Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia poslanci, dovolím si troška rozšíriť ten, to oslovenie, milé mamičky, budúce mamičky, ženy, predstavte si, že dnes platí navrhovaný zákon a vy čakáte dieťa.
Ak sa rozhodnete ísť na potrat, nikto vám v tom nezabráni. Vidím pred očami bábätko, a preto sa mi to ťažko hovorí, ale ak budete chcieť, svoj čin skutočne dokonáte. Ak vám dnes niekto tvrdí niečo iné, tak klame. Sú však budúce mamičky, ktoré by si chceli svoje dieťa nechať, ale sú z nejakých dôvodov v takej životnej situácii, že sa im potrat možno javí ako najlepšie riešenie ich problémov. Práve im chceme podať pomocnú ruku. Bez dostatočného množstva potrebných informácií aj o tom, že existujú aj iné riešenia, a bez dostatočného času na ich zváženie môže spraviť žena rozhodnutie, ktoré je nezvratné a zasahuje hlboko do jej psychiky, ak už nehovoríme o iných zdravotných komplikáciách.
Tento návrh zákona nevznikal ako výmysel politikov, ale po konzultáciách s organizáciami, ktoré zachraňujú životy detí tým, že podávajú pomocnú ruku. Sú z terénu, a keď sme sa s nimi bavili, vedeli pomenovať, čo by im umožnilo pomôcť ešte väčšiemu počtu mamičiek a detí. Starajú sa dokonca aj o mamičky, ktoré sú po potrate, robia pre nich sociálne a psychologické poradenstvo.
Tie organizácie spájajú ľudí, ktorí chcú pomôcť s ľuďmi, ktorí pomôcť potrebujú. Keď som počul od jednej predstaviteľky takejto organizácie, že sa im už podarilo takýmto spôsobom zachrániť 172 životov, veľmi ma to potešilo a je tak jasné, že to má obrovský zmysel.
Predstavte si, že chlapci chodia kradnúť do potravín. Stretol som ich a pýtal som sa ich, prečo to robia. Jedni mi povedali, nemajú doma čo jesť. Ďalší povedali, že ich nútil silnejší, starší kamarát. Ďalší, že je to pre nich adrenalínová zábavka. Prečo to spomínam? Zavádza sa dotazník, resp. otázka do dotazníka, aby sme vedeli presne zacieliť pomoc. Keď budem vedieť, prečo tí chlapci chodia kradnúť, tak im viem lepšie cielene pomôcť. Podobne, podobne je to so ženami, ktoré plánujú ísť na potrat alebo to dokonajú teda.
Pred asi 18 rokmi sme čakali dvojčatá, ja som bol začínajúci učiteľ, manželka už bola na materskej, bývali sme sami a dozvedeli sme sa, že, že príspevok po narodení dieťaťa dostaneme, ale až po 28. dni dožitia dieťaťa. Vtedy, momentálne máme štyri deti, a vtedy sa mi to zdalo ako nezmysel a teraz a doteraz mi to nikto nevysvetlil, prečo to tak je, teraz sa mi to zdá tiež ako nezmysel. Predstavte si, že mamičke zomrie porodené dieťa v 10. deň. Ona nepotrebuje pomoc, ona si nezaslúži pomoc, ona nemá výdavky spojené s narodením dieťaťa? Má, určite. Čiže táto 28 podľa mňa nezmyselná sa v tomto návrhu zákona ruší.
Ďalšia vec, spomínal som, že máme štyri deti, ja som sám z piatich detí. Treba podporovať mnohodetné rodiny a príspevok pre, iba pre tri deti a štvrté už nie, sa mi zdá diskriminačný, preto v tomto návrhu zákona upravujeme to tak, aby, aby aj ďalšie deti, resp. ich rodičia, mamičky dostali príspevok. Keď som spomínal svoj príklad, určite by nám pomohlo, keby sme dostali časť z toho príspevku už skôr. A znova, je tu pomoc pre tých, ktorým by to mohlo pomôcť, môžu požiadať o to, aby časť z toho príspevku, tých 400 eur dostali už počas tehotenstva. Takisto v tom nevidím, nevidím nič zlé.
