Milé kolegyne, milí kolegovia, téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom priestore. Azda i v kontexte vývoja spoločnosti súvisiaceho s pandémiou COVID - 19, keď mali tisíce rodičov možnosť vyskúšať si vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí, sa v praxi ukázali mnohé pozitíva či negatíva tejto výučby. Prítomné sú teda úsilia posilniť daný inštitút na jednej strane, na druhej strane sa však ozývajú aj...
Milé kolegyne, milí kolegovia, téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom priestore. Azda i v kontexte vývoja spoločnosti súvisiaceho s pandémiou COVID - 19, keď mali tisíce rodičov možnosť vyskúšať si vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí, sa v praxi ukázali mnohé pozitíva či negatíva tejto výučby. Prítomné sú teda úsilia posilniť daný inštitút na jednej strane, na druhej strane sa však ozývajú aj kritici uprednostňujúci učenie detí v sústave výchovnovzdelávacích inštitúcií.
V Slovenskej republike existuje možnosť domáceho vzdelávania od roku 2008. Zákon ho v § 23 nazýva individuálnym vzdelávaním, pričom jeho podrobnosti ustanovujú najmä § 24 a § 25. Aby sme mali čo najviac informácií, požiadali sme odbor Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o vypracovanie štúdie na tému domáceho vzdelávania v krajinách Európskej únie, v Amerike a Kanade. Z 29 skúmaných štátov je domáce vzdelávanie právne ukotvené až v 23 krajinách vrátane Slovenskej republiky. Legislatívne neukotvené je len v 6 krajinách, a to: v Bulharsku, Holandsku, Chorvátsku, Nemecku, Rumunsku a v Španielsku. Pri ostatných 23 štátoch, ktoré majú legislatívne zakotvenú právnu úpravu týkajúcu sa domáceho vzdelávania, sa inštitút rozhodol rozlišovať medzi konzervatívnym a liberálnym prístupom k aplikovaniu individuálneho vzdelávania.
V prípade prvej skupiny ide o štáty, ktoré majú domáce vzdelávanie vekovo, ročníkovo, či inak limitované, napr. špeciálnym povolením.
Za liberálne štát označili také, ktorých prístup k domácemu vzdelávaniu nie je obmedzený, a pripúšťa sa akákoľvek forma domáceho vzdelávania. Povinnosťou rodičov je len prihlásiť školopovinné dieťa do databáz o vzdelávaní v škole alebo v inej odbornej inštitúcii.
Do skupiny konzervatívnejších krajín zaradili 16 štátov, ako sú Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Švédsko, Taliansko a Amerika. Tieto štáty regulujú domáce vzdelávanie zväčša len u detí vo veku povinnej školskej dochádzky, buď iba v primárnom, alebo tiež v sekundárnom stupni vzdelávania.
Spomeniem Českú republiku, pretože práve tam je zapísaných zhruba 400 našich žiakov na druhom stupni, ktorí sú na domácom vzdelávaní. Od 1. septembra 2016 je individuálne vzdelávanie možné nielen na prvom, ale aj na druhom stupni základnej školy. V Českej republike neexistuje žiadna podpora zo strany štátu pre rodičov detí vzdelávaných doma. Výdaje spojené s individuálnym vzdelávaním hradí zákonný zástupca žiaka s výnimkou učebníc a základných školských potrieb, špeciálnych učebníc a špeciálnych didaktických a kompenzačných učebných pomôcok. Od poskytovateľov domáceho vzdelávania sa v tejto krajine vyžaduje, aby mali aspoň stredoškolské vzdelávanie s maturitnou skúškou, a pokiaľ sa jedná o žiaka druhého stupňa základnej školy, musí mať vysokoškolské vzdelanie. V roku 2019 bol počet žiakov vzdelávajúcich sa doma v Českej republike 2 100.
