Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.3.2023 o 16:57 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.3.2023 16:57 - 16:58 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Vďaka. Len toľko, že som spravodajca, takže vlastne môžem vystúpiť hocikedy, takže skrátim to, aby sme skončili teraz o 17. Takže podstatné veci som povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní,

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec, NR SR
... a je to dobrý kompromis a vlastne defakto sa kopíruje to, čo je vládnej novele a je ...

===== týmto, aby sme skončili teraz o 17.00 h, takže podstatné veci so povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
A je to dobrý kompromis a vlastne de facto sa kopíruje to čo je vo vládnej novele a je to aj výsledok nejakých tých našich medzinárodných záväzkov. Vďaka a čo sa týka tej výšky škody, keby sme išli tým spôsobom, ktorý bol do 1. 1. 2026 tak momentálne by tá výška škody základná bola určená tuším okolo 770 eur alebo tak nejak, takže tých 500 eur je tiež vhodný kompromis. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.3.2023 16:37 - 16:45 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Vďaka. No, už to asi nestihneme do sedemnástej, ale nevadí...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium 16.45, kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na Ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer. Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: "Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy." Takže, keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2 a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keby sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak, tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé. Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, Dajme tomu zaplatíte mu štyridsaťtisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale samozrejme sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané. Keď si zobereme nielen advokátov, ale zobereme si konferenciu právnickej fakulty a generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil doktor Csentés, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme. Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom. Takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak. Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú, zmenšujú, podľa konkrétnej situácie páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku. Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak...
===== ... pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia, čo spraví. Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zoberieme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020. My to meníme až teraz je tok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na ústavný súd. S výnimkou úzkou, vymedzených korektív podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 80 3, 3b Trestného zákona. Samy písali - pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, dovetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv, slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie. Teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia. Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne, dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesme trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizáciu účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je až v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka. Takže vtedy to písali odborníci už v roku 2020. Poukazovali na to, že aj tie obligatorne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie SLP v prípade Džordžovič verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I. protokolu, I dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.3.2023 16:37 - 16:45 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Vďaka. No, už to asi nestihneme do sedemnástej, ale nevadí...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium 16.45, kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na Ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer. Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: "Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy." Takže, keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2 a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keby sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak, tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé. Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, Dajme tomu zaplatíte mu štyridsaťtisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale samozrejme sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané. Keď si zobereme nielen advokátov, ale zobereme si konferenciu právnickej fakulty a generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil doktor Csentés, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme. Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom. Takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak. Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú, zmenšujú, podľa konkrétnej situácie páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku. Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak...
===== ... pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia, čo spraví. Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zoberieme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020. My to meníme až teraz je tok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na ústavný súd. S výnimkou úzkou, vymedzených korektív podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 80 3, 3b Trestného zákona. Samy písali - pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, dovetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv, slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie. Teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia. Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne, dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesme trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizáciu účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je až v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka. Takže vtedy to písali odborníci už v roku 2020. Poukazovali na to, že aj tie obligatorne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie SLP v prípade Džordžovič verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I. protokolu, I dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2023 16:34 - 16:35 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ja by som reagoval hlavne pre tých, ktorí tiež až teraz v poslednej chvíli mali možnosť sa oboznámiť s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ten samotný návrh zákona bol veľmi stručný. Tak dve veci. My sme mali ambíciu ísť aj do tej úpravy škody, len to bližšie vysvetlí pán poslanec Kyselica vo svojom vystúpení, len ak by sme to chceli spraviť poriadne, tak by sme museli pootvárať viacero trestných činov a skutkových podstát trestných činov a ono k návrhu zákona, ktorý má jednu stranu by sme sem priniesli pozmeňovák s tridsiatimi stranami a to sa nám zdalo naozaj neprimerané, takže to je dôvod prečo sme od toho upustili a inak sme to mali urobené úplne rovnako ako to má pán, teda v tom základe, ako to má pán minister v tom vládnom návrhu, ktorý príde v máji.
