Videokanál klubu

Anka, veľmi pekne ti ďakujem za tento predložený zákon. Ja ako pamätník tých temných čias, viem, aké ťažké bolo žiť v tomto temne ľuďom s iným ako komunistickým zmýšľaním. Konečne - aj keď až teraz - budú aspoň čiastočne niektorí z nich odškodnení, a preto ti ešte raz ďakujem aj v ich mene.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len krátko.
Vážené dámy, páni, milí kolegovia, komunisti vo svojich žalároch väznili 70-tisíc politických väzňov zo Slovenska. Nehovoríme len o krutých 50. alebo 60. rokoch, posledného politického väzňa prepustili komunisti na slobodu až na nátlak novembrových námestí 25. novembra 1989. Väčšinu z týchto ľudí komunisti považovali za ľudí druhej kategórie počas celého obdobia komunizmu. Keď som pred mesiacom tento zákon predkladala, hovorila som aj o tom, že komunistom nestačilo obmedzovanie osobnej slobody nepohodlných občanov. V prenasledovaní väzňov svedomia pokračovali aj po prepustení z cieľ, väznení či internačných kláštorov. Týchto ľudí dnes titulujeme veteráni protikomunistického odboja. Dovoľte mi uviesť dva rukolapné príklady, prečo je dôležité, aby sme si s pomedzi politických väzňov vyzdvihli práve veteránov.
Gustáv Husák bol v roku 1950 popredný predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska, aktívne sa podieľal na boji proti tzv. triednemu nepriateľovi. Koordinoval napríklad prípravné práce na likvidáciu mužských kláštorov v rámci tzv. Akcie K. Patrí k historickým paradoxom, že ním koordinovanú Akciu K schválilo predsedníctvo KSČ vo februári v roku 1950. O rok neskôr, 6. februára 1951 už bol zatknutý aj Gustáv Husák. Mimochodom, tu neďaleko v pracovni generálneho tajomníka ÚV KSS, v budove ÚV KSS na Hlbokej ulici. Husák bol v roku 1954 odsúdený a z väzenia sa vrátil v roku 1960. Lenže následne a – dobrovoľne –, aby som zacitovala zákon, vedome a aktívne sa podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci. V roku 1969 sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa, v roku 1971 jej generálnym tajomníkom a v roku 1975 dokonca prezidentom komunistického Československa. Gustáv Husák bol nepochybne politickým väzňom. Ale od okupácie Československa takzvanej bratskými vojskami až do pádu komunizmu bol na výslní. Po návrate z komunistického vedomia sa vedome a aktívne podieľal na budovaní rozvoji a upevňovaní komunistickej moci a to je, pochopiteľne, prekážka na priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja. Gustávovi Husákovi, by sme teda dnes symbolických 1 989 eur nepriznali.
Iným prípadom je Jozef Kuciferec. Bol to obyčajný človek aj začiatkom 50. rokov, aj po prepustení z väzenia. Bol mučený a nespravodlivo odsúdený pre vieru v Boha. Prešiel viacerými komunistickými väznicami a komunisti ho terorizovali aj po prepustení zo žalára. Nebol na výslní, naopak, nedovolili mu dokonca ani trvalý pracovný pomer. Mohol iba brigádovať. Jozef Kuciferec sa po návrate z komunistického väzenia rozhodne nepodieľal na budovaní, rozvoji a upevňovaní komunistickej moci, a preto dnes navrhujeme, aby už spolu s januárovou výplatou dôchodkov dostal aj on, aj jemu podobní symbolických 1989 eur.
Preto spomedzi politických väzňov vyzdvihujeme veteránov protikomunistického odboja a navrhujeme, aby sme práve im zvýšili príplatok za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody z dnešných 5 eur na 10 eur. Politickým väzňom nič neberieme, veteránom protikomunistického odboja však špeciálne vyzdvihne..., ich špeciálne vyzdvihneme.
Milé kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte predložený návrh zákona, veteráni protikomunistického odboja si to zaslúžia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, spolu s kolegami predkladám do druhého čítania návrh zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.
Je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa zaväzujeme, že budeme podporovať zvyšovanie povedomia o totalitných obdobiach slovenskej histórie. Účelom predloženého návrhu zákona je uctiť si tých, ktorým komunistický režim upieral základné ľudské práva a nespravodlivo obmedzoval ich osobnú slobodu. Cieľom návrhu je priznať jednorazový príplatok k dôchodku veteránom protikomunistického odboja, ich vdovám, vdovcom a sirotám v symbolickej výške 1 989 eur, tiež zvýšiť veteránom protikomunistického odboja príplatok k dôchodku so súčasných 5 eur na 10 eur za každý mesiac s obmedzenia osobnej slobody a za tretie dosiahnuť spravodlivosť aj pre tých, ktorí boli internovaní v centralizovaných kláštoroch počas akcií K a R.
