Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 17:19 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:19 - 17:19 hod.

Kozelová Monika
K pánovi poslancovi Kazdovi. Ja si myslím, že hovoriť o ochrane životného prostredia, o klíme nie je nikdy dosť, po prvé.
Po druhé si zároveň myslím, že čím viac sa to naše deti budú učiť, tým to bude lepšie, pretože oni tu budú žiť po nás. Ja tu už žiť nebudem. Je to o nich a o ich planéte. Takže ďakujem za poznámku, ale napriek tomu nesúhlasím s vami, prepáčte mi.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:18 - 17:19 hod.

Šudík Tomáš
Monika, ja by som ti chcel poďakovať, že si spomenula iniciátorov tejto petície, pretože sme asi na nich všetci nejako pozabudli alebo sme ich veľmi málo spomínali. A práve im patrí naše obrovské ďakujem za to, že sa pustili do boja, do ktorého sa pustili, a môžu byť pre nás všetkých obrovskou motiváciou, že takýmto mladým ľuďom záleží na našej planéte, na našej budúcnosti. A určite si zaslúžia aj v budúcnosti náš potlesk a uznanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 17:06 - 17:16 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy, aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno uvedomuje vážnosť situácie a dôležitosť ochrany životného prostredia. Som hrdá na ľudí, ako je Michal Szabo, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Jakub Filo, Marta Fandlová či Jakub Hrbáň. Viem, že väčšina z vás netuší, o koho ide, ja im ale chcem poďakovať. Ich iniciatíva Klíma ťa potrebuje je v prvom rade nielen vyslaný zásadný signál slovenskej politickej reprezentácie, ale v neposlednom rade predznamenáva, aké potrebné je vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny. A ja s nimi súhlasím.
To, že klimatická zmena a globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujeme. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Čo to vlastne klíma je? Celkom zrozumiteľne to vysvetlil Magazín FEREX, tak skúsim zacitovať:
„Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej tridsať rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru, kryosféru, litosféru, biosféru a noosféru“ a jej výsled..., „(čo je aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.“
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici 20. storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. V 60. rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, kedy došlo k výboru jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov, boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici 70. rokov rapídne ustal.
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať, bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 km od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah Spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia.
V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy na Arktídou.
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme. Už teraz z nich vyplýva, že vývoj globálnych teplôt, a to najmä v II. polovici 21. storočia bude do značnej miery závisieť na hodnotách emisií. Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4° C. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústava to znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o dve, 2 až 7 °C.
Už niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne: rast priemernej teploty zemského povrchu, horúčavy a sucho, povodne a hurikány, stúpanie morskej hladiny, zmeny lesov a ekosystémov, skleníkový efekt atmosféry. Je to pre nás zdvihnutý prst, ak nie priam celá päsť, lebo už teraz musíme s nevôľou sledovať veľké množstvo dopadov prebiehajúcej klimatickej zmeny, ako sú výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach, napríklad taliansky ľadovec na hore Marmolada, čo je najvyšší vrch talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Ako je vírus..., výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch, topenie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku a zvyšovanie teploty morskej vody, čo má za následok nárast hladiny svetového oceánu o viac ako 3 mm ročne, postupné zväčšovanie plochy územia, ktoré sú pravidelne postihovaného suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami, vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, ako sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny, nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní, zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov, očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá, priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti, pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20 - 30 % druhov fauny, ale aj znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
Pre závažnosť tvrdení potrebujem ešte poznamenať, že zvýšenie teploty a zníženie ph oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo napríklad veľkú časť koralových útesov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa totiž nachádza vo výške len niečo cez 2 metre nad hladinou mora. Ak bude tento trend pokračovať, do 15 rokov koralové útesy zaniknú a do 50 rokov zanikne až 40 % rastlín. A najhoršie je, že klimatické zmeny zasahujú najmä chudobu. To bol svet globálne.
A čo Slovensko? Ak má niekto pocit, že tieto témy Slovensko obchádzajú, tak sa šeredne mýli. Vezmem si na pomoc údaje z toho najzainteresovanejšieho zdroja Slovenský hydrometeorologický ústav píše:
Podľa územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4° C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Oblastí, v ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku, dotknú sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstvo a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.
