Vážené dámy a páni, milí kolegovia, cui bono, v koho prospech? Otázku, ktorú si kládli starí rímski právnici si položme v dvoch rovinách dnes aj my. Cui bono, v koho prospech má pôsobiť prokuratúra? Podľa našej ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. A podľa zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonávať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu.
V koho prospech pôsobila predovšetkým Generálna prokuratúra v posledných rokoch? Ako je možné, že Ján Kuciak a ďalší novinári prinášali stovky informácií o podozreniach na trestnú činnosť a prokuratúra nekonala? A konať začala až po jeho zavraždení. S dovolením, z negustióznych nahrávok, ktorých aktérom bol generálny prokurátor Trnka, budem citovať len raz, a to bez nadávok.
Vážené kolegyne a kolegovia, Slovensko musí mať prokuratúru, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu v súlade s našimi zákonmi čestne, spravodlivo a rozhodne. V tomto zmysle považujem za symbolické, že takmer po dvadsiatich rokoch navrhujeme zaviesť medzi základné, zákonné požiadavky na generálneho prokurátora aj to, že je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude vykonávať riadne a čestne. Na Generálnej prokuratúre musíme otvoriť okná aj dvere. Tridsať rokov po Nežnej revolúcii nestačia nežné kozmetické zmeny. Musíme vystaviť kandidátov na post generálneho prokurátora konkurencii, jednoducho do rybníka potrebujeme pustiť šťuku.
V súvislosti s budúcou voľbou generálneho prokurátora sa niektorí opoziční politici pozastavili nad verejným hlasovaním. Ešte v minulom roku, teda počas predchádzajúceho volebného obdobia, vytvoril generálny prokurátor pracovnú skupinu, ktorá sa mala venovať vypracovan... vypracovaniu novely prokurátorských zákonov. V pracovnej skupine boli aj právničky z VIA IURIS, zástupca Rady prokurátorov, splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a, samozrejme, pracovníci Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Dovoľte mi zacitovať zo záznamu zo zasadnutia tejto pracovnej skupiny z 13. novembra 2019: "Pomerne dlhá diskusia prebehla o tom, či voľba kandidátov na generálneho prokurátora má byť tajná alebo verejná, t. j. či má byť preferovaná sloboda rozhodovania poslanca pri tajnej voľbe, alebo vytvorený tlak na zodpovednosť poslanca vykonávania jeho mandátu pri verejnej voľbe. Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná." Koniec citátu.
Aká negatívna skúsenosť s voľbou generálneho prokurátora vám napadne ako prvá? Podľa mňa tá, kde sa spomínali podozrenia na kupovanie hlasov poslancov. Išlo o voľbu, v ktorej o jediný hlas neprešiel Dobroslav Trnka. Ten Dobroslav Trnka, ktorého nominoval aj poslanec SMER-u a dnes už bývalý sudca Ústavného súdu Mojmír Mamojka. Ten Dobroslav Trnka, ktorý mal obžalovaný Kočner, ktorému mal obžalovaný Kočner povedať, citovať budem bez vulgarizmov: "Prečo ste išli vydierať toho Haščáka, čo si od toho očakával? Vieš, že je to môj kamarát, vieš, že je to človek, ktorý okrem iného pomáhal a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom. Bohužiaľ, nám jeden chýbal, ale aj on bol ten, ktorý zložil peniaze a dal tam za teba milión eur. Presne takisto som dal milión eur za to aj ja, že tam chýbal jeden hlas, za to ja nemôžem, lebo to ty si vybavoval SDKÚ. A v SDKÚ nedali ani jeden hlas." Koniec citátu.
Faktom je, že Dobroslav Trnka nebol zvolený o jeden hlas v tajnej voľbe. Ak by ešte niekto z poslancov SMER-u vrátane pána Pellegriniho a Fica nezachytil názor členov pracovnej skupiny, dovoľte mi to ešte raz zopakovať: "Vzhľadom na negatívne skúsenosti z ostatných volieb generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale aj z volieb iných vysokých štátnych funkcionárov prevážil názor, že voľba generálneho prokurátora Slovenskej republiky by mala byť verejná."
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi položiť otázku cui bono aj v inom kontexte. V koho prospech hovoria kritici tejto novely? Komu môže prekážať otvorená a transparentná voľba generálneho prokurátora? Komu môže vyhovovať systém prokuratúry postsovietskeho typu?
Po tom, čo sa na Slovensku dialo v 90. rokoch pred vraždou Róberta Remiáša a dvadsať rokov nato pred vraždou Martiny a Jána, odpoveď poznáme. Mafiánom, bielym golierom, oligarchom, podvodníkom a politikom, ktorí porušovali zákony tejto krajiny. Tí všetci by sa mali prokurátorov, aj toho generálneho, báť. Ak sa naozaj bojí generálny prokurátor alebo ak je servilný, alebo familiárny voči zločincom, niečo je zhnité v tomto našom štáte. Aj preto treba vyvetrať. Aj preto treba pustiť do prokurátorského híringu šťuky. V koho prospech? V prospech nás všetkých, aby prokurátora chránila práva a zákonom chránené záujmy všetkých, nielen vyvolených fyzických a právnických osôb.
Ďakujem. (Potlesk.)
