Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán minister aj pán predsedajúci, s dovolením, aj ja by som sa rada vyjadrila k tejto téme. Ten dôvod je jasný, keď som mala 18 rokov, moje prvé zamestnanie bola Slovenská televízia, kde som nastúpila najskôr ako asistentka produkcie, potom som išla na výšku, pretože na VŠMU sa nedalo dostať len tak, hej, takže ja som tam išla až na tretíkrát a tú televíziu reálne, keďže, ako vidíte, mám dosť rokov, poznám už cez 40 rokov. A skutočne som tam nastúpila v čase, keď ešte košická televízia vyrábala svoje krásne, krásne, hej, ale... (reakcia z pléna), inscenácie, Ježiš, Janka, ďakujem, vypadlo mi slovo, inscenácie a musím povedať, že napríklad košická televízia vyrábala tie inscenácie tak, že pamätáte sa určite všetci na tie pondelky bratislavské a každý mesiac jedna inscenácia bola košická, hej? To, my už dnes nevidíme ani tie bratislavské, takže len toľko k tomu.
Keď si uvedomíme, že kultúra ako taká vyrába reálne 2 % HDP a naspäť do rozpočtu ministerstva kultúry sa vracia jedno jediné, tak je jasné, že tlačiť možno na tých 0,19 má celkom logiku. Ja si totižto dokonca myslím, že ani by sme, nie, že by sme mali navyšovať percentá, respektíve desatiny percent RTVS, ale my by sme mali navýšiť celému ministerstvu kultúry, a to minimálne, minimálne o jednu desatinu, čiže tým pádom by sme nemali problém s tým, aby sme navýšili rozpočet RTVS na 0,19 a bolo by to úplne v poriadku.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. Keď svojho času vznikol TIPOS, ten TIPOS, keď vznikal, tak mal za úlohu dofinancovávať kultúru a šport. Keď sa dnes pozrieme na TIPOS, ktorý v čase, keď ministrom financií bol pán minister Mikloš, zrazu začal financovať všetko možné, čo v preklade znamenalo, že začal riešiť čierne diery, do ktorých sa prepadávali peniaze zo sociálnych fondov, do ktorých sa prepadávali peniaze zo zdravotníctva a tak ďalej, tak zrazu ten TIPOS, ktorý vznikol naozaj na dofinancovanie kultúry a športu, začal riešiť všetko, kde mala krajina čierne diery. Takže my sme sa už teda k tomu skôr viac-menej vrátili, že ten TIPOS rieši teda šport, ale nemôžem povedať, že by riešil aj tú kultúru, lebo 100-tisíc na kultúru, ktoré TIPOS dáva každý rok, to je také, ako by povedal môj starý otec, ako volovi malina, ale idem ďalej. Ja som si urobila len poznámky, lebo rozmýšľala som, či prídem alebo nepôjdem do rozpravy, ale nakoniec som sa rozhodla, pretože naozaj aj tú televíziu, aj ten rozhlas poznám do špiku od A po Z.
Financovanie regiónov. Financovanie regiónov je skutočne veľmi potrebné a my by sme sa mali vrátiť tam, kde sme boli na začiatku po revolúcii, kedy tie, tie regionálne štúdia boli naozaj plnokrvné. Teraz špeciálne hovorím o Košiciach, lebo Banská Bystrica už vtedy nebola úplne, úplne plnokrvná a potrebovala nejakým spôsobom zrekonštruovať, zrenovovať, pomôcť Banskej Bystrici. Tam som videla už aj vtedy čierne diery a možno by sme pri tom navýšení na tých 0,19 dokázali riešiť aj toto. Už som sa dotkla orchestra, myslím v nejakej, nejakej faktickej, takže k tomu sa nebudem vracať. Len chcem povedať, že treba si uvedomiť, že ten orchester je skutočne najlepší, ktorý máme v krajine, okrem toho, že rieši nahrávky vážnej hudby pre Slovenský rozhlas, to je orchester, ktorý napríklad si sám zarába, pretože pravidelne nahrávajú filmové hudby aj pre Hollywood, čiže to nie je len tak, že, že to je nejaký orchester. To je orchester, ktorý je známy, ktorý je svetoznámy a naozaj tie peniaze vyrába. Otázka je, kam tie peniaze za šustrovania predchádzajúcich vedení padali a kto tam bol manažér a akým spôsobom dávali podpisovať hráčom, hráčom zmluvy, aj keď viem, že mnohokrát to neboli zmluvy, ale hráči hrali za čiarku a peniaze si zobral niekto iný. Ale to sú, to sú iné veci.