Ja prídem až ku koncu, ale pozerám, že už som skoro na konci. Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlhotrvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Klimatické zmeny sa sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisí aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie.
A nie kvôli sebe, ale pre tých mladých ľudí, ktorí podstatne viac a lepšie chápu potrebu zmeny aj s ohľadom na ich budúcnosť a budúcnosť ich detí, chápu potrebu mentálneho nastavenia každého jedného z nás, budem hlasovať za prijatie materiálu. A práve kvôli budúcim generáciám k tomu vyzývam aj každého jedného z vás. A na záver. Aj more sa skladá z kvapiek vody, a aj taká malá krajina, ako je Slovensko, môže svojimi pár kvapkami byť súčasťou oceánu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 17:06 - 17:06 hod.

Šudík Tomáš
Pán kolega, veľmi ďakujem za vašu podporu v tejto oblasti a som veľmi rád, že ste sa rozhodli viesť aj vašu župu, ktorej teraz momentálne šéfujete, práve k zeleným témam, a veľmi to oceňujem. Ešte raz ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 16:56 - 17:03 hod.

Šudík Tomáš
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 16:46 - 16:47 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vaše pripomienky. Určite, tak ako, Peťo, si povedal, tak Čína je obrovský monument, ktorý vlastne budeme, ja viem, že už nedokážeme možno čakať, či sa naplnia tieto prísľuby, ale tak verme, že (povedané so smiechom), buďme veriaci, že, že vlastne aspoň minimálne, že sa zapojili a že sľúbili, tak (povedané so smiechom), tak verme, že, že vlastne aj celý svet vlastne priloží ruku k dielu a tá klíma sa uzdraví.
A chcela by som vlastne opäť oceniť to, že pán minister životného prostredia je tu a tým pádom dáva tak svojou prítomnosťou vážnosť tejto debaty, a teším sa, že môžeme, samozrejme, diskutovať, nemusíme možno mať všetci rovnaké názory, ale verme, že tá klíma bude oveľa lepšia, a všetci pre to spravíme maximum.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 16:42 - 16:44 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa Zitka, chcem ti poďakovať za tvoj vecný príspevok, stručný, jasný, výstižný. Každá diskusia nás spravidla posúva ďalej.
V prvom rade z takého faktického hľadiska, keby aj Slovensko hneď dosiahlo uhlíkovú neutralitu, a už to tu bolo povedané, sú iní silní hráči, ktorí spôsobujú tieto podmienky, o ktorých sa bavíme, a my to príliš nezmeníme. To ale neznamená nekonať.
Takisto nás ženie do problémov tvrdenie, že Európska únia sa rôznymi opatreniami z tejto oblasti dostáva do takého problému ekonomického alebo konkurencieschopnosti, že bude menšia v rámci sveta. To ale neznamená takisto, aby sme nekonali v tejto oblasti.
Napríklad do roku 2025, keď by sa reálne mali prestať vyrábať automobily so spaľovacími motormi, ťažko povedať, ako si bežní ľudia majú zarobiť na elektromobily. Sú to, samozrejme, širšie súvislosti a veci, o ktorých by sme tu mohli hovoriť.
Máme a zbierame štatistické údaje z oblasti hydrometeorológie, na úsekoch vodnej správy, meteorologických prvkov a javov, máme veľa údajov k topeniu ľadovcov, k hydrologickému režimu tokov, máme množstvo údajov o kvalite ovzdušia a vody, meriame jednotlivé prvky a rôzne, rôzne tieto špecifické údaje vo svetových meteorologických a hydrologických centrách. Podrobne sa mapujú takmer v hodinových krokoch. Nepretržite.
