Videokanál klubu

Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru teraz na 12.05 hod. v rokovacej miestnosti tohto výboru.

Ďakujem pekne, pán predseda. Bol by som rád, keby sme pokračovali v rokovaní a v hlasovaní iba v prípade, ak budú mať všetci poslanci nasadené rúška. Ďakujem, ďakujem pekne.

No ja musím povedať, že aj ja som bol v SZM, a nehanbím sa za to, pretože, myslím, keby som tu sa spýtal ľudí, ktorí boli v SZM, tak drvivá väčšina tu bola v SZM, pretože tak nás učila ideológia, a ja som nebol nejaký veľmi veľký disident, ale musím povedať, Juraj, že naozaj máš pravdu, že ten režim bol obludný. Boli tam aj dobré veci, ale režim bol obludný. Keď si nebol v strane, tak si nič, nič si nemohol, musel si byť v strane.
A čo je obludné? Toto nám tu Robert Fico zaviedol 12 rokov. Keď si nebol v strane SMER, tak si nič nedokázal. Komunistická strana bývalá a komunistický Robo Fico zaviedli tie isté praktiky aj teraz. Dvanásť rokov si nemohol nič robiť, keď si nebol v strane SMER. To bolo choré, obludné a chceme to zmeniť.
Ale čo je ešte choré na tom veľmi, to je to, že naozaj ľudia, ktorí veria komunistom, tak veria tomu, že komunizmus bol dobrý. Ideológia bola možno dobrá, ale komunisti boli odporní, hnusní, neskutočne naozaj ľudí zdrvujúci, ja nechcem použiť veľmi zlé slovo, no boli to zlí ľudia. A toto tu 12 rokov robil aj Robo Fico.
Takže, Juraj, ja som žil aj v komunizme, 12 rokov teraz si aj ty žil, teraz. A môžem ti povedať, to, čo bolo za komunizmu, tak teraz Robo Fico 12 rokov tu s nami robil. Strana SMER bola komunistická strana. Keď si nebol v strane SMER, tak si nedokázal nič.

Ku kolegovi Šedíkovi iba, že je to pro futuro, to znamená budúcich, tie, ktoré sú, sa nepremenovajú.
A pre pána poslanca Blahu, zákon veci pomenúva jasne a chápem, že ste sa chceli dostať dneska na Zomri, ale asi sa vám to nepodarí.
Ďakujem.

Anička, súhlasím, zákon, ktorý predkladáš, je veľmi dôležitý. Je neakceptovateľné, aby sme nazývali v dnešnej dobe ulice po komunistických vrahoch či udavačoch. Však to je šialené. A pevne verím, že aj samosprávy, ktoré už momentálne majú nazvané množstvo ulíc po týchto komunistických vrahoch či udavačoch, postupne prídu na to a tieto ulice premenujú na nejaké normálne názvy, a nie po týchto ľuďoch.
Takže ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, milí kolegovia, spolupredkladám zákon, v ktorom sa venujeme obdobiu komunistickej totality. Možno by sa niektorí z vás mohli opäť opýtať, nemá Slovensko väčšie problémy, ako sú zločiny komunizmu? Nemôžeme konečne nechať minulosť výlučne na historikov? Podľa mňa nie. Je to dôležité preto, aby sa totalita na našom území už nikdy nezopakovala. Je dôležité, aby sme vryli do pamäte nášho národa utrpenie tisícov občanov a aby sme nikdy nezabudli na obetu, ktorú museli priniesť.
Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska boli zločinnými a odsúdeniahodnými organizáciami. Je dôležité, aby sme jasne pomenovali, že Komunistická strana Československa a Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonávané v politických procesoch a za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu. Nemenej dôležitá je podľa môjho presvedčenia aj personalizácia zodpovednosti.
Návrh zákona deklaruje, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, systematicky a trvalo porušovali ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčali niektoré politické, sociálne a náboženské skupiny občanov. Prečo je táto novela dôležitá aj pre súčasnosť a budúcnosť? Pretože hoci 70 rokov od pádu jedného totalitného režimu a 30 rokov od pádu druhého totalitného režimu už žije len niekoľko desiatok obetí, symbolické zadosťučinenie má pre nich zmysel.
Dôležitý je však podľa môjho názoru aj iný odkaz tohto zákona, a to predovšetkým pre verejných činiteľov dnešných dní a aj pre všetkých do budúcna. Na mysli mám predovšetkým prezidentov, poslancov, členov vlády, sudcov, prokurátorov, policajtov a príslušníkov ďalších bezpečnostných zložiek. Za utrpenie a obete oboch totalitných režimov boli totiž zodpovední konkrétni verejne činní ľudia. Tí, ktorí mali a majú utrpenie a potláčanie základných práv a slobôd počas nacizmu a komunizmu na svedomí a boli pri moci. Boli to prezidenti, poslanci, členovia vlády, sudcovia, prokurátori, policajti a príslušníci ďalších bezpečnostných zložiek. Zadávatelia aj páchatelia majú mená. A je dôležité, aby sme okrem mien obetí konkrétne pomenovali aj páchateľov a aby sme im, nedajbože, nestavali pomníky alebo po nich nepomenovali naše ulice či námestia.
Verím, že nezostaneme len pri pomenovaní zadávateľov, schvaľovateľov a priamych páchateľov zločinov počas obdobia nacizmu a komunizmu. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená ľudí zodpovedných za vraždu Róberta Remiáša. Nielen vrahov, ale aj tých, ktorí si jeho vraždu objednali. A je možné, že v budúcnosti tento parlament príjme zákon, v ktorom sa vyjadrí ku nemorálnosti toho, čo v skratke hovoríme mečiarizmus. Verím, že jedného dňa spoznáme aj mená objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A verím, že sa jedného dňa na Slovensku vrátime aj ku menám zodpovedným za zneužívanie moci v polícii, tajných službách, na prokuratúre, v súdnictve, ale aj vo finančnej správe pri správe nášho spoločného štátneho majetku.
Nastolenie spravodlivosti a pomenovanie zadávateľov a páchateľov má zmysel aj po rokoch pre obete a ich rodiny, ako aj pre nás ako spoločnosť. Vrátiť ľuďom vieru v spravodlivý štát je jednou z našich kľúčových povinností, preto potrebujeme tento zákon. Má byť mementom pre nás všetkých, ktorí sme verejne činní. Moc vyžaduje zodpovednosť, a ak niekto zneužije moc, musí počítať s tým, že si jeho meno história zapamätá ako meno zločinca, lebo to je v koreni slova zločinec, ten, ktorý činí zlo. História je učiteľkou života. Aj toho verejného.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslime na to pri schvaľovaní tohto zákona a aj každý deň nášho verejného pôsobenia. Ak si bude história naše mená pamätať, nech si ich pamätá ako tých, ktorí so zverenou mocou zaobchádzali zodpovedne, nie ako mená zločincov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 rokovacieho poriadku predkladám informáciu k uvedenému poslaneckému návrhu zákona (tlač 225).
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. K návrhu je priložené stanovisko ministerstva financií, ktoré predpokladá, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 215 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, predkladáme spolu s mojimi koaličnými kolegami poslancami. Plníme tak záväzok z programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie.
Predložený návrh zákona reaguje na tento záväzok a jasne pomenúva komunistický režim ako odsúdeniahodný, zločinný, nelegitímny, ktorý porušoval ľudské práva a slobody. Samozrejme, že nám ide aj okrem symbolického zadosťučinenia pre obete komunistického režimu, aj o zvýšenie povedomia verejnosti o podstate komunistického režimu.
V návrhu uvádzame tiež, že Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola zločinnou a zavrhnutiahodnou organizáciou, ktorá vo svojej činnosti smerovala k potlačeniu ľudských práv a demokratického systému. Deklarujeme tiež, že komunistický režim - a tí, ktorí ho aktívne presadzovali - systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré politické, sociálne, náboženské skupiny občanov.
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj zákaz umiestňovania pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický alebo nacistický režim vrátane sankcionovania tých úkonov a zákaz pomenovania ulíc a verejných priestranstiev po predstaviteľoch týchto zločineckých režimov. Samozrejme, výnimkou bude situácia, ak by išlo o predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu.
Je dôležité uviesť, že v prípade prijatia navrhovanej právnej úpravy nedôjde v zmysle prechodného ustanovenia k odstraňovaniu, resp. zásahom už do existujúcich pamätníkov, pomníkov či pamätných tabúľ. Vzorom pre túto právnu úpravu bol český zákon o protiprávnosti komunistického režimu a odporu voči nemu.
Navrhujeme účinnosť predkladaného návrhu zákona na 16. novembra, to je predvečer, 2020, ako symbol a deň..., predvečer 17. novembra.
Ďakujem, skončila som a hlásim sa prvá do rozpravy, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mizík, takisto ako pani Sulanová, aj vy ste tu vytrhli naozaj veci, ktoré sú pravdivé, ktoré to povedali ľudia, ale takýchto vecí, viete, keď v rodine, keď sa spojí Čech so Slovenkou, tak sa nájdu takéto veci. Ale tá rodina dlhé roky fungovala veľmi dobre. A tí normálni ľudia, nie politici, ktorí tu kvákajú a robia si tuná politické body na tejto téme, tak tá rodina fungovala veľmi dobre, veľmi dobre.
A musím reagovať na vás, nemôžem reagovať na pani poslankyňu, ktorá ma tu spomenula vo svojej faktickej, tak keď budete s pani Sulanovou, tak, prosím vás, povedzte jej, že ja som len povedal toľko, že si neželám, neželám, aby moje meno a poslancovanie brala ako dôkaz, lebo ona nech si rozpráva o sebe. Ja jej neberiem, nech si rozpráva svoje.
Som rád, že ste sa ospravedlnili, ja som čakal, že sa ospravedlníte. Ale žena, ktorá tuná rozprávala, tak práve, viete, mne je smutné, že žena, ktorá, keď niekto z nás má faktickú poznámku, tak sa ťuká po čele. Ukazuje, že či sme šibnutí. A nikdy som nedostal ospravedlnenie, nikdy som nedostal osprav..., ja som jej to povedal, ja som jej to povedal, povedzte jej to, keď s ňou budete, že ja som jej to povedal, tak sa správajme všetci naozaj k sebe.
A ďalší tu bol, keď ho stretnete, ktorý tu nadáva ľuďom do kkt, do jbmt, ktorých uráža, odporne uráža ľudí, nadáva ľudí do psychopatov, tak ten tu ide ľudí, ľuďom rozprávať o tom, že by sa mali ospravedlniť.
Ja súhlasím, nikdy som nikoho z vás neurazil a ani to nebudem robiť. Mne pani Sulanová, keď s ňou budete, povedzte jej, že aj mne to trošku vadilo, pán Osuský, keď s ním budete, povedzte mu, pán Mizík.
A vy ste skvelý človek, pán Mizík, ja vás mám rád, lebo určie ste historik. Naozaj ja vás veľmi rád.

Kolega, ja ti chcem poďakovať. Veľmi správne poukazuješ alebo si poukázal na, na dôvod, pre ktorý sa bavíme o tomto návrhu zákona, a síce na to, že komunistický režim bol skutočne nemorálnym režimom, protiprávnym režimom aj z pohľadu právneho poriadku Slovensku republiky, tak ako ho máme momentálne platný a účinný, ktorý potláčal ľudské práva a slobody svojich občanov, svojich vlastných občanov. Je preto našou povinnosťou spomínať, lebo inak budeme nútení si túto povinnosť zopakovať. Ďakujem.