A tá druhá vec, lebo teraz by ste sa mohli pýtať, tak prečo sme to už celé nenechali na ministra aj prepadnutie majetku. No jednoducho preto, že je tam podané konanie na Ústavnom súde, ktoré má podľa mňa dosť veľkú šancu proste byť úspešné zo strany tých predkladateľov a je iné niečo rozhodnúť a schváliť úpravou trestu prepadnutia majetku teraz a o tri mesiace na konci júna. Aj to je otázne, že ako bude priechodný celý ten veľký Trestný zákon, Trestný poriadok, lebo keď tam máte deväťdesiat strán, tak tam bude možno dvestosedemdesiat strán pozmeňovákov k tomu. Takže, ak sa chceme vyhnúť ďalším nepríjemnostiam, keby to konanie náhodou bolo úspešné vo vzťahu k tým, ktorým aj obligatórne prepadol majetok, tak je lepšie to upraviť teraz. A inak to upravujeme presne tak isto ako to minister má v tom svojom vládnom návrhu. Takže ho len predbiehame, ale naozaj z hľadiska a kvôli tomu konaniu na Ústavnom súde, inak on to má úplne rovnako pripravené. Dneska sme to s ním ešte konzultovali a sme si zosúlaďovali to znenie.
Skryt prepis
 

30.3.2023 16:19 - 16:20 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor o návrhu správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim, ale až po kolegovi Svrčekovi, ktorý prečíta pozmeňovák, a ja sa potom tiež vyjadrím k niektorým veciam, ktoré už sčasti spomenul aj kolega Vetrák, naozaj nešlo zatiaľ, zatiaľ nešlo upravovať tú škodu, lebo by to rozhádzalo rôzne drogové delikty a ale aj iné veci a vyjadrím sa potom komplexnejšie.
Skryt prepis
 

30.3.2023 16:14 - 16:19 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, máme tu jednu z noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú predložené v parlamente, táto z nich je asi najkratšia a v zásade v prvom čítaní som aj vysvetlil, že hlavným cieľom tejto novely bolo nejakým spôsobom sa vysporiadať s terajšou úpravou trestu prepadnutia majetku. Je to ono tak aj preto, že sme v tomto volebnom období zaznamenali, že jedna z politických strán, ktorá má v tomto parlamentne poslanecký klub, podala návrh na Ústavný súd, aby vyhlásil terajšiu, terajšiu právnu úpravu trestu prepadnutia majetku, ktorá je v určitom, v určitých ustanoveniach obligatórna, aby ju vyhlásil za protiústavnú. A asi týždeň po tom, ako to táto, títo poslanci spravili, tak v obdobnej otázke alebo rovnakej otázke rozhodoval na európskej úrovni aj Súdny dvor Európskej únie. Aj Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že obligatórny trest prepadnutia majetku bez toho, aby sudca mohol zvažovať individuálne aspekty toho konkrétneho prípadu nie je ani v súlade s právom Európskej únie.
Čiže sme v situácii, kedy v zásade máme z môjho pohľadu troška šťastie, že doteraz Ústavnú súd ešte nerozhodoval v tejto veci, hoci tá vec je tam už na Ústavnom súde dva roky, a je zrejmé a ešte tretí, tretie také vodítko, že ako to asi môže dopadnúť je v tom, že ak sme tu mali aj na ústavnoprávnom výbore pred asi dvoma mesiacmi návrh smernice o konfiškácii majetku, ktorá sa bude schvaľovať niekedy v júli tohto roka na pôde Európskej únie v Bruseli, tak ani tá smernica nepripúšťa, a ja som sa na to pýtal, že však navrhnite im, že by bol aj obligatórny trest prepadnutia majetku, lebo v istom zmys... v istých veciach to môže byť naozaj oprávnené, tak ani tá smernica nepočíta s obligatórnosťou trestu prepadnutia majetku. Jednoducho väčšina štátov Európskej únie s týmto konceptom nepracuje.
A tak sme, tak som ešte v decembri minulého roka prišiel s úplne že základnou úpravou tejto otázky v tomto návrhu zákona s cieľom, aby sme sa v priebehu najbližšieho obdobia, a už teda ubehli tri mesiace, dohodli na nejakej úprave aj s ministerstvom spravodlivosti a najmä s partnermi, ktorí sú v koalícii, na, na nejak, nejakej úprave, ktorá, ktorá by bola priechodná aj v parlamente. Čiže to je prvá vec, ktorú sme chceli riešiť, to je ten trest prepadnutia majetku, respektíve aj veci, ale hlavne trest prepadnutia majetku.
A druhá otázka, ktorá, ktorú sme chceli riešiť, je, že sme chceli znížiť alebo teda, pardon, zvýšiť sumu, zvýšiť sumu, pri ktorej sa určité konanie bude považovať za trestný čin. To má, to je dôsledkom výlučne toho, že Trestný zákon bol prijímaný v roku 2005, vtedy sa vychádzalo tiež z určitých ekonomických parametrov, ktoré boli nižšie v tom čase, pretože inflácia, valorizácia, všetky ďalšie tie ekonomické parametre. Do toho vstu... teda od ktorých sa to odvíja sa od vtedy zmenili. Sme v roku 2023 a už aj iné štáty, Česká republika takisto zvýšila tú sumu, od ktorej sa považuje nejaké konanie za trestný čin. Keby sme išli výlučne podľa parametrov, ktoré, ktoré boli zavedené v roku 2005, od čoho sa odvíjala tá výška škody, tak by to dnes mala byť suma okolo 700-800 eur. My sme v tom návrhu išli na sumu 500 eur, čo zodpovedá prepočtu, ktorý je aj v Českej republike v tejto istej otázke. Nakoniec budete svedkami toho, že v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Svrček, upustíme od úpravy tejto otázky najmä z dôvodu, že minister spravodlivosti už na vláde teda predložil návrh zákona, ktorý ju rieši oveľa komplexnejšie, a teda sme sa zhodli aj po rozhovore s ním, že by túto druhú časť návrhu zákona už doriešil potom on v tej veľkej vládnej novele, ktorá príde a bude predložená parlamentu do prvého čítania nám v máji tohto roka. Čiže aj nechcem teraz už ďalej o tom rozprávať, lebo viacej vám povie pán poslanec Svrček v tom pozmeňujúcom návrhu, aj tie dôvody, prečo tie veci upravujeme tak, ako budete počuť v pozmeňujúcom návrhu.
Naozaj v prvom čítaní tento zákon znamená len to, že sa urobil nejaký rámec a teraz ten rámec spresníme a doplníme spôsobom, ktorý verím tomu že bude prijateľný aj pre vás ostatných. Pre niektorých už je, pre vás ostatných možno bude tiež. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.3.2023 16:12 - 16:13 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem, takže v prvom rade oznámil hlasovanie teraz o 17-tej. Tiež len na záver chcem uviesť to čo hovoril Milan ohľadom toho legislatívneho chaosu. Toto označenie používajú hlavne tí, čo nie sú v legislatíve alebo v predkladaní zákonov doma, niektorí si neprečítajú spoločné správy, kde môže byť kľudne pozmeňovák podaný cez výbor zapracovaný. Toto sú, toto sú proste základy tej legislatívy ktoré treba sledovať. A žiaľ, to čo je v rokováku napísané tak sa stáva pravidlo, pritom by to mala byť výnimka. Ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa malo o ňom hlasovať do 48, až po 48 hodinách. A žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu
===== ... to, čo je v rokováku napísané, tak sa stáva pravidlom, pritom by to mala byť výnimka, ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa o ňom malo hlasovať do 48, až po 48 hodinách, žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu a dávame o ňom hlasovať hneď. Takže koľko razy, keď si niekto neprečíta ten pozmeňovák, ktorý je nahodený možno na hodinu, dve, tak, tak ani o tom nevie, že o čom hlasuje. Ale ten, kto sleduje legislatívu, tak nemôže vôbec hovoriť o nejakom legislatívnom chaose. Tak len toľko a pozrel som si návrhy zákonov, ktoré tuším už predložila SaS-ka teraz ohľadom rokováku a túto zmenu tam majú, takže ja si myslím, že to je dobrá vec.
