Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.10.2020 o 16:18 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2020 17:39 - 17:40 hod.

Pollák Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zo svojich skúseností aj vďaka predkladateľovi Jankovi Herákovi poznám problematiku detí žijúcich v detských domovoch a dá sa povedať, že ide o rizikovú skupinu, ktorá má problém riadne sa socializovať. Ja som rád, že práve môj kolega Janko Herák prišiel s týmto návrhom zákona, ktorý uľahčí domovákom sa obrátiť na svoj konkrétny detský domov, požiadať o odbornú pomoc, ale aj ubytovaciu pomoc v tých najťažších životných situáciách samozrejme. Prosím o podporu novely zákona všetkých poslancov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 16:57 - 16:58 hod.

Herák Ján Zobrazit prepis
Áno, ja by som ešte len zdôraznil, nechcem teda už naozaj dlhosiahlo rozprávať. Skutočne ide o veľmi rizikovú skupinu spoločnosti. Máme tu deti, ktoré sa nachádzajú v centrách pre deti a rodiny. Čiže ja budem veľmi vďačný za akúkoľvek teda podporu. Teda nieže akúkoľvek, ale teda konkrétneho návrhu zákona, novely zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane. A už by som len povedal jednu podstatnú informáciu, že samozrejme, že budem pokračovať, čo sa týka aj daných noviel v rámci tejto 305, lebo toto je veľmi riziková skupina, ktorá si potrebuje alebo teda si vyžaduje naozaj obrovskú pozornosť a nielen čo sa týka umiestnenia, teda socializácie mladých dospelých. Čiže len toľko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 16:48 - 16:54 hod.

Herák Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil, alebo teda vyjadril sa k návrhu novely zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ešte na začiatku by som sa chcel poďakovať z tohto miesta mojej pracovnej skupine, čiže riaditeľom centier pre deti a rodiny, ale aj odborníkom, ktorí vlastne kreovali, respektíve sa pričinili, participovali v tejto novele a máme to aj v druhom čítaní.
Čiže tento návrh sa týka hlavne mladých dospelých a teda detí žijúcich v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska a snažil som sa teda aj s kolegyňou predkladateľkou spolupredkladateľkou Luckou Drábikovou v podstate upraviť tie jednotlivé body a hlavne týkajúcich sa mladých dospelých. Čiže prvý bod sa týka mladých dospelých, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj odchod v centrách pre deti a rodiny v 18. roku života a samozrejme sa prirodzene ťahajú za slobodou, častokrát nevedia, kam teda ich nohy teda budú smerovať a ja navrhujem, aby sa mohli vrátiť do centra pre deti a rodinu, pokiaľ sa ocitnú v ťažkých životných podmienkach do 24 mesiacov. Súčasný návrh alebo súčasný zákon im to umožňuje do jedného roka, ja teda navrhujem, aby to bolo do 24 mesiacov. To sa týka ale mladých, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoj pobyt ústavnou starostlivosťou v 18. roku života.
Druhý návrh v rámci novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa týka mladých dospelých, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, aj takých máme v centrách v rámci celého Slovenska. Čiže navrhujem, aby sa všetky tieto procesné úkony zdravotne znevýhodnených domovákov riešili už v 17. roku života, čiže rok pred svojou plnoletosťou, aby centrum pre deti a rodiny vypracoval sociálny plán, samozrejme, s centrom, s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s vyšším územným celkom, s obcou, prípadne s akreditovaným subjektom a mladý dospelý, ktorý je zdravotne znevýhodnený v 18. roku života, mohol kontinuálne prejsť do zariadenia sociálnych služieb alebo aj do nejakého špecializovaného zariadenia.
Čiže opakujem, tieto procesné úkony je potrebné už riešiť v 17. roku života, nakoľko vieme, že ten proces, a to je jedno, či je to domovák alebo nedomovák, sa dostať do zariadenia sociálnych služieb je veľmi komplikovaný a tie čakačky sú naozaj zdĺhavé. Čiže pomáhame tejto rizikovej skupine v spoločnosti. To je druhý návrh.
Tretí návrh sa týka mladých dospelých, ktorí sa ocitnú, a tak je to v zákone aj zadefinované, sa ocitnú v nepriaznivej životnej situácii, tak môžu poprosiť svoj centrum, čiže detský domov, centrum pre deti a rodinu, sa vráti opätovne do zariadenia, ale tam sme dali výnimku, aby sme neudržiavali zbytočne agóniu a naozaj toho mladého dostatočne socializovali a postavili na vlastné nohy, tak chceme, aby sa mohol, samozrejme, vrátiť, ale len na 90 dní v rámci jedného roka a túto možnosť môže využiť aj nasledujúci rok a tiež len na 90 dní. Čiže opakujem, túto možnosť môže využiť mladý dospelý, ak sa ocitne v nepriaznivej životnej situácii, na 90 dní v rámci jedného roka a túto možnosť na 90 dní môže využiť aj nasledujúci rok.
Pokiaľ mu tak ale centrum pre deti a rodinu nevyhovie, tak musí prejsť písomná dohoda, aby sme zachovali maximálnu transparentnosť medzi riaditeľom centra pre deti a rodinu a mladým dospelým. Samozrejme, ak mladý dospelý nechce spolupracovať, nakoľko vieme, že typológia klientov je veľmi rôznorodá, tak centrum má za povinnosť sa mu písomne vyjadriť a samozrejme odôvodniť, prečo mladého dospelého teda nechce prijať. To je tretí návrh.
