Videokanál klubu

Dobrý deň. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo sme si k tomuto návrhu zákona už povedali aj v prvom čítaní, následne prebehlo rokovanie na výboroch. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu na výboroch. Bola rôznorodá. Nestretol sa tento návrh iba s pozitívnym ohlasom. Boli aj negatívne ohlasy na neho, skôr také pochybnosti, ktoré ale neboli dopovedané, takže k niektorým by som sa v krátkosti, potom budem mať vystúpenie, takže v rámci toho vystúpenia venoval. Budem aj, rád by som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale v princípe, o čo ide.
Politické strany, politické hnutia majú v súčasnosti tri druhy účtov. Jednak je to ten bežný platobný účet v komerčných bankách. Je to účet, ktorý majú na účely volebnej kampane. To je ten jediný transparentný z tých troch, ktoré majú. A potom je to osobitný účet, ktorý bol zavedený v roku 2019 ako účet, ktorý musí byť vedený v Štátnej pokladnici a istým spôsobom v praxi sa ukázalo, že až neprimerane obmedzuje politické strany, politické hnutia v tej bežnej prevádzke, v tej operatíve, ktorú vykonávajú v tom politickom, pri politickej činnosti. A tak isto samotné vedenie účtu v Štátnej pokladnici je oveľa menej flexibilné, ako vedenie účtu v komerčných bankách. Stále to tak platí, je to už dlhú dobu, zatiaľ sa nič nezmenilo.
Čiže ten prevládajúci názor aj poznatky z praxe sú také, že ten osobitný účet nejako nepreukázal svoju životaschopnosť, ani nejaké veľké opodstatnenie a preto sa navrhuje týmto zákonom tento osobitný účet zrušiť s tým, že by zostali dva účty, jeden ten klasický bežných, teda ten platobný bežný účet v komerčných bankách a potom účet na účely vedenia volebnej kampane, ten transparentný, aby všetci videli, akým spôsobom a na čo politické strany vynakladajú aké peniaze na, vo volebnej kampani. No a samotný zákon upravuje aj prechodné obdobie po zrušení tohto účtu, v ktorom tie zostatky, ktoré zostanú na účte v Štátnej pokladnici, by sa mali previesť na ten bežný platobný účet politických strán a politických hnutí.
Ja zatiaľ toľko. Pokiaľ ide o predstavenie návrhu zákona a potom, keďže som prihlásený do rozpravy, tak sa budem venovať otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch a tak isto aj podaniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím zohrávajú významnú rolu v právnom štáte a v systéme ochrany práv a detí a osôb so zdravotným postihnutím. Takže práve preto by som rada zareagovala v pár bodoch na predložený návrh zákona. Skúsim sa byť stručná, budem reagovať na konkrétne ustanovenia, keďže teda už v tom predošlom, pri tom predošlom návrhu zákona som mala trochu problém s niektorými ustanoveniami.
Takže v čl. 1 § 19 ods. 3 písm. c), kde v návrhu sa má zaviesť dôvod odvolania, že porušuje tento zákon alebo iné všeobecne záväzné predpisy, možno tu súhlasiť s dôvodom odvolania, že komisár porušil zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Bude ale otázny spôsob dokazovania porušovania zákona, ako napríklad nesprávne posúdenie dodržiavania práv dieťaťa, osoby so zdravotným postihnutím alebo nesprávne presadzovanie záujmov detí v spoločnosti. Napriek tomu sa toto zdá byť legitímny dôvod odvolania.
Otázne však je, či možno komisára odvolať aj za porušenie predpisu nižšej právnej sily. Či teda môže byť napríklad prípustné, aby dôvod odvolania bol závislý na tom, akú normu prijme ústredný orgán štátnej správy, čo môžu byť napríklad požiarne predpisy alebo predpisy o ochrane zamestnancov pred tepelným žiarením, čo by, samozrejme, bolo vnímané ako nelogické.
Okrem toho navrhovaný dôvod v znení návrhu zákona by umožňoval, aby bol komisár odvolaný aj pre menej závažné protiprávne konanie. Napríklad akýkoľvek priestupok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom jeho funkcie. Je preto nevyhnutné jednoznačne vymedziť predmetný dôvod na odvolanie komisára tak, aby bolo jasné, že ide o porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom funkcie. Takže aby som nepôsobila veľmi negativisticky, oceňujem, že v spoločnej správe, je to tlač 151a, sa objavil tento pozmeňujúci návrh. Dané ustanovenie sa má teda zmeniť tak, že Národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru Národnej rady komisára odvolať, ak komisár porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára. To znamená, že teda došlo k vypusteniu tých slov "alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy". Takže ďakujem za túto zmenu predkladateľom.