My sa tu bavíme o tom, že by tam mali prísť kvalitnejší redaktori, kvalitnejší dramaturgovia, áno, mali, ja s tým rozhodne súhlasím. Ale aj súhlasím s tým, že by sme, že by sa súčasné vedenie malo pozerať na personálne otázky, problém je, že musia mať na to peniaze. Ak chceme dostať kvalitných umelcov, ktorí by viedli v Slovenskej televízii celú tú umeleckú časť, tak skutočne musia byť aj patrične ohodnotení. To sa týka aj kameramanov, to sa týka nielen umeleckých zložiek, ale aj technických zložiek. To znamená, teraz hovorím o, o osvetľovačoch, teraz, teraz hovorím o kostyméroch, o maskéroch, o každom jednom z nich. Pretože pokiaľ nebudú normálne ohodnotení, pokiaľ nebudú mať dobré platy, slušné platy, nemusia mať svetoborné platy, ale slušné platy, a nie 800 eur na výplatu, tak sa nikde nepohneme a to možno tých 0,19 naozaj porieši.
Chcem povedať, chcem hovoriť o technologickom dlhu, ktorý my máme voči, voči verejnoprávnemu médiu. A naozaj keď si spomeniem na časy, a zažila som tam veľa riaditeľov, lebo na rozdiel od českej televízie, ktorá možno od revolúcie mala troch riaditeľov, tak RTVS-ka ich mala asi 17, takže to už ani nikto nevedel, každý tam prišiel, každý chcel všetko meniť a budovať a rušil a nerušil, zrazu sme zistili, že nemáme redakcie, nemáme vzdelávaciu redakciu, ktorá zanikla. Potom zanikla detská redakcia, potom sa zase objavila, takto to tam funguje, to je tam jak na trhu, normálne že katastrofa. Takže, ale takisto sa, samozrejme, šibuje aj s dramaturgami a potom mnohí z nich už, už to ani nevydržia, tieto tlaky, lebo to tlaky sú a jednoducho zdrhnú, zoberú sa a, a odídu preč, odídu na voľnú nohu. Takže to je celkom blbé.
Ale technologické dlhy. Svojho času sme mali prenosové vozy v každom jednom štúdiu. To znamená aj košické štúdio malo prenosový voz, aj Banská Bystrica mala prenosový voz síce menší, ale to postačovalo pre tú Bystricu. Dnes sme bez prenosových vozov aj v Bratislave. Neustále rozširujeme kapacity, rozširujeme vysielanie, rozširujeme športy. Šport, čo je úplne v poriadku, pretože konečne máme jeden kanál, ktorý je zameraný aj na, aj na mužskú časť populácie. Ale nemáme prenosové vozy na to, aby sme vyrábali dostatok programov pre vysielanie len preto, že, že neustále musíme, si musíme všetko prenajímať. Dnes sa na šport prenajímajú prenosové vozy z Ostravy, teda aby sme vedeli, hej? Všetky tieto peniaze, externé, ktoré my dávame do tej telky, tú televíziu zaťažujú. Kolegyňa Laššáková spomínala, že nemáme na veľké, Veľkú cenu Eurovízie. Veď my sme zlikvidovali svetovo najuznávanejší festival detských filmov v Bratislave, a to bola Cena Dunaja, hej? Ak by sme za tých 0,19 vrátili Cenu Dunaja, vrátili by sme veľkú časť cti slovenskej tvorby pre deti, naozaj.
Ešte tak v rýchlosti sa vrátim k tomu, že tá televízia vytvára národný archív aj v inom ako v televíznom, ako v tej televíznej časti. Pretože vytvára aj v oblasti vážnej hudby a divadelníctva, a to záznamami živých predstavení. Pretože to, čo robia naše divadlá, slovenské, to jediné dochádzame, dokážeme uchovať na obrazovke, respektíve v archíve v slovenskej televízie, nikde inde.
Čiže pozriem ešte, čo tu mám, ale už aj budem končiť. SNS-ku som zažila, Rafaela Rafaja som tiež zažila, takže ďakujem, neprosím.