No a potom tu máme návrh, čo sa týka výživného. Ak rodičia platia výživné za deti, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, tak to výživné už nepôjde do štátneho rozpočtu, ale pôjde to práve na účet mladého dospelého, ktorý je zriadený a bude zriadený, alebo na vkladné knižky. Chceme naozaj, chceme naozaj dosiahnuť, aby mladý dospelý okrem jednorazového príspevku, na ktorý má nárok, pri odchode zo svojho centra dostal aj finančné prostriedky od svojho rodiča, samozrejme ak platí. Čiže pôjdu určite finančné prostriedky na účet mladého dospelého alebo na vkladnú knižku. Týka sa to len mladých dospelých, ktorí majú nariadenú ústavnú starostlivosť. Netýka sa to domovákov alebo teda detí, ktoré majú bezodkladné alebo teda výchovné opatrenie.
To je asi z mojej strany všetko. Možno by som dodal len toľko, že dnes máme naozaj v centrách pre deti a rodiny v rámci celého Slovenska niečo cez 4,5-tisíca detí od východu po západné Slovensko. Skutočne ide o rizikovú skupinu v spoločnosti. Ja som tento návrh zákona aj s mojou pracovnou skupinou kreoval teda dlhodobo, lebo v tejto oblasti sa pohybujem 15 rokov, čiže nie je to žiaden výmysel. Táto skupina je naozaj riziková a dnes vieme, že mladí sa majú obrovský problém začleniť do spoločnosti. No a mladých dospelých, keď som sa už zmienil, máme niečo cez 300, ktorí vychádzajú každý rok ukončením ústavnej starostlivosti alebo ukončením vzdelania. Budem veľmi vďačný aj opozícii, samozrejme, ako koalícii, za podporenie tohto návrhu a chcem aj vlastne poďakovať, pretože aj v prvom čítaní vlastne bola podporená alebo bol podporený tento návrh zákona aj opozíciou.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2020 16:27 - 16:47 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ja už som sľúbil, že ako navrhovateľ sa nebudem hlásiť do tej písomnej rozpravy, teda to bolo, to bolo prvý a poslednýkrát, ale však aj takto môžem vystúpiť a to je pravda.
Ďakujem pekne za slovo v prvom rade a no mám tu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, určite tú normatívnu časť prečítam celú, ale aby som nenaťahoval čas, tak budem sa snažiť to odôvodnenie skracovať v miere, v akej je to nevyhnutné. Ešte predtým než sa k nim dostanem, by som rád v krátkosti zhrnul tú rozpravu, ktorá bola na výboroch, aj tie výhrady, prípadne pripomienky či poznámky k tomuto návrhu zákona.
Jedna z tých pripomienok sa týkala slovného spojenia, keď pri možnosti upustenia od vybratia poplatku alebo zníženia poplatku pri, pri Slovákoch žijúcich v zahraničí, tak sa používa v návrhu zákona slovné spojenie ´dlhodobo sa angažuje v prospech tej krajanskej komunity´, čo pôsobilo dosť vágne a tak neurčito, hoci to je teda prepojené na to, že dáva tam stanovisko Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a nakoniec rozhoduje aj ten príslušný správny orgán. Ja som, samozrejme, rád vyšiel v ústrety tým, ktorí, ktorí toto namietali a preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budete počuť, sa táto pripomienka rieši spôsobom, že tá dlhodobá angažovanosť bude musieť byť v tom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejakým spôsobom písomne zdokumentovaná a preukázateľným spôsobom.
Čiže nepôjde len o to, že by povedzme úrad napísal, že áno, potvrdzujem, že táto osoba sa dlhodobo angažovala a tým by to mohlo aj skončiť, to je pravda, že aj takto by sa to mohlo zobrať v praxi, ale okrem toho, že ten Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí tú dlhodobú angažovanosť, tak bude musieť byť aj nejakým spôsobom odôvodnená, čiže preukázateľným spôsobom sa tá osoba bude musieť dlhodobo angažovať predtým než v prospech komunity krajanskej, predtým než podá žiadosť o udelenie občianstva, ak, ak toto bude práve dôvodom na prípadné upustenie od vybratia poplatku alebo jeho zníženia.
Ďalšia pripomienka, ktorá zaznela v diskusii na výboroch, smerovala k tomu, že niektoré tie ustanovenia boli naformulované troška ťažkopádnym spôsobom a že by stálo za úvahu to rozčleniť do písmeniek, proste troška sa pohrať viacej s tou legislatívnou technikou, čomu som tiež vyšiel v ústrety, len výsledkom toho je, že teda ten pozmeňujúci návrh, hoci vecne sa v ňom nič nebude meniť oproti pôvodnému návrhu, tak bude znieť troška inak, lebo bude rozpísmenkovaný, bude inak legislatívno-technicky upravený.
No a ešte bola jedna taká pripomienka k tomuto návrhu zákona a tá sa týkala toho, že v dôvodovej správe nie je odôvodnené, prečo, prečo ten poplatok pri jednotnom vzorovom formulári, ktorý sa týka verejných listín, sa znižuje práve na päť euro. Že odkiaľ teda viem a ako som dospel k tomu, že tie výrobné náklady na to sú práve päť euro. Je pravda, že mohol som to napísať aj do tej dôvodovej správy, nabudúce to tak už urobím, som si neuvedomil naozaj, že môže to byť aj tento aspekt pre niekoho dôležitý, ale už máme v platnosti zákon, ktorý sa netýka správnych poplatkov, lebo toto je zákon o správnych poplatkoch, ale máme zákon o súdnych poplatkoch. A v zákone o súdnych poplatkoch je presne tento istý formulár, ktorý slúži na voľnejší obeh verejných listín v rámci Európskej únie a tento formulár je tiež spoplatnený alebo jeho vydanie piatimi eurami. Takže to je ten dôvod, pre ktorý presne tú istú sumu za presne ten istý formulár dávame nielen do zákona o súdnych poplatkoch, ale aj do zákona o správnych poplatkoch, ktorý vlastne týmto návrhom zákona meníme.
Toľko k tým výhradám, viacej nejakých ďalších výhrad k tomuto návrhu zákona nebolo. No okrem týchto výhrad, ktoré zazneli na výboroch, som sa ešte mal možnosť stretnúť aj so zástupcami ministerstva vnútra, ministerstva zahraničných vecí, aby sme si ešte raz pre istotu prebehli znenie tej právnej úpravy, či by náhodou nechceli niečo pozmeniť alebo doplniť. Pri ministerstve vnútra to bolo v poriadku. Pri ministerstve zahraničných vecí, keďže máme otvorené konzulárne poplatky v tomto návrhu zákona, tak prišiel podnet, aby sa rozšírila tá časť, ktorá sa týka konzulárnych poplatkov, ešte o ďalšie konzulárne poplatky, ktorých sumu, pri ktorých sa tá suma bude znižovať, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k novele príslušného nariadenia Európskej únie, ktorá, ktoré tieto poplatky upravuje. Keďže sme mali otvorené práve konzulárne poplatky a v tom istom zákone, tak som chcel, aj by som týmto chcel vyjsť v ústrety ministerstvu zahraničných vecí, ktoré ma o to požiadalo, čiže jeden z tých pozmeňovákov, a preto sú dva, jeden z tých pozmeňujúcich návrhov práve vychádza z tých konzultácií s ministerstvom zahraničných vecí a druhý z tých pozmeňujúcich návrhov rieši skôr tie legislatívno-technické vylepšenia, ktoré sme si vysvetľovali s parlamentnou legislatívou, ktoré vyšli z podnetov na jednotlivých výboroch, kde bol tento návrh zákona prerokovaný.
Takže toľko, toľko za mňa k uvedeniu tých dôvodov, prečo teraz by som rád aj predložil tieto dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Začnem tým, ktorý sa týka tých legislatívno-technických vylepšení.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 215.
Čiže tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I bod 1 znie:
"V sadzobníku správnych poplatkov v časti 1 všeobecná správa sa položka 2 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
"p) Vyhotovenie viacedičného štandardného formulára podľa osobitného predpisu päť eur.""
Odôvodnenie. To, čo som aj uviedol už v rozprave, teda zjednocujeme to aj formulačne presne tak, ako je to uvedené v zákone o súdnych poplatkoch. Pôvodne tam bola použitá trocha iná legislatívna technika, formulačne to bolo trocha inak, ale vecne sa nič nemení.
Bod 2. V čl. I bode 2 sa slová "podľa písmen p) a r)" nahrádzajú slovami "podľa písmena p)".
Odôvodnenie. Súvisí to s tým prvým bodom. V tom pôvodnom návrhu sme mali dve písmená, teraz ich skracujeme do jedného, pretože to robíme podľa toho vzoru zákona o súdnych poplatkoch, takže musíme upraviť aj v tomto bode 2 súvisiacu, musíme urobiť súvisiacu legislatívnu úpravu, legislatívno-technickú úpravu.
Bod 3. V čl. I bod 4 znie:
"V sadzobníku správnych poplatkov časti 2 vnútorná správa v položke 20 sa za časť Oslobodenie vkladá časť Splnomocnenie, ktorá znie:
"Splnomocnenie.
a) správny orgán môže poplatok podľa tejto položky znížiť alebo upustiť od jeho vybratia u osoby, ktorá je osobou bez štátnej príslušnosti alebo
b) má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí z osobitného dôvodu, ktorým je skutočnosť, že táto osoba sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku alebo pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo skutočnosť, že táto osoba sa preukázateľným spôsobom dlhodobo angažuje v prospech komunity Slovákov žijúcich v zahraničí; správny orgán posúdi túto skutočnosť po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí."."
Odôvodnenie. Ja to zjednoduším, nebudem čítať celé, ako je uvedené v pozmeňováku. Sú to tie dve veci, ktoré som spomínal. Jednak sa tam dopĺňajú tie slová "preukázateľným spôsobom sa dlhodobo angažuje" a takisto sa ten text, ktorý bol taký hutný a taký ťažkopádny, rozdeľuje do dvoch písmeniek, ale inak vecne a formulačne sa už nič ďalšie v ňom nemení.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa bod 5, to je súvisiaca legislatívna úprava s tým, že konzulárne poplatky a to, čo bolo upravené v tom všeobecnom splnomocnení v rámci konzulárnych poplatkov, sa presúva do položky 247, kde sa to isté upravuje, ale je, je inde umiestnené v tej časti o konzulárnych poplatkoch prílohy zákona o správnych poplatkoch.
Bod 5. V čl. I sa za bod 6 dopĺňa nový bod 7, ktorý znie:
"7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 18 konzulárne poplatky v položke 247 sa za časť Oslobodenie vkladá časť Splnomocnenie, ktorá znie:
"Splnomocnenie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky alebo Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky môže poplatok podľa tejto položky znížiť alebo upustiť od jeho vybratia u osoby, ktorá
a) je osobou bez štátnej príslušnosti alebo
b) má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí z osobitného dôvodu, ktorým je skutočnosť, že táto osoba sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku alebo pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej a športovej, alebo skutočnosť, že táto osoba sa preukázateľným spôsobom dlhodobo angažuje v prospech komunity Slovákov žijúcich v zahraničí; Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky alebo Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky posúdi túto skutočnosť po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí."." Koniec úvodzoviek za celým textom, aj za týmto konkrétnym ustanovením.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zase zjednoduším. Znovu, pôvodné slová "dlhodobo sa angažuje" boli doplnené slovami "preukázateľným spôsobom sa dlhodobo angažuje" a presúvame, pôvodne boli navrhnuté v časti, v úvodnej časti prílohy k správnym poplatkom, kde sa hovorí o konzulárnych poplatkoch, bol text, ktorý hovoril o tom upustení od poplatku a znížení od vybratia alebo znížení toho samotného poplatku s tým, že ministerstvo zahraničných vecí považovalo za vhodnejšie, aby sme text tejto časti presunuli pod položku 247 po zvážení teda všetkých tých súvislostí, ktoré, o ktorých ten návrh hovorí. Čiže nič sa vecne znova nemení, len sme presunuli z inej časti prílohy zákona o správnych poplatkoch pod položku 247 tento text.
To je vlastne ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý bol o tých legislatívno-technických vylepšeniach a o tom, čo hovorilo aj stanovisko parlamentnej legislatívy.
No a tento druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, ten sa týka vlastne rozšírenia niektorých položiek v konzulárnych poplatkoch, ktoré súvisia so zmenou nariadenia Európskej únie č. 219/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa vlastne novelizuje vízový kódex Európskej únie ešte pôvodne v znení Spoločenstva, Európskeho spoločenstva. Čiže dôvodom je, je to v podstate rozširujúci návrh, ktorý sa týka časti, ktorá je v novele zákona otvorená, teda konzulárnych poplatkov, ale keďže si zase znova sám predkladám tento rozširujúci návrh svojmu návrhu zákona, tak s tým aj súhlasím a z pohľadu legislatívnych pravidiel a rokovacieho poriadku by tým pádom nemal byť problém.
Čiže návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 6 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová "s výnimkou položky 240 sadzobníka". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú."
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že podľa § 6 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch je sadzba poplatku všeobecne určená v sadzobníku pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku, navrhuje sa ustanoviť výnimka z tohto pravidla z dôvodu, že sadzba poplatku v položke 240 tohto sadzobníka, že ju ustanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva. Čiže je to určitým spôsobom aj, aj harmonizácia s týmto nariadením Európskej únie.
Bod 2. V čl. 1 sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie:
"16b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), (Úradný vestník EÚ čiastka L 243 z 15. 9. 2009) v platnom znení."." Koniec úvodzoviek aj za tým ustanovením, aj za celým novelizačným bodom.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V nadväznosti na vloženie nového bodu 5 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Odôvodnenie. Navrhuje sa aktualizovať túto poznámku pod čiarou z dôvodu novelizácie, ktorú sme robili v tom predchádzajúcom bode tohto pozmeňujúceho návrhu, čiže ide o súvisiacu legislatívno-technickú úpravu aj kvôli tomu, že to nariadenie už bolo medzičasom päťkrát novelizované a teda malo by sa uvádzať ako v platnom znení, už nie v tom svojom pôvodnom bez tých novelizácií. Čiže ide aj o legislatívno-technickú úpravu toho samotného odkazu a vlastne poznámky pod čiarou.
Bod 3. V čl. 1 sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY položka 240 vrátane časti Oslobodenie a časti Splnomocnenie znie:
"Položka 240
a) žiadosť o udelenie schengenského víza, 16b) odkaz, sadzbu poplatku ustanovuje osobitný predpis, znova odkaz 16b)
b) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv 35 euro,
c) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky 35 eur,
d) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti s udelením povolenia na pobyt v Slovenskej republike, okrem prípadu podľa písmena e) 60 eur,
e) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti s prevzatím udeleného povolenia na pobyt v Slovenskej republike 10 eur,
f) podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, 80 eur."
Tá časť Oslobodenie znie takto:
"1.Od poplatku podľa písmena a) sú oslobodené osoby podľa osobitného predpisu. odkaz 16b).
2. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení, to je bod 2, rodinní príslušníci občanov Európskeho hospodárskeho priestoru, odkaz 16c).
Bod 3. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa druhého bodu.
Bod 4. Od poplatku podľa písmena f) sú oslobodené osoby, ktoré podávajú odvolanie proti rozhodnutiu útvaru policajného zboru, a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana."
Teraz časť Splnomocnenie znie takto:
"Bod 1. Správny orgán môže oslobodiť od poplatku aj ďalšie osoby podľa osobitného predpisu. Odkaz 16b).
Bod 2. Správny orgán môže v jednotlivých prípadoch poplatok znížiť alebo od neho upustiť z dôvodu podpory kultúrnych alebo športových záujmov, ako aj záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.
Bod 3. Správny orgán vráti poplatok z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 16b).
Bod 4. Správny orgán vráti poplatok podľa písmena f), ak sa odvolaniu vyhovie.
Bod. 5. Poplatok podľa písmena a) tejto položky je možno platiť aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného podľa osobitného predpisu. Je to, tam je odkaz 16b)."." Koniec úvodzoviek aj za tým samotným ustanovením, aj za celým tým novelizačným bodom.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V nadväznosti na vloženie nového bodu 6 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Teraz odôvodnenie: Ako som spomínal, je to v súvislosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 219/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa novelizuje vízový kódex Spoločenstva. Vzhľadom na to, že podľa čl. 16 tohto vízového kódexu Komisia každé tri roky posúdi, či je potrebné revidovať výšku vízových poplatkov a v prípade potreby prijme delegované akty týkajúce sa zmeny vízového kódexu, pokiaľ ide o výšku vízových poplatkov. Navrhuje sa výslovne neustanoviť výšku sadzby správneho poplatku, ale priamo odkázať na vízový kódex. To nie vo všetkom, ale tam v tej jednej položke to bol odkaz priamo na ten kódex bez uvedenia sumy.
Sadzba správneho poplatku za žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a za žiadosť o udelenie národného víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky, sa zvyšuje na 35 euro. A potom sa tam upravujú ešte tie ďalšie sadzby, ako som ich čítal, ale v princípe ide o to, že bolo potrebné upraviť tieto sadzby kvôli novelizácii vízového kódexu, na čo ma upozornil minister zahraničných vecí a požiadal ma formou tohto rozširujúceho pozmeňováku o to, aby som, aby som, keď sú už otvorené konzulárne poplatky, tam tieto veci ešte aj upravil.
No a potom máme bod 4, ktorý je posledným v tomto pozmeňujúcom návrhu a ktorý znie:
"V čl. 1 sa za bod 6 dopĺňajú nové body 7 až 10, ktoré znejú:
"Bod 7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa vypúšťajú položky 252, 257 a 258.
Bod 8. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa v položke 261 vypúšťajú písmená c) a e). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
Bod 9. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa za položku 264 vkladá položka 264a, ktorá znie:
"Položka 264a Podanie žiadosti o výpis z registra trestov 10 eur.".
Bod 10. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa v položke 265 vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).".
V nadväznosti na doplnenie nových bodov 7 až 10 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Teraz krátke odôvodnenie k tomu: Navrhuje sa vypustenie položiek 252, 257, 258 a písmen c) a e) z položky 261 tejto prílohy k zákonu o správnych poplatkoch z dôvodu, že tieto neboli v praxi vykonávané. Keďže položka 265 upravuje výšku správnych poplatkov pre osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, je z vecného hľadiska lepšie, aby výška správneho poplatku bola upravená v samostatnej položke 264a. Čiže je to taká kombinácia legislatívno-technických úprav, potrebných úprav, ktoré vyplývajú z posledných noviel vízového kódexu a keďže sme mali v tomto návrhu zákona naozaj otvorené konzulárne poplatky, tak bola možnosť rozšíriť tieto položky o ďalšie položky, ktoré sa týkali konzulárnych poplatkov, o ktoré ma požiadalo ministerstvo zahraničných vecí, čomu som rád vyhovel aj teda za cenu, že sú to takéto rozsiahlejšie pozmeňujúce návrhy a že som teda aj nejakým spôsobom kvôli ním natiahol trochu čas v tejto rozprave.
Ďakujem za pozornosť, aj za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 16:24 - 16:26 hod.

Mierna Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 215, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 278 z 22. septembra 2020 pridelila predmetný návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálnu rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v uvedenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie návrh schváliť - ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za druhé, výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k danému návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 90 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona 350/1996 o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2020 16:18 - 16:24 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja teda ešte potom vystúpim v rámci rozpravy ako navrhovateľ, aj keď som sa aj tuná pripísal na tých 30 minút, takže to môžme tým pádom zrušiť.
Ale už v prvom čítaní som povedal tie základné ciele toho návrhu zákona, ktorý, ktoré chceme dosiahnuť. Potom v rámci tej rozpravy by som sa venoval určitým podnetom, prípadne pripomienkam, ktoré zazneli počas rokovaní vo výboroch k tomuto návrhu zákona, a mám aj pripravené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a vysvetlím prečo, aj vysvetlím, prečo sú dva a čo obsahujú. Sú vylepšeniami prípadne rozšíreniami toho návrhu zákona, ktorý je predkladaný.
K samotným cieľom návrhu zákona OĽANO aj vládna koalícia, lebo bolo to jednak vo volebnom programe OĽANO, ale, hnutia OĽANO, ale aj je to v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť zjednodušovať podmienky nadobúdania štátneho občianstva rôznymi formami a jednou z tých foriem, akým to vieme zjednodušiť, je aj, že znížime poplatok osobám, ktoré sa uchádzajú o udelenie štátneho občianstva. V prípade Slovákov žijúcich v zahraničí to bolo doteraz 700 euro a týmto návrhom zákona znižujeme tento poplatok paušálne, teda pre každého z tých žiadateľov na 400 euro. Prečo práve 400 euro? Ja by som bol, samozrejme, radšej, keby to bola aj nižšia suma, ale táto suma vychádza z konzultácií, ktoré som mal s ministerstvom vnútra, ktoré s touto sumou pracuje, aj pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, takže som nechcel ani ja nejak nabúravať štátny rozpočet, budúcoročný. Verím výhľadovo, že by táto suma sa mohla v budúcnosti aj znížiť, ale zatiaľ si myslím, že je aj veľmi pozitívnym signálom to, že to vieme z tých 700 euro dostať na 400 euro.
To, čo sa tam ešte navyše oproti tomu pôvodnému zámeru, že znížme len tento poplatok v tomto návrhu zákona, upravuje, je aj možnosť odpustenia, teda upustenia od výberu tohto poplatku alebo ešte ďalšieho potenciálneho zníženia tej sumy predsa len, ale to len v určitých prípadoch. A tie prípady sú také, keď tá daná osoba, ktorá žiada o udelenie štátneho občianstva z toho prostredia Slovákov žijúcich v zahraničí, buď bola nejak nejakým významným prínosom pre Slovenskú republiku, alebo sa nejakým významným spôsobom zaslúžila o rozvoj svojej vlastnej krajanskej komunity, z ktorej pochádza, alebo sa dlhodobo angažuje v prospech tejto svojej komunity.
