Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Považujem za potrebné oceniť, že pani poslankyňa Záborská vložila veci ohľadom ľudských práv, ktoré sú spomínané v správe verejnej ochrankyne práv, do širšieho európskeho legislatívneho rámca a takto pomenovala a vysvetlila svoje výhrady voči predloženej správe.
Mrzí ma však, že niektorí kolegovia z niektorých klubov si túto správu, túto pani poslankyňu v rozprave ani nevypočuli. Mám na mysli, napríklad smerácka lavica už je prázdna. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani verejná ochrankyňa práv, ctená snemovňa, kolegyne a kolegovia, ochrana ľudských práv patrí medzi zásadné povinnosti právneho štátu, akým naše Slovensko chce byť. Úrad verejného ochrancu práv je preto dôležitou súčasťou štátnej správy republiky a jeho úloha je nezastupiteľná. Základnou povinnosťou verejného ochrancu práv je dbať o to, aby práva jednotlivých občanov, vyjadrené v právnom poriadku Slovenskej republiky, boli dodržiavané. Vychádzajúc z tohto konštatovania, by som sa rada dotkla vybraných častí, resp. niektorých konkrétnych pasáží správy pani verejnej ochrankyne práv.
Konkrétne sa budem venovať časti o práve na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Tou prvou oblasťou je vnútroštátne, sú vnútroštátne adopcie, čiže osvojenia. Na stranách 25 a 26 sa, pani verejná ochrankyňa práv, venujete otázke vnútroštátnych adopcií, osvojení. Úradom práce, ktoré deti a budúcich osvojiteľov pripravujú na adopciu, vyčítate, že manželské páry sú preferované ako budúci adoptívni rodičia pred osamelou osobou.
Dovoľte mi len pripomenúť, že úradom práce vyčítate postup, ktorý je založený na filozofii a litere platnej právnej úpravy. Ustanovenie § 100 ods. 1 zákona o rodine hovorí: "Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa." Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa."
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, prečítala som si aj vašu správu z augusta roku 2019, ani z tejto správy mi nie je zrejmý relevantný dôvod na kritiku postupov úradu práce. Podľa čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky "verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb, právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom". Vašou úlohou je kontrolovať, či je konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právny poriadok v Slovenskej republike je vyjadrený v § 100 ods. 1 zákona o rodine. Nevidím preto žiadny medzinárodný ani iný ľudskoprávny základ pre kritiku postupov úradu práce.
Úrady práce neporušujú zákon o rodine. Pripomínam, že rodinné právo je právne odvetvie, ktoré je v každej krajine najvýraznejšie spojené s morálnymi, kultúrnymi, politickými či náboženskými hodnotami spoločnosti. Nemožno hovoriť o harmonizácii rodinného práva v tom pravom slova zmysle. Rodinné právo v Európe zostáva vo výhradnej legislatívnej právomoci členských štátov. Slovenské rodinné právo má korene v klasickom rímskom práve, v prirodzenoprávnych tradíciách a v našej národnej skúsenosti s tým, čo je pre vývoj detí a rodiny najlepšie.
Ešte sa vrátim k zneniu § 100 ods. 1 druhá veta citovaného zákona o rodine: "Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa je základnou zásadou rodinného práva." Základné zásady majú v zákone o rodine osobitný význam pre svoj vyšší stupeň všeobecnosti v rodinnom práve, ktoré je úzko späté s morálnymi či kultúrnymi hodnotami obyvateľov Slovenskej republiky, vyjadrujú hodnotové východisko výkladu noriem uvedených v paragrafovom znení zákona.
Preto sa znovu pozastavujem nad tým, prečo, pani verejná ochrankyňa práv, kritizujete úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, keď § 3 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele im ich postup priam prikazuje.
V závere ešte jedna dôležitá poznámka. Novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016 bola do čl. 3 vložená nová zásada, ktorá znie: "Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa." Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi a rozhodnutiami dieťaťa, majú rešpektovať základné právo dieťaťa podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí. Táto veta nemá za cieľ diskriminovať iné formy ľudského spolužitia, v ktorých dieťa vyrastá, napríklad v jednorodičovskej rodine. Ustanovenie má práve, naopak, naplniť právo dieťaťa ustanovené v čl. 7 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Rovnakou inšpiráciou pre vloženie novej vety do čl. 3 zákona o rodine bola aj myšlienka usmernenia Organizácie Spojených národov o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009, a to "rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí".
