Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona v rámci 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú, ako ste spomínali, teda ja ako Ján Herák a Lucka Drábiková.
Nakoľko táto téma mi je veľmi blízka a venujem sa jej viac než štrnásť rokov, mi úprimne záleží, aby deti centier pre deti a rodiny, teda bývalé detské domovy, ale aj mladí dospelí, ktorí sú rizikovou skupinou spoločnosti, dosiahli, resp. aby mali zabezpečené zo strany štátu naozaj ďaleko viac a výraznejších efektívnych opatrení, ako je v súčasnosti nastavené.
Dnes aj vieme to, že máme v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska niečo cez 5-tisíc detí od východu po západné Slovensko. Ako som spomenul, ide o skutočne rizikovú skupinu spoločnosti obyvateľstva. Dnes máme mladých dospelých v centrách pre deti a rodiny niečo cez 243 štátnych a čo sa týka, v profesionálnych rodinách máme 47 mladých dospelých.
No a čo je najsmutnejšie, čo je holým faktom, každoročne nám odchádza z centier pre deti a rodiny niečo cez 250 až 300 mladých dospelých. No a ako som spomenul, dnes reálne nemáme dosah, koľko mladých dospelých sa dokáže uplatniť na pracovnom trhu, ako aj do reálneho budúceho života.
Čo je mojím návrhom, je, aby mladí dospelí, ktorí sa nachádzajú pred svojím odchodom z centra pre deti a rodiny, sa dokázali naozaj kvalitne, zodpovedne uplatniť na pracovnom trhu, je, aby mohli zotrvať v centre pre deti a rodiny v podstate od osemnásteho roku života do dvadsiateho roku života. V súčasnosti je to nastavené na jeden rok, my to teda navrhujeme aj s kolegyňou Luckou Drábikovou na dvadsaťštyri mesiacov, čiže to je jeden návrh. To sa týka mladých dospelých, ktorí skutočne bažia po slobode a častokrát nemajú reálne predstavy, ako ten reálny život v podstate je za dverami alebo za bránami centra pre deti a rodiny. Čiže to je prvý návrh.
Potom tu máme mladých dospelých, ktorí ani si neukončili vzdelania a uvedomia si po tom dvadsiatom roku života, aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodiny, kde je to tak nastavené, že samozrejme, že mladí dospelí môžu byť do dvadsiateho piateho roku života, tak je to dnes nastavené, ale ako som spomenul, mladí sú tí, ktorí jednoducho sú rizikovou skupinou spoločnosti, nemajú častokrát oporu rodiny, nemajú podporu širšej rodiny, samozrejme, ani súrodencov, preto bažia po tej slobode. A čo chcem povedať, je, aby tí mladí naozaj sa mohli vrátiť aj po tom dvadsiatom roku života a dostanú sa do nepriaznivej životnej situácie, centrum pre deti a rodiny ich musí prijať, aby sa opäť naštartovali, opäť sa zaradili, socializovali do bežného života. Centrum pre deti a rodiny v rámci svojej starostlivosti má za povinnosť ich prijať na deväťdesiat dní v rámci jedného roka. Túto možnosť môžu mladí dospelí využiť, samozrejme, aj počas druhého roka, najviac teda počas dvadsiatich štyroch mesiacov.
Čiže, opakujem, mladý dospelý dnes môže sa vrátiť po dvadsiatom roku života, pokiaľ sa ocitne v nepriaznivej životnej situácii, na deväťdesiat dní počas jedného roka a potom počas druhého roka na ďalších deväťdesiat dní.
Ak centrum pre deti a rodiny vyhodnotí, že mladý dospelý, poviem to tak veľmi slušne, je typ človeka, ktorý skôr klame alebo, alebo jednoducho je závislý na rôznych látkach psychotropných, čiže drogy, alkohol atď., tak musí mu centrum pre deti a rodiny vyhovieť, resp. odpovedať do siedmich dní, a teda napísať jasné odôvodnenie, prečo toho mladého dospelého neprijme.
Potom tu máme mladých dospelých, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, tých na Slovensku, samozrejme, máme niečo cez päťsto v rámci celého Slovenska, to je naozaj obrovské, enormné číslo a mladí dospelí, samozrejme, majú obrovský problém sa zaradiť do bežného života.