Dnes je najvyšší čas na prijatie takejto právnej úpravy, keďže veteráni protikomunistického odboja aj z dôvodu podlomeného zdravia, napr. nútených prác v uránových baniach, sa dožívajú veľmi nízkeho veku a ich počet klesá každým mesiacom. 75 % z nich má dnes viac ako 80 rokov. Ich celkový počet je do 3-tisíc ľudí.
Ďakujem, pán predsedajúci, a potom sa hlásim prvá do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Marián, za tvoj príspevok a jasné pomenovanie toho, o čo tu v skutočnosti ide. Dovolím si to zvýrazniť, ide o štátom garantovaný biznis firiem, ktoré si z hodnoty gastrolístkov odstrihujú svoj zisk. A toto, tomuto chceme zamedziť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, vy tu hovoríte, aký sociálny štát. No ja sa pýtam, aký sociálny štát to bol, keď v roku 2012 prišla rozsiahla novela Zákonníka práce, ktorá bola nevymožiteľná. Nevymožiteľná u zamestnancov.
A ešte jednu otázku mám, takú jednu. Vy hovoríte, že tu nie je sociálny dialóg. Prosím vás pekne, od roku 2012, od Zákonníka práce, ktorý bol uvedený teda rozsiahlou novelou, ako keby som povedala, že do praxe, vznikali mnohé odborové združenia, pretože naozaj ako zástupcovia zamestnancov mali mať na to právo, vyjednávať. Aký sociálny dialóg viedla vaša vláda s malými odborovými organizáciami, ktoré s vami nemali podpísanú tzv. zmluvu alebo úmluvu o spolupráci?
No taký bol ten sociálny dialóg, že ste nás vôbec nerešpektovali. Vôbec ste tento dialóg nebrali. Mohli sme písať, mohli sme kričať, mohli sme naozaj stáť v tých uliciach. Bol to výsmech z vašej strany a viem, o čom hovorím. Na tých námestiach som sa nastála dosť. Kto nás vtedy počúval? Kto? Vy pán Richter? Vám sme osobne písali. Vy ako minister vtedajší.
O gastrolístkoch ani nehovorím, keď v žilinskej nemocnici sa kvôli gastrolístkom podávali výpovede. Veď to bola hanba! Ale byť vami, tak som naozaj ticho teraz a vôbec sa nevyjadrujem k tejto téme.
Ďakujem.

Ja sa tiež vrátim k tým gastrolístkom. V podstate tie problémy okolo gastrolístkov naozaj sú tu roky a naozaj, naozaj roky všetci špekulujú nad tým, ako by to šlo, ako by to nešlo. Problém bol v tom, že nie všetci mali rovnaké šance a rovnaké, rovnaký prístup k tým gastrolístkom a zároveň k strave, presne tak, ako ste pred chvíľočkou povedali.
Ja si myslím, že ľudia by mali mať možnosť voľby. Či si zvolia gastrolístky, či si zvolia peniaze, je to naozaj na nich. A v podstate ešte máme jednu možnosť, aby to teda bolo férové a aby sme nekŕmili, naozaj nekŕmili firmy, ktoré tie gastrolístky a ktoré tie karty vydávajú, pretože zrazu poskočili pri tej mar.., pri tých, pri tom ziskom o 10 %, tak ešte je tu možnosť vydávania napríklad štátnych cenín a vydávania štátnych lístkov a tak ďalej, čím by sme teda tie peniaze nechali u nás. Ako tu je možností a možností.
Ja si myslím, že každý by mal mať možnosť rozhodnúť sa sám, či chce gastrolístky, či chce peniaze.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Richter, ja sa len vyjadrím v skratke k tým gastrolístkom, ale ešte predtým, ako začnem, by som chcel pochváliť váš minimálne diplomatický prejav na rozdiel od pána poslanca Erika Tomáša, ktorý bol osočný.
Čiže čo sa týka tých gastrolístkov, tak toto považujem za maximálne, maximálne demokratické, pretože občan má skutočne možnosť a právo sa rozhodnúť medzi výberom gastrolístkov alebo samotnou hotovosťou. Nemyslím si, že tá samotná hotovosť by sa nejakým spôsobom minula, že občan by nevedel regulovať tie finančné prostriedky. Ak sa chce ísť najesť, tak sa naje či už s hotovosťou, alebo s gastrolístkami. Čiže toto považujem naozaj za veľmi transparentné a ja si myslím, že občania nám dajú za pravdu a budú veľmi radi, že majú v demokratickej krajine možnosť výberu, a opakujem, či to bude, a je to len na občanovi, čiže na zamestnancovi.
Čo sa týka tých elektronických kariet, o ktorých ste sa tiež zmienili, to len, to len toľko, že ja do dnešného dňa stále evidujem z môjho okolia, že stále je s tým problém. Vy ste vraveli, že tie technické problémy už nie sú. Práve naopak, nie všetky reštaurácie, služby tieto karty akceptujú. Čiže len toľko.
No a ešte ste povedali v závere, že toto je dôvod, čo sa týka gastrolístkov alebo aj napríklad minimálnej mzdy, alebo 13. dôchodkov, že to je dôvod, že prečo ľudia idú do ulíc a práve manifestujú a dávajú nám dôvod, že toto nie je správne. Tak ja vám poviem, že toto určite nie je dôvod, lebo, opakujem, toto je demokratické. Ja to považujem za maximálne demokratické, že ľudia sa môžu rozhodnúť a majú na to právo. Ak ľudia idú do ulíc, tak to preto, pretože ich vyháňajú a podporujú aj poslanci z vášho klubu, a mnohí z nich nemajú ani rúška, čiže to je dosť pošpinenie doslova a do písmena. A vyháňajú ich okrem toho aj futbaloví chuligáni a dokonca aj zopár poslancov zo strany ĽSNS.
Čiže len toľko, ďakujem pekne, ale určite nie gastrolístky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vy ste, pán poslanec Tomáš, veľakrát použili vo svojom prejave slovo sociálny dialóg.
My si veľmi dobre pamätáme, ako prebiehal sociálny dialóg za vlády SMER-u. Odohrával sa veľmi priamo v Bonaparte medzi pánom Kočnerom, pánom Bašternákom, pánom Ficom a dokonca ten sociálny dialóg toho vášho sociálneho štátu ste posunuli, dokonca na medzinárodnú úroveň do Dubaja, kde sa... do sociálneho štátu pán Kaliňák s pánom Bödörom, a dokonca aj na Sicíliu, kde sa bavila pani Trošková s pánom Vadalom o podobe sociálneho štátu na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja zareagujem k tomu úvodu, pán Tomáš, a potom k tomu záveru. Takže povedali ste, že sa s ministrom ani na obedoch zadarmo a ani teraz nezhodnete. Tak sa obrátim na pána ministra, chcem vás povzbudiť, pán minister, a zablahoželať vám k tomu, že sa s tým, čo, alebo s tými, čo nivočili Slovensko ekonomicky aj morálne, nezhodnete. To je znak toho, že to robíte dobre.
No a ešte k tomu záveru. Keď tu vystúpi pán Erik Tomáš, tak stále sa bije do pŕs, my HLAS - sociálna demokracia, my HLAS toto nepodporíme, my HLAS. Pred chvíľou to tu bolo, Erik Tomáš sa priznal, že oklamal 65-tisíc svojich voličov, ktorí ho volili ako smeráka, a on sa potom na nich aj na svojho šéfa Fica vykašľal.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, skutočne musím povedať jednu vec. Keby ste to hovorili úprimne so záujmom naozaj pomôcť jednak odborovým organizáciám, jednak zamestnancom, tak by ste boli skutočne uveriteľný. Ja si pamätám obdobie spred desiatich rokov v minulosti nedávnej, kedy napríklad vás nezaujímalo, keď ste boli v strane SMER a keď ste vládli, to, že či vôbec v zdravotníckych zariadeniach majú zdravotnícki pracovníci v nočných smenách stravu. Viete, prečo sa zdravotníci alebo sestry, keď to takto nazvem, vôbec nezaujímali o problematiku zamrazenia stravných lístkov alebo vôbec stravných lístkov? Pretože v minulosti sa dialo to, že vôbec nemali nárok na túto stravu v tých nočných, pretože sa to obchádzalo. Obchádzalo to, jednak podnikatelia, hej, súkromný sektor, jednak samotný štát pod vaším vedením a bolo doslova nevymožiteľné.
Ak si pamätáte rok 2015, tak v roku 2015 v žilinskej nemocnici sestry podávali výpoveď, aby vých..., výdobytkom bolo to, že mali stravné lístky v noci. V 21. storočí. Tak mám také nejaké déja vu, alebo nechcem to povedať tak úplne ironicky, že či ste sa teraz v roku 2020 zobudili, a zrazu, keď ste v opozícii, tak máte tento obrovský problém. To sú fakty, poznámky a naozaj toto treba všetko vyriešiť. A je to v podstate na tých zamestnancov, ako sa rozhodnú, a ja vítam to, že je to vymožiteľné a naozaj že tie peniaze dostanú, kdežto v predchádzajúcom období to tak nebolo.
Ďakujem.