Preto je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.
Druhá oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je právo párov rovnakého pohlavia na uznaní ich vzťahu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Na strane 88 a nasledujúcej sa venujete právu párov rovnakého pohlavia a ich diskriminácii slovenskými orgánmi pri udeľovaní trvalého pobytu občanov tretej krajiny.
Dostali ste podnet od páru rovnakého pohlavia, ktorý uzatvoril manželský zväzok v tretej krajine. Jeden manžel má pritom občianstvo Slovenskej republiky a druhý manžel občianstvo Nového Zélandu. Pár namietal nemožnosť udelenia pobytu na území Slovenskej republiky manželovi z Nového Zélandu na základe jeho statusu rodinného príslušníka občana Slovenskej republiky. V správe konštatujete, že nepriznanie práva na trvalý pobyt občanovi tretej krajiny, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky rovnakého pohlavia, zasahuje do základných práv a slobôd oboch partnerov. Zásah do práv ste videli v tom, že Slovenská republika odmieta považovať osobu v tomto zväzku za rodinného príslušníka pre účely udelenia trvalého pobytu a znamená zásah do základných práv a slobôd týchto manželov. V správe uvádzate, že zo sociálnych parametrov významných pre konštatovanie pozitívneho záväzku pre uznanie takéhoto spolužitia, napríklad výskum verejnej mienky svedčiaci o potrebe zabezpečenia istej úrovne uznania a ochrany, možno vyvodiť, že absencia právneho uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje ani ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky.
Podotýkam, že výskum verejnej mienky v podmienkach právneho štátu nie je prameňom práva. Prameňom práva pre mňa je zákon o rodine a Ústava Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
Na margo vami kritizovaného postupu orgánov Slovenskej republiky chcem pripomenúť, že § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje tzv. výhradu verejného poriadku. Toto ustanovenie znie: "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrad trvať."
Keď to zhrniem, pani verejná ochrankyňa práv, pre mňa z vami predkladanej správy vyplýva, že vy ako štátna úradníčka, úlohou ktorej má byť ochrana práv občanov v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, kritizujete iné štátne úrady za dodržiavanie štátneho právneho stavu. Neviem, či správne tomu rozumiem, lebo ak áno, tak vlastne hovoríte zákonodarnému zboru Slovenskej republiky, teda tejto Národnej rade, čo má robiť, a márne hľadám oporu v zákone pre takéto vaše konanie.
Pri tejto príležitosti chcem preto pripomenúť, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, kde moc pochádza od jej občanov. Občania svoju moc prejavili vo voľbách. Zvolili svojich zástupcov do tohto zákonodarného a ústavodarného zhromaždenia. Iba Národná rada Slovenskej republiky prijíma ústavu a zákony či schvaľuje pristúpenie Slovenskej republiky k podstatným medzinárodným zmluvám.
Bola by som rada, pani verejná ochrankyňa práv, keby ste toto rešpektovali rovnako, ako aj povinnosti chrániť právnym poriadkom Slovenskej republiky uznané práva jeho občanov.
Určite by sa dalo vyjadriť k viacerým bodom. Venovala som sa týmto dvom, ale, bohužiaľ, správu nemôžem podporiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem za reakcie aj za prípadné ocenenia alebo podporu. Krátko odpoviem na otázky.
Čo sa týka budúcnosti pani ombudsmanky, jej volebného obdobia a následne ďalšieho, k tomu sa neviem teraz vyjadriť. Ja za seba môžem povedať, že ja som jej svoj hlas nedal pri voľbe pred troma rokmi, a ak by znova kandidovala, tak za takýchto okolností by som jej ho nedal znova.
Ale určite viem, čo budem, pracovať na tom, aby sme mali v marci 2022 kandidáta na ombudsmana, ktorý bude, tak ako to povedala pani poslankyňa Záborská s jej slovami, mať vyváženejší prístup. Nemyslím si, že potrebujeme nejakého liberálneho alebo konzervatívneho ombudsmana, potrebujeme človeka, ktorý bude naozaj vyvážený a ktorý bude dbať na práva všetkých, nielen podľa nejakých, ja to znova nazveme, aj keď to možno znie tak tvrdo, podľa nejakých ideologických šablón, ale bude počúvať a bude pracovať pre všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Richard, ďakujem za tvoju pokojnú a vecnú argumentáciu. Poznajúc zmýšľanie pani ombudsmanky, nečudujem sa, že vo svojej správe sa zastáva práva na súkromie žien, ktoré sú tehotné, ale rovnako by na druhej strane sa mala zastať aj toho práva na životy nenarodených detí.
Vieme, že to slobodné rozhodnutie obyčajne pred tým počatím existuje. Je len mizivé percento počatí, ktoré vzniknú zo znásilnenia. Čiže ak by verejná ombudsmanka, verejná ochrankyňa ľudských práv sa postavila aj na stranu tých bezbranných, tak možno by v tej spoločnosti zavládla iná atmosféra a aj tie ženy, aj tí muži by viacej rozmýšľali nad tým, či v tom danom momente môžu, alebo nemôžu počať ľudský život.
Čiže ja by som bola veľmi rada, keby tá správa bola vyváženejšia a keby ste sa v budúcnosti, ak ešte budete podávať správu o rok, postavila aj na stranu tých nenarodených detí.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Vašečka, chcem takisto podporiť tvoje vystúpenie, kde si pokojne, vecne a odborne urobil prierez k správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2019. Poukázal si na veľmi citlivé etické otázky, ktoré sa týkajú rodiny, manželstva a vôbec spolunažívania v našej spoločnosti. Chcem zvlášť vyzdvihnúť možno ten moment, aby predovšetkým ľudia boli najskôr informovaní, čo ich čaká, nech sa akokoľvek rozhodnú vo svojom živote pre hociktoré veci, ktoré ich stretnú v živote, aby vedeli o dôsledkoch a možno aj potom aby dali možno v konkrétnom prípade, keď dajú šancu, aby sa dieťa narodilo, aby vedeli, že im môžu poskytnúť adopciu, že možno do náhradnej rodiny a podobne.
Ja by som si želal, aby minorita nevnucovala majorite, ako má žiť. Nech si žije minorita, ako si predstavuje, ako, aké, ako svoju predstavu má, ale nech nechá majoritu, aby si žila po svojom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Richard Vašečka, ďakujem a stotožňujem sa s tým, o čom si hovoril, veľmi jasne formuloval výhrady k správe ombudsmanky, či už čo sa týka ochrany života, ale aj ďalších častí tejto správy. Aj k osobám inej orientácie, napríklad, sa vyjadril slušne, s láskou, bez ponižovania, urážok a znižovania ich ľudskej dôstojnosti. Guľometnú spŕšku nenávisti a ponižovania v prejave člena ĽSNS vystriedala jedna kultivovaná a dôstojná reč bez urážok, nenávisti a ponižovania. Za to veľké ďakujem.

Riško, ďakujem, že si rozprával aj o téme, akou je potrat, ktorá zásadne rozdeľuje našu spoločnosť. Avšak ľudských práv sa dotýka aj veľmi rozsiahla, no napriek tomu neriešená téma domáceho násilia, ktorému obete museli čeliť počas karantény v korone ešte viac. Aj napriek tomu, že je to trestný čin, zákon je na tento súbor aktov často prikrátky. Myslím, že práve toto je téma, ktorá taktiež stojí za pozornosť, pretože sa dá riešiť oveľa rýchlejšie, pretože táto téma nerozdeľuje spoločnosť. Spoločnosť jednoznačne vie, že domáce násilie v právnom štáte nemá svoje miesto. Ďakujem krásne.

Ďakujem veľmi pekne.
Takže, ako sa hovorí, po krátkej reklamnej prestávke sme späť, aspoň snáď, snáď nám padla dobre. Vrátim sa tým, čo, čím som končil pred tým krátkym prerušením.
Naozaj môžme mať rôzne, rôzne názory na to, nakoľko je interrupcia riešením, nakoľko má byť zakázaná, povolená v akom rozmere. Ja som presvedčený, že ľudský život nemožno nikdy ukončiť tak, ako to hovorí ústava, a že je dôležité, aby sme si to uvedomovali. A ak nastávajú nejaké problémy, ktorými vy sa často zaoberáte, tie ekonomické, sociálne, tak ich treba riešiť ekonomickými a sociálnymi riešeniami, to nie je vaša starosť, ale pomerne širšia starosť či už okolitej komunity, alebo štátu ako takého. Ale v každom prípade si myslím, že treba, aby sme boli v tomto vyvážení a právo na život rešpektovali, aj keď príde do konfliktu s nejakým iným právom.
Potom by som sa vyjadril, len takú poznámku, k podkapitole Priebeh vnútroštátnych adopcií, kde sa hovorí o tom, že "Kancelária verejného ochranu práv pokračovala v prieskume systému adopcií s cieľom zistiť, do akej miery sa v procese osvojenia zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a prečo trvá tak dlho, kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Tá prvá časť vety sa mi zdá veľmi správna, najlepší záujem dieťa, dá druhá časť, keď som si to študoval, tak mi to tak udrelo do očí, možno by to stálo za zmenu formulácie do budúcnosti, "kým sa záujemca o dieťa k dieťaťu dostane". Som presvedčený, že to bolo myslené dobre, ale trocha to tak vyzerá, akoby, akoby to dieťa bolo, nechcem povedať, tovar, ale, hej, že tá formulácia, rozumieme, že ide o najlepší záujem dieťaťa, tak ste to napísali. Čiže keď sa dieťa dostane k rodičom, adoptívnym rodičom.
Tiež je tu v ďalšej vete napísané: "Zreteľným dôvodom sa ukazuje existujúci veľký nepomer medzi deťmi, ktoré môžu byť osvojené, okolo 400 detí, a počtom záujemcom o osvojenie dieťaťa, okolo 1 000 záujemcov". Tu mi tiež sa spojila jedna vec, že veľmi často sa argumentuje, že prečo treba dovoliť párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti, lebo vlastne tie deti, je lepšie pre nich, aby boli v nejakom páre, milujúcom, rovnakého pohlavia, než aby zostali v detskom domove, to sa tak zjednodušuje, aj keď vieme, že dnes sa to už posunulo kdesi úplne inde. No tu vidíme, že 400 detí, ktorých je podľa aktuálnych predpisov vhodných na osvojenie, a záujemcov je 1 000, čiže viac ako raz toľko. To len poznámka, ktorá vychádza z tejto správy, keď som ju pozorne čítal.
Ešte jedna vec týkajúca sa adopcií, hovorí sa tu o žiadateľoch a samožiadateľoch, to znamená o pároch a o jednotlivcoch. Poznám dobrých rodičov, ktorí sú samožiadatelia a vychovávajú sami dieťa, bolo nimi adoptované, ale zároveň všetci uznávame, že ideálne je, aby naozaj dieťa mohol adoptovať pár, to znamená otec a mama, že to je najlepší záujem dieťaťa. Nemyslím si, že v tejto veci by sme mali nejak vidieť nejaký zlý úmysel, to, že sa dáva prednosť párom pred tými samožiadateľmi za určitých pravidiel, ktoré sú stanovené. Samozrejme, ak sú tam nejaké pochybenia, súhlasím, treba ich riešiť.
Posledné asi dva body sa týkajú stretnutí, ktoré ste absolvovali, mňa teda zaujali, zaujala diskusia o dúhových rodinách, to bol pre mňa prekvapujúci termín, už to tu bolo spomínané. Právnici Kancelárie verejného ochrancu práv sa v novej Cvernovke zúčastnili diskusie o dúhových rodinách spolu s niekoľkými pármi rovnakého pohlavia, ktoré majú deti, majú deti a v našej spoločnosti plnohodnotne funguje, fungujú. Ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie. Sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc. Ako sme dodnes nevytvorili právny, ak sme dodnes nevytvorili právny rámec pre zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia, nesplnili sme si ako štát povinnosť zabezpečiť rešpektovanie ich súkromného a rodinného života.