No a to, že či sú tieto dôvody naplnené, samozrejme, o tom v konečnom dôsledku rozhoduje ten príslušný správny orgán. Buď je to v zahraničí konzulárny úrad, alebo je to na Slovensku teda príslušný správny orgán ministerstvo vnútra alebo teda okresný úrad. Ale pokiaľ ide o toto rozhodnutie, tak tomu ešte predchádza stanovisko Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý predsa len ako úrad, ktorý má na starosti tieto krajanské komunity a komunikáciu s nimi, vie najlepšie posúdiť, ktoré tie osoby z prostredia krajanov sú také tie angažovanejšie, ktoré boli naozaj prínosom či už pre Slovensko alebo pre danú krajanskú komunitu. To je teda jeden z tých cieľov návrhu zákona.
Potom tento návrh zákona rieši aj možnosť upustenia od výberu poplatku alebo zníženie poplatku pri udeľovaní štátneho občianstva, pokiaľ ide o osoby bez štátnej príslušnosti. Na to ma svojho času upozornilo aj ministerstvo zahraničných vecí, že máme určité nezrovnalosti a nedostatky ešte z minulého obdobia v zmysle medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka týchto osôb, takže ja som rád, keďže tematicky to súvisí, rád som tieto veci zapracoval aj do tohto návrhu zákona. A potom je tam taká tretia oblasť, ktorá sa týka voľného obehu verejných listín v rámci Európskej únie. Tam je prijaté nariadenie v tejto otázke, teda na úrovni Európskej únie, ktoré, ktoré stanovuje, aby náklady a ten poplatok, ktorý sa má zaplatiť za zjednodušený taký jednotný formulár, vzorový formulár, ktorý sa používa pri vydávaní týchto verejných listín, aby ten poplatok sa rovnal len výrobným nákladom, ktoré súvisia s vyhotovením takejto listiny. A my sme ten poplatok mali vyšší, ako boli len výrobné náklady. To nariadenie Európskej únie je platné už od minulého roka a je to určitým spôsobom nedostatok našej legislatívy, že doteraz takto neupravovala. Takže keď sme sa tematicky dotkli oblasti, ktorá súvisí so správnymi poplatkami, tak už v rámci toho v tomto návrhu zákona predkladám aj odstránenie určitého aproximačného deficitu Slovenskej republiky vo vzťahu k tomuto priamo aplikovateľnému nariadeniu Európskej únie.
Toľko zatiaľ za mňa na úvod k tomu, čo prebehlo na výboroch, a k vylepšeniam tohto návrhu zákona sa potom vyjadrím v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 16:17 - 16:18 hod.

Mierna Anna Zobrazit prepis
Ja skutočne môžem povedať aj za samosprávu, že Štátna pokladnica je pre nás veľmi problematická. Sme radi, že môžme komunikovať v normálnom priestore, pretože banky, ktoré nám poskytujú tieto služby, neviem si predstaviť, že by sme to, čo ste teraz opisovali, že my by sme s tým robili. A tak isto si myslím, že antikorupčné správanie je možné dosiahnuť aj tými transparentnými účtami v normálnych bankách, takže určite sa za toto prihováram. A keby sme sa posunuli v Štátnej pokladnici dopredu, tak veľmi rada by som s tým pomohla, pretože pokladám to za ozaj zaujímavú myšlienku a štátne peniaze by mali byť aj v štátnej banke.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2020 16:12 - 16:14 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Som aj, som veľmi rád, že odzneli tu aj naozaj príklady priamo z praxe, lebo ja, ja tú prax s nakladaním s finančnými prostriedkami politických strán nemám, bolo mi to vysvetlené, som sa veľa pýtal o tom, najmä ma zarazilo, tie pripomienky niektorých opozičných kolegov, že by to malo znamenať, keď zrušíme ten osobitný účet v Štátnej pokladnici, automaticky nejaké, nejaké zjednodušenie korupčného nakladania s tými peniazmi. Bol som taký zarazený, potom som naozaj medzi prvým a druhým čítaním ohľadne toho si dosť zisťoval a vyšlo mi presne to, čo ste hovorili a som rád, že ste spomenuli aj ten audit.
Naozaj každá strana je auditovaná. Ten audit prebieha podľa medzinárodných štandardov a zákon o legalizácii príjmu z trestnej činnosti sa týka tak isto komerčných bánk, čiže ja tam reálne nevidím nejaký dôvod na to, aby to samo o sebe znamenalo, že by sme sa prikláňali alebo išli podporovať nejaké korupčné praktiky tým, že to prenesieme. Ale takéto výhrady naozaj zaznievali na niektorých výboroch a som sa nimi musel zaoberať, aj som sa chcel, lebo teda nielen hnutie OĽANO je hnutím, ktoré chce bojovať proti korupcii a klientelizmu a myslíme to vážne. Takže verím, že aj iné strany a takáto výhrada bola vážna tak som to zobral seriózne a snažil som sa, ale zistil som, že podľa mňa to bola neopodstatnená námietka voči tomu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2020 15:55 - 16:08 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V budúcnosti sa tomu vyhnem, aspoň nebudeme strácať čas pri tom vypodpisovaní sa, ale v prvom rade, ako som už hovoril v tom svojom úvodnom slove, prebehla diskusia na výboroch.
Pani spravodajkyňa aj konštatovala, že na jednom z tých výborov, práve na tom gestorskom nebolo prijaté stanovisko. Ten výbor v tom čase nebol uznášaniaschopný. Na tých ďalších dvoch výboroch, tam som mal možnosť tak isto vysvetliť veci, ktoré s týmto návrhom súvisia, prebehla tam aj diskusia a ako som aj spomenul, nie všetky reakcie boli iba pozitívne, boli tam aj určité negatívne reakcie. A ja by som sa ich v krátkosti v tomto svojom vystúpení dotkol. Okrem toho by som rád aj predniesol pozmeňujúci, doplňujúci návrh, v princípe je to, pozmeňujúci, doplňujúci je to preto, lebo v tom súčasnom návrhu zákona sa nachádza prechodné ustanovenie a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v novom znení týchto prechodných ustanovení, ktoré sa zároveň aj rozširujú, teda dopĺňajú, rozširujú sa, takže je to preto aj pozmeňujúci aj doplňujúci, ale ten odsek 1 zostáva taký istý, ako bol v tom návrhu, ktorý bol pôvodne predložený. Dopĺňa sa potom o odseky 2 až 5, ale tomu sa budem venovať na záver.
K tým niektorým takým spornejším otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch. Jedna z tých otázok smerovala k tomu, že či bolo nevyhnutné, aby sme teda povinne rušili ten osobitný účet, ktorý musia mať politické strany a hnutia v súčasnosti v Štátnej pokladnici, či sa nedalo uvažovať skôr nad tým, že bola určitá alternatíva, že kto si chce nechať, nech si ponechá, kto nechce, nech si ho zruší, bude mať len v komerčných bankách. Áno, legislatívno-technicky to bola alternatíva, to som pripustil na výbore a ide skôr asi o to, že sa nám nezdalo najvhodnejšie, aby to takto bolo, lebo potenciálne naozaj potom by sa úplne takým, by som povedal, až falošným spôsobom z toho mohol aj vytĺkať určitý politický kapitál v tom, že hoci to nie je transparentný účet, ale je to účet v Štátnej pokladnici a niektoré tie názory naozaj smerovali k tomu, že automaticky tým, že účet v Štátnej pokladnici tak je nejakým spôsobom transparentnejší, ako keď je komerčnej banke. On v podstate transparentný nie je ani v Štátnej pokladnici ani v komerčnej banke, lebo Štátna pokladnica neposkytuje transparentný účet. Takže nevideli sme to, alebo ani ja som to nevidel ako predkladateľ ako taký vážny dôvod, aby sme museli ísť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by zaviedol dobrovoľnosť. Zostali sme v tom, že v tom návrhu takým spôsobom zakotvený, že ten, to zrušenie osobitného účtu bude, bude povinné pre všetky politické strany a politické hnutia.
Potom padla taká vážnejšia námietka, kde som ale nedostal nejaké podrobnejšie vysvetlenie, a to, že tým, že by sme zrušili účet v Štátnej pokladnici a presunie sa výlučne len do komerčných bánk, tak by bolo nejakým spôsobom jednoduchšie sa dopúšťať určitého korupčného chovania zo strany politických strán a hnutí. Keď som sa na to na výbore aj pýtal, tak nejaké podrobnejšie vysvetlenie som nedostal. Prakticky osobitný účet je tu od roku 2019, čiže ak by sme prijali túto argumentáciu, tak to by znamenalo, že tí, ktorí to tvrdia, musia mať aj nejaké skúsenosti do toho roku 2019, že v rámci tých politických strán a hnutí, kde fungovali, dochádzalo k nejakým korupčným praktikám. Ja takú skúsenosť z pohľadu hnutia OĽANO nemám a ani mi nikto z tých, ktorí nejakým spôsobom toto kritizovali, mi nejakú svoju praktickú skúsenosť neuviedol. Čiže pokiaľ naozaj tam bol úprimný záujem upozorniť na nejaké praktiky, ktorým by napomáhal tento návrh zákona, tak sa to už malo stať do tejto chvíle, lebo už nám zostáva iba hlasovanie o tomto návrhu zákona, ak nebude prednesený nejaký ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý, ktorý uvediem o chvíľu.
Tak isto to, že prenesieme účet alebo finančné prostriedky zo Štátnej pokladnice na účet do komerčných bánk z pohľadu napríklad nejakej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, tak ten zákon sa vzťahuje aj na komerčné banky. Čiže ani tam som nejak nevidel nejaký priestor na to, aby, aby to, že zostane to v Štátnej pokladnici, bolo výhodou. Samozrejme, môžme sa baviť všeobecnejšie a odmyslieť si ten kontext nejakých korupčných praktík. Môžme sa baviť všeobecne o tom, či by nebolo správnejšie, či by nebol správnejší prístup, keby všetci mali alebo verejné subjekty, subjekty samosprávy mali účet iba v Štátnej pokladnici. Áno, to je iný prístup. Nedá sa označiť za nesprávny. Je to legitímny postoj, ale, žiaľ, vidíme aj ten spôsob, akým doteraz fungovala Štátna pokladnica z hľadiska svojej flexibility a v porovnaní s komerčnými bankami nemajú záujem mať v Štátnej pokladnici účty ani samosprávy, či už sú to mestá, obce alebo župy, a teraz vidíme, že ani tie politické strany, až na výnimky, nevidia nejakú výhodu v tom, že by to bolo v Štátnej pokladnici.