Len toľko, vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.3.2023 16:12 - 16:13 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem, takže v prvom rade oznámil hlasovanie teraz o 17-tej. Tiež len na záver chcem uviesť to čo hovoril Milan ohľadom toho legislatívneho chaosu. Toto označenie používajú hlavne tí, čo nie sú v legislatíve alebo v predkladaní zákonov doma, niektorí si neprečítajú spoločné správy, kde môže byť kľudne pozmeňovák podaný cez výbor zapracovaný. Toto sú, toto sú proste základy tej legislatívy ktoré treba sledovať. A žiaľ, to čo je v rokováku napísané tak sa stáva pravidlo, pritom by to mala byť výnimka. Ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa malo o ňom hlasovať do 48, až po 48 hodinách. A žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu
===== ... to, čo je v rokováku napísané, tak sa stáva pravidlom, pritom by to mala byť výnimka, ak sa nejaký pozmeňovák v pléne podá, tak najbližšie sa o ňom, by sa o ňom malo hlasovať do 48, až po 48 hodinách, žiaľ, vo väčšine prípadov to skracujeme a skracujeme túto lehotu a dávame o ňom hlasovať hneď. Takže koľko razy, keď si niekto neprečíta ten pozmeňovák, ktorý je nahodený možno na hodinu, dve, tak, tak ani o tom nevie, že o čom hlasuje. Ale ten, kto sleduje legislatívu, tak nemôže vôbec hovoriť o nejakom legislatívnom chaose. Tak len toľko a pozrel som si návrhy zákonov, ktoré tuším už predložila SaS-ka teraz ohľadom rokováku a túto zmenu tam majú, takže ja si myslím, že to je dobrá vec.
Len toľko, vďaka.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.3.2023 16:01 - 16:11 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som to v dvoch minútach asi nestihol, tak takýmto spôsobom možno to bude o minútu, dve dlhšie, ale zareagujem na to čo odznelo v rozprave. Ak na niekoho zabudnem, tak mi tak dajme najavo, ja si potom spomeniem, ale myslím že nezabudnem.
Začnem pani poslankyňou Zemanovou. Áno, akonáhle sa otvorí zákon o rokovacom poriadku tak nás napadne mnoho vecí, ktoré, o ktorých roky hovoríme alebo mesiace a chceli by sme, máme tú ambíciu proste urobiť tú novelu dokonalou. Len a ja za iných okolností by to bol zástancom, ale skutočne hľadali sme tuná kompromis, však vy viete dobre sama aj v tomto smer aby, aby to náhodou potom niekto nevyhodnotil ako prílepok. Lebo ak by sme tam nabaľovali ďalšie, ďalšie veci do toho rokovacieho poriadku, ktoré priamo nesúvisia s tou základnou novelou zákona o tvorbe zákonov, tak by sa niekto na to mohol začať pozerať aj takto a myslím, že by to potom narobilo viac škody ako úžitku. Ale na druhej strane hovoríme spoločne, však mali sme o tom na tú tému niekoľko stretnutí, že boli by sme radi asi spoločne keby sa nám podarila ešte do konca volebného obdobia nejaká novela rokovacieho poriadku, ktorá by znamenala stíšenie legislatívneho procesu. O tom sa treba rozprávať aj kvôli tomu, že každý si ju predstavujeme trochu inak. Bude treba nájsť nejaký kompromis, ale nielen kompromis názorový, ale aj kompromis s tým, že aké sú tu technické vymoženosti tohto parlamentu, čo si ten parlament môže za súčasnej situácie dovoliť. Lebo naozaj sa vždy pri tých novelách treba rozprávať aj so samotnou Kanceláriou Národnej rady, že či to bude realizovateľné. Lebo niekedy tie naše ambície predbiehajú proste tie technické vymoženosti ktoré sú k dispozícii, aj čo budú schopní poslanci zvládnuť. Lebo poslanci tých povinností až tak veľa pri predkladaní návrhov zákonov nemajú. My sa im snažíme trošičku im teraz pridať nejaké. Ak by sme sa pustili do tých ďalších novelizácií, tak by sme im potenciálne vedeli pridať aj viac tých povinností a nie je to vždy jednoduché. Lebo každý máme síce nejakých asistentov, ale nie všetci tí asistenti majú na starosť tvorbu zákonov. A nie každý poslanec má ambíciu tu predkladať desiatky zákonov. Niektorý poslanec viac radšej pracuje v teréne, stretáva sa s ľuďmi, ale súhlasím, že keď potom je takýto poslanec, tak by mal zvážiť svoje schopnosti aj vo vzťahu k predkladaniu zákonov, že vždy sa na to dá pozerať z oboch strán. Ale verím, že sa nám ešte do konca volebného obdobia podarí dohodnúť na niečom čo bude znamenať minimálne to stíšenie legislatívneho procesu. Lebo či už tu sme v opozícii alebo koalícii, alebo proste na akejkoľvek strane politickej, tak vždy si želáme, aby, ako povedal aj pán poslanec Suja, nevznikalo niečo čo niekto môže označiť aj za legislatívny chaos, aj keď podľa mňa sa toto slovo v posledných dňoch a týždňoch účelovo používa a nie je to celkom tak. Lebo keď hovoríme o legislatívnom chaose, tak a bolo, pýtali sa vždy tých ľudí, že čo si pod tým predstavujú, tak väčšinou tí ľudia zareagovali iba spôsobom, že no predkladajú sa tu návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. No, oni sa vždy predkladali také návrhy zákonov. Dôležité je, že či sa aj schvália také návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Nie si sa predkladajú, lebo predkladali sa vždy a to samo osebe neznamená legislatívny chaos. A ja netvrdím, že toto ste práve mysleli, ale treba sa vždy naozaj aj pýtať, že čo si pod tým ten človek predstavuje a či, či to slovo len nie je zásterkou na to, aby sme svojim spôsobom dehonestovali ten parlament. Lebo my tým že podporujeme niekedy takéto účelové vyjadrenia, že legislatívny chaos, poslanci ani nevedia čo robia, nevedia o čom hlasujú, tak potom sa to, potom sa to prejavuje aj napríklad v tej dôveryhodnosti samotný parlament.
Takže myslím si, že my sami by sme mali zvažovať, že akým spôsobom sa vyjadrujeme v týchto veciach vo vzťahu k parlamentu, lebo niekedy si sami robíme zbytočne v tomto smere škodu. A to ja vôbec nehovorím, že tento parlament bežal dokonale, nebežal tak ani žiadny iný parlament predtým. Mne skôr vadilo možno tie prvé dva roky, že pod tou zásterkou tej pandémie sa schvaľovali tuná aj zákony v skrátenom legislatívnom konaní ktoré pri takom prísnejšom pohľade by asi nemali byť schvaľovaní v skrátenom legislatívnom konaní.
Keby som už ja o niečom hovoril, to ustálo po prvých dvoch rokoch, tieto posledné dva roky to už je štandard, ktorý tu bol keď sa pozriete niekoľko volebných dozadu. Tak dokonca máme menej skrátených konaní ako sme mali v minulosti. Ale treba si potom aj povedať, že čo znamená ten legislatívny chaos a rozdiskutovať si to. Lebo ja si nemyslím, že je tu legislatívny chaos. Sú tu niektoré veci ktoré sa dajú vylepšiť, ale možnože ste to mysleli jednoducho tak, že niektoré veci sa vám nepáčia a treba o tých veciach hovoriť. A pokiaľ tie veci sú riešiteľné cez rokovací poriadok, tak, tak skúsme to upraviť. Ale vždy bude platiť aj to čo hovorí pán poslanec Dostál, že jedna vec je, že si nakreslíme, a napíše a schválime pekné pravidlá. A potom je druhá vec, že čo z tých pravidiel má nejakú ústavnú intenzitu aby to mohlo byť vyhlásené za protiústavné, lebo v zásade iná sankcia nie je. My voči akémukoľvek zákonu, ktorý schválime v parlamente, pokiaľ to porušenie toho legislatívneho procesu nie je také, že má až ústavnú intenzitu, tak v zásade za to sankcia nie je. Jedine že ten zákon by bol vecne zle spracovaný, alebo by bol protiústavný, tak to áno. Ale pokiaľ, čiže aj nad týmto treba uvažovať a to je presne to čo hovorí pán poslanec, že pokiaľ tu nebudú poslanci, ktorí budú chcieť aby sa to pravidlo dodržiavalo a pokiaľ nebude na vláde to ministerstvo chcieť kvalitne robiť stanoviská, lebo však aj tam sa môžu meniť ľudia, tak aj na vláde nám to môže niekto obštruovať a tak isto v parlamente sa na to nemusí prihliadať. Proste budú, ak tu bude väčšina poslancov takých že im bude jedno, že ten navrhovateľ nezmení tú účinnosť aké budú dopady na podnikateľ na prvého januára, júla, no ak tu bude naozaj väčšina taká, tak potom si zbytočne v zásade schvaľujeme aj rokovací poriadok. Ale pokiaľ tu väčšina bude taká, že naozaj bude vplývať pozitívne, pozitívnym smerom a aj tak troška smerom ako keby ohľadne disciplíny na toho poslanca, že pozri sa, však tu máš zákon, mal by si dodržiavať zákony, skladáš tu sľub keď nastupuješ ako poslanec, že bude dodržiavať zákony, nemáš tam termín nadobudnutia účinnosti a tu má stanovisko ministerstva hospodárstva, prebrali sme si to na gestorskom výbore, naozaj majú pravdu na tom ministerstve, sú tam dopady, no tak si to oprav pekne, lebo inak ti to neschválime. Tak pokiaľ to takto nebude fungovať aj s tým, s tým dotiahnutím do konca, no tak sa nám môže stávať, že ten zákon bude niekedy aj porušovaný.