Ako poslanec Národnej rady, ako politik zásadne nesúhlasím najmä s tou poslednou vetou, že štát má nejakú povinnosť, povinnosť zabezpečiť párom rovnakého pohlavia právny rámec na osvojenie, adopciu detí. Ja vám poviem, ako to vnímam ja. Každý jeden človek absolútne bez ohľadu na sexuálnu orientáciu alebo bez vedomosti o tom, akú má orientáciu, je rovnocenný, rovnoprávny. Ale nie je pravda, že páry rovnakého pohlavia sú rovnocenné s manželstvom muža a ženy. Nie sú a nikdy ani nebudú a, samozrejme, aj pre deti je oveľa lepšie, aby to neboli, ako ste vy tu tak dali spolu, že mamy a otcovia, ale otec a matka. Nie dve mamy, nie dvaja otcovia. To je môj názor.
No a nakoniec "aj v tomto roku sme sa zúčastnili Dúhového Pridu," citujem z dokumentu, "dnes už nie je namieste otázka či, ale ako konkrétne budeme hľadať právne riešenia pre dôstojný život páru rovnakého pohlavia. Len ak vytvoríme vhodný právny rámec, ktorým uznáme ich právo na vlastnú identitu a vytvorenie vzťahov v okruhu najvnútornejšieho ľudského rozmeru, budeme môcť skutočne garantovať rovnosť a dôstojnosť pre život každého človeka v našej spoločnosti".
Znova, nemyslím si to. Súhlasím s tým, ak sa objavujú a nielen fyzicky, ale aj psychicky nejaké ataky voči ľuďom, ktorí majú orientáciu na osoby rovnakého pohlavia, ja prvý sa budem hlásiť k tomu, aby som ich chránil, keby ich nejakí vagabundi chceli kvôli tomu biť na ulici, ale z akéhokoľvek iného dôvodu, či by to bol Róm, alebo homosexuál, som proti, je to proti môjmu ľudskému a kresťanskému presvedčeniu. Ale nemyslím si, že z toho vyplýva alebo riešením tejto situácie je to, že budeme robiť nejaké Dúhové Pridy, kde sa dejú naozaj veci, ktoré teda ani samotným ľuďom alebo párom rovnakého pohlavia sa nezdajú dôstojné, ale že budeme riešiť naozaj ich konkrétne problémy.
Tu som hovoril o veciach, ktoré v tomto, v tejto správe sú, chcel by som ešte jednu vec spomenúť, ktorá tam nie je, a to je nejaké, nejaká spomienka alebo dôraz na náboženskú slobodu alebo slobodu vierovyznania. Vidíme, že v dnešnej spoločnosti veľmi často sú ataky, zosmiešňovanie veriacich ľudí také, ktoré keby sa robilo v prípade iných skupín, tak by boli z toho už veľké súdne procesy a rôzne škandály. Takže myslím si, že aj na túto vec treba do budúcnosti myslieť o to viac, že aj vláda chce pracovať napríklad na splnomocnencovi pre náboženskú slobodu.
Vážená pani ombudsmanka, ako ste uviedli a ako som to citoval v úvode svojho vystúpenia, váš úrad nemá právomoc rozhodovať. Tú máme aj spolu s plnou zodpovednosťou my poslanci Národnej rady. Národná rada jednoznačne a ústavnou väčšinou v minulých obdobiach napríklad definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy či odmietla ideologický dokument známy ako Istanbulský dohovor. Prosím, aby sme to rešpektovali. To sú jasné rozhodnutia Národnej rady, nemyslím si, že zloženie súčasnej Národnej rady, tak ako ich ľudia, ako nás ľudia zvolili vo voľbách, je nejaké dramaticky iné v postoji k takejto ideológii.
Aj vy ste boli zvolená parlamentom, dostali ste v roku, vo februári, 2017 sedemdesiatpäť hlasov, to ale stačilo, pretože sa nezúčastnili všetci poslanci tajnej voľby. Aj keď bolo hlasovanie tajné, priznám, že môj hlas ste nedostali.
A ešte možno tak pre takú politickú pamäť, poslanci vtedajšej koalície nám prezradili, že to bola taká dohoda v koalícii, že ste boli nominantkou strany, dnes už mimoparlamentnej strany MOST - HÍD a že napriek tomu, že sme im hovorili, že bolo by dobré, aby to, aby ten post verejného ochrancu práv brali, brali vážne a aby to len tak nedohodli v rámci koalície ako nejaké, nejaké miesto, ktoré si budú rozdeľovať medzi sebou strany, tu nejde o vás osobne, ide o politiku, tak napriek tomu oni nás chlácholili, že to je v poriadku, je to dohodnuté. Ale viem, že v druhej časti volebného obdobia boli viacerí poslanci, ktorí vám dali hlas, veľmi nespokojní, aj to verejne vyjadrovali, tak ja dúfam, že táto politická pamäť aj nám ostatným poslúži, a keď budeme v marci 2022 vyberať vášho nástupcu, tak dúfam, že ho vyberieme tak, že nebude ten rozpor medzi vôľou Národnej rady, medzi vôľou voličov a vystupovaním alebo vyjadrovaním ombudsmana taký zásadný, ako je to, bohužiaľ, v tejto situácii.
Takže ešte raz ďakujem za vašu prácu, všetka česť, ale túto správu nepodporím kvôli tej ideológii, ktorá sa mi nezdá správna.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ombudsmanka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel začať úctivo a vďačne. Takže chcel by som v prvom rade poďakovať pani ombudsmanke za jej prácu, ktorú vykonáva, a myslím to úplne úprimne, a špeciálne v prospech slabších, odkázaných. Ďakujem aj za vypracovanie správy, ktorú ste predložili do Národnej rady. Ja som si ju začiatkom týždňa vyžiadal priamo od vášho úradu v textovej forme, lebo my sme mali v Národnej rade len pravdepodobne scan v PDF-ku.
Napriek tomu, že som vďačný, tak som aj kritický a musím povedať hneď dopredu, že nebudem hlasovať za prijatie tejto správy a vysvetlím prečo. Akurát sa to pokúsim urobiť spôsobom, ktorý určite nebude nikoho dehonestovať a nebude negovať tú drvivú väčšinu dobrého, čo tam je.
Začnem citátom z úvodu správy, budem sa venovať teda najmä správe, lebo debatujeme o nej, hej, nie o tom, že kto je lepší, kto je horší, kto má správny názor, kto má nesprávny. Máme ich asi rôzne, preto sme tu v parlamente, aby sme o tom diskutovali.
Takže z úvodu: "Na rozdiel od iných ústavných inštitúcií inštitúcia verejného ochrancu práv nie je založená na štátnej moci stojacej v pozadí tejto inštitúcie, ale práve na jej neformálnosti ako tzv. soft power", čiže mäkká moc alebo niečo proste nie zákonné, ale podzákonné. Ako správne píšete, váš úrad alebo vy osobne nemáte moc rozhodovať, ale prejavujete svoj vplyv najmä prostredníctvom svojej činnosti, stretnutí, vyjadrení aj takýchto správ.
Tu vidím ten problém v tom vplyve, pretože keď som si čítal tú správu, tak okrem mnohých konkrétností, ktoré by sme mohli rozoberať, a mnohí ich aj rozoberajú, tak som tam vnímal závan určitej ideológie, ktorá je podľa mňa v rozpore s vôľou väčšiny ľudí na Slovensku, je v rozpore s rozhodnutiami ich zvolených zástupcov tu v parlamente - poslancov, a dokonca podľa mňa aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nehovorím o vašej správe, hovorím o tej ideológii, ktorú tam ale cítim. Uvediem niekoľko prípadov.
Prvá časť alebo prvá kapitola sa volá Právo na život, osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť. A pripomeniem, že naša Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 hovorí v prvom odseku: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," Druhý bod. "Nikto nesmie byť pozbavený života."
Ako to už aj viacerí naznačili, tak ja som nenašiel ani čiarku v tej správe o ochrane nenarodených detí, ktoré, tiež ich život je ľudský život, je hodný ochrany. Som veľmi rád, že programové vyhlásenie vlády, ktoré sme prijali alebo schválili pred pár dňami, takúto zmienku prvýkrát za naše 30-ročné dejiny obsahuje a podľa mňa by mal byť aj v pozornosti verejného ochrancu práv.
A tiež bez toho, aby som to nejako zosmiešňoval, mi prišlo také zaujímavé, že v tejto časti o práve na život, na osobnú slobodu a ľudskú dôstojnosť nie je síce nič o nenarodených deťoch, ale je tam, citujem, táto časť: "Obrátila som sa na ministra spravodlivosti a navrhla som mu zmenu právnej úpravy, v ktorej by sa upustilo od povinnosti strihania vlasov u odsúdených do predpísanej dĺžky a umožnilo by sa, aby si odsúdení mohli zvoliť dĺžku vlasov podľa svojich preferencií. Zmiernenie obmedzení som navrhla aj pri úprave brady."
Opakujem znova, nechcem to zosmiešňovať, chápem, že príde podnet, tak ho riešite a pre niektorých ľudí to naozaj môže byť nepríjemné to strihanie a upravovanie brady. Ja len chcem upozorniť na to a skôr nám ide o celú spoločnosť ako len o vás alebo túto konkrétnu správu, že naozaj niekedy tá citlivosť a tá miera je taká niekedy posunutá. U niektorých skupín ľudí sme zvlášť učení aj možno spoločenským diskurzom, médiami na takú extrémnu až precitlivelosť, akonáhle by niekto povedal niečo negatívneho alebo dokonca chcel spôsobiť niečo negatívneho voči takým privilegovaným skupinám v dnešnej modernej spoločnosti, tak je okolo toho veľký krik. U iných je tam veľká nevšímavosť alebo až také ignorovanie.
Žiaľ, si osobne myslím, že v súlade s ústavou, ak hovoríme o práve na život, tak tam určite musí byť spomenutá, musíme dbať na právo na život od narodenia, od počatia, teda resp. tak už pred narodením, aby som správne zacitoval, a neznamená to, že teraz musíme riešiť, samozrejme, v správe verejnej ochrankyne práv, že či sme za zákaz potratov alebo nie. To je možno otázka, ktorou sa bude zaoberať Národná rada, keď príde nejaký návrh zákona, ale tak ako je to napríklad spomenuté v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť, aby naozaj tieto deti o život neprichádzali. Pretože dnes už ťažko môžeme v modernej dobe za pomoci modernej medicíny povedať, že toto nie sú ľudia, že to nie je ľudský život.
Čiže nejde mi o to, aby sme teraz šli sa dohadovať o tom, či reštrikcia alebo akokoľvek, ale o tom, že je tu ľudský život. A ak hovoríme o práve na život a dnes vyšla správa, že počet potratov medziročne poklesol o 200, no to znamená, že už nie je ich 7-tisíc niečo, ale je ich o 200 menej, 6 800, ak rátame aj tie potraty, ktoré boli vykonané ženám, ktoré nie sú občiankami Slovenskej republiky. No, 7-tisíc detí, ktoré sa mohli narodiť. To znamená, že myslím si, že je dobré, aby sa tomu venovala pozornosť.
Ďalšie, ďalšia časť, samozrejme, mám nejaký vyhradený čas, nebudem teraz rozoberať všetky podrobnosti, vyhradený čas využijem na to, aby som prešiel do druhej časti, právo na súkromný a rodinný život, práva detí a rodičov. Ak hovoríme o rodinnom živote, o deťoch a rodičoch, znova je dobré pozrieť sa do Ústavy Slovenskej republiky, čo je v nej napísané. V čl. 41 v odseku 1 je napísané: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."
Tuto je jasne definované, že čo chápeme manželstvom a aj na čom je v manželstve rodina, ktorá je založená na manželstve muža a ženy. Samozrejme, že vieme, že v realite častokrát sú, je sám rodič s dieťaťom, ľudia mnohokrát sa rozvádzajú, sú rôzne životné situácie, alebo ovdovejú, že samozrejme, že nebudeme sa tváriť na nejaký idealizmus, ale zároveň Slovenská republika v ústave má napísané, že manželstvo je zväzok muža a ženy a že teda z toho vzniká rodina, ktorá je od slova rodiť, to znamená, prirodzene sa z tohto zväzku rodia a nielen rodia, vychovávajú deti.
Znova v tejto, v tejto časti mám, mám taký pocit, že sa riešia najmä otázky, ktoré sú také skôr kontroverzné. Ja napríklad som stále celkom neporozumel výrazu, ktorý sa od istého času začal používať a ktorý je použitý ako aj v názve jednej podkapitoly, reprodukčné práva žien. A tuto citujem vyjadrenie pani ombudsmanky: "V roku 2019 bolo v Národnej rade Slovenskej republiky predložených celkovo päť návrhov zákona, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám." Domnievam sa, že je tam faktická chyba, lebo nebolo všetkých tých päť v 2019. roku, ale postupne, ale budiž, keby to bolo aj presne takto.
"V mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada Slovenskej republiky tieto návrhy neprijala. Aktuálna zákonná úprava ochrany ľudského života pred narodením neporušuje ustanovenia ústavy ani ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku. V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii." Koniec citátu.
No, tu sa nezhodneme, nemyslím si, že existuje nejaké právo na prístup k interrupcii. Isto, existuje právo na súkromie, ale v prípade práva na život a práva na súkromie myslím si, že každý by sme vedeli, ako by sme volili. Ja radšej znesiem, a vidíme to na tejto koronakríze, prístup alebo narušenie súkromia, než by prišlo k narúšaniu života. Takže nemôžem, nemôžem súhlasiť s tým, že v prospech vykonávania interrupcií dokonca posunúť do nejakého reprodukčného práva, práva na interrupciu sa tomu venuje pomerne veľká časť a pomerne razantne, dokonca vyjadrenie toho, že vítate, že Národná rada neprijala tieto obmedzenia, aj keď konkrétne jednému zákonu chýbal jeden jediný hlas. Na druhej strane samotným nenarodeným deťom nie je venovaný, venovaná ani čiarka.
Takisto si nemyslím, že sme nejakým spôsobom zaviazaní medzinárodným organizáciám, aby sme tieto veci nejak upravovali v prospech nejakého domnelého práva na interrupciu. Sme suverénny štát, máme svoju ústavu, máme naše zákony, o ktorých rozhodujeme práve tu, a rozhodujú o nich ľudia, ktorých si občania zvolili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, len jedno upozornenie, o 16.30 máme termínovaný bod, preto sa chcem opýtať, či to máte ešte na povedzme dlhšie časové obdobie, ten prejav, alebo...

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Rozdelím si to na polovicu, to je taký polčas.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Takže môžme teraz prerušiť?

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Áno, áno, prerušiť.

Ďakujem za slovo. Pán Mazurek, poviem vám to takto. Myslím, že ste za rodinu rovnako ako ja. A tiež sme obidvaja presvedčení o tom, že musíme postarať sa o naše deti a o všetky deti, pretože deti sú budúcnosť. A práve tieto deti budú pracovať aj na náš dôchodok, váš, ale všetkých, ktorých sme tu. Takže sa musíme postarať, štát, o to, aby deti mali prístup k pitnej vode a bývaniu.
To nie je len o tom, že zaškodili si zdroj vody, teda poškodili, a tak ho musia nejako zabezpečiť a opraviť, pretože nesmieme nechať umierať deti len preto, že majú nedostatok vody. Pretože právo na pitnú vodu nielen v osadách, ale všade musí byť pre nás všetkých prioritou a, samozrejme, samozrejmosťou. To sa týka aj chemických postrekov. Musíme zabezpečiť, aby práve tie neohrozovali pitnú vodu v studničkách v našich obciach.
Nebudem sa vyjadrovať o vašich krokodíloch a leguánoch, len chcem pripomenúť, že pri pulte sa javíte ako sebavedomý mladý muž, ktorý má na všetky problémy riešenia. Ale aj váš kolega mal príležitosť zmeniť veci v Banskobystrickom kraji a nespravil žiadne zmeny. Tak namiesto pomenovania zvieratiek z vašich návštev v zoologických záhrad nám konečne ukážte reálne riešenia a nielen slová, lebo zo slov sa ľudia nenajedia.
A ďakovať policajtom za to, že dobili deti v osade, je podľa mňa úbohé.
Ďakujem krásne. (Potlesk.)