Ďalší, ďalšia časť je tam zvýšenie príspevku na hendikepované dieťa, pri tom sa tiež troška zastavím. Existujú zbierky, benefičné akcie, prispievame slabším, sme solidárni, spoločnosť je predsa tak vyspelá, ako sa dokáže postarať o svojich najslabších, najzraniteľnejších členov. Je úžasné vidieť mamičky, ktoré týmto deťom odovzdávajú lásku a starostlivosť. Deti, ktoré majú nejaký hendikep, patria do našej spoločnosti, dokonca si myslím, že vychovávajú našu spoločnosť, učia nás byť citlivejšími, ľudskými, učia nás upriamiť sa na skutočne na podstatné veci v živote, učia nás láske k svojmu blížnemu. Vieme, že mamičky alebo rodiny, ktoré majú takéto deti, majú mnohonásobne vyššie výdavky a veľké starosti a zvýšený príspevok pri narodení ich detí je síce len slabou, ale predsa náplasťou a pomocou. Počul som vyjadrenie jednej političky, ktorá povedala, znova sa vrátime k tým tabletkám, že toto nedovolíme ženám, a čo potom, keď majú deti, ktoré budú mať 18 rokov, sto kíl, nebudú vládať chodiť. A dodatok - a vy tej matke zabránite ísť na potrat. Čo potom? No nehnevajte sa, ale mne to pripomína Nemecko z 2. svetovej vojny, resp. Spartu.
Programové vyhlásenie vlády, tak v ňom je zakotvené, vláda Slovenskej republiky sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií. Tak ako to máme robiť, keď nie takýmto zákonom? Náš návrh zákona sa opiera o programové vyhlásenie vlády a chce podávať pomocnú ruku všetkým, jasné, nie každý po takejto pomocnej ruke siahne, ale každý to môže spraviť.
Pomáhal som nejakým bezdomovcom, ale väčšinou to nemalo takú odozvu, ako som si myslel. Končilo to tým, že za to, čo som im dal, si kúpili alkohol. Nemalo to zmysel, oni nechceli pomoc. Až som narazil na bezdomovca, volá sa Jaro, ktorý bol vďačný za každú pomoc, zriekol sa alkoholu a teraz áno, bol na kolenách, bol na tom tak, že, nepreháňam, mysleli sme, že v tom blate umrie, ale momentálne má občiansky preukaz, má kartičku poistenca, vložilo sa do toho niekoľko ľudí, ja pomáham iba okrajovo, ale oni mu pomáhajú veľmi. A to je ten zmysel toho zákona, že ten Jaro našu pomocnú ruku, po našej pomocnej ruke sa natiahol, chytil ju a my sme ho dokázali zdvihnúť. Takéto mamičky, ktoré chcú pomoc, tie sú cieľom toho zákona.
Vďačnosť, ešte budem pri tom bezdomovcovi. Drobnosť, každú jednu drobnosť, za každú jednu drobnosť je vďačný. Prišiel som k nemu, doniesol som mu okuliare, lebo mal lupu, kúpil som mu okuliare. Číta, už prečítal štyri knihy rozprávok, lebo má šťastné konce, ináč ja verím, že aj tento návrh zákona bude mať šťastný koniec, a teraz momentálne číta Babičku od Boženy Němcovej. Bezdomovec. Mal lupu, kúpil som mu okuliare, bol vďačný a chcel sa mi odvďačiť, tak je po dvoch porážkach, o dvoch barlách zberal po lese repík, aby mi ho dal na čaj. Vyhŕkli mi slzy z očí, keď toto spravil, pretože tu je tá súvislosť, tie ženy niektoré, my sa bavíme s tými organizáciami, ktoré pomáhajú, a oni hovoria, tie ženy sú s odstupom času vďačné, ďakujeme, že ste nám pomohli, ďakujeme, že máme tie svoje deti.
Chcel som ešte k tej nešťastnej potratovej tabletke, keďže sa tu spomína, a vyzerá to tak, že sa ešte bude spomínať. Nesúvisí s naším návrhom zákona. Nemá oporu v programovom vyhlásení vlády, ide o liekovú politiku, a i keď ja osobne to spochybňujem, pretože tehotenstvo nie je chorobou a potrat nie je liečbou, odborný názov, využíva sa, že medikamentózna liečba je v prípade interrupčnej tabletky zavádzania alebo rovno lož. Ak sa hovorí o tzv. službe reprodukčného zdravia, tiež sa domnievam, že je to ako prácu kata nazvať medicínou.
Dovoľte mi pár citátov, ktoré povedal premiér Igor Matovič. Mohol by som citovať napríklad pána MUDr. Krčméryho alebo iných odborníkov na danú tému, ktorí, ktorí nás podporujú alebo podporujú návrh tohto zákona, ale keďže sa bavíme na politickej úrovni, tak zacitujem človeka, ktorý vo voľbách 2019 dostal veľmi silný mandát, je premiérom, dostal veľmi silný mandát od občanov Slovenska. Volili nielen protikorupčného Matoviča, ale aj Matoviča, ktorý vzal Kresťanskú úniu na svoju kandu..., kandidátku a ponúkol polovicu miest na kandidátke Kresťanskodemokratickému hnutiu. Presne toho Matoviča, o ktorom ľudia vedeli, že je konzervatívne zmýšľajúcim politikom. Tak poviem niekoľko čerstvých citátov od Igora Matoviča: „Treba robiť všetko preto, aby sme zachránili život, ak sa zachrániť dá.“
Ďalší: „Ten návrh, keď som si ho prešiel od začiatku po koniec, tak žiadnym spôsobom tým ženám, ktoré chcú ísť na potrat, nebráni, ale pomáha ženám, ktoré možno z nedostatku informácií alebo zo sociálnych dôvodov ešte predtým, ako finálne rozhodnutie urobia, ponúka iné cesty.“
Ďalší citát: „Dať do zákona, ktorý má zabezpečiť väčšiu ochranu života, pozmeňovák o potratovej tabletke, je, jemne povedané, absurdné.“
„Vyskúšali sme si v parlamente, že prísne návrhy zákonov v tejto oblasti nemajú tak širokú podporu, že by mali šancu na úspech, preto oceňujem Annu Záborskú, Richarda Vašečku a ďalších, že v tomto volebnom období sa rozhodli vytvoriť návrh, ktorý je prorodinný, prosociálny, je o pomocnej ruke, a nie o zákazoch. Verím, že získa omnoho širšiu podporu v pléne. Ide predsa o životy detičiek, ktorých mamičky tú pomocnú ruku uchopia.“
A úplne na záver mi dovoľte jednu osobnú vsuvku. Táto vsuvka s týmto ale súvisí, pretože moja mama s otcom nám darovali život piatim, a preto takto. Neodmietli darovať život a ja im za to ďakujem, symbolicky aj z tohto miesta svojej mame, ktorá oslavuje dnes svoje narodeniny, blahoželám, prajem jej šťastný život, a aby bola hrdá na svoje deti. Milujem život a verím, že aj vy všetci, prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani Cigániková, vo vašej rozprave som zachytil vaše obavy a tvrdenia, že mnohé ženy po narodení dieťaťa zostanú samoživiteľky. Áno, sú také prípady, ale to nie je dôvod, aby sa počaté dieťa zabilo potratom. Dôležité je, že tieto deti dostali šancu narodiť sa a žiť, tak ako sme túto šancu dostali od našich rodičov aj my.
Osobne poznám spústu žien, ktoré samé vychovávajú deti, a zvládajú to bravúrne a s veľkou láskou a obetavosťou sa im venujú a obetujú svoj život. Veľký obdiv patrí aj úžasným matkám, ktoré sa dokážu s láskou postarať aj o zdravotne postihnuté deti, a nedali by..., by ich za nič na svete. Poznám desiatky takýchto matiek z celého Slovenska, možno aj stovky, keďže roky chodili k nám do hotelov na pobyty, a odporúčal by som vám vidieť a zažiť tie emócie, tú lásku tých matiek, ktoré dávajú týmto deťom. Aj napriek tomu, že naozaj sú to veľmi ťažké zdravotné postihnutia, a dokážu ich prijať a s láskou vychovávať. Takže každé dieťa má právo sa narodiť a my nemáme šancu, nemáme šancu siahnuť na ich život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pani kolegyni za jej príspevok do diskusie.
