozumiem, ak som, ak som dobre pochopila pána riaditeľa TASR-u, keď bol naposledy u nás na výbore pre kultúru, tak sa posunuli minimálne aspoň s tým, že začali robiť aj obrazové veci. Myslím, že tam začali aj nejaké onlinové veci fungovať, tak ale to, samozrejme, je len taká lastovička, v postate zatiaľ, čo my tu vypúšťame lastovičky, tak ostatné štátne tlačové agentúry v okolitých krajinách už vypúšťajú orlov. Takže budem, budem rada, ak sa dostaneme, ak doplachtíme aj my a dorastieme do tej veľkosti orla, ale zatiaľ mi bude stačiť aj holubica. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2023 13:01 - 13:03 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Ďakujem, Robko. Ja chcem znova pripomenúť fakt, že, že kultúra vyrába 2 % HDP a vracia sa jej 1 % HDP vo forme rozpočtu na rok. To znamená, že tá kultúra nie je závislá na inom, inom odvetví. Tá kultúra si dokáže vyrobiť tie peniaze, iba jej vráťme viac, to znamená, vráťme jej ale iba to, čo si ona sama vyrobí. Ak skutočne to ministerstvo kultúry a ten rozpočet ministerstva kultúru o jedno, o dve, dve desatiny HDP navýšime, tak by sme túto debatu možno ani nemuseli viesť. Lebo reálne by mala dosť aj, aj verejnoprávna, verejnoprávne médiá by mali dosť, a tým chcem zahrnúť aj TASR, lebo aj ten potrebuje niečo, ale určite tá televízia pri tých 0,19 by si vedela, vedela poradiť. My nemôžeme po nich chcieť, po nej chcieť naozaj aby sa, aby vyzerala ako BBC alebo aspoň jak poľská televízia, lebo tá vyzerá slušne, ale keď, keď nemá za čo jednoducho. Za tú dobu, čo dajme tomu Česká televízia po revolúcii kráčala dopredu, no tak táto slovenská, teda RTVS-ka všeobecne, tá cúvala o život spasený, hovorím, už aj, už aj tým, že jednak si zlikvidovala všetky technológie, všetky techniky. My sme mali najlepšie dabingové, dabingové štúdio na, vôbec v Európe, ktoré sa otvorilo tesne pred revolúciou a asi tak osem rokov po revolúcii už sme ho nemali, no. Čiže takto sme, takto sme fungovali, takto sme pracovali.
Čiže ja sa skutočne prikláňam za 0,19. Budem hlasovať, samozrejme, aj za alternatívu 0,17, pretože neviem, čo prejde, ale ak prejde 0,19, ja budem happy a kľudne by som to posunula.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2023 12:49 - 12:59 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister aj pán predsedajúci, s dovolením, aj ja by som sa rada vyjadrila k tejto téme. Ten dôvod je jasný, keď som mala 18 rokov, moje prvé zamestnanie bola Slovenská televízia, kde som nastúpila najskôr ako asistentka produkcie, potom som išla na výšku, pretože na VŠMU sa nedalo dostať len tak, hej, takže ja som tam išla až na tretíkrát a tú televíziu reálne, keďže, ako vidíte, mám dosť rokov, poznám už cez 40 rokov. A skutočne som tam nastúpila v čase, keď ešte košická televízia vyrábala svoje krásne, krásne, hej, ale... (reakcia z pléna), inscenácie, Ježiš, Janka, ďakujem, vypadlo mi slovo, inscenácie a musím povedať, že napríklad košická televízia vyrábala tie inscenácie tak, že pamätáte sa určite všetci na tie pondelky bratislavské a každý mesiac jedna inscenácia bola košická, hej? To, my už dnes nevidíme ani tie bratislavské, takže len toľko k tomu.
Keď si uvedomíme, že kultúra ako taká vyrába reálne 2 % HDP a naspäť do rozpočtu ministerstva kultúry sa vracia jedno jediné, tak je jasné, že tlačiť možno na tých 0,19 má celkom logiku. Ja si totižto dokonca myslím, že ani by sme, nie, že by sme mali navyšovať percentá, respektíve desatiny percent RTVS, ale my by sme mali navýšiť celému ministerstvu kultúry, a to minimálne, minimálne o jednu desatinu, čiže tým pádom by sme nemali problém s tým, aby sme navýšili rozpočet RTVS na 0,19 a bolo by to úplne v poriadku.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Keď svojho času vznikol TIPOS, ten TIPOS, keď vznikal, tak mal za úlohu dofinancovávať kultúru a šport. Keď sa dnes pozrieme na TIPOS, ktorý v čase, keď ministrom financií bol pán minister Mikloš, zrazu začal financovať všetko možné, čo v preklade znamenalo, že začal riešiť čierne diery, do ktorých sa prepadávali peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých sa prepadávali peniaze zo zdravotníctva a tak ďalej, tak zrazu ten TIPOS, ktorý vznikol naozaj na dofinancovanie kultúry a športu, začal riešiť všetko, kde mala krajina čierne diery. Takže my sme sa už teda k tomu skôr viac-menej vrátili, že ten TIPOS rieši teda šport, ale nemôžem povedať, že by riešil aj tú kultúru, lebo 100-tisíc na kultúru, ktoré TIPOS dáva každý rok, to je také, ako by povedal môj starý otec, ako volovi malina, ale idem ďalej. Ja som si urobila len poznámky, lebo rozmýšľala som, či prídem alebo nepôjdem do rozpravy, ale nakoniec som sa rozhodla, pretože naozaj aj tú televíziu, aj ten rozhlas poznám do špiku od A po Z.
Financovanie regiónov. Financovanie regiónov je skutočne veľmi potrebné a my by sme sa mali vrátiť tam, kde sme boli na začiatku po revolúcii, kedy tie, tie regionálne štúdia boli naozaj plnokrvné. Teraz špeciálne hovorím o Košiciach, lebo Banská Bystrica už vtedy nebola úplne, úplne plnokrvná a potrebovala nejakým spôsobom zrekonštruovať, zrenovovať, pomôcť Banskej Bystrici. Tam som videla už aj vtedy čierne diery a možno by sme pri tom navýšení na tých 0,19 dokázali riešiť aj toto. Už som sa dotkla orchestra, myslím v nejakej, nejakej faktickej, takže k tomu sa nebudem vracať. Len chcem povedať, že treba si uvedomiť, že ten orchester je skutočne najlepší, ktorý máme v krajine, okrem toho, že rieši nahrávky vážnej hudby pre Slovenský rozhlas, to je orchester, ktorý napríklad si sám zarába, pretože pravidelne nahrávajú filmové hudby aj pre Hollywood, čiže to nie je len tak, že, že to je nejaký orchester. To je orchester, ktorý je známy, ktorý je svetoznámy a naozaj tie peniaze vyrába. Otázka je, kam tie peniaze za šustrovania predchádzajúcich vedení padali a kto tam bol manažér a akým spôsobom dávali podpisovať hráčom, hráčom zmluvy, aj keď viem, že mnohokrát to neboli zmluvy, ale hráči hrali za čiarku a peniaze si zobral niekto iný. Ale to sú, to sú iné veci.
My sa tu bavíme o tom, že by tam mali prísť kvalitnejší redaktori, kvalitnejší dramaturgovia, áno, mali, ja s tým rozhodne súhlasím. Ale aj súhlasím s tým, že by sme, že by sa súčasné vedenie malo pozerať na personálne otázky, problém je, že musia mať na to peniaze. Ak chceme dostať kvalitných umelcov, ktorí by viedli v Slovenskej televízii celú tú umeleckú časť, tak skutočne musia byť aj patrične ohodnotení. To sa týka aj kameramanov, to sa týka nielen umeleckých zložiek, ale aj technických zložiek. To znamená, teraz hovorím o, o osvetľovačoch, teraz, teraz hovorím o kostyméroch, o maskéroch, o každom jednom z nich. Pretože pokiaľ nebudú normálne ohodnotení, pokiaľ nebudú mať dobré platy, slušné platy, nemusia mať svetoborné platy, ale slušné platy, a nie 800 eur na výplatu, tak sa nikde nepohneme a to možno tých 0,19 naozaj porieši.
Chcem povedať, chcem hovoriť o technologickom dlhu, ktorý my máme voči, voči verejnoprávnemu médiu. A naozaj keď si spomeniem na časy, a zažila som tam veľa riaditeľov, lebo na rozdiel od českej televízie, ktorá možno od revolúcie mala troch riaditeľov, tak RTVS-ka ich mala asi 17, takže to už ani nikto nevedel, každý tam prišiel, každý chcel všetko meniť a budovať a rušil a nerušil, zrazu sme zistili, že nemáme redakcie, nemáme vzdelávaciu redakciu, ktorá zanikla. Potom zanikla detská redakcia, potom sa zase objavila, takto to tam funguje, to je tam jak na trhu, normálne že katastrofa. Takže, ale takisto sa, samozrejme, šibuje aj s dramaturgami a potom mnohí z nich už, už to ani nevydržia, tieto tlaky, lebo to tlaky sú a jednoducho zdrhnú, zoberú sa a, a odídu preč, odídu na voľnú nohu. Takže to je celkom blbé.
Ale technologické dlhy. Svojho času sme mali prenosové vozy v každom jednom štúdiu. To znamená aj košické štúdio malo prenosový voz, aj Banská Bystrica mala prenosový voz síce menší, ale to postačovalo pre tú Bystricu. Dnes sme bez prenosových vozov aj v Bratislave. Neustále rozširujeme kapacity, rozširujeme vysielanie, rozširujeme športy. Šport, čo je úplne v poriadku, pretože konečne máme jeden kanál, ktorý je zameraný aj na, aj na mužskú časť populácie. Ale nemáme prenosové vozy na to, aby sme vyrábali dostatok programov pre vysielanie len preto, že, že neustále musíme, si musíme všetko prenajímať. Dnes sa na šport prenajímajú prenosové vozy z Ostravy, teda aby sme vedeli, hej? Všetky tieto peniaze, externé, ktoré my dávame do tej telky, tú televíziu zaťažujú. Kolegyňa Laššáková spomínala, že nemáme na veľké, Veľkú cenu Eurovízie. Veď my sme zlikvidovali svetovo najuznávanejší festival detských filmov v Bratislave, a to bola Cena Dunaja, hej? Ak by sme za tých 0,19 vrátili Cenu Dunaja, vrátili by sme veľkú časť cti slovenskej tvorby pre deti, naozaj.
Ešte tak v rýchlosti sa vrátim k tomu, že tá televízia vytvára národný archív aj v inom ako v televíznom, ako v tej televíznej časti. Pretože vytvára aj v oblasti vážnej hudby a divadelníctva, a to záznamami živých predstavení. Pretože to, čo robia naše divadlá, slovenské, to jediné dochádzame, dokážeme uchovať na obrazovke, respektíve v archíve v slovenskej televízie, nikde inde.
Čiže pozriem ešte, čo tu mám, ale už aj budem končiť. SNS-ku som zažila, Rafaela Rafaja som tiež zažila, takže ďakujem, neprosím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2023 12:02 - 12:04 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, ja absolútne podpisujem všetko, čo ste povedali. Ja keď som nastupovala do televízie, štúdio Košice vyrábalo inscenácie, to už dnes nevidíme. Ja naozaj chcem podporiť a tých 0,19 je pre mňa absolútne prijateľných, pretože viem, čo za tých 0,19 dokáže, dokáže RTVS urobiť. Ja chcem pripomenúť niekoľko vecí, napríklad platy dramaturgov, platy ľudí, ktorí pracujú v RTVS, o ktorých si všetci myslia, že sú nejaké svetoborné. Tak vám musím povedať, že dosahujú výšku normálneho človeka v normálnom nejakom inom štátnom zamestnaní ako keby na pošte alebo kdekoľvek inde. Orchester, ten, ktorý, ktorý ja považujem za najlepší symfonický orchester vôbec v tejto krajine, a to je Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Orchester má také nízke platy, že ešte aj komorný orchester v Žiline je nad nimi asi o 400 alebo 500 eur v čistom, čiže ja sa, ja sa naozaj prikláňam k tej 0,19 a potešila ma táto výška. Možnože je to odvážne, ale na druhej strane, keď si uvedomíme, že kultúra a kreatívny priemysel naozaj vytvára 2 % HDP, ktoré vstupujú do štátneho rozpočtu, tak si zas nemyslím, že je to až také hrozné, že by nám to zlomilo krk. Navyše, ak si teda pripomenieme, že si tá kultúra tie peniaze sama vyrobila.
Takže ďakujem za príspevok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.6.2023 11:09 - 11:11 hod.

Monika Kozelová Zobrazit prepis
Pán kolega Lehotský, Poprad, Bratislava, mám to brať globálne. Dobre, skúste to aj vy. Ja chápem, že v Poprade je to fajn, ale skúste sa pozrieť na nás, ktorí tu žijeme v Bratislave. Keby som ja začala vymenovávať, koľko prvoligových mančaftov, ktoré všetky mali žiacke kategórie, všetci mali dorast, koľko nám ich tu zaniklo zo všetkých športov, tak by ste sa nestíhali diviť. Akože katastrofa, fakt katastrofa.
Prvá vec. Ďakujem, pán poslanec Svrček, pán poslanec Kašper, Karol Kučera, vďaka vám za vaše slová, Lucia, tebe takisto. Ja som naozaj tým svojím plamenným prejavom chcela vysvetliť kolegom, ktorí možno nie sú z Bratislavy a u nich je to fajn, že tu existuje jedno mesto, ktoré má zrazu o 200-tisíc ľudí viac ako malo pred revolúciou, ale tých športovísk, ktoré tu mali predtým a ktoré tu mali aj po revolúcii, má zrazu o xy menej. To znamená, že naozaj v Bratislave, možno niekde inde je to okej, ale tu to tak nie je, nezostane tým deťom nič iné, aby sa mohli hýbať, iba tá telesná výchova. Nič iné. Pretože ony sa nemajú už pomaly kde hýbať. Ak si to zoberiete, že naozaj v Bratislave zaniklo 46 futbalových ihrísk. Hovorím o futbalových. To som sa fakt neposunula inde len k futbalu, tak si to viete predstaviť, koľko detí sme pripravili o pohyb.
Čiže aby som to uzavrela, v každom prípade ja kľudne budem aj za päť hodín telesnej výchovy a budem vďačná za každého poslanca, ktorý ten zákon podporí, ale, ako som povedala, som ochotná teda akceptovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis