Videokanál klubu

Pán podpredseda, každý štát má svoju vlastnú právnu úpravu týkajúcu sa trvalého, prechodného alebo inak tolerovaného pobytu a všade sa to volá inak. Čiže my nemôžme obsiahnuť všetky možné názvy, aké daný štát umožňuje alebo týmto tolerovaným pobytom dáva, čiže preto tam je takáto, takáto formulácia.
Ale dovolím si zareagovať ešte na poslednú vec a to je to, že vy ste museli reagovať. Vy ste na to reagovať nemuseli, rovnako ako na to nereagovalo Rumunsko ani Srbsko, a postavili sa k tomu, k svojim občanom úplne normálne ako k rovnocenným občanom svojich, svojich krajín a dodnes s tým nemajú absolútne žiadne, žiadne problémy.
A vychádza to z toho, že ste možno ešte, teraz nemyslím konkrétne na vás, ale na stranu SMER a vašich vtedajších koaličných partnerov, nepochopili jednu vec, že my sme v prvom rade Maďari, ktorí žijeme na Slovensku. Sme rovnakí Maďari, ako tí, ktorí žijú v Maďarsku, akurát že sme občanmi Slovenskej republiky.
A toto, čo vy nazývate rozdávaním štátneho občianstva, a z viacerých, dokonca aj koaličných politikov sa ozývajú aj takéto hlasy, že je to, alebo prirovnanie k Rusku alebo k východnej Ukrajine je absolútne scestné. Veď už sme obidvaja, obidva štáty sú v NATO, sú v Európskej únii, majú vynikajúce vzťahy, čo tu tiež zaznelo. Čiže takéto obavy sú skutočne irelevantné a ja si myslím, že sa jedná vyslovene a výlučne len o politiku a nič iné.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo. Toto ani nebude asi ani vystúpenie v rozprave v tom pravom slova zmysle, ale skôr jedna otázka na pána podpredsedu Blanára, ktorá vystala z jeho, z jeho vystúpenia a následnej reakcie na faktickú poznámku. Tak som využil príležitosť sa prihlásiť, aby som mu túto otázku položil.
Ešte pred tým však musím zdôrazniť to, čo som nepovedal v pôvodnej rozprave, že nič také ako európske štandardy pri udeľovaní štátneho občianstva neexistuje, pretože aj Európsky dohovor o štátnom občianstve hovorí o tom, že každá jedna krajina si tie svoje podmienky určuje sama nezávisle od, od iných štátov. Takže toto máme vyvrátené.
A teraz by som sa vrátil späť k otázke. Pán podpredseda, vy ste kritizovali navrhnutý text tejto novely v zmysle, že vrátiť štátne občianstvo možno občanovi, ktorý predloží potvrdenie o trvalom pobyte, tolerovanom pobyte alebo inom pobyte, a vy sa obávate toho, že sa to bude zneužívať. A dávali ste to do, do kon..., do kontextu s tými občanmi, ktorí prijali maďarské štátne občianstvo, tých je dokopy 134. Sú to vo veľkej väčšine prípadov ľudia, najmä ženy, ktorí sa tam, ktoré sa tam vydali, prípadne tam ostali trvalo žiť.
Ja sa vás pýtam, považujete vy týchto 134 ľudí za bezpečnostné riziko pre Slovensko, že sa im obávate už aj takúto mini novelu podporiť? Toto je moja otázka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No je tu aj tá otázka celkovo a padla tu aj zo strany niektorých poslancov a Ondrej Dostál o tom hovoril síce nie tak priamo, ale vo svojom príspevku to tiež spomenul, že či je takto nastavený zákon dobrý, či by sa mal prijímať teraz, nemal by sa prijímať teraz. No tento zákon sa už diskutuje niekoľko mesiacov. Podľa mojich informácií on v princípe bol na jeseň hotový a odvtedy sa o ňom diskutuje, len nie v parlamente. A viaceré strany terajšej vládnej koalície aj sľúbili voličom, že takýto zákon prijmú, čiže majú na to mandát a o tomto by tá diskusia nemala byť, že či vôbec teraz.
No teraz, lebo v priebehu týchto štyroch rokov, čo najskôr, pretože keď idete niekde do zahraničia a spýtate sa Slovákov v zahraničí, že aké sú ich dve najväčšie požiadavky, tak jedna je elektronické voľby zo zahraničia a druhá je zrušenie zákazu dvojitého občianstva bez obmedzení. Ako drvivá väčšina vám povie toto. Nemá žiadne väčšie priority, ako sú tieto dve. Čiže o čom by chceli niektorí diskutovať a odkladať to o rok, o dva? Už dávno to malo byť prijaté. A súhlasím s tým, čo aj pán poslanec Dostál hovoril, s tým odôvodením, nebudem to opakovať, len pozastavím sa chvíľu pri tej časti, ktorá súvisí so slovenskou diplomaciou, a prečo som, prečo som to spomínal, pretože jeden z mojich predrečníkov, myslím, že to bol pán podpredseda, hovoril, že malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. A preto som ja sa pýtal a naozaj je to otázka teda namieste, ak toto by mala byť tá cesta, že čo urobila tá slovenská diplomacia za posledných 10-11 rokov. A povedzme si úprimne, že čo urobila aj za ten posledný rok, lebo to, že prečo je to teraz v takom znení, v akom je, súvisí aj s tým, čo nám hovorila slovenská diplomacia teraz už za tejto novej vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy vychádzate z určitého predpokladu, ktorý sa snažíte nám vsugerovať, že by sme ho mali prijať všetci, a to nie je pravda.
Vy ste si sami vyhodnotili, že maďarský zákon je pre nás zlý? Lebo aj tom by... asi od toho by sme sa mali, od toho by sme sa mali odpichnúť, to by sme mali najprv začať preberať, či je naozaj zlý a prečo a či je tak zlý, že my by sme sa mali vôbec s tým zaoberať, lebo to je základná otázka. Nie postaviť to hneď na začiatku tak, že nám chcete vsugerovať, že vy ste tu záchrancovia, nie, my musíme naprávať po vás to, čo vy ste spôsobili.
A ak tuná hovorí niekto možno trošičku tak prísnejšie, akože sa vás to nejak dotklo, že, že sme trestali tých Slovákov zahranično... my sme ich svojím spôsobom potrestali, lebo neplatí to, čo tuná myslím tuná myslím pán Kočiš alebo niekto iný spomínal, že oni sa sami rozhodovali, že prídu. Tam je ix dôvodov, kedy vy sa nerozhodujete sami, keď máte určitú udalosť, napríklad spomenú s manželstvom alebo s narodením, osvojením, alebo keď jednoducho iný, ako tu pán Blaha presne povedal, keď iný štát spája tie podmienky s tým, že musíte sa vzdať jedného občianstva, a zákon slovenský vám neumožňuje si ponechať tiež dve. Takže to vôbec nebolo dobrovoľné v mnohých prípadoch. A to je jedno nakoniec, či to bolo tritisíc, päťtisíc alebo..., tie štatistiky sa rôznia, ale dôležité je, že stačí, že jeden o to prišiel takýmto nespravodlivým spôsobom, a to chceme napraviť.
A ak vyhláška, viete, to, no tuná vyhláška bola výsledkom rozporov medzi pánom Lajčákom a pánom Kaliňákom, a preto bola vyhláška. Mnoho ľudí bolo vydaných na milosť prostredníctvom žiadostí ministra, či dostane, nedostane. Tento zákon je minimálne posun v tom, že hovorí kedy. A to, že to nehovorí možno ideálne, o tom sa budeme baviť v druhom čítaní.
Ale rozprávame sa aj o to, čo robil Lajčák za posledné roky keď bol ministrom zahraničia. Čo vyjednal s Maďarmi pán Lajčák? Veľké nič.

Pán podpredseda, takúto schizofréniu som už v tejto sále nepočul veľmi dávno. Vy tvrdíte, že pán minister Mikulec alebo nejaký iný člen vlády má sa zasadit, zasadiť za to, aby Maďarsko zmenilo svoj zákon o štátnom občianstve, a na druhej strane hovoríte, že maďarský zákon o štátnom občianstve zasahuje do slovenských záležitostí.
Tak keď toto nie je schizofrénia, tak potom už neviem, čo je. Že keď to urobí akože Maďarsko, lebo to nerobí, lebo maďarský zákon platí v Maďarsku, nie na Slovensku, tak vtedy je v poriadku, ale keď toto isté robí Slovensko, tak toto už v poriadku nie je. Tak mi to, prosím vás, vysvetlite, ako ste toto mysleli, lebo toto podľa mňa nepochopil nikto, kto v tejto sále sedel.
Druhá vec, všetky argumenty, na základe ktorých ste tento blbý zákon prijali, som vám vyvrátil v mojej rozprave, ktorú ste vy ani nepočúvali, takže nemáte argument na to, že akým spôsobom exteritoriálne zasahuje Maďarsko do záujmov Slovenskej republiky, pretože všetky tieto veci, na základe ktorých ste to prijali, sú vyvrátené viacnásobne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcela by som reagovať na faktické poznámky a poďakovať sa za všetky vstupy, ktoré ste povedali. Sme vlastne v prvom čítaní a verím, že v ďalšej debate určite tento zákon vylepšíme. To, že som spomenula, že sa takéto zákony a takéto dôležité zákony v minulosti na základe nejakých, ja neviem, hrozieb robili v skrátenom legislatívnom konaní, bola pravda a chcela som poukázať, že tak ako kolegovia nás obviňujú, že v čase pandémie, keď skutočne je potrebné prijať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, tak oni dokázali takýto dôležitý zákon schváliť za 5 hodín v jeden deň.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Som rád, pani poslankyňa, že ste sa vrátili do minulosti, keď v tejto sále bolo, bol prijímaný zákon, ktorý máme konečne možnosť napraviť, a to spôsobom, ktorý je až neuveriteľný, že skrátené legislatívne konanie počas jedného dňa. A tu nám naši opoziční kolegovia niektorí idú vytýkať rôzne skrátené legislatívne konania v pandémii. Tak skutočne, že toto je jeden ukážkový príklad, akým spôsobom tu oni vládli počas minulých rokov, pokiaľ išlo o čistotu legislatívneho procesu.
Veľa tu už bolo povedané, či už to spomínal pán poslanec Dostál, alebo pán poslanec Gyimesi, a treba jasne uviesť, že požiadavka na zrušenie zákazu dvojitého občianstva, ale bez akýchkoľvek obmedzení patrí k jednému z dvoch zásadných, patrí jednej z dvoch zásadných požiadaviek, ktoré, ktoré vyslovujú naši krajania žijúci v zahraničí.
Tento zákon je krokom vpred, je posunom vpred, ale ako povedala pani poslankyňa Pleštinská, stále sú tu, stále je tu priestor na vylepšenie tohto zákona a veľmi rád aj ja sa pridám k tým poslancom, ktorí tento zákon vylepšiť chcú, pretože si myslím, že ešte je čo vylepšiť, ideálne, ak by sme zákaz dvojitého občianstva zrušili bez akýchkoľvek obmedzení, len to by musela podľa všetkého aj slovenská diplomacia urobiť viac ako nič, pretože doteraz v tejto veci s Maďarskom nič nevyjednala, aj preto sme v tom stave, v akom sme, a zákon znie, ako znie.
Takže treba sa spýtať aj ich, aj Úradu pre Slovákov v zahraničí, prečo tiež neurobili nič pre zlepšenie.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, po sprísnení zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pred desiatimi rokmi mnohí ľudia v období od 17. júla 2010 do 30. júna 2021 prišli o slovenské občianstvo. Cítili to ako veľkú krivdu, ktorú sme sa v súlade s programovým vyhlásením vlády na základe tohto vládneho návrhu zákona ako reakciu na veľké množstvo podnetov a žiadostí, prosieb týchto ľudí, rozhodli napraviť.
Určite ešte môžeme diskutovať o vylepšení a precizovaní tohto zákona. Táto požiadavka a prosba vychádza hlavne po brexite, odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a dennodenne dostávam veľa podnetov od ľudí, ktorí tam žijú. Citujem: „Je to reálne, aby sa ešte tohto roku zmenil zákon o dvojitom občianstve? Chcela by som čím skôr dať žiadosť o britské, ale kvôli tomuto zákonu sa nedá, nechcem prísť o slovenské občianstvo, samozrejme. Ako to vidíte? Budú nejaké rokovania v najbližších mesiacoch? Viem, že teraz je COVID, ale mohlo by sa to začať riešiť. Poliaci môžu mať dvojité občianstvo, myslím, že aj Česi, len u nás je to tak, ako je, už 10 alebo 11 rokov.“
Môžem dať odpoveď našim občanom, že tento čas konečne prišiel, dnes je to správa, na ktorú čakali 11 rokov. Zákon sa dnešným dňom dostáva na parlamentnú pôdu a verím, že spoločnými silami dokážeme vytvoriť taký zákon, aby nikto nemusel stratiť občianstvo, slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Zákon o štátnom občianstve z roku 2010 obmedzil podmienky naturalizácie a zaviedol nový spôsob straty občianstva aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe vysloveného prejavu vôle. Spoluobčanov maďarskej menšiny vykresľoval ako bezpečnostnú hrozbu a chcel ich trestať za to, že chcú mať dvojité občianstvo. Občania na zmiešanom území žijú v pokoji a spokojnosti, ale politici potrebovali vždy vyrobiť nejaký problém. Z dôvodu závažnosti problému a bezpečnostných hrozieb, ktoré pramenili z potencionálneho hromadného udeľovania maďarského občianstva občanom Slovenskej republiky, navrhol vtedajší premiér Robert Fico rokovať o novele v skrátenom legislatívnom konaní. Celý legislatívny proces trval iba jeden deň. Vláda predložila návrh zákona do parlamentu 26. mája 2010 o 11.25 hod. a nový zákon bol prijatý v ten istý deň o 16.47 hod. 90 hlasmi zo 115 prítomných poslancov.
Podľa štatistických údajov tým prišlo o slovenské občianstvo do septembra 2020 až 3 470 ľudí. Najčastejšie však k strate slovenského občianstva došlo v dôsledku prijatia českého občianstva: 817 ľudí, nasledovalo prijatie nemeckého: 798, rakúskeho: 529, britského: 378, amerického: 178, maďarského: 132 a prijatie občianstva ďalších 25 krajín.
Z praxe teda vyplýva, že účinky tejto novely pocítili všetci občania pri získaní cudzieho štátneho občianstva na základe prejavu vlastnej vôle rovnako. V rámci krajín Európskej únie je len estónska legislatíva reštriktívnejšia ako slovenský zákon o občianstve, ktorý uznáva nadobudnutie druhého občianstva narodením alebo manželstvom. Do kategórie krajín, kde je nadobudnutie druhého občianstva výrazne obmedzené alebo úplne nemožné, patria len štyri krajiny Európskej únie a to je Litva, Rakúsko, Estónsko a Slovensko.
Na druhej strane sú najbenevolentnejšími krajinami pri udeľovaní občianstva Cyprus, Česká republika, Írsko, Maďarsko a Rumunsko, ktoré okrem všeobecných podmienok nestanovujú konkrétnejšie prísne pravidlá pri nadobudnutí druhého občianstva jednak vlastnými občanmi, a tiež cudzincami.
Tento zákon prináša mnoho zjednodušení, je to dobrá správa aj pre zahraničných Slovákov a ja verím, že sa vrátime pred rok 2010 a nikto nestratí slovenské občianstvo proti vlastnej vôli.
Ďakujem pekne.

Na to, aby som vám plne zodpovedal na vaše otázky, mi dvojminútová faktická poznámka stačiť nebude a len tak v rýchlosti by som chcel povedať to, o čo opieram svoj názor. A to je to, že napríklad na Maďarov žijúcich na Slovensku, ale aj na Nemcov sa stále pozerá ako na vojnových zločinov, a to napríklad na základe zák... alebo nariadenia vlády Slovenskej rep... nariadenia Slovenskej národnej rady 104/1945 s názvom o konfiškácii, urýchlenej konfiškácii a rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov slovenského národa. Tento zákon je ešte stále v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky a ešte v roku 2020 sa súdy Slovenskej republiky pri konfiškácii majetkov rôznych občanov odvolávali na tento zákona, to je po prvé.