Celú túto situáciu, samostatnú oblasť tvorí seizmológia, problémy, ktoré s tým súvisia, takisto sopečná činnosť a zamorovanie ovzdušia pri aktivitách jednotlivých sopiek. Sú rôzne ekologické havárie tankerov, klčovanie zelených plôch amazonských pralesov a podobne. To z globálneho hľadiska. Ale takisto tu bolo povedané všetko, čo aj náš rezort životného prostredia robí v oblasti odpa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 16:36 - 16:42 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, 128-tisíc občanov podpísalo petíciu Klíma ťa potrebuje. Nie sú to len klimatológovia či odborníci, ale obyčajní ľudia, starí, mladí, študenti, rodičia, pracujúci aj dôchodcovia, pretože práve táto kríza, klimatická kríza ovplyvňuje nás všetkých. Pozeráme sa na fotografie zo sveta a hovoríme si, veď to je ďaleko, nás sa to netýka, ale mýlime sa. Od roku 1980 do roku 2019 si zmena klímy na Slovensku vyžiadala tisíce obetí, či už ľudských, alebo ekonomických, vynaložili sme 1,75 mld. priamych nákladov na riešenie jej dopadov. Na Slovensku zaznamenávame stále vážnejšie a plošné, rozšírenejšie sucho, a to dokonca aj v oblastiach ako Orava, Kysuce či pod Tatrami. To sa strieda s prívalovými zrážkami, ktoré spôsobujú stále častejšie a silnejšie povodne. Napríklad v minulom roku sme mali vo veľmi krátkom čase za sebou oba extrémy, čo bolo obzvlášť mimoriadne, a hrozí, že takéto následky zväčšujúceho sa otepľovania planéty budú stále viac pozorovateľné a viditeľné.
Globálna teplota narástla za posledných sto rokov o približne 1,2 stupňa Celzia. Na Slovensku aj v Česku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je svetový priemer. Hrozí, že súčasným tempom prekročíme otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia v priebehu najbližšieho desaťročia. Čo to znamená? Podľa predpovedí dôjde k zmenám v ročných obdobiach k predĺženiu sezóny bez mrazov a k väčším a dlhším dažďom. Predpokladá sa, že letné teploty budú naďalej stúpať, čo povedie k zníženiu pôdnej vlhkosti a tým aj plodnosti.
Vlny horúčav, dezertifikácia, zvýšené záplavy a intenzívne búrky poškodia alebo zničia poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. No aj rastlinné a živočíšne druhy budú čeliť vyhynutiu, alergie, astma a infekcie sa stanú bežnejšími dôsledku vyššej miery znečisťovania ovzdušia.
Klimatické zmeny do roku 2050 donútia k vysťahovaniu z domovov odhadom 250 mil. ľudí. Hrozia ďalšie migračné krízy a to je len začiatok, preto je dôležité rozprávať sa o klimatických problémoch na najvyššej úrovni, hľadať a podporovať zelené riešenia na zmiernenie klimatickej zmeny. Vítam snahu ministerstva životného prostredia v tejto oblasti. Teším sa, že zelené riešenia sa tak výrazne premietli aj do plánu obnovy, pričom jednou z priorít ministerstva životného prostredia je aj zelená obnova rodinných domov. Práve najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ako architektka vidím ďalšie možnosti v boji proti klimatickým zmenám, napr. aj v podpore domácich elektrární, ktoré dokážu znížiť energetické nároky domácností. Mnohé si však takúto investíciu nemôžu finančne dovoliť, celková cena sa pohybuje okolo 7-tisíc eur, k tomu treba prirátať cenu batériových úložísk v rozmedzí 3- až 4-tisíc eur, ktoré výrazne predražujú celý systém. Podporením systému, kedy sa v domácnosti odmeňováme za dodávanie nespotrebovanej zelenej elektriny do siete, by návratnosť investície znížila z desiatich rokov na polovicu a priamo úmerne by sa zvýšila aj ochota rodín investovať do alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Túto možnosť majú v tomto momente len domácnosti napájané prostredníctvom ZSE. Aj toto opatrenie môže byť jedným z kľúčových momentov, ako preniesť boj proti klimatickej kríze k obyčajným ľuďom a zároveň prispieť k zlepšeniu kvality života.
Zmenu klímy spôsobuje najmä človek svojej, svojou činnosťou. Áno, sú aj väčší znečisťovatelia, ako sme my, ako je Európa. Európska únia patrí k lídrom v boji proti klimatickej kríze. Treba však začať od seba a inšpirovať ostatné krajiny. Mali by sme sa pýtať, čo môžeme pre zlepšenie stavu klímy urobiť my, a nie, čo by mali urobiť iní. Pred pár rokmi by nikoho ani len nenapadlo, že taká Čína sa zaviaže dosiahnuť vrchol svojich emisií kysličníka uhličitého pred rokom 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Deje sa tak aj pod tlakom udalostí a konania ostatných krajín.