Potom ešte môže byť nejaká brzda v podobe prezidenta, prezidentky že by to potenciálne kvôli tomuto vrátila, môže to spraviť. Čiže sú rôzne cesty. Uvidíme ako sa toto pravidla zavedie do života.
K tomu čo hovoril pán poslanec Oravec, ale ja ostatným, ja vidím na vás, že si uvedomujete, že, alebo že viete o tom, že podnikatelia by vo vzťahu k nám privítali prijatie tohto pravidla. Dokonca vo vzťahu k parlamentu je toto jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré oni od nás očakávajú že prijmeme. Skutočne ak ste s nimi mali možnosť hovoriť, tak ak sa toto podarí prijať, tak z ich strany v rámci tých očakávaní voči parlamentu ktoré mali, tak toto bude jeden zo zásadných krokov. No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Svrček, my tam máme tú výnimku ktorá s týka právne záväzných aktov Európskej únie. Čiže pokiaľ nastane taká situácia, tak vtedy ten termín 1. január, 1. júl nemusí dodržať.
Pokiaľ ide o tú, tú ďalšiu vec, ktorú si spomínal pán poslanec, že by sme sa mali pozrieť trochu aj na inú úroveň a to je obecná úroveň, súhlasím. Len dobre, možnože by to nebol prílepok k tomuto zákonu, keby sme to chceli riešiť, ale vieš aké je ťažké otvárať zákon o obecnom zriadení, že to urobiť bez toho, aby si sa aspoň raz stretol so samosprávou neni veľmi ako najšťastnejšie, lebo veď viete, že aj tá samospráva má svojich predstaviteľov, ktorí by potom protestovali.
Čiže máme v parlamente predložené návrhy zákonov, ktoré nám otvárajú aj 369, máme ich niekedy v prvom čítaní, ešte niektoré, niektoré budú podané podľa mňa na najbližšiu schôdzu. A ja si myslím, že v rámci tých diskusiách ich tiež mám a budem mať aj so samosprávou v rámci tých diskusií. Ja sa ich rád opýtam a verím, že to urobíte aj vy, či by nechceli aj ony nejakým spôsobom si sprísniť to prostredie a tie predpisy ktoré prijímajú voči podnikateľom. Len tam by som bol opatrný troška z toho, alebo z toho pohľadu, že nie vždy tá administratíva na strane obce, najmä tým menším obciam, miest je tak personálne nadimenzovaná, aby si vedeli prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti. Čiže ja čisto koncepčne filozoficky s tebou súhlasím. Podľa mňa tu už nebol priestor na to aby sme to riešili, ale vieme to určite do budúcna riešiť, hlavne ak samosprávy nebudú nám protestovať, že okrem peňazí nemajú ani ľudí na to, hej, že tak to zjednoduším.
