Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia a poslanci, v tejto rozprave som sa rozhodol vystúpiť nie preto, aby som obhajoval to, čo spravil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Aj keď to tu bolo nejak naznačené, asi nikto z koalície to neschvaľuje a nepoviem nič nové, ak spomeniem, že dokonca ani sám Boris Kollár to neschvaľuje. Parafrázujem jeho slová: Áno, spravil som chybu, zľahčil som si to, ospravedlňujem sa za to.
Sám pán predseda Národnej rady teda nie je hrdý na to, čo spravil. Nejdem obhajovať jeho konanie ani poslanci koalície to nerobia a dokonca ani lídri ďalších koaličných strán, ani premiér. Jeho voliči, voliči Borisa Kollára, vedeli, aká je jeho minulosť, a napriek tomu mu dali množstvo hlasov vo voľbách a vyslovili mu tak svoju dôveru. Brali ho ako napraveného hriešnika, niekde som to počul, a rozdali karty tak, že spolu s ním a SME RODINA máme ústavnú väčšinu a môžeme zmeniť a opraviť túto krajinu. Áno, aj s Borisom Kollárom.
Premiér Matovič, Richard Sulík aj Veronika Remišová sa dohodli, že do toho idú aj s Borisom Kollárom. A podporili ho aj poslanci. Ja som tu síce nebol, ale nechcem sa vyviňovať, ja by som asi takisto hlasoval za to, aby bol predsedom Národnej rady, vtedy som bol, ako prišiel som neskôr ako náhradník, ale dostal v tajnom hlasovaní 106 hlasov.
Prepáčte, že budem teraz trocha osobný, ale pokiaľ ide o mňa, tak pre mňa je väčšie morálne alebo, ak chcete, etické zlyhanie to s počtom žien a detí napríklad, niekomu to ale prekážať nemusí. Ešte raz.
Voliči vedeli a vedeli aj poslanci, kto je, kto je Boris Kollár, aký je jeho životný štýl, minulosť, ktorú vyťahovali viac či menej pravdivo médiá. Teraz niektorí vytiahli škaredú vec a znova z jeho minulosti spred niekoľkých rokov a položili to na misku váh a na druhej leží ústavná väčšina a obrovská príležitosť opraviť Slovensko.
A znova hovorím, nebudem obhajovať pána predsedu, ani sám, ani sám Boris Kollár svoj čin neobhajuje, ľutuje, čo spravil. Jeho prešľap z minulosti spred niekoľkých rokov nechcem nijako zľahčovať, takmer 18 rokov som učil, takže viem, o čom je reč. Zobral si text a neuviedol zdroj v dôležitej práci, ktorou sa ukončuje vysokoškolské štúdium.
Vieme, ako svoje pôsobenie v parlamente predseda Národnej rady Slovenskej republiky a tiež poslanci za SME RODINA vnímajú. Vieme, že máme možnosť opraviť krajinu ústavnou väčšinou a prijímaním potrebných, dôležitých zákonov. Nikdy tu asi nebude parlament anjelov. Vždy tu budú len omylní ľudia.
Píše sa mi to ako tomu, kto túži po spravodlivosti, po pravde a má pevné morálne zásady, veľmi ťažko, ale nepostavme na rovnakú váhu zodpovednosť za krajinu, vyvodenie spravodlivosti voči tým, ktorí nám Slovensko ukradli, opravu tejto krajiny a na druhú misku váh etické zlyhanie jednotlivca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predseda, pôvodne som sa plánoval prihlásiť do rozpravy a tiež som chcel citovať z tohto, z čoho si citoval aj teraz ty, pretože je to presne rozvedené a myslím si, že veľmi podrobne a veľmi zrozumiteľne, že prečo aj my považujeme tvoje vzdelanie alebo tvoju diplomovú prácu získanú plne v súlade so zákonom.
Keď sme to na našej tlačovej konferencii povedali verejne, tak sa na nás vzniesla rovnaká spŕška hejtu nielen zo strany liberálnych médií, ale aj z iných strán. My to od začiatku považujeme za útok, ktorý je vedený nie na teba, ale na koalíciu zo strany neúspešnej strany, ktorá sa nedostala do parlamentu a teraz skúša možné aj nemožné.
Aj z tohto dôvodu my nebudeme hlasovať nikdy za tvoje odvolanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Raši, že mňa by zaujímalo, že kde ste vtedy bol a čo ste vtedy hovoril, keď pán Danko skopíroval celú svoju rigoróznu prácu, že prečo ste vtedy nevystúpil tak ako teraz, aj všetci vaši kolegovia? No zo SMER-u už nie, z HLAS-u.

Ďakujem pekne. Len aby členovia ústavnoprávneho výboru vedeli, že sa stretáme ihneď teraz v zasadačke ústavnoprávneho výboru na rokovanie.

Ďakujem pekne. Pozvala by som členov mandátového a imunitného výboru na rokovanie dneska o dvanástej v Zimnej záhrade. Ďakujem.

Ďakujem pekne, mám procedurálny návrh. Vzhľadom k zdravotnému stavu poslanca Fica a Vážneho a vzhľadom k tomu, že sú zjavne pod vplyvom alkoholu, prosím, nech sú v pohotovosti zdravotné zložky. Mám to aj, mám to aj. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pán Osuský, ďakujem vám za to, že ste sa prihlásili do rozpravy a rozpovedali ste plénu komplexný pohľad na Ústav pamäti národa. A ďakujem vám predovšetkým za podporu Langošovho zákona. Verím, že to bolo ťažké nájsť vtedy podporu vo vtedajšom politickom spektre a vy ste to spoločne s Jánom Langošom dokázali. Ešte raz vďaka.

Ďakujem za slovo. Pôjdem pekne postupne.
Pani poslankyňa Pleštinská, ďakujem za podporu.
Pán Kotleba, nekádrujem, neupieram nikomu právo, žiadne jeho právo. Uviedol som len fakt. Proste je? Je.
Pán poslanec Suja, k vám len toľko, že ja sa stretávam dokonca aj s vami. A čo teraz?
Pán poslanec Benčík, ďakujem za doplnenie.
Pani poslankyňa Záborská, ďakujem za podporu a doplnenie.
Pán poslanec Taraba, nechcem posudzovať, iba som za nekrivenie pravdy.
Pán poslanec Dobeš, ďakujem za podporu a doplnenie.
Pán poslanec Kuriak, tak isto ďakujem aj za osobné svedectvá.
A pán poslanec Kuffa, (krátka pauza) mám ešte čas, tak nechám takú dlhšiu pauzu (opäť krátka pauza). A teraz okomentujem, čo ste povedali. Vy dokážete v jednej faktickej poznámke protirečiť sám sebe. Vy poviete: "nevracajme sa teraz do minulosti bla, bla, bla, bla" a hneď na to "a nevieme sa vysporiadať s našou nedávnou minulosťou".
Ďakujem.

Ďakujem. Mrzí ma, že ani po tridsiatich rokoch sa voči komunistom nevyvodila zodpovednosť. Mnohým ľuďom desaťročia ničili život a mnohých oň aj pripravili. Nemali zábrany ani pred mučením, prenasledovaním, vlastne pred ničím. Nezabudnem na osobné stretnutia a dlhé rozhovory s veľkými ľuďmi, kňazmi, profesorom Štefanom Šmálikom a monsignorom Viktorom Trstenským, ktorí mi hodiny rozprávali, ako ich komunisti prenasledovali, väznili a odporne trýznili vo väzniciach, mučili, aby sa vzdali viery. Väzenským bachárom a tyranom s červenou hviezdou sa doteraz nič nestalo. V roku ´89 poprezliekali kabáty, z večera do rána sa stali zo súdruhov kapitalisti, z večera do rána sa stali z komunistov kapitalisti, zo súdruhov páni. V roku ´89 som bol na základnej vojenskej službe a osobne som videl v priamom prenose toto prezliekanie kabátov. Ako hnusilo sa mi to, keď som videl tých dôstojníkov, ako z večera do rána menili názory a kabáty.
Ústav pamäti národa by mal mať väčší priestor aj v médiách, aby poukazoval na odporné zločiny komunistov. Komunisti by mali byť postavení pred súd a niesť zodpovednosť aj napriek tomu, že mnohí sú už starí, že sú v pokročilom veku. Ale minimálne verejnosť by sa mala dozvedieť, čo všetko napáchali, a hlavne dnešná generácia by mali vedieť o týchto zločinoch, o tom, čo všetko napáchali. Komunistická, ešte som za to, aby sa zrušila Komunistická strana Slovenska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šefčík, chcem oceniť vecnú stránku tejto správy a dovoľ rozšíriť o informácie o zbieraní a dokumentovaní podkladov o činnosti Ústavu pamäti národa. Ústav pamäti národa zabezpečoval okrem iného i putovné výstavy. Jedna bola o činnosti a praktikách, ktoré používala Štátna bezpečnosť a druhá o Sviečkovej manifestácii v Bratislave. Sám som bol účastný a jednotlivé tabule sme previezli vtedy ešte z ministerstva dopravy, kde sídlil Ústav pamäti národa, a túto výstavu sme inštalovali v Rajeckých Tepliciach pre širokú verejnosť. Bola táto vernisáž aj za účasti predstaviteľov Ústavu pamäti národa.
Bolo tu spomenuté tak isto o odovzdávaní plakiet. Na pôde Žilinského samosprávneho kraja som bol účastný pri odovzdávaní pamätných plakiet, ktoré Ústav pamäti národa pripravil pre žijúcich, ktorí sú obeťami totalitného režimu. Chcem z tohto miesta poďakovať Ústavu pamäti národa za zbieranie, dokumentovanie a archiváciu podkladov, ktoré dosvedčujú, aké praktiky totality zažili mnohí ešte žijúci alebo sa zdokumentovali od tých, ktorí už nie sú medzi nami alebo sa slobodných dní nedožili.
Ďakujem.