Veľmi vyzdvihujem, že v tejto rozprave je aj pán minister životného prostredia, a veľmi si vážim, že tento bod programu má takúto odozvu aj u vás, kolegovia poslanci.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2021 16:24 - 16:24 hod.

Tabák Romana Zobrazit prepis
Ďakujem vám pekne za slovo. Páni poslanci, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše faktické poznámky, ktorým je veľmi ťažko rozumieť. Bolo by dobre, keby boli viac zrozumiteľné.
Pán Suja, vy ak neveríte na tých 120-tisíc podpisov, čo sa týka tej petície, tak ja potom neverím, na tých... (Povedané so smiechom.) Koľko sme zozbierali na to referendum? (Reakcia z pléna.) Okolo tých... (Povedané so smiechom.) Koľko? (Reakcia z pléna.) Už majú 350? Tak ja potom neverím na tých 350-tisíc (povedané so smiechom), čo zozbierali na referendum.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2021 16:18 - 16:22 hod.

Tabák Romana Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctení kolegovia, tiká nám časovaná bomba. Áno, takto môžme nazvať problém klimatickej krízy. V piatok 19. marca sme symbolicky v deň Globálneho klimatického štrajku začali rokovať o prijatí uznesenia, ktoré už nie je len prázdnym sľubom, že niečo v tejto oblasti urobíme. Klimatické problémy sú veľmi reálne. Nemusíme chodiť do zahraničia, aby sme cítili vplyv týchto zmien.
Minulý rok bol podľa Slovenského hydrometeorologický ústavu najteplejším rokom za posledné storočie. Tieto prejavy poznačili napríklad Demänovskú ľadovú jaskyňu, ktorá už neobnovuje bohatú ľadovú výzdobu. K prejavom klimatických zmien patrí aj veterná smršť v Tatrách z roku 2004, alebo takmer každoročné povodne. Zmeny na klíme sa budú v budúcnosti na Slovensku prejavovať zvýšenou teplotou vzduchu, poveternostnými katastrofami, prívalovými dažďami a povodňami, ktoré sa budú striedať s dlhotrvajúcimi periódami sucha. Znížia sa taktiež zásoby vodných zdrojov, čo bude mať negatívny vplyv aj na poľnohospodársku produkciu.
Globálne otepľovanie ohrozuje existenciu zimných športov, ich budúcnosť, ktorú poznáme v dnešnej podobe, ostáva nejasná. Dámy a páni, viete si predstaviť, že zimné olympijské hry by sa už nekonali? Ja osobne nie. Ľudia ako keby potrebovali vidieť až extrémy, až potom sú ochotní vnímať správy a počuť vedcov, počúvať vedcov, ktorí už približne 40 rokov upozorňujú na blížiacu sa klimatickú katastrofu. Žiaľ, táto sa nevyhne ani Slovensku. Odborníci predpokladajú, že neustále prehlbovanie klimatickej krízy vyústi do vážnych zdravotných problémov ľudstva. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie znečistenie ovzdušia každoročne zabije na celom svete približne 7 mil. ľudí. Alergie, astma, rakovina kože - aj takéto sú dopady klimatických zmien.
Ľudia hovoria, že neriešime ich problémy. Tak poďme spoločne ľuďom dokázať opak a podporme petíciu, pod ktorú sa podpísalo cez 120-tisíc ľudí. Ich hlas je mohutný a nesmieme ho ignorovať. Touto cestou im chcem veľmi pekne poďakovať za ich iniciatívu. Navrhujem a zároveň prosím, opravme iba to, čo sme my ľudia pokazili. Ostatné nechajme na prírodu, ona má ešte stále viac rozumu a sily ako my.
Budem rada za každý, aj jeden hlas na podporu tohto uznesenia aj z radov opozície, a na záver chcem taktiež poďakovať pánovi ministrovi Budajovi za jeho prácu v tejto oblasti a vám ostatným vám ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis