Videokanál klubu

Ďakujem. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z
22. septembra 2020 č. 292 sa uzniesla prerokovať návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/219 Z. z. (zákon č.310/2019 Z.z., pozn. red.) o fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 223), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu na vydanie zákona zaujali výbory tieto stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 121 zo 14. októbra 2020, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 43 z 20. októbra 2020 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport – gestorský výbor z 20. októbra 2020 č. 45. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Skončil som a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 263). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 262.
Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republike v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, je to taký zvláštny večer pre mňa, ktorý sa tak zapíše hlboko do mojej pamäti. Výsledkom slobody a výdobytkom Novembra ´89 je možno aj tento večer. Tridsať jedna rokov som čakala na dnešnú rozpravu, státisíce nevinných odsúdených sa dnes teší a hovorí, že konečne. Myslím si, že keby bola iná garnitúra, tak tieto sviatky a možno aj v rozprave vlastne tie myšlienky by sa nikdy na pôdu tejto Národnej rady nedostali. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som iba krátko vystúpila. Všetko, myslím si, že moja kolegyňa pani Záborská už povedala k tomuto dňu. Tak ja vlastne krátko len uvediem jeden pozmeňujúci návrh a trošku nadviažem na to, čo hovorila. Takže pokiaľ ide o pamätný deň 24. jún, pre zopakovanie, ako už povedal pán kolega Osuský, že niektoré veci, na niektoré netreba nič vymýšľať a možno iba zopakovať. Je to pomenované, ten deň je daný podľa toho, keď Silvester Krčméry vystúpil so svojou záverečnou rečou na procese a povedal toto: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej. Nám stačí tá pravda, lebo je väčšia a silnejšia, ako je moc. Kto však má v rukách moc, ten si často myslí, že môže pravdu zastrieť, potlačiť, zabiť alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.". Tieto slová sa stali symbolom väzňov svedomia a vôbec všetkých obetí komunistického režimu.
A ja krátko iba nadviažem na pozmeňujúci návrh trošku s tým súvisiaci. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222.
V čl. 1 sa za 2 bod vkladá nový 3. bod, ktorý znie:
"3. V § 3 sa za písm. n) vkladá nové písm. o), ktoré znie:
"o) 12. október - Deň samizdatu".
Doterajšie písmená o) až u) sa označujú ako písmená p) až v)."
Odôvodnenie: Dvanásty október navrhujeme ustanoviť nový pamätný deň - Deň samizdatu. Ako vieme, ide o tajné vydávanie a rozmnožovanie, rozširovanie kníh a periodík, ktoré sú zakázané, resp. nemôžu oficiálne vychádzať v totalitných režimoch, najmä v komunistických diktatúrach. V minulosti i na Slovensku represívny aparát totalitnej moci samizdat tvrdo potlačoval a disidentov, ktorí ho vydávali, perzekvoval. Zjednodušene možno samizdat zhrnúť slovami Vladimíra Bukovského, významného predstaviteľa disentu a bojovníka za ľudského práva v bývalom Sovietskom zväze: "Samizdat, sám ho napíšem, sám si ho redakčne upravím, sám si ho scenzurujem, sám ho vydám, sám ho rozdistribuujem a sám za neho strávim i čas vo väzení."
Snaha ustanoviť 12. október ako pamätný deň je prejavom úcty občanov Slovenskej republiky k odvahe a hrdinstvu mužov a žien, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä však v rokoch 1948 až 1989 počas komunistickej diktatúry v bývalom Československu riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, príp. takouto perzekúciou trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd, najmä slobody prejavu a slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery. Zároveň je to prejav vďaky za to, že vydávaním alebo rozširovaním totalitnou mocou zakázanej samizdatovej literatúry títo muži a ženy prinášali myšlienky slobody i ostatným spoluobčanom.
Tiež je vhodné, aby sme si týmto spôsobom, aj Slovenská republika uctila to, čo je vzácne a hodnotné, považované, považuje slobodný a demokratický svet - české a slovenské periodické samizdaty, ktoré boli vydávané počas obdobia komunizmu a sú uložené v zbierkach knižnice Libri prohibiti v Prahe, sú totiž od roku 2013 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako Pamäť sveta.
Tento deň 12. október je zvolený ako symbolický dátum, keďže v tento deň roku 1988 veľká skupina vydavateľov samizdatov v Československej socialistickej republike v liste prezidentovi Gustávovi Husákovi otvorene protestovala proti uväzneniu jedného z nich - kresťanského aktivistu Ivana Polanského z Dubnice nad Váhom a požadovala jeho prepustenie alebo uväznenie tiež ich samých. Ústav pamäti národa už niekoľko rokov k tomuto dátumu pripravuje pamätné a slávnostné podujatia.
Ďakujem pekne, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhovanému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 285 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 229, schváliť. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 62 z 19. októbra 2020. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222, v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 283 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelia ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol navrhnutý zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 222, schváliť. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 61 z 19. októbra 2020.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, najprv sa vám chcem ospravedlniť, že trošku som (povedané s úsmevom) popustila pár slov, takže ideme.
Vážené dámy, vážení páni, ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky spoločne s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky Milanom Vetrákom, Jaromírom Šíblom, Monikou Kozelovou a Gáborom Grendelom predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dní v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 224.
Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o dva nové dni, a to 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk Sovietskej armády z Československa v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Československa v roku 1968. Dôvodom je pripomenutie si týchto významných dní, ktoré ovplyvnili vývoj a dejiny slovenského národa v čase tzv. normalizácie počas komunistického režimu a vymedzujú tým 23 rokov okupácie Československa.
V podstate ide o to, aby sme si uctili v prvom rade ľudí, ktorí vďaka okupácii, ktorá začala z 20. na 21. augusta 1968, títo ľudia, ktorí prišli o život a následne v priebehu tých 23 rokov ich bolo okolo 400. Okupácia mala, samozrejme, aj výraznú emigračnú vlnu. V rokoch ´68, ´69 utieklo z Československa viac ako 70-tisíc občanov a v následnej dobe utekalo priemerne 5-tisíc občanov denne. Za celé obdobie komunistického režimu odišlo z Československa viac ako 200-tisíc občanov. Neboli to iba zásahy do ľudských osudov, ale boli to i veľké majetkové a environmentálne škody, ktorých následky máme dodnes. Celková výška materiálnych škôd spôsobených sovietskou armádou na území Československa bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs. Samozrejme morálne škody boli oveľa ťažšie a spôsobené práve sovietskou okupáciou, dve desaťročia trvajúcou, sú nevyčísliteľné. Dokonca v roku 1983 bola na území Československa rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní. Do týchto priestorov nemalo prístup velenie Československej armády. Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v novembri 1989 a preto Federálne zhromaždenie vyhlásilo v decembri 1989 zmluvu o pobyte sovietskych vojsk za neplatnú a štát požadoval ich urýchlený odchod. Posledný transport so sovietskymi vojakmi prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991.
Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiaden vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predpokladaný (predkladaný, pozn. red.) návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A na záver. Sovietska okupácia tvrdo zasiahla do osudov ľudí tejto krajiny. Ľudia, ktorí boli nútení prežiť to obdobie, ich životy boli oklieštené, čo sa týkalo vzdelania, vycestovania, zamestnania, proste boli postihnutí po tejto stránke za každú cenu. Takže okupácia neniesla a nepriniesla nielen existenčné, ale zároveň i likvidačné problémy. A toto všetko podporoval bývalý totalitný režim. A práve preto, aby sme si uctili všetkých, ktorí v tom období prišli o život, aby sme si uctili ich rodiny, aby sme si uctili všetkých, ktorí prišli o existenciu, a zároveň aby mladá generácia sa poučila, že niečo podobné sa už nikdy nesmie zopakovať.
Prosím, podporte.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Remiášovej, Milana Vetráka, Jaromíra Šíbla, Moniky Kozelovej a Gábora Grendela na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 224, v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 284 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelia ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol navrhnutý zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadreniach i v uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 224, schváliť.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 60 z 19. októbra 2020. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní odôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Ešte raz uvediem, že cieľom návrhu je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024 podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie a osobitne si pripomenúť obete komunistického režimu. Tam navrhujeme pamätný deň 24. jún.
A druhá časť je zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcich v zahraničí s formuláciou uvedenou v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a statusom v krajanskom zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte... Hlásim sa prvá do rozpravy.