Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A, samozrejme, že ďakujem aj vám za faktické poznámky.
A tebe, Anka, dovoľ, aby som poďakovala vôbec za ten urputný boj, ktorý zvádzaš za ten život, že naozaj čelíš mnohým invektívam, mnohým dokonca až vyhrážkam a názvom hanebným, ale tak ako mne napísal môj švagor krásnu esemesku, že v podstate aj z toho kresťanského hľadiska nečakajme odmenu na tomto svete možno, ale na druhom svete bude tá odmena istá.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pán predseda. Monika, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok. A opakovane si hovorila slovo život a mne vtedy napadlo, že koľko miliónov eur sa dáva do výskumov, či, ja neviem, 3. mil., 5 mil. rokov bol tu na Zemi život, či začneme stavať metro, a odrazu naďabíme na nejaké, na nejaké vykopávky alebo na nejaké archeologické nálezy, všetko sa zastaví a hľadáme, či tam bol život, kto tam žil, čo používal. Chodíme do vesmíru, čo stojí obrovské peniaze, a bol tam život, nebol tam život, je to zlučiteľné so životom, nie je to zlučiteľné so životom, a tu, kde vedecky máme dokázané, že ten život skutočne začína splynutím tých dvoch pohlavných buniek, lebo inak by sme nerobili umelé oplodnenie, keby sme toto nevedeli, tak tu pochybujeme o tom, či tá žena, ktorá si to dieťa chce nechať, či jej máme pomôcť, alebo nemáme pomôcť.
A to nechceme žiadne milióny, žiadne stámilióny na to, aby sme im pomohli. To je niekoľko miliónov, ktoré sú smeťou v našom rozpočte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Monika, vidieť, že možno ty jedna z nás všetkých to zoberieš aj z toho zdravotníckeho hľadiska, a hovorila si - život. Akákoľvek forma potratového zákona nie je o tých druhých, je o nás. Ak by sa naši rodičia rozhodovali ukončiť náš život, boli by sme vďační za legislatívu, ktorá by nás chránila, pomáhala našim rodičom a dávali by ich prostriedky na uchránenie nášho života. Ďakujem za tvoje vystúpenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, táto debata alebo tieto rozpravy sú v podstate od rána a skutočne tu bolo vypovedané množstvo argumentov, faktov, emócií, vášní, možno aj kritiky a rôznych iných, by som povedala, len gramatických alebo slovných výpovedí.
Bolo tu vypovedané asi všetko a to argumenty na podporu tohto zákona, argumenty proti zákonu, od práva až po, po proste rôzne iné aj invektívy. Ja vás o jedno chcem poprosiť, aby sme my všetci prestali s takou tou animozitou, pretože na základe mandátu poslanca Národnej rady, a každý jeden z nás, ktorý išiel kandidovať, tak išiel kandidovať pre ľudí, pre ľudí, pre človeka, pre občanov, môžeme si to nazvať, proste pre náš štát, svet.
Ja určite chcem týmto vystúpením byť na podporu tohto zákona, pretože tento zákon je ten štartujúci, ktorý môže začať naštartovať a pomáhať hlavne od začiatku tehotným ženám. Tehotné ženy, tak ako tu naše aj predrečníčky možno aj z takého toho, nechcem povedať, opozičného spektra, ale spektra iného názoru hovorili, beriete nám právo na život, beriete nám právo na rozhodovanie, beriete nám právo. Takisto máme z druhej strany podpory žien, ktoré začínajú každý jeden mail, každú jednu otázku, každú jednu, každý jeden začiatok komunikácie pomôžte, prosím, tehotným, pomôžte tehotným ženám. A teraz tu máme proste taký stav.