Len by som chcela upresniť. Už niekoľkokrát som počula, že spochybnila pojem ukončenie tehotenstva v takomto prípade, a hovorila o, o ukončení tehotenstva cisárskym rezom. Ja si myslím, že každý právnik jej povie, že ukončenie tehotenstva v tomto prípade platí pre zákon o ukon..., o prerušení tehotenstva. Ukončenie tehotenstva cisárskym rezom je ošetrené iným zákonom a inou vyhláškou. Čiže vždycky treba zohľadniť zákon, o ktorom sa hovorí.
Samozrejme, s ňou súhlasím, že muži sú zodpovední a muži sú zodpovední aj pred otehotnením, aj po otehotnení a mali by sme na to dôsledne myslieť.
Chcem možno doplniť kolegu Mihálika, ktorý tu hovoril o potratovej tabletke. Potratová toblet..., tabletka do zákona nepatrí, lebo zákonom sa stanovujú právne podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, a nie spôsob a druh liečby alebo liečebné postupy, na to slúžia vykonávacie predpisy. A vy ste tu sama čítali list prezidenta Slovenskej gynekologickej spoločnosti, ktorý hovorí, že u nás vyhláška ministerstva zdravotníctva, nie zákon, upravuje spôsob výkonu umelého prerušenia tehotenstva, a on sám žiada nie zmenu zákona, ale zmenu vyhlášky, a preto váš návrh, pani predsedníčka, je, bohužiaľ, nesystémový až antisystémový.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja si takisto vážim, samozrejme, kolegyňu poslankyňu pani Cigánikovú, ktorá je presvedčená o tom, že tieto jej názory a názory možno ďalších blízkych, či už mužov, alebo žien, ktorí na tom sa stotožňujú, to rešpektujem. Ja, je, tam bolo tam viac takých tém otvorených, ja tiež sa vrátim k tým slovám odborníkov toho gynekologicko-, tej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, kde oni nejakým spôsobom ale riešia v podstate, ako uskutočniť ukončenie tehotenstva, ale my ako zákonodarci sa chceme zaoberať tým, nielen ako ukončiť, ale v prvom rade my chceme, v prvom rade nič nezakazujeme a toto, toto nejakým spôsobom nám stále nejako podsúvate nielen tu v parlamente, ale aj na verejnosti, akože niečo zakazujeme. My naozaj nič nezakazujeme, my iba sme rozšírili ten zákon, vylepšili ho v tom, aby sme čo najviac pomohli tým ženám. A hlavne aby sa ochránilo ich zdravie, ale aj chrá..., aby sa ochránilo aj zdravie ich ešte zatiaľ nenarodených detí.
Spomenuli ste ústavu. Áno, ja takisto vidím ústavu, čl. XV, každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Poukázali ste na článok XVI, kde nejakým spôsobom poukazujete za to, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a obmedzená môže byť len v prípadoch ústavným zákonom. Ale ešte raz, my neporušujeme tento článok XVIII, pretože nič nechceme zakazovať.
A ešte k tým vareškám, tak tie varešky, my, keď sme boli malé deti, tak ja som s takou vareškou dostával po zadku. Tak možnože to má vyznieť tak, že aby sme nedostali po zadku za to, ako sa tu rozhodujeme, a druhá vec je, že chceme nechať matky s deťmi pri, pri tých hrncoch a že sa o nich nepostaráme, a tie, tie deti, čo boli s tými vareškami pred dvoma mesiacmi, tak mali tam také vulgarizmy popísané, že to bolo nehodné, a boli to deti, 12-ročné. Takže takíto ľudia bojujú proti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vy ste časť svojho vystúpenia venovali chemickému potratu takzvanému alebo tej tabletke, ktorá má - v úvodzovkách - vyriešiť problémy, a používali ste tam aj nejaké vyjadrenia odborníkov, tak skúsim ja teraz odcitovať jedného odborníka.
Je to detský lekár pán MUDr. Jozef Marec, primár na detskom oddelení, a má viac ako 30 ročnú prax a on hovorí, ako, ako ho štve, že politici z tohto si robia nejaké piár, a hovorí - a to je veľmi, veľmi dôležité: „Ich úlohou, úlohou politikov by malo byť nie, či potraty áno, alebo nie, prípadne od ktorého týždňa, ale hlavne aby sa deťom z nechcených gravidít vytvorili podmienky dôstojné pre život.“ A práve toto je omnoho, omnoho ťažšie pre nás politikov, pomáhať týmto ženám a tým deťom, ako im ponúknuť, nech sa páči nejaká tabletka, vyriešte si to za nás. Toto treba presadiť a toto presadzuje náš zákon sčasti. Povedali ste, nie je tam v tom zákone toto, nie je tam toto, ale sčasti riešime tie problémy, ktoré mamičky, ktoré otehotnejú, majú.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja si vážim váš názor, samozrejme, a lebo takýmto spôsobom dochádza k určitému konsenzu pri predkladaní návrhov a názorov a, samozrejme, niečo sa prijme zmysluplné. Predkladatelia tohto zákona však majú diametrálne odlišný názor od toho vašeho. A dúfam, že so mnou súhlasíte.
Ja by som sa dotkol jednej takej časti vašej rozpravy, kde ste hovorili o..., alebo teda citovali ste, čítali ste vyjadrenie odborníkov. A ten záver ma tak zaujal, že tam je napísané: „... jednak to je náš pohľad na danú problematiku“.
Vysvetlili ste aj situáciu, čo sa týka zákona o ústave. Ja s vami absolútne súhlasím. Áno, je to v našom zákone všetko takto zakotvené, len ani slovíčko o tom, aké právo má ten plod, to dieťa, ktoré sa má narodiť. To nemá žiadne právo asi.
A zároveň by som sa chcel spýtať, myslíte si, že to dieťa, keby vedelo rozprávať, by povedalo: „Mama ma nechce, môžete ma zabiť.“ Takže z tohto pohľadu ja tu vidím taký morálny problém. A vzhľadom k tomu, že ste nepredniesli, alebo teda nebolo vám umožnené predniesť ten váš pozmeňovací návrh, ale viem, že tam máte zmienku o potratovej tabuľke, pilulke, by som vám možno dal otázku, že podľa mňa je to taký právny nezmysel, pretože lieky ako také aj výkon samotného potratu máme vo vyhláške, čiže tam treba asi vyhlášku zmeniť, nie zákon. Toto do zákona asi nepatrí.
Ďakujem.

Vážená pani kolegyňa, dovolím si na úvod súhlasiť s jednou vecou, ktorú ste povedali. Ja som to hovorila tiež na tlačovke. Nemali by sme naozaj zabúdať na tých mužov a naozaj v organizácii, s ktorou som spolupracovala, sme videli, že mnoho týchto potratov bolo volených práve preto, že zlyhal partner alebo že rodičia donútili svoju tehotnú dcéru ísť na potrat, alebo jednoducho ju vyhodili z domu. Toto je, myslím si, že veľmi vážny problém a určite máme tu jeden nástroj, to je výživné. Je to niekedy veľmi ťažké, pretože tieto neplánované, nechcené tehotenstvá sú niekedy plodom možno krátkodobej skúsenosti, vzájmno..., vzájom..., vzájomného vzťahu alebo je to plodom vzťahu, ktorý sa rozpadne hneď potom, ako žena postaví tohto svojho partnera pred hotovú vec.
Ale v tomto naozaj súhlasím, že títo muži, ktorí toto dieťa splodili, by mali niesť plnú zodpovednosť a mali by sa minimálne finančne spolupodieľať na tom, aby toto dieťa mohlo vyrásť a aby boli naplnené jeho potreby.
