Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán predseda, pôvodne som sa plánoval prihlásiť do rozpravy a tiež som chcel citovať z tohto, z čoho si citoval aj teraz ty, pretože je to presne rozvedené a myslím si, že veľmi podrobne a veľmi zrozumiteľne, že prečo aj my považujeme tvoje vzdelanie alebo tvoju diplomovú prácu získanú plne v súlade so zákonom.
Keď sme to na našej tlačovej konferencii povedali verejne, tak sa na nás vzniesla rovnaká spŕška hejtu nielen zo strany liberálnych médií, ale aj z iných strán. My to od začiatku považujeme za útok, ktorý je vedený nie na teba, ale na koalíciu zo strany neúspešnej strany, ktorá sa nedostala do parlamentu a teraz skúša možné aj nemožné.
Aj z tohto dôvodu my nebudeme hlasovať nikdy za tvoje odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Raši, že mňa by zaujímalo, že kde ste vtedy bol a čo ste vtedy hovoril, keď pán Danko skopíroval celú svoju rigoróznu prácu, že prečo ste vtedy nevystúpil tak ako teraz, aj všetci vaši kolegovia? No zo SMER-u už nie, z HLAS-u.

Ďakujem pekne. Len aby členovia ústavnoprávneho výboru vedeli, že sa stretáme ihneď teraz v zasadačke ústavnoprávneho výboru na rokovanie.

Ďakujem pekne. Pozvala by som členov mandátového a imunitného výboru na rokovanie dneska o dvanástej v Zimnej záhrade. Ďakujem.

Ďakujem pekne, mám procedurálny návrh. Vzhľadom k zdravotnému stavu poslanca Fica a Vážneho a vzhľadom k tomu, že sú zjavne pod vplyvom alkoholu, prosím, nech sú v pohotovosti zdravotné zložky. Mám to aj, mám to aj. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, ďakujem vám za to, že ste sa prihlásili do rozpravy a rozpovedali ste plénu komplexný pohľad na Ústav pamäti národa. A ďakujem vám predovšetkým za podporu Langošovho zákona. Verím, že to bolo ťažké nájsť vtedy podporu vo vtedajšom politickom spektre a vy ste to spoločne s Jánom Langošom dokázali. Ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo. Pôjdem pekne postupne.
Pani poslankyňa Pleštinská, ďakujem za podporu.
Pán Kotleba, nekádrujem, neupieram nikomu právo, žiadne jeho právo. Uviedol som len fakt. Proste je? Je.
Pán poslanec Suja, k vám len toľko, že ja sa stretávam dokonca aj s vami. A čo teraz?
Pán poslanec Benčík, ďakujem za doplnenie.
Pani poslankyňa Záborská, ďakujem za podporu a doplnenie.
Pán poslanec Taraba, nechcem posudzovať, iba som za nekrivenie pravdy.
Pán poslanec Dobeš, ďakujem za podporu a doplnenie.
Pán poslanec Kuriak, tak isto ďakujem aj za osobné svedectvá.
A pán poslanec Kuffa, (krátka pauza) mám ešte čas, tak nechám takú dlhšiu pauzu (opäť krátka pauza). A teraz okomentujem, čo ste povedali. Vy dokážete v jednej faktickej poznámke protirečiť sám sebe. Vy poviete: "nevracajme sa teraz do minulosti bla, bla, bla, bla" a hneď na to "a nevieme sa vysporiadať s našou nedávnou minulosťou".
Ďakujem.