Čo však vnímam stále ako problematické, je § 19 ods. 3 písm. d), kde sa hovorí, že koná spôsobom, ktorý vyvoláva alebo je spôsobilý vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Osobnostné a morálne predpoklady je, považujem za príliš vágne pojmy. Treba upozorniť na to, že navrhovaný dôvod na odvolanie komisára sa teda javí byť zneužiteľným. Tieto, toto môže byť v rozpore s tzv. Parížskymi princípmi, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva z roku 1992 a boli prijaté Valným zhromaždením OSN ako princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Nemožno na to zabúdať, že je to práve Národná rada Slovenskej republiky, ktorá komisára volí a v minulosti posudzovala teda jeho predpoklady osobnostné, morálne alebo odborné. Preto navrhovaný dôvod možno považovať za právne veľmi široký, vágny a vyvolávajúci právnu neistotu, nakoľko komisára schvaľuje a odvoláva na návrh Výboru Národnej rady pre ľudské práva parlament, ktorý pri jeho voľbe posudzuje všetky tieto atribúty nevyhnutné na výkon jeho funkcie a za komisára, teda predpokladáme, že vyberie len toho, kto tieto podmienky spĺňa.
Parížske princípy zaraďujú medzi hlavné zásady, týkajúce sa štatútu národných inštitúcií, záruku nezávislosti a plurality. Podľa nich musia mať národné inštitúcie infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činnosti, predovšetkým musia mať k dispozícii primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finančnej kontrole, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Stabilitu mandátov členov národnej inštitúcie, bez ktorej neexistuje skutočná nezávislosť, by mal zaručovať zákon, ktorý by upravoval spôsob ich menovania a dĺžku trvania mandátu. Tento mandát by mal byť obnoviteľný pod podmienkou, že bude zabezpečená pluralita členstva v tej inštitúcii.
Opätovne mi teda dovoľte vyzdvihnúť, že došlo k zmierneniu toho textu v pozmeňujúcom návrhu. Podľa tohto návrhu by teda text mal znieť, že "ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára". Táto formulácia je síce jednoznačnejšia, ale pokiaľ ide o konanie, ktoré môže byť dôvodom na odvolanie, možno to považovať stále za vágne.
Rovnako oceňujem aj to, že sa navrhuje stanoviť, že komisárovi bude umožnené pred rozhodnutím Národnej rady o jeho odvolaní vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie a k dôvodom predloženia tohto návrhu. Je dobré, že odvolávaný funkcionár by mal mať možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť, aj k jeho dôvodom.
Záverom len chcem poukázať na nejednotnosť a nekonzistentnosť právnej úpravy príbuzných, s príbuznými inštitútmi, teda verejnou ochrankyňou práv a komisármi. Treba upozorniť, že možnosti odvolania verejného ochrancu práv z funkcie paragrafu, z funkcie podľa § 8 a § 10 zákona o verejnom ochrancovi práv sú, že pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv
a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.
Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu to zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Taktiež vyššie uvedené ustanovenia nedávajú väčší priestor na odvolanie verejného ochrancu práv z funkcie, než zákon o komisárovi. Argument, že zakotvenie funkcie verejného ochrancu práv vyplýva z ústavy a teda z tohto dôvodu má štruktúra orgánov chrániacich základné ľudské práva vyššie postavenie a teda nie je potrebné meniť dôvody odvolateľnosti VOP, ale len komisárov, považujem za relevantný. Dôvod je jednoduchý. Nielenže náplňou činnosti oboch týchto funkcií je chrániť základné ľudské práva a slobody, ale vysoké morálne, odborné a osobnostné požiadavky na výkon funkcií, oboch funkcií sú totožné.
Takže hoci som doteraz zákon nepodporovala, ak bude pozmeňujúci návrh schválený, tak ako je predložený, tak ho podporím, lebo takto má vyzerať diskusia a som rada, že kolegovia reflektovali na moje poznámky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Juraja Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 204.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 276 z 22. septembra 2020 pridelila návrh poslanca ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť a výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 28 na svojej 13. schôdzi.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim stručne, rýchlo. Súčasťou teda komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka je teda vytvorenie a zabezpečenie podmienok zameraných na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl, ktorých stav je ovplyvnený rôznymi typmi záťaže vyplývajúcich z náročnosti výkonu vojenského povolania. Táto starostlivosť o profesionálneho vojaka sa zabezpečuje poskytnutím preventívnej rehabilitácie v troch formách, a to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany, alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky v trvaní 14 dní.
Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu, sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne preventívna rehabilitácia formou rekondičného pobytu s liečebným alebo teda kúpeľným režimom, alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobení, v pôsobnosti ministerstva obrany, alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Až následne profesionálnemu vojakovi bude alebo nebude poskytnutá preventívna rehabilitácia jednou z dvoch uvedených foriem, poskytne sa mu na základe jeho žiadosti preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku na území Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá teda vplyv na rozpočet ani na manželstvo, rodičovstvo a podobné záležitosti. Návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentami, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 301, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 353 z 22. októbra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 68 z 22. októbra 2020.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, teda pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán minister, pán podpredseda vlády, za vašu odpoveď aj také povzbudenie. Určite to sleduje veľa ľudí, ktorí, má takéto činnosti, a tiež som mala na mysli hlavne napríklad ženy, ktoré pečú, hej, pečú doma a potrebujú povedzme ten tovar dať reštaurácii a keďže nemajú prevádzku, tak sa to nedá. Takže odbúravaním vlastne tej byrokracie by bola možno cesta povedzme týmto ľuďom tiež pomôcť a takto im vytvoriť ten priestor, ako vlastne získať tie finančné prostriedky, ako, ako si vlastne privyrobiť, možno ženy na materskej, ženy dôchodkyne, takže teším sa možno na spoluprácu. Je to vec možno aj taká medzi, medzi vlastne face to face, medzi nami dvoma, ale tá odpoveď určite povzbudila tých ľudí, ktorí vlastne počúvajú tú vašu odpoveď, keďže sa s takouto podnikateľskou činnosťou zaoberajú.
A myslíte si, že to odbúravanie vlastne tých prekážok by bolo možno po konzultácii s hygienikom, alebo čo by som vlastne pre to mala spraviť, aby sa tieto veci nejak pohli dopredu?

Chcem sa dopýtať. Ďakujem pekne za odpoveď. Skutočne tam nám prepadli nejakí, aj nejaké spoločnosti, nejaké firmy, aj cez ministerstvo dopravy. Dneska som hovorila s pánom ministrom a v skutočnosti sa nám opäť dostali ako keby do luftu eventové agentúry, proste nejaké ďalšie agentúry, ktoré, ktoré majú ale právnu formu nejakej eseročky alebo niečoho podobného. To znamená, že bude naozaj potrebné opäť sa vrátiť na ministerstvo hospodárstva. Čo sa týka ministerstva dopravy, pokiaľ ja mám dneska dnešnú informáciu, tak dokážu zasanovať časť toho, a to je, to sú pamiatky, to sú sprievodcovia a zábavný priemysel, čo v tomto prípade znamenajú kolotoče, strelnice a tam asi niekde zhruba končíme.
Čiže budem veľmi vďačná za to, ak sa nájdu, nájde sila, nájdu peniaze na to, aby sa zasanovali firmy pôsobiace v oblasti kultúry. Je tam, je tam množstvo rôznych typov firiem, napríklad firmy, ktoré zapožičiavajú osvetľovaciu, zvukovú techniku atď., ktoré veľmi úzko súvisí s kultúrou, ale v podstate nevytvárajú umelecký výkon, ale otvárajú iný výkon, ktorý, sú v neustálom lízingu, pretože technika napreduje a oni neustále, aby držali krok, musia lízovať nové a nové zariadenia a v skutočnosti, keďže nebol ani jeden festival počas leta, v skutočnosti sú momentálne v stave, kedy nie sú v stave lízovať, v stave splácať a hrozí, že prídu o všetko. Ak prídu o všetko, nevieme, nevieme robiť divadelné predstavenie v externom prostredí, nevieme robiť koncerty, nevieme robiť nič. Fakt je to také ťažké.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka, len možno poďakovať sa pani ministerke Remišovej za odpoveď, je taká povzbudivá, pretože v regiónoch skutočne v tom predchádzajúcom období sme mali obrovské ťažkosti a bolo mi tak ľúto, že Slovensko oproti Poľsku čerpá tie finančné prostriedky veľmi, veľmi zle a ja som sa už vlastne pýtala vás, teda nie vás, ale (povedané so smiechom) pani, pani ministerky, že či sa vlastne preberie napríklad poľský model, ktorý je pre nás taký čitateľný a je vlastne na čerpanie štrukturálnych fondov taký jasný a je zjednodušený, takže ja verím aj na základe toho, čo som dostala v odpovedi, tak že speje to k lepšiemu. Ďakujem pekne. (Reakcia ministerky: "Ďakujem.")

Ďakujem pekne za odpoveď, pani ministerka. Tá pozitívna informácia, ktorá tu zaznela, že možno po tých desiatich rokoch ten rok 2022 bude pre naše okresné mesto úspešný a že náš záchranný hasičský zbor možno už nebude sídliť v budove internátu spojenej školy a že bude mať vlastnú budovu. Samozrejme rešpektujem to, že ste ministerkou kultúry a tak moje ďalšie otázky budú smerovať na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v ktorého gescii sa záchranný hasičský zbor nachádza. Ďakujem pekne ešte raz. (Reakcia ministerky: "Ďakujem.")

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja chcem veľmi oceniť túto zmenu. Nedávno sme boli svedkami medializácie pomerne vysokej pokuty práve pre prevádzkovateľov týchto drezín a vítam teda túto zmenu zákona, ktorá porieši prevádzkovateľov, ocení ich šikovnosť rúk, možno ľudského umu, že dokážu zachrániť tieto technické zariadenia a veľmi podporia vlastne rozvoj cestovného ruchu v konkrétnej oblasti. Je to jeden z prvkov, ktorý priťahuje ľudí. Sú to obľúbené technické, by som povedal, zariadenia, ktoré využívajú ľudia, konkrétne Čiernohorská (Čiernohronská, pozn. red.) železnička, ktorá tu bola spomenutá, nielen dreziny, ale aj celý ten komplex rušňov a vagónov, ktoré slúžia širokej verejnosti, turistom a návštevníkom tohto kraja. Takže chcem poďakovať aj ministerstvu dopravy za tento zákon. Ďakujem.