Týmto zákonom navrhujeme a ponúkame, aby všetky tieto procesné úkony sa riešili už v sedemnástom roku života, čiže rok pred plnoletosťou. Mladí dospelí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ťažko znevýhodnení, chceme, aby naozaj sa v osemnástom roku života kontinuálne dostali do špecializovaného zariadenia, čiže do zariadenia, kde im bude, samozrejme, tá starostlivosť naďalej a kontinuálne poskytnutá.
Dnes vieme, že sú čakačky v rámci, v zmysle zákona o sociálnych službách, že dnes je naozaj obrovský problém prijať akéhokoľvek človeka, ktorý má nejaký zdravotný postih práve preto, ako som sa zmienil na začiatku, tým, že ide o rizikovú skupinu, my nikoho nechceme, samozrejme, uprednostňovať, to v žiadnom prípade, aby nedošlo o precedens, ale jednoducho chceme pomôcť, aby centrum pre deti a rodiny komunikovalo s vyšším územným celkom, samosprávou, s akreditovaným subjektom, samozrejme, jednoducho chceme uľahčiť tento proces mladému dospelému, aby dňom plnoletosti jednoducho bol kontinuálne umiestnený do špecializovaného zariadenia.
Pokiaľ sa tak, samozrejme, nepodarí, tak detský domov alebo centrum pre deti a rodiny tohto mladého dospelého, ktorý má nejaké zdravotné znevýhodnenie, nemôže vyhodiť, ale zotrvá až po dobu, pokiaľ ten mladý dospelý nebude mať nejaké isté zariadenie. To je druhý bod, ktorý navrhujeme s kolegyňou Drábikovou.
Čo sa týka samotných úhrad, to je veľmi tiež dôležitá informácia, veľmi, tak by som povedal, byrokratická záležitosť v centrách pre deti a rodiny. Dnes aj vieme to, že rodičia, ktorí sa vzdali svojich detí, jednoducho mnohé neplatia, alebo mnohí rodičia neplatia úhrady za svoje deti v centrách pre deti a rodiny. Jednoducho my chceme, aby tieto úspory, či už zo sirotského, alebo dôchodkového, boli šetrené na účet domováka, ak to môžem takto povedať familiárne, alebo mladého dospelého, samozrejme, dňom odchodu z centra pre deti a rodiny tento príspevok bol, samozrejme, poskytnutý dotyčnému domovákovi a opäť mu uľahčíme ten odchod z centra pre deti a rodiny.
Čiže ešte raz, výživné, ktoré rodič neplatí a má to za povinnosť, ale to sa týka domováka, ktorý má nariadenú ústavnú starostlivosť, jednoducho tento príspevok alebo tieto finančné prostriedky dostane mladý dospelý dňom odchodu z centra pre deti a rodiny.
Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pokojne si pošetrite aj na rozpravu, pán poslanec, lebo už na vás chcú reagovať traja. Chcem vás upozorniť, že je to len úvodné slovo, na to sa nedá reagovať faktickými poznámkami. Potom do rozpravy sa môžte prihlásiť.

Herák, Ján, poslanec NR SR
Dobre. A ešte posledný bod, ktorý by som teda rád spomenul, je...
Sekundička, no to je vlastne asi všetko tak v krátkosti, čiže ak máme nejaké otázky prípadne, tak rád odpoviem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 216. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni poslanci, predkladám do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015, zákon o športe. Touto novelou sa napĺňa záväzok Slovenskej republiky na základe Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe, ako aj na základe Kodanskej deklarácie, nový kódex nadobúda účinnosť 1. januára 2021. Práve implementáciou antidopingového zákona je dôležité pre našich športovcov, aby mohli sa zúčastňovať medzinárodných súťaží v roku 2001 (2021, pozn. red.) a ďalšie roky, pokým tento kódex bude platiť.
Spomeniem tie najdôležitejšie oblasti, ktoré novela zahŕňa. Zriadenie prvo- a druhostupňového disciplinárneho, disciplinárnej komisie, ktorá bude odlúčená od zväzov a športových organizácií vo finančnej a inštitucionálnej podobe. Členovia komisií budú odborníci, expertami v právnych vedách, prírodných vedách, medzinárodných medicínskych vedách a farmaceutických vedách a na konci aj v športových vedách.