Po druhé v preambule Ústavy Slovenskej republiky je uvedené, že my národ slovenský spoločne s príslušníkmi národnostných menšín, čo automaticky vytvára druhú kategóriu. Pozrite si územnosprávne členenie Slovenska, akékoľvek, či sa jedná o okresy, alebo o kraje, veď všetky boli vytvorené tak, aby na južnom Slovensku neboli okresy vytvorené tak, aby bola tam väčšina týchto Maďarov napríklad. Veď toto sú mečiarovské okresy, platia dodnes, na južnom Slovensku sú okresy, keď si pozriete mapu, nakreslené zo severu na výcho... na juh, a pričom v strede Slovenska alebo na, na severe Slovenska sú orientované z východu na západ.
Územnosprávne členenie, pokiaľ ide o VÚC-ky, veď si pozrite, aké kraje sa nakreslili, za všetky si zoberte Trnavský kraj, len aby tam Maďari neboli, neboli vo väčšine. Pozrite si tento zákon o štátnom občianstve. Bol prijatý len vyslovene proti Maďarom. A takto by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dlhodobo tvrdím, že Maďari na Slovensku sú občanmi druhej kategórie. A novela zákona o štátnom občianstve z roku 2010 je toho plným dôkazom. A na tejto téze nemení nič ani predložená novela zákona o štátnom občianstve, o ktorej sa práve rozprávame.
Kolega Dostál veľmi vyčerpávajúco hovoril o histórii, ako sme dospeli až sem, do tohto štádia, tak dovoľte mi, aby som vám predložil aj jeden iný pohľad, pohľad Maďara žijúceho na Slovensku, ktorý cíti historické, etnické, kultúrne, jazykové a rodinné väzby s Maďarskom, napriek tomu je lojálnym štátnym občanom Slovenskej republiky a na tom nechce zmeniť nič a naďalej chce ostať na Slovensku.
Musím podotknúť, že keď sa kritizuje maďarský zákon o štátnom občianstve, tak ten je na 80 % prekopírovaný od slova do slova zákon slovenský, čiže bývalý slovenský zákon o štátnom občianstve, ktorý platil do roku 2005 a na základe ktorého Slovenská republika svojim zahraničným Slovákom rozdávala na tomto istom princípe svoje štátne občianstvo. Zmenilo sa to prvýkrát až potom, keď v Maďarsku bolo referendum o tomto občianstve, ktoré bolo neúspešné, a definitívne sa zmenilo v roku 2010 len kvôli tomu, aby slovenskí Maďari nemohli prijímať občianstvo Maďarska z dôvodov, ktoré vám opísal už pán kolega Dostál.
To, že to bolo namierené proti Maďarom a že sa to minulo účinku, bolo už tiež spomenuté, z 3 500 ľudí 134 bolo Maďarov, čo sa, samozrejme, nedá porovnávať s tými, ktorí prišli o štátne občianstvo v dôsledku prijatia štátneho občianstva Českej republiky, Nemecka, Rakúska a tak ďalej.
Hlavnými argumentami na prijatie tejto novely, resp. novely z roku 2010 boli vlastne štyri. A to, aby maďarské politické strany nemohli robiť kampaň na území Slovenskej republiky počas ich parlamentných alebo iných volieb. Tento hoax sa, chvalabohu, už 11 rokov podarilo vyvrátiť ničím iným, len praxou, nikdy žiadna politická strana na Slovensku, myslím teda zahraničná politická strana, žiadnu kampaň neviedla, a keby ju viesť chcela, tak by ju s kľudným svedomím viesť mohla, pretože v Európskej únii tie bilbordy môžte vešať, kde chcete, mítingy robiť môžte, kde chcete, televízia a jej vysielanie nie je limitovaná hranicami, čiže tú kampaň si môžte viesť, akokoľvek chcete, no nedeje sa tak.
Ďalším argumentom bol ten, že si chce vytvárať Maďarsko svojich voličov. Ja vám z praxe môžem povedať to, že občanov Slovenskej republiky, ktorí by si chceli prijať maďarské štátne občianstvo, ani zďaleka nie je toľko, koľko predpokladali tí, ktorí argumentovali týmto argumentom, pretože to určite nebude v húfoch alebo nebolo by to v húfoch, neboli by tí, nebolo by tých občanov státisíce, niekoľko tisíc, maximálne 20-tísíc, to je môj súkromný odhad, ktorý, samozrejme, nie je podložený žiadnym empirickým výskumom.
Ďalším argumentom proti tomu, aby sme odoberali občianstvo Slovenskej republiky komukoľvek proti jeho vôli, je aj to, že ak si občan Slovenskej republiky prijme občianstvo cudzieho štátu, dajme tomu Maďarska, tak sa to Slovenská republika nedozvie. A ja neviem, či Slovenská republika nemá záujem na tom, aby vedela, koľko takýchto občanov má, pretože ak by sme túto novelu, ktorá je dnes na stole, schválili tak, že by sme vrátili stav spred rok 2010, tak Slovenská republika bez akýchkoľvek problémom bude mať prehľad o tom, že koľko takýchto občanov na jej území žije.
Pokiaľ ide o samotnú novelu, ktorá je predložená, a dnes o nej jednáme, tak ja si osobne myslím, že taká Kaliňákova novela alebo nariadenie vlády bolo pri získ... spätnom získavaní už raz strateného občianstva jednoduchšie a my týmto zákonom tieto podmienky len sprísňujeme úplne zbytočne 5-ročným pobytom, ktorý treba dokladovať, pričom táto Kaliňákova, Kaliňákove nariadenie bolo oveľa jednoduchšie. Teraz nerozumiem, prečo ideme týmto spôsobom.
My sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali, resp. chceli zaviazať, aby sme pretavili programové, pardon, vládn... politické programy strán Sloboda a Solidarita, ale aj Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí pred voľbami unisono tvrdili, že treba vrátiť, navrátiť stav spred roku 2010. S tým išiel poslanecký klub hnutia OĽANO do, do, na koaličnú radu a s týmto sme argumentovali, že toto je riešenie, ktoré ponúkame našim občanom.
Zároveň sme sa zaviazali aj tým, že občanom slovenským, resp. slovenským občanom žijúcim v zahraničí, že zahraničným Slovákom takýto spôsobom zjednodušíme prístup k slovenskému občianstvu, ale už do programového vyhlásenia vlády sa z dôvodov, ktoré som už spomenul viackrát, a už viackrát sa k tomu nemienim vracať, dostalo sa to tak, ako sa to dostalo, dostalo teraz.
Motiváciou tohto, tohto celého je neopodstatnený strach z Maďarov žijúcich na Slovensku. A nepomáhajú tomu ani príklady dobrej praxe, napríklad z Rumunska alebo zo Srbska, donedávna aj z Ukrajiny, tieto všetky štáty umožňovali svoji občanom, ktorí mali takéto historické, citové, kultúrne a jazykové väzby na Maďarsko, prijímať štátne občianstvo Maďarska, nestrácať to ich. A všetky tieto argumenty, ktoré, ktoré v slovenskom mediálnom priestore lietajú ako argumenty, prečo to chceme zakázať, tam prítomné neboli. Nie sú a garantujem vám, že ani nebudú.
Chcem vás preto požiadať, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby sme sa zamysleli nad tým, či po 11 rokoch fungovania v tomto princípe, na ktorom fungujem teraz, pokiaľ ide o zákon o štátnom občianstve, či by už nebol čas sa tohto neopodstatneného strachu zbaviť a či by nebolo opodstatnené umožniť slovenským občanom, ktorí si chcú vziať štátne občianstvo iného štátu, pritom ostať žiť na Slovensku, nestratiť občianstvo slovenské, pretože nič sa k Slovenskej republike ani jej zvrchovanosti nestane.
Ďakujem pekne.