Čiže v tomto aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy a jednoducho si neporozumieme, lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia alebo nie je konkurencia, ale či ten subjekt alebo ten sektor alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie. A majú to aj médiá medzi iným. Majú to aj médiá. Jedno sa volá autorizácia a druhé sa volá licencia. Ale to...
Čiže v tomto aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy a jednoducho si neporozumieme, lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia alebo nie je konkurencia, ale či ten subjekt alebo ten sektor alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie. A majú to aj médiá medzi iným. Majú to aj médiá. Jedno sa volá autorizácia a druhé sa volá licencia. Ale to neznamená, že tam musia byť, to je druhá vec. Prvá vec je, či tam formálne patria. Formálne tam patria, za tým si stojím, ale to, že či tam musia byť, to je druhá vec. Ako vzhľadom na to, že tá licencia sa zmenila na autorizáciu, ktorú je už pomerne jednoduché získať a je nárokovateľná a licencia už zostala len pri frekvenčnom spektre, tak naozaj to je veľmi podľa mňa relevantný dôvod na to, aby tam tie médiá neboli, s tým súhlasím a myslím si, že je to naozaj na dobrej ceste, ak to prejde do druhého čítania, aby tie médiá nakoniec najmä z toho dôvodu tam neboli. Ale tie ostatné subjekty, tie tam v zásade boli doteraz.
Pokiaľ ide o tie firmy, ktoré sú regulované zo strany NBS, tam treba povedať ešte aj to, čo som neuviedol v úvodnom slove, že, a to pán predseda finančného výboru teraz namietal, že nie je správne, aby tam boli lízingové spoločnosti, pretože aj niektoré banky si zriaďujú lízingové spoločnosti a potom v zásade tým, že banky nie sú v tomto zákone zahrnuté, tak v podstate ako keby dochádzalo k deformácii toho prostredia podnikateľského a niektorí to budú vedieť obísť, teda asi to si chcel, pán predseda, povedať, že niektoré banky to budú vedieť obísť, lebo majú tie lízingovky a niektoré nie. Len takýmto spôsobom by si vedel pristupovať a inak to je, to je dobrý odborný argument, ale to je odborný argument pre dve riešenia. Prvé riešenie je to, že by tie lízingovky mali teda vypadnúť. A druhé riešenie je, že by banky mali pribudnúť. Lebo aj to je riešenie tej situácie. Čiže teraz neviem, či hovoríš to, že by mali lízingovky vypadnúť, alebo to, že by mali banky pribudnúť, lebo obidve sú riešenia, ktoré túto nezrovnalosť riešia.
A rovnako by si sa mohol postaviť, pán predseda finančného výboru, aj k tomu, že banky sú častokrát prepojené aj správcovské spoločnosti, ktoré, ktoré spravujú teda rôzne podielové fondy a takisto ak, a keďže správcovské spoločnosti tam teraz pridávame, tak takisto sa ti stane, že banky, niektoré banky to budú vedieť obísť, tie, ktoré majú tie správcovské spoločnosti. Takže to je akože ďalší príklad toho, že to vieme riešiť dvomi spôsobmi, buď teda by sme mali vyhodiť aj tie správcovské spoločnosti, ktoré majú nadmerné zisky, alebo by sme mali banky pridať do tohto zákona a tým pádom odstránime tú možnosť obchádzania. Čiže znova si povedzme, že aj vďaka tvojím argumentom sa dostávame k tomu, že budeme musieť porozmýšľať nad tým, či banky náhodou nepatria do tohto zákona. A ja to považujem za relevantné, aby sme sa o tom rozprávali. A aj viaceré subjekty, s ktorými som sa stretol, ktorých sa tento odvod týka, mi hovorili, že prečo tam banky nepatria, že je to voči nim nespravodlivé, že tam banky nepatria. Čiže myslím si, že to už je teraz naozaj relevantný argument.
Ďalšia z tých vecí, ktoré tu boli povedané, no, pokiaľ ide o tú konkurenciu. Aj dnes je zákon postavený tak, lebo inak sa to veľmi nedalo spraviť, ani tie bývalé vlády to inak nevedeli spraviť, aby nebol exteritoriálny účinok, že jednoducho zahraničné spoločnosti tam nepatria. Čiže neni fér tá argumentácia, že Elon Musk si tuná niečo vymýšľa alebo iné zahraničné spoločnosti tuná podnikajú a majú výhodu. No majú výhodu, lebo ako chceme tie zahraničné spoločnosti zregulovať. My regulujem len tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu majú pobočku na Slovensku. Ale tak ten zákon je nastavený od začiatku, čiže jednoducho stále, pokiaľ tento zákon bude platný, tak tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu nemajú nič, teda nemajú tu ani pobočku a iba tu podnikajú, no tak budú mať výhodu.
No len to sa znova vraciame k tomu, či tento zákon má existovať, dokedy má existovať a podľa mňa nie je fér teraz hovoriť, že tá, teraz ho máme zrušiť, keď je tuná najväčšia kríza za neviem koľko posledných desiatok rokov, keď doteraz sme tu desať rokov alebo tie bývalé vlády prakticky osem rokov z toho, z toho benefitovali a ja som tu nezaregistroval až taký veľký tlak k tomu, že poďme to zrušiť. A teraz keď ten zákon je najviac potrebný a treba nejaký rok-dva proste ho využiť naplno, tak teraz sa tu zrazu ozýva, že máme, máme ho zrušiť. Ja sa pýtam, že, a že teda čo tie peniaze rastú na stromoch? Alebo proste tuná čo ideme, čo ideme si ich tlačiť sami na nejakých tlačiarňach alebo na kopírkach. Veď jednoducho tie peniaze odniekiaľ treba vziať. A prečo by sme nemali ich vziať firmám, ktoré aj napriek kríze majú stále nadmerné zisky. Nadmerné zisky. Podľa mňa to je úplne legitímne a ja verím, že väčšina aj poslancov toto plne chápe, že pokiaľ ideme pomáhať ľuďom v kríze, no tak nebudeme jednoducho, alebo siahneme po niečom, čo je úplne prirodzené pre, pre väčšinu, pre väčšinu či už poslancov alebo aj odborníkov, že ak napriek kríze tu majú nejaké firmy nadmerné zisky, no tak ideme zdaniť väčším spôsobom tie zisky.
Potom tu ešte bolo spomenuté, že telekomunikační operátori, no. Ja súhlasím s tebou, že telekomunikační operátori najmä počas pandémie vychádzali aj štátu v ústrety, ja som sa s nimi tiež stretol, ako uznávam, že sa snažili pomôcť aj pomáhali tým, že, ja neviem, že si neúčtovali povedzme cenu za rôzne tie esemesky, ktorými sa, ktorými sa riešili niektoré opatrenia na prekonanie pandémie, no ale z princípu, tak ony sú tam aj teraz. A keby sa im jednoducho vodilo tak zle, tak by nemali tie nadmerné zisky. No tak otázka je, že prečo by sme napríklad mali iba telekomunikačných operátorov odtiaľ vyňať. No potom takýmto spôsobom môžeme prakticky vyňať takmer všetkých. Tak potom sa bavme o tom, že zrušíme ten zákon. Ale podľa mňa to nie je teraz téma dňa rušiť tento zákon. Proste sa tak, znova sa dostávame k tomu celkovému nastaveniu a čo nie je fér, že sa vytýka nám, pretože ten zákon tu platí desať rokov a boli oveľa lepšie časy, kedy sa mohol zrušiť.
No a na to nadviažem ešte jednou poznámkou. Ja som sa aj pýtal tých dotknutých subjektov, prečo, prečo sa neozvali za tých desať rokov, prečo netlačili na tie bývalé vlády, aby tento zrušili, veď prečo až teraz sa ozývajú? Bolo mi povedané, že dostali pôvodne prísľub, že bude platiť iba na dva roky a ten prísľub nebol dodržaný. No tak ale keď mal platiť na dva roky, tak ten prísľub skončil v roku 2014. Tak a čo od 2014 tie firmy s nadmernými ziskami robili? Prečo ticho šúchali nohami? Prečo za SMER-om nešli a za HLAS-om nešli a prečo za tými predstaviteľmi nešli a nehovorili, aké je to strašné, ako ich likvidujú, že sľúbili im do dvoch rokov zrušiť ten zákon? Lebo nezdá sa mi to celkom fér, že teraz prichádzajú, keď je najväčšia kríza a chcú to od nás. Lebo viete, aj my vieme teraz povedať a dať do ustanovenia, že bude to len na dva roky. Ale o dva roky tu možno bude iná vláda alebo bude vláda v inom zložení a viete, aká je to garancia? Jednoducho myslím si, že aj tie firmy troška podcenili situáciu a mali vyvíjať oveľa väčší tlak v dobrých časoch, keď tu nebola žiadna kríza, keď boli oveľa relevantnejšie na to argumenty a príležitosť, aby tento zákon bol zrušený. Nie teraz, keď naozaj potrebujeme zdaniť nadmerné zisky. A to nehovoríme my.
Ja sa vrátim opäť k tomu, že nadmerné zisky, k tomu, zdanenie nadmerných ziskov, k tomu nás vyzýva aj Organizácia spojených národov, generálny tajomník. K tomu nás vyzýva Európska komisia, ktorá hovorí, že máme posilňovať kúpyschopnosť obyvateľstva na úkor trvalej udržateľnosti tých financií. A ako to chceme robiť, keď nebudeme mať príjmy v rozpočte, na základe ktorých dáme priamo pomoc tým ľuďom. Ako chceme zvyšovať tú kúpyschopnosť? Čo oni si to natlačia tiež doma na tlačiarňach tie peniaze? Alebo čo pôjdu vykrádať banky, aby mali peniaze? Ja nerozumiem, ako, ako niekto uvažuje na tým, že aké sú iné možnosti veľmi, ktoré štát má v tejto ťažkej situácii, ako sa dopracovať k zvýšeným príjmom. No veľa tých možností teda nie je.
No a nakoniec teda poviem, že ja som ja uznávam a to bolo povedané aj zo strany pána predsedu finančného výboru, že to bude mať dopad na akčné plány týchto firiem, bude to mať dopad na investície, na modernizáciu. No bude to mať. Jasne, že to bude mať, lebo do toho sa ony púšťajú z tých ziskov, ktoré majú. Oni okrem toho teda, že si to dajú teda ako dividendy, že si to vyplatia tým majiteľom tie zisky, tak okrem toho, samozrejme, ony keď chcú expandovať, keď sa chcú rozširovať, tak majú nejaké plány a keď im to viac zdaníme, tak nebudú môcť toľko expandovať, áno, to je pravda.
Ale znova sa vraciam a tým to teda zakončím, ten vstup, že tak povedzme si, čo chceme. Chceme, aby sme tu mali povedzme vybudované optické siete do dvoch rokov a ľudia budú trpieť hladom a bude im zima? Alebo chceme teraz riešiť to jedlo a to teplo a tie optické siete budú o tri roky neskôr? Lebo o tomto hovoríme. Tak nebudú na toľko investície, lebo tie peniaze jednoducho pôjdu na jedlo a teplo. A to si treba vybrať a my si vyberáme. My si vyberáme pomoc ľuďom, my si vyberáme to teplo a jedlo pre ľudí za cenu, že budeme mať neskôr určitý rozvoj. No je to tak postavené a treba sa rozhodnúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