Nadobúda aj potrebu, aby každý jeden národný športový zväz hľadal takto špecializovaných odborníkov do svojich antidopingových komisií, po čom tiež volali národné športové zväzy a týmto sa im odbúra ich legislatíva voči dopingovým kontrolám.
Výrazne sa týka pomoc športového hnutia a zároveň sa aj zvýši odborná úroveň, zjednoduší rozhodovanie v praxi, čo znamená v konečnom dôsledku v prospech športovcov, pretože súčasná, často, často sa stáva v súčasnosti, že u rôznych, u rôznych tých dopingových previnilcov sa stávalo to, že tie komisie neboli až tak odborné a posudzovalo sa to strašne striktne, kde teraz tieto komisie budú odborné a bude sa to posudzovať naozaj transparentne a...
Ďalší bod, ďalším bodom je ochrana informátorov, ktorých, ktorých tento, tento kódex chráni, aby sa nebáli v podstate informovať o tom, že kde sa niekto previnil, a môžu byť chránení.
Ďalším, ďalším takým bodom, ktorý je, ktorý je veľmi dôležitý, je vzdelávanie, kde zväzy budú priamo zodpovedné za vzdelávanie svojich športovcov na všetkých úrovniach.
Zákon nezaťaží štátny rozpočet. Domnievam sa preto, že navrhovaná zmena bude vítaná v celej športovej obci a bude viesť k primeraným a spravodlivým postihom za porušenie antidopingových pravidiel, ktoré nadobúda výlučne športovca, ktorá nebude výlučne športovca vyraďovať zo spoločnosti, ale napriek náprave jeho športového správania.
V mene športovcom prosím o posunutie do druhého čítania.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ako ste už uviedli, predkladám tento návrh zákona za skupinu poslancov, a teda aby bolo aj zrejmé takto verejne, že kto je tá skupina poslancov, tak okrem mňa sú to poslanci pán Dobeš, pán Hus, pán Jílek, pán Liba, pani poslankyňa Pleštinská a pán poslanec Tóth. Zhodli sme sa na tom, že tak, ako to bolo aj uvedené či už vo volebnom programe hnutia OĽANO, alebo aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, sú tam viaceré ustanovenia, ktoré smerujú k podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že taká najväčšia diskusia a taká najzásadnejšia vec príde ku koncu tohto roka, keď sa budeme baviť o zrušení zákazu dvojitého občianstva. Ten legislatívny návrh je už v procese.
No ale to nie je jediná vec, ktorá Slovákov zahraničných trápi, sú aj ďalšie otázky, ktoré by im mohli nejakým spôsobom uľahčiť život a nakoniec aj im dať najavo, že vzťah Slovenskej republiky k nim nie je len čisto formálny, ale že má aj nejaké praktické dôsledky a že sú tam aj nejaké opatrenia, ktoré my im dáme najavo, že chceme im vyjsť v ústrety.
No a jedným z cieľov tohto návrhu zákona je práve vyjsť v ústrety Slovákom v zahraničí, pokiaľ ide o udeľovanie štátneho občianstva a výšku poplatku, ktorú musia zaplatiť pri udelení štátneho občianstva. Tá je v súčasnej dobe 700 eur a aj po diskusii s ministerstvom vnútra, ministerstvom financií sme sa zhodli, že je tu priestor na to, aby sa tá výška poplatku znížila zo 700 eur na 400 eur a to je jedným, jedným z cieľov tohto návrhu zákona. V podstate bol to aj pôvodný zámer ministerstva vnútra, zhodli sme sa na tom, že táto vec nemusí čakať až do konca roka, môže ísť aj trocha v predstihu. A navyše ďalšia otázka, ktorá s tým súvisí, je, že či budeme hovoriť len o znížení toho poplatku alebo či tam aj nie je priestor teda uplatniť výnimky a odpustiť ten poplatok v prípade osôb, ktoré sa významnejším spôsobom pričinili o rozvoj slovenskej komunity v zahraničí alebo aj o, alebo vyvíjali aj činnosť v prospech Slovenska a udržiavaniu tých vzťahov medzi materskou krajinou, ktorou je pre nich Slovensko, a krajinou, v ktorej žijú. A som rád, že tak ministerstvo vnútra aj financie súhlasili s tým, že je aj priestor na takúto úpravu a tá je tiež obsahom tohto návrhu zákona.
Takže nepôjde len o samotné zníženie poplatku, ktoré bude, samozrejme, pre všetkých, ale budú aj prípady, a to na základe stanoviska Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré budú znamenať, že konkrétny žiadateľ o udelenie štátneho občianstva môže mať tento poplatok odpustený.
Potom sú tu ešte dva špecifické prípady mimo už vzťahov k Slovákom žijúcim v zahraničí, sú to prípady, ktoré sa týkajú iných osôb, resp. ktoré vyplývajú zo smernice Európskej únie. Jedna z nich, teda tá, ktorá vyplýva zo smernice Európskej únie, smeruje k tomu, aby sa v rámci Európskej únie uľahčil voľný pohyb verejných listín, vyplýva to, konkrétne to vyplýva ani nie zo smernice, ale z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 216/1991, je to nariadenie zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a tak ďalej, o zmene ďalších právnych predpisov Európskej únie.
V princípe cieľom je, aby pri poplatkoch, ktoré sa týkajú toho voľného obehu verejných listín, tie poplatky zodpovedali, dá sa povedať, len materiálnym nákladom na ich výrobu. Čiže znižuje sa ten poplatok oproti minulosti, a teda konečne po viac ako roku aj Slovenská republika dospeli k tomu nariadeniu, ktoré je priamo aplikovateľné a už, už nejakým spôsobom dávno malo byť v praxi zavedené.
Takže to je taký, taký druhý balík, druhý okruh otázok, ktorý sa rieši v tomto návrhu zákona a ten sa už netýka Slovákov v zahraničí, ale týka sa všetkých občanov Európskej únie.
No a tretí okruh otázok sa týka osôb bez štátnej príslušnosti. Tam takisto Slovenská republika má dlhodobo záväzok, ktorý vyplýva z čl. 32 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti. Je to dohovor z roku 1954, ktorý uvádza, že zmluvné štáty majú uľahčovať, nakoľko je to len možné, asimiláciu udelenia štátneho občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Konkrétne majú vyvinúť maximálne možné úsilie na urýchlenie konania v tejto záležitosti a v čo najväčšej miere - a toto je teraz dôležité - redukovať poplatky a náklady na takéto konanie. Čiže v zmysle ustanovenia tohto dohovoru sa vytvára možnosť znížiť alebo aj výnimočne odpustiť poplatok osobe bez štátnej príslušnosti, bude to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, ktoré s tým, s takýmito osobami má skúsenosti, dlhodobé skúsenosti. Takže to je ten tretí okruh, ktorý prináša tento návrh zákona.
Verím, že teda napriek tomu, že sú pod týmto návrhom zákona podpísaní len niektorí poslanci, že si, že nájde podporu aj u ďalších, ďalších poslankýň a poslancov tohto parlamentu. Verím, že to nebude len zo strán vládnej koalície, viem, že, viem, že viaceré strany, ako ste tu, či sú opozičné alebo koaličné, máte, máte vzťah k Slovákom žijúcim v zahraničí, rozvíjate vzťahy s nimi a kontakty a predpokladám, že aj z vášho pohľadu je dobrá vec, ak im chceme znížiť poplatok za udelenie štátneho občianstva alebo pri tých, ktorí sa tak viac zaslúžili o vzťahy so Slovenskom alebo v prospech komunít, ktoré v zahraničí žijú, tak by sme im mohli ten poplatok výnimočne aj odpustiť alebo vlastne odpustiť, presne tak, znížené ich budú mať všetci.
Tak ďakujem za pozornosť a teším sa na rozpravu. Ak sú nejaké otázky, rád zodpoviem.

Ja len veľmi krátko, lebo bola tu taká úvaha zo strany pána poslanca Dostála, že či nebudeme rozširovať v druhom čítaní tú novelu. Ja osobne by som tomu nebol veľmi rád ani nie tak pre môj postoj k prílepkom, ale, samozrejme, bolo by treba potom zvážiť, či je to prílepok, aby som to hneď nevyhlasoval, keď nevidím za prílepok. Ale hlavne kvôli tomu, že môj zámer bol, aby toto bola taká jednoduchá technická novela, ktorá politickým stranám odníme tú administratívnu záťaž nadbytočnú, ktorú majú s vedením toho tretieho účtu a ktorý navyše nie je transparentný.
Ale súhlasím s vami, pán poslanec, že mali by sme sa zamyslieť podrobnejšie nad tou novelou z roku 2018, nad tou rozsiahlou novelou a nad ustanoveniami, ktoré, s ktorými teda ani vecne nesúhlasíme, ale to by podľa mňa chcelo asi aj takú troška širšiu diskusiu, aj si tak poriadnejšie sadnúť, a teda ja nejako nepreferujem, že aby sme to robili teraz v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ale teda teším sa na tú diskusiu, rád sa stretnem a mali by sme stretnúť sa asi potom aj v takom širšom kruhu a porozprávať sa o tom, čo z toho zákona, čo v tom zákone treba zmeniť a čo z neho treba vypustiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Z uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viacerí sa možno pamätáte, že v roku 2018 bola schválená parlamentom taká rozsiahlejšia novela zákona o politických stranách, ktorá upravovala množstvo otázok. Bola aj, bolo tam aj uplatnené prezidentské veto, čiže tá samotná novela bola dosť kontroverzná. Dalo by sa, samozrejme, diskutovať a opravovať tam aj viacero ďalších vecí, ale ja sa teraz s týmto návrhom zákona do toho nepúšťam.
Táto novela sa dá označiť skôr za takú technickú novelu, ktorej cieľom je zrušiť povinnosť pre politické strany a politické hnutia viesť si ten tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napríklad prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatku medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka.
Tá účinnosť je tam navrhovaná na 15. novembra tohto roka s tým, že článok II, čo je súvisiaca novela zákona o Štátnej pokladnici, tam je posunutá tá účinnosť až 1. januára 2021 práve preto, aby bol dostatočný časový priestor pre politické strany a hnutia, aby si presunuli tie zostatky z toho tzv. osobitného účtu na svoj bežný účet.
Nechcem tu prerozprávať celú tú dôvodovú správu. Je, samozrejme, k návrhu zákona priložená. Ja len stručne by som k tomu rád uviedol, že politické strany a hnutia v súčasnosti majú povinnosť mať tri účty. Jeden je taký bežný platobný účet, potom je to ten transparentný účet na účely vedenia volebnej kampane, no a teda tá novela z roku 2018 zaviedla ešte tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici s tým, že ten osobitný účet nie je ani transparentný, takže sám osebe nám ani verejnosti neposkytuje nejakú pridanú hodnotu k tomu, ako sa s ním narába. Navyše Štátna pokladnica nie je zďaleka tak flexibilná, ako sú komerčné banky, a celkove pri vyhodnotení uplatňovania tohto osobitného účtu v praxi ten účet je skôr záťažou pre politické strany a hnutia, ako by bol nejakou pridanou hodnotou pre nich samotné alebo pre verejnosť.
Takže zdá sa nám, aj zdá sa mi, že nie je, nie je nevyhnutné, aby strany mali tri účty, ale že stačí, keď budú mať ten transparentný na účel volebnej kampane, lebo ten zaujíma nakoniec najväčšiu časť aj verejnosť, najväčšiu časť verejnosti, a keď budú mať ten bežný platobný účet, ktorý bude taký flexibilný, aby vedeli uhrádzať z neho tie platby, ktoré majú, resp. aby vedeli prijímať príspevky zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona.
Takže toľko k samotného návrhu zákona. Samozrejme, ak by boli nejaké otázky, v rámci diskusie už potom rád zodpoviem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, tlač 204. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Z uvedeného, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla v tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. V podstate v zákone sa riešia záležitosti ohľadne preventívnej rehabilitácie a aktívneho odpočinku profesionálnych vojakov. Ide, v podstate ide o to, že je to asi súčasťou komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka, čo je vlastne vytvorenie a zabezpečenie podmienok zameraných na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl, ktorých stav je ovplyvnený rôznymi typmi záťaží vyplývajúcimi z náročnosti výkonu vojenského povolania.
Táto starostlivosť o profesionálneho vojaka sa zabezpečuje poskytovaním preventívnej rehabilitácie v troch formách, a to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky v trvaní 14 dní.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu, sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne preventívna rehabilitácia formou rekondičného pobytu s liečebným režimom alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Až následne, ak profesionálnemu vojakovi nebude poskytnutá preventívna rehabilitácia jednou z dvoch uvedených foriem, poskytne sa mu na základe jeho žiadosti preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecnými záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.