Viete si predstaviť modelovú situáciu, keby pri takomto zákone sme teraz vypustili mandát Národnej rady a postavili sme tu 150 tehotných žien, dali by sme im tlačítko, hlasovacie zariadenie, a v podstate bez rozdielu na to, v akom štádiu tehotenstva by sa tá žena nachádzala, by výlučne hlasovala len o tomto zákone? Viete si predstaviť nás, že by sme dokázali rešpektovať ich vôľu? Že by sme naozaj vedeli rešpektovať a prijali by sme túto vôľu? Pretože tu sa už veľa nahovorilo o tom, že muž nemá právo, žena nemá právo, politici nemajú právo alebo brať iné právo. Právo, právo, právo... Právo nechajme právnikom.
Tento zákon je o tom, aby sme ochránili život. A je to začiatok života. Viete, ale to je presne to, čo sa tu deje. Národná rada je politika a v politike to už tak chodí, pretože politika robí zákony. Ak by sme si dali na misku váh život ako niečo nevyčísliteľné, lebo vždy hovoríme o tom, život je jedinečný, nevyčísliteľný, je to najvyššia hodnota. Avšak na druhej strane, keď nám to vyhovuje, si zase dáme na tú druhú misku váh právo ženy sa rozhodovať, ktoré jej naozaj nikto v súčasnosti neberie. Kde by sa automaticky mala táto miska alebo tento jazýček váh presunúť? Všetci sa zhodneme určite na tom, že by to malo byť za život.
Nuž a teraz z mojej nedávnej praxe, dlhoročnej, kde ja ako zdravotník a zdravotnícky pracovník som mala vždy na prvom stupni pri výkone môjho povolania život, zdravie. Život, pre ktorý sme mali urobiť všetko bez ohľadu na to, či by sme obetovali aj vlastný život. Takto sa správame aj k svojim príbuzným. Dajme si ruku na srdce. Koľko matiek by povedalo, že by za svoje dieťa život položilo, za svojich manželov, za svoju mamu? A to je o tom, že stále je to o tom živote. O tom živote, ktorý my vôbec nechceme chrániť. Alebo vôbec mu nedáme ani šancu, aby ten život tu bol. Bez ohľadu na to, že naozaj tento zákon nikomu nič nechce prikazovať, zakazovať, aj keď do určitej formy, si uvedomme, že takisto, keď si chceme udržať zdravie a zachovať život, sa musíme týmito zákazmi a príkazmi mnohokrát, stotožňovať sa musíme, ale musíme sa riadiť, pretože bez toho by sme stratili zdravia a nakoniec aj život.
Viete, ja som sa tu už raz vyjadrila na tú tému, že pozerať sa do očí človeka, ktorého opúšťajú sily a zomiera, je, je naozaj zážitok na celý život, pretože si ten život začnete viacej vážiť. A všetko, čo sa týka života, si začnete omnoho viac vážiť. Začnete si vážiť a prehodnocovať svoje rozhodnutia mnohokrát, svoje postoje. A takisto by som možno aj ja pred 20 rokmi, alebo keď som bola slobodná, by som nahliadala na tento zákon úplne ináč, ale teraz, keď viem, že v podstate sa dá život ľahko stratiť, ľahko stratiť, ale nedá sa navrátiť. A toto je to isté, že v podstate je ľahko sa rozhodnúť pod tlakom toho, že nemám peniaze, som mladá, čo by rodičia povedali, áno. A nemám podporu, nemám čas, nemám proste... A vtedy to človek tak nevníma a urobí možno nejaké takéto rozhodnutie. Toto sú výpovede mladých ľudí, mladých žien, ale aj starších žien, ktoré nemali na výber.
Teraz práve tento zákon, ten výber dáva, ponúka. Ponúka tú pomocnú ruku, čo tu možno predtým nebolo. Ponúka zabezpečenie tehotných žien v tom zmysle, že vlastne naozaj už od toho 4. mesiaca, nie v tomto konkrétnom zákone, ale v predchádzajúcom, od toho 4. mesiaca už vlastne pomáha im finančne, ďalej im pomáha v tom čase. To, že urobí niekto zlé rozhodnutie, a potom tá jedna jediná výčitka keby prišla, že v podstate, prečo sme toto, prečo ste mi to dovolili, prečo ste mi nepomohli. To prečo. Presne preto, lebo je tu to slovíčko: keby. Keby som mala dostatok času, keby som mala druhý názor, keby tu bolo viac podpory a viac financií. A toto je to, že ja tento zákon vnímam ako vysoko demokratický v demokratickej spoločnosti. Nechcem tu argumentovať ani faktačne vymenovávať na každú ľavú a pravú stranu, prečo áno, prečo nie, ale určite sme tu všetci poslanci preto, že sme chceli ísť pomáhať tejto krajine, tomuto štátu, ale hlavne ľuďom, ktorí tu žijú. A najhoršie je, keď na to zabudneme, a vtedy príde začiatok konca, lebo keď si nebudeme vážiť život, keď postavíme všetko iné nad život, tak vtedy tu bude začiatok konca.
Ja vás prosím o podporu tohto zákona, pretože to je začiatok pre život. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem v prvom rade poďakovať pánovi poslancovi Lehotskému, lebo on bol jeden z prvých, ktorý ešte dokonca pred prvým čítaním ma oslovil, a strávili sme spolu skoro celé dopoludnie, kde sme podrobne prebrali tento zákon, a viaceré veci, ktoré boli pripomienky, tak sme v tých pozmeňovacích návrhoch zohľadnili.
Ale chcem povedať k tomu vypytovaniu sa alebo dotazníku alebo podobne. Ja si myslím, že pri iných príležitostiach sa lekári pýtajú, ako a prečo niekto dostal tú alebo, alebo onú chorobu, a nie vždy je to pre toho pacienta príjemné, napr. pri závislostiach alebo dokonca pri pohlavných chorobách, kde sa pýtajú aj na kontakty, čo.., a je to trestné, ak ten človek tie kontakty nepovie. Alebo ak žena príde s úrazom, ktorý jej spôsobil násilný muž, tak takisto povie a vyzývame ženy, aby, aby to hovorili. Čiže tie, tie otázky sú preto, aby, a tí lekári sa to pýtajú, pýtajú preto, aby stanovili dobre diagnózu, navrhli liečbu, aby pomohli tomu pacientovi, aby pomohli rodine, v prípade toho, toho potratu aj tej žene. A nielen tou liečbou, ale aj prevenciou. A dokonca aj tá žena ešte predtým, ako ide na to ukončenie toho tehotenstva, tak musí ísť na predoperačné vyšetrenia. A by ste sa čudovali, čo všetko sa jej ten lekár pýta, a on to zapíše.
To, čo my chceme, je použiť to v rámci prevencie, a tieto údaje, keď sa raz hodia do systému, sú anonymné a slúžia len pre budúcnosť. Čiže nie je to žiadne strašenie a nič nejak extrémne nepríjemné pre tú ženu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som počul pána Kuffu Štefana, ako rozprával o 1 300-tisíc nenarodených deťoch, tak mi prišiel na um taký vtip. Áno, možno sa vám zdá divné, že taká vážna téma a ja idem rozprávať vtip, lenže ten vtip práve našou témou dostáva úplne iný význam. Pôvodné znenie bolo, že keď sa spýtali mladého muža, že prečo sa neženíš, tak odpovedal, no ja za to nemôžem, že moja svokra, ešte keď bola dievča, tak zomrela. Za 70 rokov to už nie je iba 1 300-tisíc nenarodených detí. To už sú dve-tri generácie. Teraz už nikto nepovie, že potrat je dobrý. Prečo si ho potom naša spoločnosť vyberá tak často? Keď každý chce vo svojom živote byť šťastný, mať sa dobre, byť dobrým, prečo potom ten zlý potrat má miesto v našej spoločnosti? Odpoveď sa zdá jednoduchá, lebo zlé okolnosti, mnohé zlé okolnosti. Určite nevieme všetky vyriešiť, ale niektoré môžeme zľahčiť účinnou pomocou.