No a ak som na niekoho zabudol, to sa, kto diskutoval, tak sa ospravedlňujem, ale ja som a pán Taraba tu už nie je, takže na neho som nereagoval. Ale som veľmi rád, že aj on má podobnú odozvu zo strany podnikateľov ako mám aj ja, aj ďalší, že takéto pravidlo a prijatie takého pravidla bude pre náš všetkých len bonusom a o nás všetkých vytvorí, a o nás všetkých poslancov aj v parlamente vytvorí obraz, že naozaj rešpektujeme podnikateľov, najmä tých menších, stredných, tí, ktorí najviac potom doplácajú keď je nestabilné právne prostredie a že chceme aj vo vzťahu k nim niečo pozitívne spraviť. A myslím si, že budú potom aj oni mať celom dobré pocity z celého toho volebného obdobia, že sme na nich nezabudli popritom množstve zákonov ktoré v parlamente schvaľujeme. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

30.3.2023 15:42 - 15:50 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
ods. 6 sa vypúšťa slovo "negatívny".
Bod 4 v čl. 1 bode 3 v § 19 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Ustanovenie o dni nadobudnutia účinnosti právneho predpisu podľa prvej vety sa nemusí uplatniť ak po a) o návrhu zákona Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, po b) právne záväzný akt Európskej únie, ktorý si vyžaduje implementáciu, tam je odkaz5b, nadobúda účinnosť, alebo sa má uplatňovať k inému dňu ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety, po c) medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná si vyžaduje implementáciu k inému dňu ako by mal nadobudnúť účinnosť právny predpis podľa prvej vety, po d) ide o návrh ústavy, alebo návrh ústavného zákona, po e) ide o návrh zákona o štátnom rozpočte, f) ide o návrh právneho predpisu, ktorý má pod doložky právnych vplyvov pozitívne sociálne vplyvy, alebo pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a iný deň nadobudnutia účinnosti právneho predpisu ako deň nadobudnutia účinnosti podľa prvej vety, je uvedený v spoločnom stanovisku z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, tam je odkaz 5c.
Po g) ide o zákon vrátený prezidentom, ktorý bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Poznámky pod čiarou k odkazom 5a5c znejú:
5a § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5b čl. 7 ods. 2 tretia veta Ústavy Slovenskej republiky.
5c § 7 ods. 7 zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene, zákon o tripartite v znení zákona č. 76/2021 Z. z.
Novelizačný bod 5 pozmeňujúceho návrhu v čl. 1 sa vypúšťa bod 5.
Bod 6. Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: Čl. 2 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 191/2011 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 a zákona č. 24/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 68 ods. 3 znie: "Ods. 3. Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného predpisu", tam je odkaz 54, doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov, tam je odkaz 54a, ministerstva a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov. Pri návrhu zákona podanom výborom, alebo poslancom, treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ďalej len ministerstvom hospodárstva, z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie. Poznámky pod čiarou k odkazom 54 a 54a znejú: 54 § 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a 54a je § 7 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Bod 2, teda tej novely rokovacieho poriadku, § 77 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom, tam je odkaz 54b.
Poznámka pod čiarou k odkazu 54b znie: 54 § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení zákona č. ... /2023 Z. z.
Bod 3. V § 79 ods. 4 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: písm. d) informácie o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2. Doterajšie písm. d) až f) sa označujú ako písm. e) až g).
No a potom je tu bod 4, tej novely rokovacieho poriadku, za § 150f sa vkladá § 150g, ktorý vrátane nadpisu znie: § 150g prechodné ustanovenie k úpravám účinné od 1. mája 2023, návrhy zákonov predložené Národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje vložením nového článku sa primerane doplní názov návrhu zákona a na záver bod 7 tohto pozmeňujúceho návrhu. V doterajšom čl. 2 sa slová "1. júla 2023" nahrádzajú slovami "1. mája 2023".
Na záver ešte uvediem, že ako predkladateľ, alebo ako jeden z predkladateľov aj za ostatných predkladateľov tohto návrhu zákona, keďže robíme aj súvisiacu novelu tohto zákona, toho základného zákona, teda o tvorbe zákonov, robíme súvisiacu novelu aj v podobe novely rokovacieho poriadku, a teda ide o rozširujúci návrh, rozširujúci návrh v podstate, ktorým je tento pozmeňujúci návrh, tak za predkladateľov len uvádzame takto, lebo je to moja povinnosť, že, že predkladatelia súhlasia s týmto rozširujúcim návrhom, ktorý som pred chvíľou predložil. Ďakujem pekne.
Skryt prepis