Videokanál klubu

Ďakujem. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v podstate mne by stačila možno faktická, ale keďže nemám tú možnosť, tak idem takto a bude to krátke. Po komunikácii s pánom ministrom a s pani ministerkou kultúry moje presvedčenie je, že napríklad tento návrh zákona podporí zároveň aj kultúru, to chcem poznamenať, pretože je veľa vecí, ktoré, aj keď sa nezdajú, patria pod cestovný ruch, ale zároveň patria pod kultúru. Takže budem rada, ak tento zákon schválime, pretože zároveň pomôžeme aj ďalšej časti kultúry, ktorá zároveň podporuje a preniká do cestovného ruchu. Všetci máte vo svojich obciach, vo svojich mestách napríklad kultúrne pamiatky. Všetci máte svojich sprievodcov, máte svoje prírodné pamiatky, takže ja len chcem upozorniť na to, že podporou tohto zákona podporíte zároveň aj kultúru a pomôžete, aby trochu prežila, pretože tá situácia nie je dobrá.
Naopak, chcem poďakovať nielen za tú kultúru ako takú, ale chcem poďakovať aj za všetkých ľudí v cestovnom ruchu. Pretože tá situácia od toho septembra je pre nich katastrofálna a naozaj melú z posledného. Vieme veľmi dobre, neviem ako vy, ale v Bratislave ja to sledujem veľmi intenzívne. Padlo nám strašne veľa najmä reštauračných zariadení. Veľmi zlá situácia je najmä pre tzv. biznis hotely. Tie sa nachádzajú väčšinou v mestách. Ešte pobytové hotely ako-tak s odretými ušami, ale biznis hotely sú v katastrofálnom stave a ak prežijú, tak to bude len čistým zázrakom. Príklad hotela Devín napríklad, ktorý musel prepustiť až polovicu zamestnancov, dokonca už prišlo k predaju toho hotela do iných rúk. Ja by som bola veľmi nerada, pretože, samozrejme, tie biznis hotely žijú z konferencií, žijú z akcií, ktoré sa tam konajú; nekoná sa nič.
Čiže ja chcem ešte raz poďakovať za tento zákon. Chcem poďakovať aj za to, že okrem týchto hotelov sa pomôže aj kultúre. A pevne verím, že za zákon zahlasujete. Ďakujem, to je všetko.

Vážený pán predsedajúci, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 90/2020 Z. z. (tlač 319a), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 389 zo 4. novembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 134 zo 4. novembra 2020, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 97 zo 4. novembra 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 81 zo 4. novembra 2020.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 90/2020 (tlač 319), schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 83 zo 4. novembra 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ja chcem poďakovať predkladateľom za tento návrh, pretože som dlhoročný darca krvi a zažil som aj tú prax, aj tú prax, teda keď bol deň voľna, tých, vtedy tých 24 hodín, aj keď nebol. Ja teda som mal sedavé zamestnanie, takže mi to nevadilo, ale viem, že pre ľudí, ktorí fyzicky pracujú, a možnože je to väčšina tých, ktorí darujú krv, to nemám zistené, ale určite táto novela pomôže k tomu, aby, aby možno viac ľudí darovalo krv, takže to plne podporujem a ďakujem za tento návrh.

Prepáčte, pán, pán Blanár tu nie je?

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nevidím ho tu.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Dobre. Aj tak mám procedurálny návrh. Rokovací poriadok Národnej rady hovorí v § 23 ods. 2, ak chce predsedajúci vystúpiť v rozprave, odovzdá riadenie schôdze inému predsedajúcemu. Chcem zároveň podotknúť a upozorniť, že predsedajúci nemá reagovať na faktické poznámky poslancov. Na včerajšom zasadnutí Národnej rady predsedajúci Blanár flagrantne porušil rokovací poriadok. On tu ešte nie je dva dni s cestou a presadzuje praktiky, ktoré tu 12 rokov museli trpieť slušní občania. Chcem poprosiť vedenie (reakcia z pléna) Národnej rady Slovenskej republiky (povedané s dôrazom a reakcia z pléna) a žiadam o pozastavenie jeho funkcie, pokiaľ si nenaštuduje rokovací poriadok, a zároveň ho žiadam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
... a zároveň ho žiadam, aby sa mi ospravedlnil. Naozaj keď si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja nebudem dlho rozprávať. Ja vás chcem touto cestou ešte naposledy poprosiť a vyzvať, aby ste podporili túto rezolúciu v jej pôvodnom znení, pretože som presvedčený a sme presvedčení s kolegom Valáškom, že je vyvážená a definuje nielen situáciu takú, aká je, ale aj záujmy Slovenskej republiky.
Čo sa týka návrhov pána poslanca Blahu, ja ich kvitujem, len viete, je ťažko v tejto situácii, v podstate by sme mali zachovať určitú neutralitu v tomto smere, aj keď máme všetci tu, si myslím, sympatie, ktoré smerujú k jednej strane, ale ide o to, že keď si zachováme určitú objektivitu, vidíme, že obe strany konfliktu nesú určitú časť viny. A v takomto prípade, keď začneme poukazovať len na jedného zo strán, že je vinníkom, že nesie vinu za všetko, čo sa v tomto regióne deje, tak je to začarovaný kruh a mali by sme sa mu vyvarovať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Táto debata bola do veľkej miery plná emócií a sentimentu. A keby sme naozaj mali ísť tou cestou sentimentu, tak je veľmi logické, že by sme Arménsko podporili. Je to predsa len kresťanská krajina, Slovensko je tradične kresťanskou krajinou, aj keď aj to sa mení, sú nám logicky bližšie ako tureckí Azeri a moslimovia a hlavne v kontexte histórie človek nemôže konať inak, ako vyjadriť úprimnú sústrasť s tým, čo sa Arméncom stalo v minulom storočí počas genocídy, ktorú Turecko s veľkou hanbou dodnes stále popiera, pričom umrelo, tie odhady sa rôznia, ale hovorí sa až o 1,5 mil. ľudí, medzi nimi nevinných, ženy, deti a starí.
Kolega Vašečka to povedal, Hitler, keď plánoval holokaust, hovoril, kto si dnes spomenie na genocídu Arménov. Dúfal, že takto nejako prachom zapadne aj genocída Židov. Našťastie si ľudstvo spomína na obe.
Keď sme ale pri tom sentimente, tak musím vyjadriť isté počudovanie, keďže pán kolega Blaha tu včera sa bil do hrude a obetavo obhajoval režimy, ktoré kresťanstvo neznášali, ktoré boli otvorene protikresťanské a slobodu kresťanov popierali, ktoré vražili kňazov a bránili ľuďom slobodne vyznávať svoju vieru, dnes hovoril o bratoch kresťanoch, o bratskom kresťanskom národe, zajtra možno bude vyzývať k džihádu s bratmi moslimami.
Každopádne nemali by sme maľovať nejaký jednostranný obraz a tento konflikt zjednodušovať na konflikt toho dobrého, nevinného Arménska a zlého Azerbajdžanu. Ako povedal predseda Valášek, tento konflikt má už svoju históriu a tie zločiny a prehmaty sa diali na obidvoch stranách. Áno, hovorí sa o tom, že Azerbajdžan používa kazetové bomby a útočí na civilné obyvateľstvo. To je pravda, ale druhým dychom musíme povedať, že za zločiny proti civilom je vinený, je vinené Arménsko, ktoré tiež používa kazetové bomby a balistické rakety na civilné ciele. Naopak, mali, ako malá krajina by sme mali ísť cestou diplomacie a cestou urovnania konfliktu za účasti oboch strán.
Hovorilo sa veľa o Rusku ako o jedincom spojencovi Arménska, čo do veľkej miery je pravda, veď Rusko má s Arménskom historicky veľmi dobré vzťahy. Ale keď už hovoríme o Rusku, tak samotný Putin priznal, že riešenie vidí hlavne v spolupráci s Minskou skupinou a vzájomným urovnaním konfliktu. Takže my nerobíme nič iné, len v podstate hovoríme to, čo hovoria obidve strany, a to, že cesta je spoločné vyjednávanie a nájdenie riešenia, aby sa konflikt urovnal čím skôr.
A preto považujem za veľmi správne to uznesenie, rád ho podporím, pretože všetci sa zhodneme na tom, že vojna a zabíjanie sú zlé a najlepšia cesta, ako to urovnať, je s mediáciou, vyjednávaním a dohodou.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, už tu bolo toho povedané relatívne veľa, obsiahlo, tak ja si dovolím len pár slov ku tomuto návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyjadruje svoj postoj k situácii v oblasti Náhorného Karabachu.
Chcem povedať, že jednoznačne podporujem túto iniciatívu koaličných poslancov a vážim si ju. Vítam vyvážený postoj predkladateľov, ktorý jednoznačne odsudzuje násilie, vyzýva ku riešeniu sporu mierovou cestou a nefavorizuje ani jednu, ani druhú stranu, no volá po dodržiavaní princípov medzinárodného práva. Som presvedčený, že naozaj posledné, čo tento zložitý región potrebuje, sú ďalšie konflikty a násilie medzi jeho obyvateľmi. Konflikty by sa mali riešiť za rokovacím stolom, nie prostredníctvom zbraní, a tak ako ja, aj Národná rada dôrazne odsudzujeme akékoľvek násilné riešenie sporov medzi štátmi bez ohľadu na to, akého sú tieto spory pôvodu, a to nielen preto, že takýto postup je v rozpore s medzinárodným právom, no hlavne kvôli dopadom na civilné obyvateľstvo, ktoré vždy najviac trpí každým jedným konfliktom. Pre obyvateľov v epicentre konfliktu totiž nie je najdôležitejšie, kto si s kým začal a kto je prvý na vine, ale najdôležitejší je podľa môjho skromného názoru pre nich mier, stabilita a možnosť žiť pokojne svoj život.
Nechcem, samozrejme, ešte raz hovorím, nekriticky zastávať a nezastávam pozíciu jednej strany, obe majú totiž svoj podiel viny a sú na nich podozrenia aj z útokov voči civilnému obyvateľstvu, chcem sa ale pridať k výzve všetkým zúčastneným, aby sa namiesto ozbrojených stretov a konfrontácií zamerali na mierové riešenie celej tejto situácie v záujme rešpektovania princípov medzinárodného práva, pokojného riešenia sporov medzi štátmi a v záujme obyvateľov Náhorného Karabachu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctená snemovňa. Ubehlo skoro presne sto rokov od udalosti v meste Hadžin, vtedy v Osmanskej ríši, bola nedeľa ráno a 10-ťtisíc obyvateľov tohto Arménskeho mesta sa zhromaždilo vo svojich chrámoch, aby chválilo Boha. V tých chvíľach mesto prepadli moslimskí ozbrojenci. Ešte v ten deň bol arménsky Hadžin minulosťou. Masaker Arménov v Hadžine sa stal jedným z kričiacich symbolov arménskej genocídy, ktorú Slovenská národná rada uznala ako jedna z prvých parlamentov sveta.
Masakre, pogromy, etické čistky pokračovali v tomto regióne ďalej. Mnohí z nás si ešte pamätáme na protiarménske pogromy v azerbajdžanských mestách Sumgait či Baku v rokoch, keď sa rozpadal Sovietsky zväz. Práve v tých rokoch sa začala vojna, ktorú sledujeme aj dnes. Vtedy sa zrodil Azerbajdžan bez Arménov a Náhorný Karabach bez Azerov. Jablkom sváru sú hranice, ktoré stanovil ešte Stalin v 20. rokoch 20. storočia.
V duchu idey internacionalizmu v každom štáte mali žiť veľké menšiny, napr. Arméni v Náhornom Karabachu v rámci sovietskeho Azerbajdžanu. Keď budeme mierni, nazveme takto stanovené hranice nemúdrymi. Vojna, ktorá začala protiarménskymi pogromami v Azerbajdžane, horí aj dnes. Azerbajdžan s podporou svojho tureckého spojenca bombarduje civilné oblasti Náhorného Karabachu. Zbombardovala aj najstaršiu kresťanskú katedrálu Náhorného Karabachu, hoci popliesť si ju s vojenským objektom je skutočne ťažké.
Toto je iba strohý popis reality konfliktu, ktorý je pre nás vzdialený, ale v niečom blízky. Aj naši predkovia bojovali v dlhej 150-ročnej vojne s Osmanskou ríšou. Máme v pamäti slová Chalúpkovej slávnej básne Turčín Poničan, ktorá pripomína tieto pre našich dedov kruté časy. V tejto súvislosti vidíme v inom svetle aj teroristické útoky vo Viedni, ktoré sa odohrali presne 100 rokov odo dňa vyvraždenia arménskeho Hadžinu. Na Malom Kaukaze ide o konflikt, ktorý sa bytostne dotýka civilného obyvateľstva. Je to región, kde víťaz berie všetko.
Národná rada Slovenskej republiky musí ctiť záujmy Slovenskej republiky, a teda sa postaviť na stranu dodržiavania medzinárodného práva vrátane ochrany princípu nemennosti štátnych hraníc proti vôli daného štátu. Na druhej strane sa musíme ako ľudia, ako kresťania postaviť barbarským útokom proti civilnému obyvateľstvu. Tu niet kam uhnúť.
Rokujeme o rezolúcii ku konfliktu o Náhorný Karabach. Rokovaniami sa podarilo upraviť text tak, text tak, aby splnil tri hlavné ciele: vyjadroval záujmy Slovenskej republiky, jasne pomenoval strašnú realitu vojny v oblasti Náhorného Karabachu a vyzval na mierové urovnanie konfliktu, čo umožní žiť obyvateľov regiónu bez obáv z toho, že odkiaľsi priletí bomba a definitívne zmení či ukončí ich životy.
Chcem oceniť prácu predkladateľov pána Valáška a pána Krúpu pri predkladaní tejto deklarácie a zároveň poďakovať pani poslankyni Záborskej za jej vklad do prípravy finálneho textu pozmeňovacieho návrhu pánov poslancov Krúpu a Valáška. Predložená deklarácia nerieši všetko. Ani nemôže. Národná rada Slovenskej republiky na to nemá dostatok síl. Riešenie konfliktu je predovšetkým na Arménoch a Azerbajdžancoch a ich vedúcich predstaviteľoch. Ako konflikt dopadne, teda či sa nájde spôsob na opätovné včlenenie Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu, alebo sa Náhorný Karabach, teda republika Arcach, stane nezávislým, je iba na obyvateľoch regiónu. My môžeme a musíme vyzvať Arménsko, Azerbajdžan, Turecko a Rusko na intenzívne rokovania a dosiahnutie mieru.
Ja za seba aj kolegov z Kresťanskej únie môžem povedať, že podporujeme návrh deklarácie v znení pozmeňujúceho návrhu kolegov Krúpu a Valáška.
Ďakujem.

Vážený pán kolega, obe strany v tomto konflikte sú vinné a hlavne zo zabíjania civilov, takže to treba povedať. A ja si myslím, že v tejto situácii prvá vec, ktorú treba urobiť, je najskôr zastaviť násilie a potom hľadať riešenia.
A, a na margo toho, toho samotného konfliktu, ktorý eskaloval v poslednom období, konflikt má svoju históriu, to už som povedala predtým a treba si spomenúť aj na vyhostenie 25 % obyvateľov azerbajdžanského pôvodu a Arménsko navyše okupuje šesť provincií Azerbajdžanu mimo Náhorného Karabachu. Tým nechcem povedať, že by som schvaľovala to, čo sa deje, a neschvaľujem, samozrejme, ani kroky Azerbajdžanu, len poukazujem na to, že obe strany sa dopustili spústy krívd. Ale ako som povedala už na začiatku svojej faktickej pripomienky, v prvom rade potrebujeme zastaviť násilie a hľadať riešenia.
Ďakujem.

Pán, pán kolega, ďakujem pekne za, za, za váš príspevok. Ja si tiež myslím, že predloženie, predloženie tohto, tohto príspevku je, je veľmi dôležité.
Tá situácia v tom Náhornom Karabachu tu nie je jeden deň, dva dni ani mesiac, to je proste dlhotrvajúci spor, a keď si uvedomíme, že nezávislosť Náhorného Karabachu neuznalo ani samotné Arménsko, tobôž Rusko a treba to vnímať aj v tomto kontexte Severného Cypru, Kosova a podobne a zároveň Náhorný Karabach nie je ani tak ďaleko, ako si myslíme, a obe krajiny sú súčasťou OBSE a Partnerstva za mier NATO, takže ja si myslím, že to, že v podstate vnímame a snažíme sa nejakým spôsobom postaviť sa k tomuto problému, je veľmi dôležité, a hlavne netreba zabudnúť na to a mať na pamäti, že dve strany v spore vždy, teda resp. spor dvoch strán vždy niekto odnesie a obvykle sú to obyčajní civili a obyčajní ľudia a myslím si, že to, čo je potrebné v Náhornom Karabachu momentálne priniesť, tak to je mier a to pre jednu aj pre druhú stranu.
Ďakujem.