Ďakujem. Mrzí ma, že ani po tridsiatich rokoch sa voči komunistom nevyvodila zodpovednosť. Mnohým ľuďom desaťročia ničili život a mnohých oň aj pripravili. Nemali zábrany ani pred mučením, prenasledovaním, vlastne pred ničím. Nezabudnem na osobné stretnutia a dlhé rozhovory s veľkými ľuďmi, kňazmi, profesorom Štefanom Šmálikom a monsignorom Viktorom Trstenským, ktorí mi hodiny rozprávali, ako ich komunisti prenasledovali, väznili a odporne trýznili vo väzniciach, mučili, aby sa vzdali viery. Väzenským bachárom a tyranom s červenou hviezdou sa doteraz nič nestalo. V roku ´89 poprezliekali kabáty, z večera do rána sa stali zo súdruhov kapitalisti, z večera do rána sa stali z komunistov kapitalisti, zo súdruhov páni. V roku ´89 som bol na základnej vojenskej službe a osobne som videl v priamom prenose toto prezliekanie kabátov. Ako hnusilo sa mi to, keď som videl tých dôstojníkov, ako z večera do rána menili názory a kabáty.
Ústav pamäti národa by mal mať väčší priestor aj v médiách, aby poukazoval na odporné zločiny komunistov. Komunisti by mali byť postavení pred súd a niesť zodpovednosť aj napriek tomu, že mnohí sú už starí, že sú v pokročilom veku. Ale minimálne verejnosť by sa mala dozvedieť, čo všetko napáchali, a hlavne dnešná generácia by mali vedieť o týchto zločinoch, o tom, čo všetko napáchali. Komunistická, ešte som za to, aby sa zrušila Komunistická strana Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šefčík, chcem oceniť vecnú stránku tejto správy a dovoľ rozšíriť o informácie o zbieraní a dokumentovaní podkladov o činnosti Ústavu pamäti národa. Ústav pamäti národa zabezpečoval okrem iného i putovné výstavy. Jedna bola o činnosti a praktikách, ktoré používala Štátna bezpečnosť a druhá o Sviečkovej manifestácii v Bratislave. Sám som bol účastný a jednotlivé tabule sme previezli vtedy ešte z ministerstva dopravy, kde sídlil Ústav pamäti národa, a túto výstavu sme inštalovali v Rajeckých Tepliciach pre širokú verejnosť. Bola táto vernisáž aj za účasti predstaviteľov Ústavu pamäti národa.
Bolo tu spomenuté tak isto o odovzdávaní plakiet. Na pôde Žilinského samosprávneho kraja som bol účastný pri odovzdávaní pamätných plakiet, ktoré Ústav pamäti národa pripravil pre žijúcich, ktorí sú obeťami totalitného režimu. Chcem z tohto miesta poďakovať Ústavu pamäti národa za zbieranie, dokumentovanie a archiváciu podkladov, ktoré dosvedčujú, aké praktiky totality zažili mnohí ešte žijúci alebo sa zdokumentovali od tých, ktorí už nie sú medzi nami alebo sa slobodných dní nedožili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poďakovať kolegovi Marekovi Šefčíkovi, rovnako ako aj kolegovi Dostálovi za pripomenutie Jána Langoša, ktorý má eminentnú zásluhu na tom, že tu dnes prerokovávame tento bod. Sedela som s viacerými kolegami v tomto parlamente, keď sa zákon o ústave, Ústave pamäti národa prijímal. Neverili by ste, aká veľká bola opozícia proti prijatiu tohto zákona. Pripomínať si Jána Langoša a iné osoby či lepšie osobnosti patrí tiež k historickej pamäti národa. Prečo my starší vieme o tom, čo sa stalo počas nacistického a komunistického režimu na našom území? Hlavne preto, že nám to rozprávali naši rodičia, starí rodičia alebo iní príbuzní. Ale pýtam sa, koľko o týchto totalitných režimoch vedia naše deti a hlavne vnuci a vnučky? Z učebníc dejepisu určite nie. A čím ďalej tým menej od svojich starých príbuzných. Donedávna z vlastnej iniciatívy chodili politickí väzni do škôl, diskutovali a robili výstavky zo svojich vlastných archívov.
Rada by som sa opýtala pána predsedu správnej rady, aké projekty má Ústav pamäti národa pre študentov stredných a vysokých škôl, možno aj základných, aby nielenže nezabudli, ale aby sa vôbec niečo dozvedeli.
Ďakujem pekne.