A takisto som presvedčená, že to, keď niekto tlačí, vytvára tlak či už finančný, sociálny, akýkoľvek tlak na ženu, aby išla na potrat, že toto by malo byť trestné a malo by to byť odsúdené.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Bittó Cigániková, sme na rôznych póloch k tejto téme, ale aj tak ma udivuje váš taký bohorovný postoj k ľudskému životu. Moderný svet je preto moderný, že môže rozhodovať o živote počatého dieťaťa? Život dieťaťa sa nikdy nemôže postaviť do protikladu so životom matky. Ktorákoľvek žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, zasahuje aj do svojho života, či už po stránke telesnej, psychickej, ako aj duchovnej. Akákoľvek ochrana nenarodeného života je zároveň aj ochranou matky. V štatistikách si nájdeme pozitívne čísla klesajúceho počtu chirurgických potratov. Potraty tabletkami však unikajú tejto evidencii. Pri chemickom potrate sa navyše vzbudzuje dojem, ako by išlo o niečo menej závažné než chirurgický potrat. Nie je celkom jednoznačné ani to, či je takýto potrat šetrnejší. Aj keby sme nebrali do úvahy morálne hľadisko, ide vždy o drastický a dramatický zásah do fyziologického procesu i do psychika, psychiky ženy. Najsmutnejšia je však likvidácia bezbranného ľudského života, ktorý len nedávno začal existovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, možno by bolo dobre hovoriť presné fakty. My 48 hodín nezavádzame, to je dneska platný stav. My to zvyšujeme plus 2 dni.
To znamená, že ak ste sa pýtali, že prečo je to potrebné, potrebné je to preto, pretože vo väčšine európskych krajín táto lehota je oveľa vyššia ako dva dni. A aby boli fakty jasné, asi ma nemôžte obviniť, že si vyberám krajiny iba niektoré. Parlamentný inštitút Národnej rady povedal sám, že takéto krajiny a čakacie lehoty sú napríklad v Albánsku: 7 dní, v Belgicku: 6 dní, v Holandsku: 5 dní, v Ruskej federácii. do 7 dní, to je mimo Európskej únie, Taliansko: 7 dní. A priemerný, priemerná čakacia lehota v týchto krajinách pri tom, čo bolo uvedené, je minimálne 3 dni. Čiže podľa mňa my sa približujeme k európskym štandardom, nejdeme naopak. To je k prvej veci.
A druhá vec je k tej reklame. To, že ženy nebudú mať informácie, lebo zakážeme reklamu, to považujem za klamlivé, pretože zákon o reklame hovorí absolútne jasne, čo je reklama na trhu a čo je informácia. Čiže v tomto by som, tiež by bolo dobré, aby sme rozlišovali tieto veci.
A posledná moja otázka k vám je iba, že možno by ste mohli definovať, že kedy podľa vás začína ľudský život.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za trpezlivosť. Ja chcem, ja veľmi rada poďakujem všetkým mojim kolegom, ktorí vystúpili, z poslaneckého klubu OĽANO a som im vďačná za to, že znovu zopakovali, a ja verím, že to počuli aj médiá, že to počuli aj občania tohto štátu, čo je vlastne účelom tohto zákona a čo v tomto zákone chceme urobiť, pretože tá diskusia by bola oveľa menej hektická a niekedy aj nenávistná, ak by sa bola hovorila pravda.
Ďakujem pani poslankyni Pleštinskej Zitke za to, že vyzdvihla mimovládne organizácie, a myslím si, že málokto v tejto sále môže tak posúdiť, v akej situácii sa nachádza mladá tehotná žena, ktorá je v núdzi, ako je Janko Herák. A počas celého toho obdobia som cítila jeho veľkú, veľkú podporu, rovnako ako Erikovu, ktorý sa na to díva, díva z nadhľadu, a ďakujem, že podporíte tento návrh zákona.
A, pán poslanec Baránik, ja som nie z Bratislavy, nikdy som v Bratislave nežila, ale, naopak, som žila na Kysuciach a ja som dávno predtým, než sa to tak volalo, som sa obliekala zo second handu. Moja mama zostala so štyrmi malými deťmi, keď otca odsúdili na 12 rokov nespravodlivo komunisti. A viem sa veľmi dobre vžiť, a preto sa 30 rokov angažujem s chudobnými, a keď som povedala, že Slovensko je bohatá krajina, som myslela týmto, že máme dostatok ľudí. (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)