Aj v Spojených štátoch amerických, kde je téma domáceho vzdelávania široko diskutovaná, sú naši žiaci zapísaní, informáciu, v akom počte, nemáme. Školstvo je tu totiž štátnou a zároveň aj lokálnou záležitosťou. V rámci siedmich liberálnych krajín - Dánsko, Fínsko, Írsko, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo - nie je domáce vzdelávanie nijako vekovo ani ročníkovo obmedzené. Pripúšťa sa akákoľvek forma vzdelávania. V Dánsku, Fínsku, Írsku, Slovinsku ani v Spojenom kráľovstve sa na jeho aplikovanie v praxi nevyžaduje žiadne špeciálne povolenie autorít, ako je vláda a samospráva. Žiaci sú väčšinou povinní dokončiť povinnú školskú dochádzku a v rámci vzdelávania dosahovať vedomosti a zručnosti zodpovedajúce učebným osnovám. Rodičia dieťaťa by mali školopovinné dieťa registrovať v inštitúcii, ktorá vedie databázu o povinnom vzdelávaní a dohliada na plnenie vzdelávacích štandardov, alebo tieto inštitúcie aspoň informuje. Modelovým prípadom je v tom smere Írsko, kde je vzdelávanie v domácom prostredí chápané ako ústavné právo. Štát uznáva, že primárnym a prirodzeným učiteľom pre dieťa je rodina, a zaručuje rešpektovanie neodcudziteľného práva a povinnosti rodičov zabezpečiť podľa svojich možností náboženskú, morálnu, intelektuálnu, fyzickú a sociálnu výchovu detí. Takáto je teda prax v okolitých krajinách aj vo svete. Uviedla som, samozrejme, len časť z materiálov, ktoré máte všetci k dispozícii.
Poďme teda na Slovensko. Podľa štatistiky máme približne 600 žiakov prvého stupňa základnej školy v domácom vzdelávaní, teda s povoleným individuálnym vzdelávaním. Individuálne vzdelávanie je osobitný spôsob plnenia povinnej školskej dochádzky. Už som spomínala, podľa akého zákona a akých paragrafov. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, žiakovi prvého stupňa základnej školy, žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby, alebo je vo výkone trestu odňatia slobody. My túto možnosť otvárame aj na druhý stupeň základnej školy, pretože naši žiaci z druhého stupňa, už som spomínala, sú zapísaní buď v Čechách, alebo v Amerike.
Ak rodič žiada o individuálne vzdelávanie z iných ako zdravotných dôvodov, musí sám zabezpečiť pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore učiteľstvo prvého stupňa základnej školy. Pre druhý stupeň bude musieť zabezpečiť pedagóga s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore učiteľstvo príslušného stupňa základnej školy. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy, do ktorej bol žiak prijatý. Rodič v spolupráci s pedagógom a kmeňovou školou vypracuje individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa zákona. Popíšu priestorové a materiálno-technické zabezpečenie a podmienky na ochranu zdravia individuálne vzdelávaného žiaka.
Osoba, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, dodáva doklady o splnení kvalifikačných predpokladov. Ďalej sa uvádza zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú používané pri vzdelávaní. Domškoláci majú možnosť zúčastňovať sa na akciách školy, zapájajú sa do predmetových súťaží, olympiád a iné. Žiak vykoná, vykonáva z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok komisionálne skúšky, na základe výsledkov mu potom škola vydá vysvedčenie.
Niekoľkoročná pedagogická prax ukazuje, že individuálne vzdelávanie na druhom stupni je spôsobilé naplniť ciele štátneho vzdelávacieho programu pre sekundárne vzdelávanie, rovnako ako individuálne vzdelávanie na prvom stupni napĺňa ciele štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie. Známe sú aj oficiálne štatistické zisťovania z iných krajín. Národný ústav pre výskum domáceho vzdelávania v Spojených štátoch amerických zverejnil 15. januára 2021 informáciu, že zvýšený záujem o domáce vzdelávanie nie je iba regionálnou, ale aj globálnou záležitosťou. Výskum tiež uvádza, že 78 % recenzovaných štúdií o akademických výsledkoch ukazuje, že študenti domácej školy dosahujú štatisticky významne lepšie výsledky ako tí na inštitucionálnych školách. Rovnako 87 % recenzovaných štúdií o sociálnom, emočnom a psychologickom vývoji hovorí v prospech lepších výsledkov v porovnaní s inštitucionalizovaným vzdelávaním. V októbri občianske združenie Domáce vzdelávanie na Slovensku uskutočnilo prieskum Situácie domácich školákov na Slovensku. Úlohou prieskumu bolo zistiť, ako prospievajú títo aktuálni domáci školáci, ako sa socializujú, ako sa dokážu adaptovať na prostredie v kolektíve a na školské prostredie a v akej situácii sú rodiny vzdelávajúce svoje deti doma.
Prieskum bol vykonaný formou štyroch dotazníkov. Dva dotazníky sa týkali aktuálnych domácich školákov. Jeden z nich vypĺňali rodičia a druhý pedagógovia, ktorí s takýmito deťmi prichádzajú do kontaktu v kmeňovej škole alebo na voľnočasových aktivitách. Druhá dvojica dotazníkov bola adresovaná rodičom, ktorých deti boli v minulosti vzdelávané doma, ale už sú na dennej forme štúdia, a ich pedagógovia. Bolo vyzbieraných spolu 185 odpovedí, konkrétne od rodičov 103 a od pedagógov 82. Bola získaná vzorka 153 detí, čo predstavuje asi štvrtinu domácich školákov na Slovensku. Až 56,8 % rodín žijúcich v mestách vzdeláva svoje deti doma, nasleduje vidiek 40,5 % a len 2,7 % rodín žijúcich na samote využíva možnosť domáceho vzdelávania.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že najviac detí na domácom vzdelávaní je v Bratislavskom kraji 40,5 %. Nasleduje Trnavský kraj 14,9, Banskobystrický kraj 13,5 a, naopak, najmenej rodím domškolákov nájdeme v Košickom kraji a sú to len 4 %. Ak sa podľa prieskumu pozrieme na vzdelanie rodičov, 91,9 % má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, 8,1 % stredoškolské a len 1,4 % má najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné.
Častokrát pri individuálnom vzdelávaní dochádza k domnienkam, že takúto formu k vzdelávaniu využívajú najmä rodiny s viac deťmi. Vykonaný prieskum ukazuje, že 34,4 % rodín s troma deťmi v domácnosti má dieťa na domácom vzdelávaní, 28,4 % rodín s dvoma deťmi a 14,9 % so štyrmi deťmi v domácnosti, pričom najčastejšie sa vzdeláva doma práve jedno dieťa v rodine, a to je 48,6 %.
Čo sa týka miesta vzdelávania detí, najčastejšie, až 78,6 % sa vzdeláva doma, 10,3 sa vzdeláva doma plus vo vzdelávacej skupine, teda komunitnej škole.
Rodičia v prieskume uviedli, že za výhody domáceho vzdelávania považujú slobodu v organizácii vzdelávania, viac spoločného času, ale aj viac voľného času pre dieťa, či lepšie ukotvenie hodnôt. Ako nevýhody dennej školskej dochádzky z pohľadu rodičov detí z domáceho vzdelávania uviedli málo času na rozvoj záujmov, množstvo domácich úloh či málo spoločného času s rodinou.
Rodičia v dotazníkoch uviedli, že najčastejšie používané nasledovné vyučovacie metódy v domácom vzdelávaní sú Hejného metóda, Montessori a vzdelávanie klasickým štýlom. Ako hlavný zdroj učebníc a učebných materiálov uviedli 41 % vlastný nákup a výroba, 21,6 % poskytuje kmeňová škola a 20,3 % iné. Najviac detí, 26,2 % je zapísaných v treťom ročníku, nasleduje prvý ročník, kde je 24,6 %, štvrtý ročník, kde je 13,5 % žiakov alebo detí, a nakoniec v druhom ročníku je 9,5 %.
Pedagógovia uviedli, že 42,9 % vníma pozitívny rozdiel medzi deťmi vzdelávanými doma a dennými žiakmi v škole. 41,3 % uviedlo, že nevníma medzi týmito deťmi žiaden rozdiel. Pedagógovia považujú za výhody domáceho vzdelávania viac času na záľuby a tvorivosť, viac priestoru na budovanie vzťahov, ale aj možnosť intenzívne sa venovať dieťaťu. Naopak, medzi nevýhody uviedli nedostatok kontaktu s rovesníkmi, nedostatočná socializácia, ale aj nedostatočné vedenie k zodpovednosti.
Ak dovolíte, prečítala by som vám teraz zopár otázok a následných odpovedí z tohto dotazníka.
Otázka znie: „Vnímate nejaký rozdiel medzi žiakmi, ktorí sú vzdelávaní doma, a žiakmi, ktorí navštevujú školu denne?“
„Áno, pozitívny. Žiaci vzdelávaní doma majú omnoho viac informácií z oblasti, ktorá ich zaujíma. Ich vedomosti prekračujú ciele školského vzdelávacieho programu v konkrétnom ročníku. Dokážu bez problémov argumentovať, slobodne diskutujú o probléme, vedia prezentovať svoje závery. Takmer každé, s ktorým som sa stretla, sebaisto pozná oblasť, v ktorej je dobrý a v ktorej by sa chcel ďalej rozvíjať. Takto odpovedal riaditeľ školy, ktorý zastrešuje žiakov v domácom vzdelávaní.“
Druhá odpoveď: „Áno, niektorí žiaci sú viac samostatní, majú väčší rozhľad, vedia aj informácie, ktoré nie sú súčasťou obsahu vzdelávania. Niektorí sú zase pomalší a potrebujú viac času na vypracovanie úloh.“ Takto odpovedal triedny učiteľ základnej školy, ktorý skúša žiakov v domácom vzdelávaní. Ale takýchto žiakov s rýchlejším či pomalším tempom máme aj na základných školách.
Ďalšia otázka bola: „Napíšte svoj názor na domáce vzdelávanie.“
„Domáce vzdelávanie vnímam ako výbornú cestu vzdelávania. Vedie žiakov k samostatnosti, zodpovednosti a pracovitosti, ktoré mnohým dnešným mladým ľuďom chýbajú. Žiaci tak od ranného veku vedia prebrať zodpovednosť za svoje činy a výsledky. Rastú z nich angažovaní, kreatívni a zodpovední mladí ľudia. Priala by som si, aby sa metódy a prvky domáceho vzdelávania aspoň do určitej miery uplatňovali aj v štátnych školách, aby študenti neboli nútení len memorovať poznatky, ale aby mohli slobodne rozvíjať svoje talenty a rásť, aby mali možnosť výberu a nebáli sa vyjadriť svoj názor. Uvítala by som, aby učitelia boli viac pomocníkmi a pozitívnymi vzormi ako autoritami.“ Toto bola odpoveď učiteľky strednej školy, ktorá pracuje so žiakom, ktorý bol v minulosti vzdelávaný doma.
Vzdelanosť a vzdelanie je spoločným dobrom a zároveň cieľom, ku ktorému má smerovať výchova a vzdelávanie. Druhým aspektom spoločného dobra je to, že rodičia majú v tomto procese výsostné postavenie. Rodič je prvým a hlavným vychovávateľom svojich detí, kde spadá aj právo na vlastné vzdelávanie svojich detí. Zároveň, ak sa tak rozhodne, tak môže túto kompetenciu odovzdať štátu, ale nemal by do toho byť inštitucionálne nútený. Je na dôkladné zváženie, či bude umožnené individuálne vzdelávanie aj na druhom stupni za prijateľných podmienok. Nemusíme sa obávať, že zrazu nastane masový odliv žiakov z inštitucionalizovaných škôl. Je to vidieť aj na tom, ako mnohí rodičia v súčasnej dobe volajú po ukončení dištančného vzdelávania. Nie je veľa tých, ktorí môžu a chcú deti vzdelávať sami. Na druhej strane, ak budú nastavené zložité podmienky pre domáce vzdelávanie na druhom stupni, nedáme príležitosť tým, ktorí sa rozhodnú prevziať túto zodpovednosť na seba. Nevytvoríme podmienky pre deti talentované, tie, ktoré reprezentujú našu krajinu v nejakom športe, zdravotne znevýhodnené deti, ale aj ďalšie, ktoré nejakým spôsobom môžu profitovať z takejto formy vzdelávania. V neposlednej miere sa nastavením zložitých podmienok pre domáce vzdelávanie na druhom stupni či jeho obmedzením výrazne postavíme proti právu na rovnosť príležitostí pre každého občana nášho štátu, čo je cieľ, o ktorý by sme sa, naopak, mali usilovať.
Na záver uvádzam niekoľko príkladov významných osobností, ktoré boli vzdelávané doma: Abraham Lincoln, Mária Šarapovová, Albert Einstein, Alexander Graham Bell, Ester Ledecká - česká snoubordistka a zjazdárka, jej rodičia patria u našich susedov v tejto oblasti medzi priekopníkov a doteraz na domáce vzdelávanie nedajú dopustiť. A dokonca medzi nami je aj pani poslankyňa, ktorá je domškoláčkou a bola doma vzdelávaná, je to pani Janka Žitňanská, takže môžete si na základe jej urobiť obraz, ako takto, ako doma vzdelávané deti môžu dopadnúť - až v parlamente. (Povedané so smiechom.)
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, ja vám ďakujem za vašu pozornosť. Verím, že tento návrh podporíte, a my sme otvorení k diskusii.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