Čiže ja by som povedal skôr tak, že ak v budúcnosti sa Štátna pokladnica nejakým spôsobom zoperatívni, proste bude flexibilnejšia, tak potom sa vráťme k tej úvahe, či by naozaj všetky tie verejné subjekty, vrátane politických strán, nemali mať tam povinne účty, ale v súčasnosti je to naozaj zbytočná administratívna záťaž pre nich a nenapomáha to ani veci, lebo tie strany potrebujú s finančnými prostriedkami, ktoré dostali, ich potrebujú používať na vyvíjanie svojej politickej činnosti a agendy, na prípadne aj vyplácanie odmien ľudí, ktorí s nimi spolupracujú atď., čiže nateraz to v praxi naozaj nefunguje. Ak to v budúcnosti sa zmení, tak potom sa dá k tomu vrátiť aj komplexnejšie, ako len vo vzťahu k politickým stranám.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dôvodom je situácia, ktorá vznikla v súvislosti s výročnými správami. Konkrétne s výročnou správou politických strán za rok 2019, keď sme v jednotlivých zákonoch, ktoré sa týkajú pandémie COVID, schvaľovali rôzne prechodné ustanovenia a schválili sme aj prechodné ustanovenia v zákone č. 85/2005, ktorý sa týka politických strán a politických hnutí, a to spôsobom, že výročnú správu majú politické strany predkladať do niekoľkých mesiacov po skončení krízovej situácie. Len ťažko odhadnúť, koľko krízová situácia potrvá, koľko, ako sa nám podarí pandémiu zvládnuť a prakticky by, prakticky by hrozilo troška, taký nelogický výsledok alebo dôsledok toho celého, že by sme výročnú správu za 2020 ako politické strany predkladali skôr, ako za rok 2019, čo nie je veľmi želateľný dôsledok ani z pohľadu ministerstva vnútra a preto spoločne s ministerstvom vnútra a z konzultácií s nimi som aj vypracoval tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý reaguje práve na tento aspekt predkladania výročných správ za rok 2019 a výročných správ za rok 2020. Je to jednak na spresnenie spôsobu a lehôt, v akých sa majú tieto správy predložiť. Nemalo by to byť nejakým spôsobom, nemalo by to pôsobiť negatívne voči žiadnej z politických strán a hnutí. Je to naozaj na, jednak aj na pomoc ministerstvu vnútra aj ostatným, aby sme vedeli, dokedy to treba predložiť, aby sme neboli v neistote, že kedy krízová situácia skončí a dokedy bude treba presne predkladať tie jednotlivé správy, aby sa nám toto obdobie aj neúmerne nepredlžovalo, lebo predsa len tie výročné správy, to už, tie už majú v sebe prvok transparentnosti. To už naozaj je o tom, že aby verejnosť vedela, ako politické strany a hnutia hospodárili s verejnými financiami za uplynulý rok. A práve zhodou okolností tento aspekt, že by sa to nejako neúmerne predlžovalo, by veľmi transparentnosti a nejakému princípu verejnosti nenapomohol.
Takže ja si dovolím prečítať aj ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka teda návrhu môjho vlastného, ktorý som predložil, a to, a teda tento pozmeňujúci návrh znie: Teda návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 5 znie:
"5. Za § 34g sa vkladá § 34h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§34h Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2020.
(1) Strana prevedie nepoužité finančné prostriedky z platobného účtu vedeného v Štátnej pokladnici na platobný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zriadený na úhradu výdavkov na činnosť strany a zruší svoj účet zriadený v Štátnej pokladnici najneskôr do 31. decembra 2020.
(2) Na účely splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31. mája 2021.
(3) Štátna komisia zverejní výročné správy strán za rok 2019 na svojom webovom sídle a uloží ich vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája 2021 a výročné správy za rok 2020 najneskôr do 31. júla 2021.
(4) Štátna komisia predloží Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výročných správach za rok 2019 do 30. júna 2021 a informáciu o výročných správach za rok 2020 do 31. augusta 2021.
(5) Ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú."."
To bol koniec tej normatívnej časti pozmeňujúceho návrhu a to odôvodnenie ja teraz celé čítať nebudem. Máte ho aj písomne predložené. Ja som už tú podstatu povedal v tých slovách, ktoré predchádzali predloženiu toho pozmeňujúceho návrhu.
Naozaj ide v prvom rade o to, a je to aj po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby sa nám vyjasnilo, akým spôsobom a v akých lehotách najmä sa majú predkladať výročné správy za rok 2019 a za rok 2020, aby to bolo jasne terminované a nie tak, ako je to dnes otvorene, že, ak sa nemýlim, do troch mesiacov po skončení krízovej situácie, aby tam nám nedochádzalo naozaj k tomu, že 2020 správa bude predchádzať správe za rok 2019. Prechodné ustanovenia boli otvorené. Je to vlastne rozšírenie tých prechodných ustanovení. Čiže v zmysle tých doterajších, by som povedal, zvyklostí, ktoré tu v parlamente boli, sa dá považovať tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh zároveň aj za rozširujúci návrh a keďže si ho predkladám sám sebe k vlastnému návrhu, tak s takým rozšírením aj súhlasím. S tým by nemal byť problém a z pohľadu legislatívnych pravidiel a zatiaľ k tejto téme toľko. Samozrejme, som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky alebo pripomienky k tomuto.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.10.2020 15:51 - 15:54 hod.

Mierna Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, uviesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 213, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 277 z 22. septembra 2020 pridelila tento návrh týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za druhé, výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 20. októbra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis