Videokanál klubu

No musím povedať, že ti kolega Cmorej zatlieskal. On je z toho prostredia tých, ktorí tú telesnú výchovu chcú ako tŕň do päty medveď. Takže on je ten, ktorý určite športuje každý deň. Ale ja som nespal. Ja som si len vložil ruky do dlane a ja som tak úžasne pozeral, milá kolegyňa, na teba, ako naozaj ty si, ja ťa má rád, lebo tvoj prejav je vždycky taký naozaj, ako keď v nedeľu si sadnem k televízoru a počúvam krásnu rozprávku. Takže to bolo výborné. Nikto ťa nezhejtuje za to, že si učila a že si bola majsterka. Nikto ťa nehejtuje, že, že máš, milá moja kolegyňa z nášho klubu, že chceš, chceš tú hodinu tej telesnej výchovy až o rok. My ťa nehejtujeme. My len tvrdíme, že je to tvoj názor, ktorý je tvoj názor.
My tvrdíme, že za tie dva mesiace sa to dá pripraviť. Ten kto chce. Ten kto nechce, povie, milí kolegovia, určite sa spýtajte riaditeľov, či to chcú. No a ja som sa spytoval riaditeľov a normálni riaditelia to chcú. Normálni telocvikári to chcú. Tí, ktorí majú s tým problém, povedia, no to sa nedá, to nevieme, to nemôžeme, veď ako to, to, to sa nedá stihnúť. Ja ti kvitujem, že si učila dlhšie ako my všetci tu dohromady, ale ja ti zase poviem, že naozaj ja dlhé roky robím, stále robím aj cez neziskovku nielen ten šport, ale aj prácu s deťmi. Ja tvrdím, že sa dá. V tomto sa my dvaja nezhodneme. Zhodneme sa v tom obidvaja, že tú tretiu hodinu telesnej výchovy potrebujeme. Dohodneme sa v tom, že potrebujeme aj päť hodín telesnej výchovy. Ale nezhodneme sa v tom, že posuňte to, lebo treba čas, lebo sa to nedá, lebo nevieme, lebo niektorí riaditelia majú s tým problém. Majú s tým problém tí, ktorí budú mať s tým problém vždy.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže ste tu v presile, tak moja rozprava bude veľmi diplomatická. Ak dovolíte, ja vám prečítam z knihy, ktorú napísali slovenskí odborníci, ktorí sa venujú telesnej výchove a športu.
„Na úvod si musíme položiť otázky, aká by mala byť škola v súčasnosti a aké miesto v nej by mala mať telesná a športová výchova a ako ju inovovať, aby bola dostatočne príťažlivá a plnila tie funkcie, ktoré od nej škola v budúcnosti bude očakávať.“
Jožo Pročko, nespi.
„Aká by mala byť škola v súčasnosti? Mala by to byť škola aktívna, ako by si to želali učitelia? Informatizovaná, ako by si to želali žiaci a počítačový priemysel? Mala by to byť škola so silným výchovným zameraním, ako by si to želali najmä rodičia, ktorí sú čoraz menej schopní sami vychovávať svoje deti? Alebo by to mala byť radšej škola autoritatívna, ktorej by dali prednosť mnohí vyučujúci, ak sa prejavy revolty a častého násilia dnešných mladých ľudí nezmenia?
Indície zo školskej praxe a pedagogické teórie naznačujú, že súčasná škola by mala byť školou zmyslov, citov a rozumu, zameranou na komplexný rozvoj osobnosti človeka. Mala by to byť škola, v ktorej je snaha vyučovať a učiť so zapojením všetkých zmyslov, a to nielen základných zmyslov, ako zrak, slucha, čuch, chuť a hmat, ale aj zmyslu rovnováhy, zmyslu pohybu, zmyslu slov, zmyslu myslenia a zmyslu života. V tomto význame by sa zmyslovosť a citovosť mali stať komplexným výchovným prostriedkom. Vyučovanie, výchova a príprava by nemali byť zamerané len na rozum, ale na celkový rozvoj človeka. Vyučovanie a učenie by nemalo byť iba informatívno-kognitívne a reproduktívne, ale rovnako intuitívne, inšpiratívne a predstavové, nie iba receptívne, ale aj tvorivé a nie iba statické, ale aj dynamické.
Mala by to byť škola zmenená, škola pre radostný, spokojný a kvalitný život, škola, ktorá by mala ukazovať žiakovi cestu, ako si vyberať medzi množstvom poznatkov a informácií, ako ich vzájomne prepojiť, zmyslovo pochopiť a zapamätať a taktiež kde poznatky získať a ako ich prakticky využiť v živote. Dnešná škola by sa mala orientovať na centrálne problémy a témy interdisciplinárneho charakteru a medzi nimi by mali byť aj témy: zdravie, práca, voľný, čas, životné prostredie, šport a pohybová aktivita. Škola by mala byť výchovnou inštitúciou zameranou na komplexný rozvoj človeka, v ktorej uniformitu nahradí rôznorodosť a pluralita, pasivitu žiaka jeho aktivita, samostatnosť a tvorivosť, orientáciu na priemerného žiaka nahradí diferencovaný a individuálny prístup k žiakom a intelektuálne zameranie nahradí proporcionalita rozvoja kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej stránky osobnosti žiaka.
Približuje sa súčasná škola tejto vízii, alebo je táto vízia vzdialená od reality? To sa chcem opýtať hlavného predkladateľa a spolupredkladateľov. Približuje sa súčasná škola tejto vízii? Alebo je táto vízia vzdialená od reality? Pri hľadaní odpovede si skúsme najskôr charakterizovať, akými zmenami prešla v poslednom období škola na Slovensku a charakterizovať miesto, ktoré má v súčasnej škole telesná a športová výchova.“
Túto časť som si vybrala zámerne, aby sme pochopili, aké je vzdelávanie navzájom prepojené a dôležité. Ja si nemyslím, že stačí len navýšiť hodinu telesnej výchovy na základnej škole. Táto téma je dôležitá, ale musíme ju riešiť komplexne. Táto téma je nadčasová a zaslúži si našu pozornosť. Prepáčte, ale vy sa na to pozeráte len cez pohyb a cez šport. Ja sa na to pozerám ako pedagóg, ako učiteľ, ktorý 20 rokov učil túto telesnú výchovu. Ja sa na to pozerám cez vzdelanie a cez výchovu. A viem, čo budú musieť školy počas júla a augusta riešiť, aby zaviedli tretiu hodinu telesnej výchovy na základnej škole od 1. septembra 2023.
Ja vás chcem všetkých veľmi pekne poprosiť, aby ste dnes zavolali známej riaditeľke, riaditeľovi a opýtali sa jej, čo všetko bude musieť cez prázdniny urobiť. Ja vás o to prosím, aby ste sa oboznámili s tým, aké množstvo práce ju čaká. Tí riaditelia, ktorí chceli zaviesť tretiu hodinu telesnej výchovy a mali na to podmienky, tí to už dávno urobili. Ale sú tu aj riaditelia základných škôl, ktorí buď nemajú priestor, buď nemajú personál, buď nemajú materiálne vybavenie, alebo nemajú na to čas. Sú aj takí riaditelia. A ja vás v mene týchto riaditeľov prosím a žiadam, aby ste odložili túto účinnosť minimálne o rok. Ja viem, že za to budem o chvíľu zhejtovaná a s tým aj rátam, ale prosím, aby ste mi dovolili vystúpiť. Som učiteľ, som pedagóg, učila som telesnú výchovu, prepáčte, viac rokov ako vy všetci dohromady. A viem, čo ten riaditeľ a tí učitelia budú musieť cez prázdniny robiť. A nehovorte mi, prosím, že nemám rada pohyb, že neznášam pohyb, pretože žena, ktorá bola druhá na majstrovstvách Československa v behu, musí zbožňovať pohyb. (Potlesk.)
Takže ďakujem za vašu pozornosť. A ja dúfam, že sa správne všetci rozhodnete. Ja chcem, aby sme dali príležitosť tým, ktorí tú tretiu hodinu telesnej výchovy chcú mať. Ale chcem, aby sme dali aj príležitosť tým, ktorí jednoducho potrebujú čas. Potrebujú čas na to, aby tú tretiu hodinu podľa vášho priania zaviedli na základnú školu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja ti absolútne rozumiem, Monika, keď si rozprávala o hádzanej, kde sa vlastne zlikvidovali všetky tie kluby. Hovorila si o troch. Ja pochádzam z Levoče a tam takisto bol hádzanársky klub, mestský hádzanársky klub, ktorý vlastne patril aj k základnej škole, ktorá vlastne budovala športové a jazykové triedy. Ja som bol v jazykovej triede a moji ďalší kolegovia alebo teda bývalí spolužiaci chodili do športovej triedy. A zrušením vlastne týchto tried sa pomaličky dostávala do záhuby aj tá hádzaná, ktorá mala dlhú tradíciu v Levoči. A jednoducho budovala ďalších takých tých nádejných športovcov, ktorí sa do budúcna dostali aj do nejakých špičkových líg do zahraničia. A toto ma naozaj trošku štve, že bránime tým deťom aj k takým tým integračným a inkluzívnym nástrojom, čo je podľa mňa aj šport v rámci telesnej výchovy, kde vieme priblížiť obe skupiny obyvateľov, či to je, či to budú Rómovia alebo Nerómovia. Ten šport naozaj zbližuje. Aj preto vnímam naozaj tú tretiu hodinu telesnej výchovy ako ďalší prvok, ako ďalší nástroj k tej integrácii aj k inklúzii.
A ak má byť naozaj tá telesná výchova jedným z tých prvkov, prečo tomu bránime? Prečo bránime naozaj aj možno k tomu zdravému vývoju dieťaťa, kedy sme svedkami toho, že čoraz menej vidíme obsadené ihriská vonku, ako teda na sídliskách, čoraz menej vidíme obsadené telocvične a viac naozaj detí možno niekde po večeroch s fľašou v ruke a nechcem ani hovoriť, s čím medzi prstami. Zabráňme tomu naozaj, ak vieme, aj touto cestou podporiť tento návrh zákona o tretej hodine telesnej výchovy, aby sme opäť tu raz vybudovali možno zdravšiu generáciu detí.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem len zareagovať vlastne na to, čo odznelo od Moniky ohľadom zlikvidovania tých ihrísk, že ich zlikvidovali developeri. No máme podobnú skúsenosť aj, myslím si, že aj v iných mestách. Väčšinou teda, samozrejme, developer prejaví záujem o to, aby mohol niečo niekde stavať, ale musí mu to niekto umožniť, niekto mu to musí dovoliť, hej? Samozrejme, že o tom potom rozhoduje zriaďovateľ, keď je to v meste, keď sú to základné školy, tak, samozrejme, zriaďovateľ je obec alebo mesto, ak je to stredná škola, tak je to v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku. No takže tam vlastne to je dôvod, teda kto to povoľuje.
Ale druhá vec je, že častokrát sa argumentuje práve tým, že dlhodobo sa na tom ihrisku nešportuje. Normálne vidíte, ako je zarastené, nepoužité atď. a tým pádom, samozrejme, že či už developer alebo aj zriaďovateľ si povie, keď sa nepoužíva, tak ho jednoducho sa zbavme. No ale opäť prečo? Lebo sa nerealizuje tá telesná výchova v takom rozsahu, ako by sa mala. Žiaľbohu, teda neviem, ako ja som bol bývalý učiteľ telesnej výchovy a viem, že tá metodika aká je, čo sa v jednotlivých hodinách má robiť a čo sa nemá robiť, ale dneska počúvame, že telocvikári sa už prispôsobujú tomu, čo deti chcú, hej? Čiže určité veci už sa aj boja robiť, to, čo tu bolo spomínané, šplh na lane alebo na tyči. Veď to je o život, keď vám padne to dieťa tam odtiaľ zvrchu dole. Preskok cez niečo? Dolámané? To znamená, že mnohé veci, čo sa robili, sa už nerobia. To znamená, tie deti strácajú tie pohybové schopnosti a potom to súvisí aj s tým, čo Monika povedala, že napríklad už aj ani nemáme koho, tie, tie deti nedisponujú takými schopnosťami, aby išli hrať ten volejbal alebo ten hokej. Jednoducho strácajú tie pohybové schopnosti a nemáme z čoho vyberať.
Tak toľko.

Ďakujem pekne. Najdôležitejšie je dobehnúť do toho cieľa alebo, ja hovorím, vyhrať poslednú loptičku, tam ešte nie sme. Takže, takže si myslím, chcem len reagovať, akože ďakujem pekne za pochvalné reči, ale hovorím, beriem to s pokorou.
Peťo, ty si spomínal to nové vedenie vlastne na ministerstve školstva, resp. to staro-nové, že sa moc nezmenilo, tak si myslím že o to dôležitejšie naozaj je, aby sme túto vec naozaj dali do toho zákona. Nie nadarmo k tomu pristúpilo aj viacero štátov. Nebudeme jediní teraz, že tu robíme nejaký precedens. Proste viacero štátov má oveľa rozsiahlejšie legislatívne úpravy vlastne v rámci telesnej výchovy. Čiže, čiže nerobíme tu žiadny precedens.
Jožovi by som povedal toľko, že opak je pravdou, že až 80 % detí naozaj chce mať viac hodín telesnej výchovy, dokonca, a teraz neviem presne tie čísla, ale dokonca až každý deň, je to dosť, dosť veľké číslo. A takisto 84 % rodičov chce, aby bolo viac hodín telesnej výchovy a sú za tretiu hodinu telesnej výchovy.
No a Romanke len poviem, že áno, pozmeňujúci návrh prečítam, odôvodním, samozrejme, no a ešte raz ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo.
Kolega Karol vidno, že si športovec, aj týmto výkonom z tohto miesta a tvojej služby ako poslanca Národnej rady si ukázal svojho športového ducha a zapálenosť pre dobrú vec. Od momentu, ako si ma oslovil pred zhruba troma rokmi aj niektoré kolegyne a kolegov, že či nechceme ísť do tohto tvojho zámeru s treťou hodinou, tak neváhal som ani chvíľu aj ako otec viacerých detí.
Keď porovnám už moje dospelé dcéry, najstaršia má 28 rokov a najmladšia, najmladšia má šesť rokov a vidím ten rozdiel v tej generácii starších detí, že koľko pred pár rokmi, vtedy ešte boli tri hodiny telesnej výchovy, keď chodili na základnú školu, vtedy to bolo ešte obdobie, boli už síce mobily, ale nebolo to v takom rozsahu a keď som videl, ako tie moje dve dospelé dcéry koľko času trávili vonku pohybom, bolo to pre nich také prirodzené. Potom tá ďalšia generácia tých mojich troch neplnoletých detí, už prišlo to obdobie mobilov a to je neporovnateľné a mne je veľmi ľúto, mne je veľmi ľúto, ako, ako tie deti, akým lákadlom sú pre nich tie mobily, tablety a keď som doma, koľko úsilia a niekedy aj, aj zvýšenia hlasov musím vyvinúť, aby, aby išli vonku, aby sa pohybovali a ja si myslím, že tretia hodina len k tomu pomôže.
A obdivujem tvoj doslova vytrvalostný beh za tie tri roky, nevzdal si sa. Poznám iba časť prekážok, ktoré si musel prekonať, ale naozaj, skláňam pred tebou klobúk ako pred športovcom a tvojou húževnatosťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja, samozrejme, reagujem teda, Karol, na teba. Pochopil som, čo tým chceš povedať pre tých, ktorí toto sledujú, že vlastne tu nejde len o tú jednu hodinu telesnej výchovy. Tu ide celé, o celé ďalšie spektrum toho všetkého, čo k tomu treba spraviť, hej? Jednak akože prečo to spraviť, že aké to má benefity, v prvom rade na to zdravie, samozrejme na kondíciu a na všetky tie ostatné. Ďalej ten zaujímavý aspekt, ktorý naozaj bez hodiny telesnej výchovy, kde sú rôzne športové hry, kde sa ten kolektív dáva dohromady a naučia sa navzájom, ja neviem, spolupracovať, ale aj, aj proste sa vedia tolerovať atď., no ale v konečnom dôsledku aj tie ďalšie veci, ako je vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy a športu, pretože ja sám si pamätám, že keď som bol pedagóg, tak nič také sa nedialo, hej, čiže to bolo všetko na tom, že čo sme si sami nejakým spôsobom doštudovali.
Ja viem, že teraz už sú tie projekty, aj pán minister Horecký nám o nich rozprával, keď bol na klube, keď sme sa o tejto téme bavili, a nehovoriac o tom materiálnom zabezpečení. A tuná takisto treba povedať, či vláda či ministerstvo školstva vtedajšie to zanedbali. Veď my teraz hovoríme, že nemáme kde učiť, ale, ale prečo sa to stalo, hej, keď v iných krajinách to pochopili, že tieto podmienky sa musia vytvoriť a tie peniaze na to určite boli, len telesná výchova, resp. telocvičňa atď., to bolo vždycky na poslednom mieste, hej? Takže to bola tá škoda a áno, toto, čo si teraz povedal ešte raz, ale to vyplývalo z tej rezolúcie, ktorá už v 2007 tu bola a odvtedy je koľko, šestnásť rokov alebo koľko sa nič nedeje. Takže konečne sa do toho nejakým spôsobom koplo a veríme, že to donúti vytvoriť aj všetky tie podmienky, ktoré si tu spomenul.
Ďakujem.

Jednu vec si mi tam, si ma inšpiroval v tom tvojom vystúpení, že to netreba nechávať na, na deťoch a na rozhodnutí, že či to chcú mať, alebo nechcú mať, lebo deti nechcú mať telesnú výchovu, teda drvivá väčšina podľa mňa. Chcú mať, chcú mať pokoj, kľud, mobilné telefóny a kľud. A to isté platí aj o, o riaditeľoch, lebo treba o tom rozhodnúť a nech sa to, nech sa to koná. A naozaj tí Maďari sú úžasný príklad toho, majú päť hodín telesnej výchovy a maďarský parlament a vláda rozhodli, že to bude, a pozri sa, kde sú teraz Maďari a aké dosahujú výsledky. Takže toto je cesta, ako aj zvýšiť nielen športové výkony amatérov, ale deti dostať do profesionálneho športu cez päť, tri až päť hodín telesnej výchovy.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja ti tak isto chcem, Karol, poďakovať za tvoj zápal pre túto tému. Poznám ten príbeh, ten trojročný boj s ministerstvom školstva, kedy si naozaj otravoval ministrov či Gröhlinga, alebo aj teraz pána Horeckého, aby si, aby teda urobili zmeny aj pri tejto veci, čo sa týka telesnej a teda ďalšej hodiny telesnej výchovy. A ty si jasným príkladom toho, ako sa má integrovať alebo aplikovať aj inklúzia v tomto prostredí cez telesnú výchovu, čo vlastne aj odmietali kolegovia so SaS-ky.
Dnes predstavil, neviem, či si videl tím ľudí z, ktorý má tvoriť ministerstvo školstva do budúcna, ak SaS-ka obsadí, a sú to tí istí ľudia, ktorí sedia na ministerstve školstva. Sú to tí istí ľudia, ktorí blokovali jak tvoj návrh zákona, tak blokovali aj budúcnosť rómskych detí, ktorí naozaj budú piť naďalej vodu z potoka a budú končiť na úrade práce a budú poberať do budúcna iba dávky v hmotnej núdzi. Sú to presne tí istí ľudia a SaS-ka si ich teraz akože olepkovala, že sú zo SaS-ky. My sme to vedeli, samozrejme, a poznám ten tvoj tuhý boj, kde si naozaj možno taký, s takými mlynskými kameňmi bojoval a hádzal si hrach o stenu, lebo s týmito ľuďmi nepohne. Oni si myslia, že budú môcť rozhodovať iba z Bratislavy a že takto to najlepšie oni vedia, ale jednoducho ten terén a tú, tie regióny nepoznajú a pre nich je najjednoduchšie povedať: nedá sa.
A ty si jasný príklad toho, Karol, že si si pobehal naozaj či konferencie, alebo aj terén školy, telocvične a toto je výsledok tvojej práce, keď podávaš teraz vlastne tento návrh, ktorý je vlastne podložený dátami v tom, že chceš tu budovať naozaj zdravú generáciu detí.
Veľmi pekne ďakujem, Karol.

Karol, ja budem veľmi stručný a krátky. V prvom rade ti chcem poďakovať za tvoj naozaj dlhý a vytrvalý boj za správny cieľ, za tretiu hodinu telesnej výchovy, viac pohybu našim študentom a žiakom a deťom len prospeje. A zároveň a obzvlášť ti chcem poďakovať za to, že nezabúdaš myslieť ani na inkluzívny aspekt, ktorý môže mať šport, na súdržnosť našej spoločnosti a pozitívny vplyv, ktorý môže tretia hodina telesnej výchovy priniesť, a že ju chceš koncipovať naozaj ako tretiu hodinu telesnej pre každého vrátane žiakov s rôznymi formami znevýhodnení.