Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár poznámok a otázok k správe o činnosti pani verejnej ochrankyne práv za rok 2019.
Na strane 21 rozprávate o reprodukčných právach žien. Uvítali ste, že Národná rada neprijala päť návrhov zákona, ktorých zámerom bola ochrana nenarodených detí. Tieto deti, z ktorých sa niektoré nenarodili do konca bez udania dôvodu, sa žiadnych reprodukčných práv nedožili a nedožijú. Pri prijímaní týchto zákonov sa neriešili reprodukčné práva, ale právo na život. A to nielen život dieťaťa, ale aj matky a otca. Pretože takáto vec zasiahne do života poriadne.
Pro choice spoločnosť tvrdí, že interrupcia je to lepšie, zodpovednejšie riešenie, konečné riešenie, potom už bude dobre. Lenže keď sa ozve svedomie, matka, otec sú s ním sami bez reklamných rečí odborníkov na práva žien, ktorých sa to priamo netýka. Verím, že šiesty návrh zákona Národnej rady prijme a zlepší ochranu nenarodených detí a ich rodičov.
Na strane 63 definujete dúhovú rodinu, citujem, "ide o mamy a otcov, ktorí svoje deti podporujú a vytvárajú im láskyplné rodinné prostredie a zázemie". A ďalej, "sme presvedčení, že deťom nemôžu ublížiť milujúci rodičia a rodinné prostredie, v ktorom funguje súdržnosť, rešpekt a pomoc".
No, samozrejme platí, ale pre normálnu, obyčajnú rodinu. Prívlastok dúhová ale odkazuje na Dúhový Pride, kde sa dve ženy alebo dvaja muži snažia vydávať za rodičov. Deti, ktoré u nich vyrástli ale hovoria, že mali dve mamy alebo dvoch otcov. Nenazývajú ženu otcom a muža matkou. Vyzerá to teda tak, že tu správa neochraňuje právo, ale vytvára chaos.
Veď zákonodarca v Slovenskej republike neexperimentuje s pojmom dúhová rodina. Zákonodarca prijal novelu zákona o rodine č. 175/2015 Z. z., v ktorej v čl. 3 vyjadruje, citujem, "spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa".
Dovoľte mi pripomenúť, že za novelu zákona o rodine dňa 26. júna 2015 hlasovalo až 98 poslancov Národnej rady. Ústavná väčšina poslancov sa zhodla na tom, že slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa, čo slovenská spoločnosť považuje za najvhodnejšie prostredie pre dieťa. Opakujem, pani verejná ochrankyňa práv, rodina tvorená otcom a matkou dieťaťa. Ani tisíc správ neprepíše túto zásadu slovenského rodinného práva.
Sú to zložité veci, ktoré sa nedajú rýchlo a ľahko vyriešiť, ale je veľmi dôležité hľadať pravdu a liečiť zlá láskou a nie sankciami. Preto spomínam sankcie, lebo na tej istej strane chcete sankcionovať rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie vzdelanie. Chcete sankcionovať napriek tomu, že iba využívajú svoje právo na výchovu.
Som učiteľ a za 8 rokov praxe som učil iba Rómov, keď nerátam tých 5 až 7 % majority, reálne lokálnej minority. Začínal som v Letanovciach, kde časť rómskych žiakov žila v raji, slovenskom. Pokračoval som v Markušovciach, v dedine s hradom, kaštieľom aj letohrádkom. Keď som dostal ponuku kandidovať na miesto riaditeľa inej základnej školy, nešiel som, lebo tam bolo málo Rómov. Väčšina si všíma iba tých, ktorí vyrušujú, neprispôsobivých, špinavých, ale ja som spoznal aj krásnych ľudí medzi Rómami a dokonca ich je aj väčšina.
Prečo to tu hovorím? Lebo jedno aj druhé je pravda. Napriek tomu, aký pozitívny vzťah mám ku Rómom, svoje deti by som do takej školy nedal. Jednoducho preto, lebo by som ich chránil pred patologickými javmi, ktoré deti prinášajú zo svojich domovov do školy, či to je nezáujem o vzdelanie alebo násilné riešenie problémov. Kto je silnejší, kto je hlasnejší, ten má pravdu.
Na strane 81 hovoríte: "Verejná ochrankyňa práv preto odporučila Národnej rade, aby prijala právnu úpravu, ktorá zabezpečí implementáciu zákazu diskriminácie a obzvlášť segregácie vo vzdelávaní a vytvorí efektívny systém jej monitorovania a sankcionovania." Som rád, že dávate v tejto oblasti odporúčanie, ale ešte by som bol radšej, ak by ste pomenovali konkrétne riešenia, zvlášť ak sa spomínajú sankcie. Vy ako profesorka práva to viete lepšie ako ja, že ak chce niekto niekoho sankcionovať, v podmienkach právneho štátu platí, že sankcia môže prísť len vtedy, ak niekto poruší zákonom stanovenú povinnosť. Táto povinnosť musí byť konkrétna, že?
Pýtam sa preto, čo ste mali presne na mysli, keď ste písali odporučenie pre Národnú radu? Aké sankcie a hlavne za porušenie akého pravidla správania? Má byť pokutovaná škola alebo zriaďovateľ? Alebo rodičia, ktorí sa rozhodnú vybrať pre svoje dieťa inú školu? Ak by sme mali obmedziť právo rodičov na výber školy pre dieťa a naviac pod sankciou ich obmedzovať vo voľbe školy, obávam sa, že by sme narazili na ústavné právo rodičov na výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Platí: starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Potom zrušíme celé neštátne školstvo? Alebo iba niektorým rodičom uprieme právo na výber školy?
Ak by sme zaviedli tieto sankcie pre rodičov, docielili by sme akurát to, že do mesta by už deti nedochádzali, lebo by sa tam presťahovali celé ich rodiny. Inklúzia by neprebiehala nielen v škole. V našej škole napríklad už neprebieha, lebo je tam, ako som vravel, 97 % Rómov, ale ani v dedine, nehovoriac už o novovzniknutej nenávisti. Chvalabohu, táto vláda má vážny záujem na pozdvihnutí rómskeho národa. Zlepšením materiálnych podmienok života a hlavne zmenu v srdci. Mnoho financií sa minulo na rómsky problém, ktorý je v skutočnosti viac náš ako ich, ale bez úžitku. Príliš často išlo iba o premenovanie fasády, pod ktorou ostal stále ten istý človek - Róm so svojimi problémami, toxickým stresom, generačnou chudobou, vytlačený na okraj spoločnosti.
Potrebujeme budovať vzájomný rešpekt a úctu. Potrebujeme zmierenie medzi našimi národmi. Chceme vari stále oko za oko, kým svet neostane slepý? Máme sa čo učiť od Rómov, tak ako oni od nás. Slovensko je tak naša, ako ich domovina. Keď sú Rómovia privandrovalci, my sme takí istí. Po stáročiach života vedľa seba si potrebujeme odpustiť a snažiť sa o prijateľné spolužitie. Tak nám Pán Boh pomáhaj.
Ďakujem. (Potlesk.)