Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán predsedajúci, pôvodne som rozmýšľala, že nepôjdem už tentokrát do rozpravy, pretože už niekoľkokrát som k tomuto zákonu bola v rozprave, ale po včerajšku jednoducho mi to nedá. Vysvetlím vám, čo sa stalo včera.
Včera prišlo k situácii, kedy zaniká ďalší futbalový klub. Ďalší futbalový klub, ktorý sa staral predovšetkým o deti, a to vo Vajnoroch. Vajnorský klub, domovský klub, ktorý vychoval takého futbalistu ako je Marián Zeman a zároveň klub, ktorý je aj v obci, v ktorej býva naša kolegyňa Anka Zemanová. Zaniká preto, že zrazu od miestneho družstva, od ktorého má klub prenajaté ihrisko, dostali nový výmer na nájom, z 9-tisíc sa posunuli na 50-, čo je absolútne likvidačné. Chcem upozorniť na to, že v Bratislave od revolúcie zaniklo, bolo zbúraných presne 46 futbalových ihrísk, 46. Na všetkých dnes stoja paneláky, úplne na všetkých. Spomeniem aj dva veľké kluby, ktoré zanikli práve preto, že na ich pôde stoja paneláky. Spomeňte si, prosím, na Inter Bratislava, prvoligový klub, spomeňte si na Petržalku, ktorá bola dokonca majstrom Slovenska. Na jej ihrisku dnes stojí panelák, Petržalka neexistuje. Interliga v basketbale, vo volejbale, vo futbale, už sme tak ďaleko, že my tu máme už len tri mužstvá, ktoré dokážu hrať ligu a keďže nemôžu mať domácu ligu, tak hrajú interligu, lebo sa spoja s Čechmi, aby aspoň niekde mali kde hrať, aby mali kde hrať ligu, ligu, hovorím o lige. My tu už musíme hrať v interlige, lebo my už nemáme mužstvá, ktoré by vytvorili jednu normálnu ligu s 12 tímami. Je toto normálne? Kam sme sa to my, preboha živého, posunuli. Hádzaná v Bratislave, ktorá mala tri prvoligové mančafty, z toho Inter Bratislava mal minimálne sedemkrát majster Československa, nemá už ani jedno. Ani jedno. Viete aký je dôvod? Na každom ihrisku, na ktorom hrali tieto tri kluby, či to bola MDŽ-ka, či to bol Inter alebo to bol Štart, na každom jednom ihrisku stoja paneláky.
My sa tu bavíme o tretej hodine telesnej výchovy, už dávno mala byť. A viete prečo? Lebo tie decká už pomaly nemajú kde chodiť hrávať iné športy. Im ostáva už len tá telesná výchova, naozaj už len tá telesná výchova. Sa tu bavíme o Saganovi, Vlhovej, Fehérvárym, no keby nemali rodičov, tak neexistujú ani tí, no neexistujú. Ja si spomeniem na hokejových svišťov, ktorí odišli zo Slovana Bratislava, pretože im nechceli dávať ľad a rodičia sa poskladali, spravili občianske združenie. Vznikol oddiel svištek, ktorí sa vyhlásili do žiackej ligy, viete kde? V Čechách. Slovenskí chlapci chodili hrať hokej do Čiech, ale, chvalabohu, lebo presne z tejto partie, ktorá tam chodila hrávať tú žiacku ligu, presne z tejto partie vzišiel Max Čajkovič, Adam Ružička, Martin Fehérváry. Toto je tá partia, ktorá chodila do toho Hodonína, aby ste vedeli, lebo domáce ihrisko mali v Hodoníne. Sme normálni? Ja sa pýtam, či sme normálni. My sme sa na ten šport tak vykašľali, že to však neni ani možné. Pozrite, čo máme z toho jediného cyklistického oválu, ktorý sme tu mali. Mali sme dva. Jeden je v Prešove, ten ešte, našťastie, funguje, druhý, ktorý sme mali v Bratislave, tak tam sú paneláky. Ako o čom sa my tu bavíme? Tým deckám nezostáva nič iné, len tá tretia hodina telesnej výchovy. Kam tie decká spejú? Ony nebudú mať žiaden pohyb, už žiaden.
Áno, ja možno som ochotná pochopiť, že sa dá oddialiť účinnosť. Som ochotná to pochopiť, ale na ako dlho to budeme odďaľovať. Ak to budeme odďaľovať do nemoty, tak tie decká už nebudú mať fakt nič, nič. Špeciálne Bratislava je na to stavaná. Lebo tu sa tlačia všetci developeri, všetci tu chcú mať paneláky a v zásade vždy na ihriskách, ja toto nepochopím. My sa tu fakt nevieme za to postaviť? Však to už snáď ani nie je možné. Prepáčte, že som takáto intenzívna, ale po včerajšku, kedy som zistila, že už aj Vajnory majú problém, že už aj tam zaniká futbalový oddiel, už ma to fakt rozčuľuje, fakt. A zase len preto, že na tom ihrisku majú zase vzniknúť nejaké stavby. Však to nie je možné. Kam tie decká budú chodiť? Do Rakúska, do Hodonína, jak doteraz? Však to už nie je snáď pravda.
Prosím vás, skúsme sa zamyslieť nad tým, či naozaj je, alebo nie je potrebné, aby sme tento zákon mali. Ja rozhodne stojím za tým, že je to potrebné, pretože tie decká už sa nebudú mať hýbať kde, lebo jediný priestor, na ktorom sa budú môcť hýbať, sú tie školské dvory a tie školské telocvične. Takže skúste nad tým premýšľať aj z tejto strany. A asi chcem poďakovať všetkým tým rodičom, ktorí ešte držia tie deti, ktorí chodia s nimi hocikde, len aby športovali. Inak zamyslime sa aj nad tým, že kam spejú naše reprezentácie vo všetkom viac-menej. A prepáčte mi za to, že som taká emotívna, ale jednoducho mne to už nedá a ďakujem, že ste si ma vypočuli. Všetko.