Na to ale potrebujeme poznať dôvody, pre ktoré sa či žena, či muž rozhodujú pre potrat. Tie sa nedozvedáme, preto navrhujeme aktuálny dotazník rozšíriť o udanie dôvodu. Nie ako podklad pre posúdenie nejakou komisiou, ale na to, aby sme vedeli, kde treba pomáhať. Vieme, že dôvodom sú často sociálne a ekonomické nedostatky. Ako často? Nevieme, lebo nezisťujeme.
Nenarodené dieťa je v našej legislatíve v prvom trimestri tak bez významné, že jeho život môžeme ukončiť bez udania dôvodu. Nemá hrob, nemá meno, neviem, nevieme, prečo zomrel. Niektorí vravia, že nie, že to nebol ešte človek, že jeho život ešte nezačal. Ak by sa mŕtva spermia náhodou stretla s mŕtvym vajíčkom, tak po ôsmom týždni by im začalo byť srdce? Život dieťaťa je pokračovaním života rodičov. Kedysi niektorí vedci tvrdili, že keď dáme handry a zrno do drevenej debny, po troch týždňoch v nej vzniknú myši. Blchy a vši vznikajú z prachu a špiny. Samozrejme, sa mýlili, ale takisto ako tí, čo rozprávajú o zhluku buniek. Z človeka sa vyvinie iba človek, ani korytnačka, ani slon, ani kameň. Stáva sa niekedy, že sa z človeka vyvinie pes alebo sup, niekedy aj prasa, ale až po jeho narodení. Niekedy by pre nenarodené ľudské dieťa bolo lepšie, keby bolo považované napríklad za orla, lebo tým by sa u nás stalo zákonom chráneným v každej fáze vývinu. Ak sa rozhoduje o tak dôležitej hodnote, ako je ľudský život, musíme pre to rozhodovanie vytvoriť maximálne vhodné prostredie. Slobodu rozhodovania bez časového tlaku, stresu, bez obavy z osamelej, sociálne odkázanej budúcnosti. Bez strachu, že na všetko bude sama. Bez stresu z nedostatočnej informovanosti. Preto je potrebných tých 96 hodín, druhá správa a sociálna pomoc.
V tehotenstve je budúca matka veľmi citlivá na všetko, čo sa týka očakávaného dieťaťa. Ak lekár povie, je vysoká pravdepodobnosť poškodenia plodu, matka počuje iba slovo poškodenie, vysoko pravdepodobné poškodenie. Na to, aby si uvedomila, že ide iba o pravdepodobnosť, potrebuje čas, pokoj. Zažili sme si to aj my s manželkou, pravdepodobnosť 1 ku 60, z veľkej časti vypočítaná na základe veku. Takáto správa vie riadne človeka rozrušiť. Aj keď pred nami nestála otázka beriete, neberiete, ako napr. v spomínanej Ukrajine, iba obava z toho, ako to zvládneme, lebo s Božou pomocou sa nemáme čoho báť. Aj keď nevieme, aké to bude, aké ťažké to bude, vieme, že s ním to bude O. K, že to zvládneme. Vyzerá to ale tak, že už neveríme ani Bohu, ani ľuďom, ani sebe, ale veríme, že to už bude iba horšie. Lenže my, neviem, ako to bude, ako to bude o rok, o päť rokov, o 50 rokov.
Práve niečo cez 50 rokov mala pani, ktorá našla svojho biologického otca. Toho pána poznám. V mladosti ju ako nemanželské dieťa dali na adopciu a na starobu, keď vlastné deti sa rozutekali po svete, sa toto pôvodne nechcené dieťa, ale ktorému dali život, stalo prijatou milovanou dcérou nielen vlastného otca, ale aj jeho manželky. Teraz je ich spoločníčkou a opatrovníčkou v rokoch, kedy im ubúdajú sily. Vedeli, ako to skončí, keď sa rozhodli pre adopciu? Alebo teraz jednoduchšie pre potrat? Dieťa nie je problém, ktorý treba odstrániť. Problémom sú vzťahy, chýbajúci otec, podpora v rodine, financie, bývanie, vlastná pohodlnosť, tie riešme. Nepodporujem rýchle a konečné rozhodnutia. Podporme správne rozhodnutia, v ktorých je život, lebo bez života nebude nič, preto hlasujme za.
Ďakujem.

Kolega Krajčír, ďakujem za vaše krátke vystúpenie, ale o to úprimnejšie a trefné. Ďakujem vám, že podporíte tento návrh zákona.
Srdce mi zaplesalo, keď ste rozprávali o svojom dieťatku. Viem, o čom to je, a, a viem, aké krásne chvíle spolu s manželkou a s dieťaťom zažívate. Ďakujem aj za podporu od vašich kolegýň a kolegov, ktorí za tento zákon zahlasujú. Každý, kto si len trochu otvorí srdce a myseľ, musí pochopiť, že naozaj chceme, ako ste povedali, len a len pomáhať matkám a ženám a umožniť, aby sa mali možnosť narodiť viaceré deti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, určite ste si všimli, že tento návrh zákona vyvoláva najviac vášní a emócií a diskusií nielen v parlamente, ale aj v spoločnosti. Vyvoláva takú búrlivú diskusiu, ako..., keby som povedal slovami klasika, ako keby išlo o život. A nie je to práve tým, že skutočne ide o život? O život bezbranných detí.
Vyspelosť spoločnosti a štátu sa pozná nielen podľa moderných technológií, investícií, služieb, ale aj podľa toho, ako vie chrániť tých najzraniteľnejších a bezbranných, tých, ktorí sa nemôžu a nevedia brániť, a to sú nenarodené deti. Tento zákon im poskytuje väčšiu šancu na život, a pritom nie je reštriktívny. Naopak, tehotným ženám naďalej ponecháva možnosť sa slobodne rozhodnúť, či chcú dieťa, alebo nie, ale ženám, ktoré chcú svoje dieťatko priviesť na svet, poskytuje lepšiu sociálnu, finančnú, odbornú a lekársku pomoc.
V posledných týždňoch mi od viacerých liberálov, feministiek a potratových fanatičiek prišlo množstvo listov a emailov, ktoré sú proti tomuto zákonu, a takmer všetky tieto emaily a listy končili heslom: Moje telo, moja voľba. Samozrejme, definitívne konečné rozhodnutie, či tehotná žena chce dieťatko, alebo nie, bude vždy výlučne na jej rozhodnutí, ale je potrebné si uvedomiť a priznať si, že aj tehotná žena, ktorá sa slobodne rozhodne pre potrat, sa môže mýliť a neskôr môže toto svoje rozhodnutie oľutovať. Ja osobne poznám vo svojom okolí rodinu, prípad, kedy tehotná žena chcela ísť na potrat, pretože mala sľubne naštartovanú pracovnú kariéru a dieťa by jej pri naplňovaní jej pracovných ambícií prekážalo. Preto povedala partnerovi, že pôjde na potrat. Jej partner s týmto rozhodnutím nesúhlasil a svojej partnerke povedal, že on sa o to dieťa postará, hoci aj sám, len nech nejde na potrat. Ona napokon na naliehanie partnera dieťa donosila a môžem vám povedať, že dnes je z tejto ženy, ktorá bola najprv skalopevne presvedčená o potrate, šťastná mamička.
Ešte sa vrátim k heslu potratových fanatičiek - Moje telo, moja voľba. Častým dôvodom, prečo sa ženy rozhodnú pre potrat, je ich zlá až kritická ekonomická a sociálna situácia, sklamanie v láske, pretože ich opustil partner, manžel. Vážené kolegyne, kolegovia, tieto dôvody, ktoré som práve teraz uviedol, sú častokrát príčinou, prečo sa niektorí ľudia rozhodnú spáchať samovraždu a siahnuť si na život. Nehovorím o psychicky chorých ľuďoch, ale o ľuďoch, ktorí prišli nečakane o prácu, pod tlakom zlej finančnej situácie, manželských alebo partnerských problémov sa rozhodli predčasne ukončiť svoj život a stoja niekde na streche budovy a chcú skočiť. Čo si myslíte? Vtedy, keď tam prídu záchranári, hasiči, policajti, zdravotníci, čo hovoria tomuto človeku? Tvoje telo, tvoja voľba, skoč, urob, čo chceš? Nie, hovoria im, že život a žiť má zmysel, a to isté hovoria predkladatelia tohto zákona tehotným ženám, že život ich dieťatka má zmysel, nech sú ich dôvody na potrat akékoľvek.
Mnohí odporcovia tohto zákona predkladateľom vyčítajú, že zbytočne chcú zaťažiť tehotné ženy byrokraciou. Nesúhlasím. Vyplniť jeden dotazník, ktorý pomôže odborníkom lepšie poznať dôvody, prečo sa žena rozhodla pre potrat, ich nijako nezaťaží. Odporcom tohto zákona ďalej prekáža, že ženy dostanú viac času na svoje rozhodnutie, či ísť na potrat, alebo nie. Treba si uvedomiť, že umelé ukončenie tehotenstva je vážne a nezvrátiteľné rozhodnutie. Nemôžeme to predsa dávať na tú istú úroveň, ako keď si žena odskočí na manikúru, ku kozmetičke alebo ku kaderníkovi, veď sa bavíme o začínajúcom ľudskom živote. Pri všetkých dôležitých životných rozhodnutiach sa nesprávame zbrklo, poplašene, ale všetko si chceme predsa dostatočne premyslieť a zvážiť, preto aj v tomto prípade hrá čas dôležitú úlohu, aby sa tehotná žena mohla zodpovedne rozhodnúť.
Najväčší hyenizmus, ale vidím v tom, že aj v tejto sále sedia politici, ktorým je úplne ukradnutý osud a život tehotných žien a nenarodených detí, ale snažia sa na tejto téme len vytĺcť politický kapitál a lajky na Facebooku a to je smutné. Kým potratoví fanatici podporujú a hľadajú spôsoby, ako čo najefektívnejšie a najrýchlejšie zničiť, zlikvidovať a zabiť to, čo vzniká v lone matky, príkladom je presadzovanie potratovej tabletky, my hľadáme spôsoby, ako čo najviac pomôcť novému životu. Niektorí potratoví fanatici to nazývajú, že je to len zhluk buniek. My tvrdíme, že je to boží dar, je to nový ľudský život. To nie je skala, nerast, neživá hmota, ale počiatok nového života, čo vzniká v lone matky, a preto je potrebné tento život chrániť, preto tento zákon plne podporím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Milí kolegovia, milé ko..., pardon, ospravedlňujem sa, milé kolegyne, milí kolegovia, dnes rokujeme o doplnkoch do zákona, ktorý niektorí vnímajú ako zbytočné, niektorí o tom rozprávajú, že máme na Slovensku oveľa viac problémov, a niektorí rozprávajú, že katolibanci si idú robiť politickú kampaň. Musím povedať, že naozaj moje vystúpenie bude krátke, ale chcem hlavne vám, milí Slováci, povedať, pretože keď sa pozriem do sály, tak naozaj máme tu dvoch smerákov, jednu z HLAS-u a jedného pána z ĽSNS a musím povedať, ospravedlniť sa musím za to, že pán Kremský, nie je tu, ale omylom povedal, že z ĽSNS vystúpili na..., nevhodne, pán povedal, že neplač, ale to nebol pán z ĽSNS, ale to bol pán zo SMER-u, z ktorého som, keď som bol pri ňom, tak cítil trojboj: koňak, vodka, rum. Takže nebol to ĽSNS, ospravedlňujem sa.
Ale vrátim sa k tomuto, k tomuto môjmu prejavu, k tomu vystúpeniu. Milí Slováci, tí, čo vám rozprávajú, ja by som chcel upozorniť, že dnes celý deň pani Cigániková, keď niekto rozprával, vy ste chodili a vyrušovali ste. Pani Cigániková, môžte chvíľočku aj počúvať a nevyrušovať? Prosím vás. Dá sa to? Ja vám ďakujem veľmi pekne. Naozaj to robíte celý deň. Prosím vás pokorne.
Milí Slováci, keď vám dnes bude rozprávať a niekto vám rozpráva o tom, že toto je zákon o interrupciách, že ideme obmedzovať alebo že niekto ide obmedzovať interrupcie, vám klame. Klame a klame. A naháňa si politické body, pretože toto, čo tu predvádzajú niektorí moji kolegovia, je nič iné len politický marketing. Politický marketing. Majú svoju tému a na tej téme si naháňajú body. Jasné, naozaj jasné, že sú oveľa dôležitejšie veci, ako je tento zákon, si myslím, ale toto je zákon, ktorý, teda toto sú doplnky, ktoré keď teraz prijmeme, tak naozaj, naozaj sa zbavíme témy, ktorá je veľmi citlivá. Veľmi citlivá. Ja keď som podporil čítanie do druhého kola, tak som podporil preto, lebo počas mojej 30-ročnej praxe v treťom sektore som sa stretával so ženami, ktoré po interrupcii mali naozaj obrovské a veľké problémy. Štát im nepomáhal a tie ženy sa obracali na rôzne iné inštitúcie s pomocou. A to, čo sa tu dnes deje, je pomoc. Všetky tie body, ktoré sa tu dávajú, je pomoc!
Keď vám niekto rozpráva, že tu niekto ide obmedzovať, tak vám klame a naháňa si politické body. Keby táto (rečník pohybom ruky ukázal za seba) stena vedela rozprávať, čo sa tu dnes dialo, tak sa rozsype, čo sa tam vzadu dialo, ako sa niektorí trhali, kričali tam vzadu a robili divadlo! Toto je o pomoci. Nikto nejde, milé ženy, vás obmedzovať! Ten zákon sa nijako nemení, v ničom, ani v jednom bode! Doplňujú sa tam body, ktoré vám majú pomôcť. A ja som sa rozhodol po tom, ako pani Záborská prijala tie veci, ktoré sa mne nepáčili, že to podporím.
Vo svete... A naozaj Holandsko, ktoré je slobodné, liberálne, kde si dáte marišku na ulici, je oveľa prísnejší tento zákon ako tu u nás, ale ľudia vás tu budú presviedčať a budú vám rozprávať, že my ideme obmedzovať interrupcie. Posledné moje slová, milé Slovenky, nikto nejde obmedzovať vaše právo, nikto. Tieto doplnky vám idú pomôcť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Cigániková, áno, rozprávali sme sa o tom, ja si to veľmi dobre pamätám, ale hlavne som hovorila, že mám najväčší problém s tým, aby ten druhý posudok bol dobrovoľný. To bolo prvé. A tiež som ti hovorila, že aj keď verím v Ježiša Krista, sa považujem za modernú ženu a ja som presný stred, ja nie som ani úplný liberál, ani úplne konzervatívec. A keďže nakoľko som na toto apelovala a oni, oni to povolili, že ten druhý posudok je dobrovoľný, tak ja nemám dôvod, prečo by som nemala za tento zákon nezahlasovať.