Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. No ja chcem zareagovať len na to, čo tu práve aj zaznelo, aj spomínal to pán kolega Viskupič, tie peniaze z výnosov z tohto solidárneho odvodu majú ísť na pomoc občanom a firmám s energiami. Presne tak, ako to hovorí to nariadenie Európskej komisie. Ja si myslím, že to nie je ani možné inak použiť. Čiže to, čo tu neustále opakujete, to ako zase, že lebo Matovič, tak očiernime to, opľujme, lebo Matovič, to je jeden veľký nezmysel. Ako som to spomínal, nikto, ani vy, ani nik iný nemôže si povedať, že to pôjde na to, čo ja chcem, pretože to je tam jasne určené.
A možno ešte jednu vec, Marián, opäť ďalšie zavádzanie, tvrdíš, že som povedal, že návrh Matoviča neprejde. Nič také som nepovedal, proste ty tu zavádzaš, ty si vytvoríš slameného panáka, ktorého potom biješ, a si veľký hrdina, ale ten slamený panák je len slamený panák. Ja som nič také nepovedal, ja som len povedal to, že mám na to svoj názor, je asi verejnej známe, že nie som priaznivcom tohto návrhu, ale v OĽANO asi na rozdiel od vás je sloboda a demokracia a môžme o tom slobodne diskutovať, povedať svoj názor a myslieť si o tom svoje, napriek tomu nie sme nepriatelia, nikto nás nevykopne zo strany, ako sa to stalo v SaS-ke už veľa ľuďom. Takže rozumiem, že vy sa tu takto držíte, no mám vám, pani Zemanová, zopakovať tie mená? Asi by som to nestihol za 23 sekúnd, lebo ich bolo aspoň 50, tých ľudí. Takže takéto pomery u nás nemáme, u nás je slobodný názor na všeličo, ale, Marián, naozaj si myslím, že je nevhodné, aby si tu takto zavádzal a ohýbal moje slová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Budem reagovať na pána poslanca Viskupiča v tom zmysle, že skutočne celé to vystúpenie od začiatku až doteraz bolo vyviňovanie sa oligopolov, že ony sú v podstate chudáci, ktorí vďaka vojne generujú obrovské zisky. A práve ty ako ekonóm si plne uvedomuješ, že my teraz ako spoločnosť potrebujeme sanovať týmito peniazmi, aby nám tu fungovalo školstvo, zdravotníctvom, malí podnikatelia, ktorí nemajú oligopoly, ktorí nemajú monopol na trhu a práve všetky tieto peniaze budú použité na to, aby sa tá kríza vyriešila, a to hlavne v zmysle, že v podstate nechceme tu, aby sme skončili s akýmkoľvek iným podnikaním. Liečba krízy je práve naliať čo najviac peňazí do spoločnosti, dať ľuďom, občanom tie peniaze, aby sa nezadlžovali, aby proste mohli dokonale fungovať a nepocítili tú krízu takto. Tak ja neviem čomu sa brániš, že v podstate zisk im zostáva, ony nejdú do mínusu, ony stále generujú ten zisk, len vyliečia tú našu spoločnosť tými peniazmi a pomôžu ťažkej energetickej kríze, ťažkej kríze, ktorá vznikla vďaka vojne, po pandémii. Tu sú rôzne atribúty, ktoré my potrebujeme liečiť, len napríklad zdravotníctvo. Zober si, že by sme tie peniaze použili na platy zdravotníkov. Je to adekvátne? Je.
Ďakujem.

No, Marián, ja nie som ekonóm, nie som odborník v tejto oblasti, ale asi Peťo Kremský za nás zareaguje aj s číslami zrejme. Ja teraz ale nechcem reagovať odborne, ale filozoficky. To, čo si povedal, akú vy máte filozofiu v SaS-ke, z celého tvojho vystúpenia znova, oprav ma, keď sa mýlim. 90 miliónov mal Slovnaft primeraný zisk v minulosti. Teraz sa stane to, že nebude mať 90 miliónov primeraný zisk, respektíve zisk, ale bude ho mať 100 až 110 miliónov podľa tých tvojich výpočtov. Dajme tomu, že štát mu podľa tohto návrhu zoberie nejakú časť peňazí a toľko im ostane. No a ty teraz to dávaš do pomeru s tým, že ako keby oni boli nejakí chudáci. No veď budú mať väčší zisk, ktorý berieme im alebo chceme im zobrať dať ľuďom, ktorých trápi kríza, kvôli tomu, že je tu vojna. Oni majú neprimeraný vysoký zisk a ty si to sám priznal, že predtým taký nemali. Až teraz, v čase vojny, v čase energetickej krízy má zrazu táto firma, ktorá má monopol, obrovské zisky, nadmerné zisky a tieto zdaňujeme. Teda ja nie som ekonóm, ale filozoficky mi to hovorí, aj to sa volá že, že solidárny príspevok. Však vy máte v názve sloboda a solidarita, tak buďte solidárni s tými, s tými ľuďmi, s tými bežnými ľuďmi, ktorí na krízu doplácajú. Nie, vy ste solidárni s firmami, ktoré majú nadmerný zisk, obrovský zisk.

Ďakujem za slovo.
Kolega Marián, odpoviem ti na tvoju otázku v závere rozpravy, že prečo solidárny odvod nemôže byť alebo nie je taký ako za minulý rok. No preto, lebo bol nízky a preto, že nestačí. Je nutné kvôli situácii ho navýšiť, aby sa pomohlo ľuďom, firmám, podnikateľom, aby sa pomohlo štátneho rozpočtu v tejto ťažkej situácii. Marián, mrzí ma, že keď ide o bohatých ľudí, o bohaté firmy, tak dookola od covidu, potom cez začiatok vojny, energetickú krízu, ty si vždy nájdeš dôvod, ako obhajovať týchto, týchto bohatých. A kde sú na tvojom, v tvojom hľadáčiku, kde sú tí chudobnejší, kde sú tie firmy, ktoré nebyť krízy, ktoré si roky vedeli dať rady, firmy, ktoré roky, aj malí podnikatelia, nie všetci, ale odvádzali pre tento štát a ukrajovali si zo svojich ziskov a teraz, keď nie vlastnou vinou, nie vlastnou neschopnosťou, ale kvôli, kvôli naozaj že najťažšej situácii, môžme povedať, za posledné desaťročia alebo možno naozaj že aj od tej druhej svetovej vojny. A keď im v tejto ťažkej situácii treba pomôcť, keď treba, aby tí bohatí ľudia, ktorí mali, a firmy, ktoré mali rôzne stimuly od štátov, či na zamestnancov, či rôzne daňové, či prišli k tým obrovským strategickým firmám ako, ani nevedeli ako, že za pár drobných, vďaka rôznym pokútnym, pokútnym, no poviem na rovinu, aj podvodom, hej, že sa predali strategické podniky. Dobre. Roky, roky si užívali profity z tohto a teraz, keď majú trošku ukrojiť z toho koláča... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja budem reagovať teraz len na dve také základné veci, potom možno v záverečnom slove viac.
No, prvá vec tam bola nejaké také, že si dal do rozporu pozmeňujúci návrh Petry Hajšelovej a môj. Nerozumiem tej logike, ony nie sú v rozpore, ony sa navzájom dopĺňajú. Takže tam nerozumiem, že prečo si potreboval si do toho nejako rypnúť a dať to do rozporu. Akože nechápem, v čom je rozpor. No a potom tam bolo niekoľko takých akože malých zavádzaní, ktoré, keď sa všetky sčítajú, tak vytvoria jeden nezmysel, ktorý tu nejak presadzuješ, a napríklad jedna vec je, že Slovalco odišlo, hej. Vieme všetci, že Slovalco neodišlo, Slovalco pozastavilo výrobu, ktorú môže kedykoľvek obnoviť, keď sa cena elektriny výrazne zníži a myslím si, že ten čas aj prichádza, kedy ju obnoví. A Slovalco pokračuje vo výbore, keď spracúva napríklad hliníkový šrot. Čiže to, že Slovalco odišlo, je zavádzanie a dobre vieš, že neodišlo preto, že by mu štát naparil nejaké vysoké dane, ale odišlo preto, že cena elektriny bola na 300 – 400 eurách za megawatthodinu a pri takých cenách jednoducho sa nedá vyrábať hliník takou metódou, takou technológiou, akú oni mali. Čiže, Marián, ja som veľmi prekvapený, že svedomie ti dovolí takto zavádzať, že staviaš svoje argumenty na jednoducho pootočených, nepravdivých veciach, keď povieš iba polovicu pravdy alebo si ju ohneš tak, ako sa ti hodí. Ja si myslím, že toto by slušný a čestný človek nemal robiť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja naozaj chcem prísť na to, ako vlastne, pán kolega, ty uvažuješ. Ja si myslím, že ak by sme tu raz mali nejaký návrh, že ideme zdaňovať nejaký drogový kartel, tak ty sa tu postavíš a budeš obhajovať ten drogový kartel, prečo to nemáme robiť. V kuse, keď napríklad ideme brať naozaj od tých, od oligopolov, od tých nadmerne bohatých ľudí časť ich zisku k tomu, keď nakoniec k tomu zisku prídu tak, že vďaka alebo kvôli vojne, tak ty ideš ich tu obhajovať. Strašil si tu ľudí zvýšenými cenami benzínu, nafty. Ak to máš niekde podložené, tak to daj na stôl a nehovor nám o svojich pocitoch a pomiešal si tu nejaké horalky, že prídu tí ľudia o robotu a hovoríš o budúcnosti. Nie, tento návrh hovorí o tom, že my ideme zdaňovať teda nadmerný zisk nafty za rok 2023.
A potom si sa tu oháňal budúcnosťou, čo to bude znamenať pre budúcnosť. No pre budúcnosť to znamená to, ak skončí raz vojna, tak aj tie ceny sa tomu prispôsobia a jednoducho tie ceny nebudú už také razantné alebo teda ten zisk nebude taký markantný pre tie firmy. Naozaj by som chcel pochopiť to tvoje uvažovanie. A ja si viem predstaviť, ak raz parlamentom prejde napríklad dekriminalizácia marihuany a budeme hovoriť o tom, že treba zdaniť marihuanu ešte viac, tak ty tu budeš stáť ako na objednávku a budeš obhajovať vlastne tých dílerov, nie, nechajte ich, však oni vlastne robia biznis. Je to ekonomika v krajine, ale ubližujeme tým ľuďom vlastne, že necháme týchto ľudí predávať trávu. Marián, nezodpovedné.

Ďakujem pekne.
Marián, tak ty si sa tak pekne rozhovoril, ako my ideme „ubližovať" nejakej firme, nejakým podnikateľom, ako im ideme brať zisky a nebudú mať na platy pre zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej, čo si všetko porozprával. Ja som si len niektoré veci poznačil, olovené gule, hrozia žaloby, absurdné zdanenie, čo si ešte hovoril, zobrali sme im drvivú väčšinu zisku. A to je hlúposť, nie? Podľa toho jak ja tomu rozumiem, tak my hovoríme o zdanení nadmerného zisku, ktorý predtým nemali a majú teraz zisk, až sa mi to zle hovorí, že vďaka, ale povedzme, že kvôli vojne, kvôli vypuknutiu vojny a kríze má nejaká firma nadmerný zisk. Ten, čo mala predtým, ten jej predsa neberieme. A dokonca aj z toho nadmerného zisku jej chceme časť nechať. Tak prečo zavádzaš verejnosť, že my ideme teraz brať väčšinu zisku? Normálne to máš vyčíslené, že to bude väčšina zisku, čo jej zoberieme? (Reakcia z pléna.) Áno? Ale to je nadmerný zisk, nadmerný, ktorý majú, ešte raz zopakujem, kvôli vojne, kvôli vypuknutiu vojny. A my chceme tie peniaze presmerovať k ľuďom. Lenže akonáhle nejakých vašich kamarátov kšefty ideme nejak skresať, tak zrazu je tu problém, zrazu SaS-ka vyskakuje. No my vyskakujeme preto, že oni sa obohacujú na úkor bežných, jednoduchých ľudí, ktorí trpia v tejto kríze.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som zareagovať v rozprave na pani kolegyňu Hajšelovú. Samozrejme súhlasím s takýmto pozmeňujúcim návrhom. Diskutovali sme o tom a je úplne logické, že spoločnosť, ktorá, kde prebieha útlm ťažby hnedého uhlia a lignitu, nebude platiť takýto solidárny príspevok. Pretože zámerom takéhoto zákona je práve, práve zdaniť také takzvané tie windfall príjmy, čiže príjmy, ktoré plynú z nepredpokladaných okolností a v podstate negatívneho vývoja politického a zahraničnopolitického, čiže nedávalo by dôvod, prečo práve ťažobné spoločnosti uhlia a lignitu by mali platiť takého niečo. Čiže s tým naozaj úplne súhlasím.
Ja by som chcel odôvodniť a predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto nášmu návrhu zákona, ktorým navrhujeme zvýšiť vlastne to percento solidárneho odvodu z nadmerného zisku z 55 na 90 %. V novele zákona je 70. Tento pozmeňujúci návrh hovorí 90, čiže je na vás poslancov, ako sa rozhodnete. Ak podporíte tento pozmeňujúci návrh, tak to bude 90, ak ho nepodporíte, tak to vlastne ostane na úrovni 70 %.
Chcem povedať pár slov k tomu prečo. Už v úvode som spomínal ten vývoj v minulom roku. Minulý rok vlastne bol prvý, keď sa prejavili tieto dopady vojny na Ukrajine na hospodárení rafinérií. Petrochemická skupina MOL dosiahla v minulom roku zisk 4,7 mld. dolárov pred zdanením, úrokmi, nákladmi na precenení zásob a odpismi. Je to o 1,2 mld. dolárov viac ako v roku 2021, ktorý tiež bol zatiaľ najziskovejší v histórii skupiny. Čiže predpokladali vlastne, teda v roku ´21 to bolo 3,5 mld., čo bol najziskovejší rok a v minulom roku to bolo ešte oveľa viac, až o zhruba tretinu viac, čiže 4,7 mld. Rekordné čísla tejto skupine priniesli sankcie na ruskú ropu, sama táto skupina to uznáva, priniesli sankcie na ruskú ropu a zvýšenie cien ropných produktov na trhoch po ruskej agresii voči Ukrajine.
Napríklad ceny nafty či benzínov na staniciach pohonných hmôt atakovali až 2 eurá za liter v rôznych krajinách. Ešte pred vypuknutím vojny si MOL naplánoval na rok 2022 zisk pred zdanením 2,8 mld. dolárov, hej, čiže z 2,8 bolo v skutočnosti 4,7. Skoro 2 mld. navyše oproti plánu. V treťom štvrťroku upravili odhad na 4,1 až 4,4 mld. dolárov. Nakoniec ten výsledok bol ešte vyšší. A čo na to hovorí MOL vo svojom vyhlásení? „Robustná EBITDA v roku 2022 nám umožní pokračovať na ceste transformácie a rozvoja, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ MOL Zsolt Hernadi. Čiže keď vám tu niekto rozpráva, že to Slovnaftu zabráni v investíciách, zabráni v rozvoji, tá firma bude pomaly krachovať, sú to nezmysly, nie je to pravda. Sám najvyšší šéf MOL-u Zsolt Hernádi hovorí: „Umožní nám to pokračovať na ceste transformácie a rozvoja," čiže v investíciách premenená, modernejšie prevádzky, dokonca aj po zohľadnení extrémne vysokých daní, cenových stropov a ďalších regulácií. Čiže toto im nezabráni ďalej sa rozvíjať, sami to priznávajú.
A ešte vlastne v tomto článku píše o tom, že táto celá skupina za minulý rok príde dodatočným zdanením alebo inými regulačnými opatreniami v Maďarsku, Slovensku a Chorvátsku o 1,6 mld. dolárov. Napriek tomu čistý zisk vlani bol 1,66 mld. dolárov. Čiže nehovoríme o tom, že ideme tu niekoho odrať, ožobračiť, urobiť z neho chudáka, hovoríme naozaj o férovom rozdelení sa so ziskom, z ktorého, ktorý firma vyprodukovala bez toho, aby sa o to nejako pričinila. Len tým, že jednoducho nakupovala oveľa lacnejšiu ruskú ropu a predávala za drahé európske ceny.
Ešte možno pár slov k tomu, ako sa tento výnos použije. Určite sa tu objaví tvrdenie, že to bude na 500 eur pre každého voliča vo voľbách. Nie je to tak, takéto niečo sa dá tvrdiť len na základe nejakých faktov, nie na základe toho, že by to niekto chcel alebo že by si to niekto želal. Ale na základe toho, že to tak musí byť upravené v štátnom rozpočte. A v štátnom rozpočte to môže byť upravené iba v takom prípade, že nejaký takýto návrh prejde v parlamente. Tento návrh zatiaľ ešte ani sa, ešte ani neprešiel prvým čítaním. Takže argumentovať tým, že ak Slovnaft takéto, takýto solidárny odvod zaplatí, tak že to pôjde na nejakých 500 eur vo voľbách, je nezmysel. Je to výmysel a je to propaganda. Takže, prosím vás, chcem aj kolegom, ktorí sa možno chystajú použiť takýto argument, povedať, že, prosím vás, ako uvedomte si dopredu, že to je naozaj nezmysel. Takže asi toľko zatiaľ.
Prečítam teraz pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, teda pardon, tuto sme, Petra Kremského a Petra Libu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Igora Matoviča, Petra Libu a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1378).
Tento zákon sa mení takto:
1. V čl. I bod 2 znie:
V § 4 sa číslo „55" nahrádza číslom „90".
To je všetko, ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som odôvodniť návrh zákona, ktorým v podstate veľmi skrátenej verzii posúvame odvod solidárneho príspevku z odvetví ropy, zemného plynu a tak ďalej aj na rok 2023. Toto je úplne prvá kľúčová informácia k tomu, myslím si, že asi nemusím vysvetľovať, že táto situácia vznikla vlastne ruskou agresiou na Ukrajine, ktorá priniesla výrazné výkyvy na trhu s energiami, priniesla výrazné nárasty cien energií v Európe a priniesla takisto sankcie na dovoz energetických nosičov z Ruska do Európskej únie.
Táto situácia v podstate priniesla to, že najmä ruská ropa Urals výrazne zvýšila svoju zľavu voči bežným druhom ropy, najmä teda referenčnej rope Brent. Táto zľava sa pohybuje v súčasnosti na úrovni 30, 40, niekedy až 50 %. Rafinérie, ktoré ťažia práve z tejto zľavy, v podstate dosahujú nadmerné zisky. Po anglicky sa tomu hovorí windfall tax alebo windfall, teda zisky z toho, že zafúka vietor a niečo vám prifúkne. V podstate tieto firmy sa na tom nepodieľajú ani svojimi investíciami, ani svojou nejakou podnikateľskou zručnosťou, ale tieto zisky vyplývajú jednoducho z tej situácie, keďže nakupujú výrazne lacnejšiu ruskú ropu, ale predávajú ju za ceny, ktoré sú bežné na trhu v Európe.
V podstate veľmi veľa krajín takéto zisky zdaňuje, k takému zdaneniu vyzýva vlastne aj Európska únia, na základe toho Slovensko v minulom roku po pomerne dlhom naťahovaní sa aj tu v parlamente zaviedlo zdanenie nadmerných ziskov z tejto ruskej ropy na úrovni 55 %. Aby sme si rozumeli, z čoho sa zdaňuje tých 55 %, vlastne vypočíta sa to tak, že sa zoberú, zoberú priemerné zisky za štyri roky predchádzajúce roku 2022 a tento priemer, k tomuto priemeru ziskov sa pripočíta 20 %, akoby primeraný zisk, a všetko, čo je nad týchto 20 %, sa zdaní týmito 55 %. Čiže nie je to zdanenie celého zisku, ako by mohlo možno vyplývať z nejasných vyjadrení kritikov tohto zákona, ani to nie je nejaké extrémne zdanenie. Je to jednoducho to, že tieto firmy sa rozdelia o tú smotanu, ktorú zlížu úplne nezaslúžene a bez nejakého vlastného vkladu, sa o túto smotanu podelia so štátom.
Robia to aj iné krajiny okolo nás a k tomu, že aké sú tie nadmerné zisky, tak napríklad celá táto skupina MOL, do ktorej patrí aj Slovnaft, za minulý rok dosiahla 4,5 mld. zisku, výrazne viac ako v rokoch predtým a, samozrejme, že tak Maďarsko, ako aj Chorvátsko tieto zisky výrazne, nadmerné zisky, výrazne zdaňujú a verím, že tak urobí aj Slovensko.
Aby som sa vrátil k novele tohto zákona, novelou predĺžujeme toto zdanenie aj na rok 2023, čo v pôvodnom zákone nebolo, a zvyšujeme vlastne toto zdanenie na 70 % týchto nadmerných ziskov. Keďže vznikli diskusie o tom, či to nie je málo, v rozprave prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorým navrhujem zvýšiť toto percento na 90 %. Takže toľko len k uvedeniu tohto zákona a viac, samozrejme, si povieme v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa, Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a v znení neskorších predpisov (tlač 1377) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1446 zo 17. januára 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 695 z 8. marca 2023, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 433 z 13. marca 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 411 z 13. marca 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Milana Kuriaka, Petra Libu, Petra Vonsa a Vojtecha Tótha na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a v znení neskorších predpisov (tlač 1377) schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúcich, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 419 zo 14. marca 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.