Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som jedným zo spolupredkladateľov tohto návrhu zákona, dovoľte mi pár slov uviesť k jeho obsahu.
Ja nadviažem na to, čo hovoril hlavný predkladateľ, predseda hospodárskeho výboru pán poslanec Kremský, že tento návrh zákona je naplnením istej časti programového vyhlásenia vlády. Tých ustanovení a tých cieľov v programovom vyhlásení vlády v oblasti energetiky je viacero, vytvorenie tých...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keďže som jedným zo spolupredkladateľov tohto návrhu zákona, dovoľte mi pár slov uviesť k jeho obsahu.
Ja nadviažem na to, čo hovoril hlavný predkladateľ, predseda hospodárskeho výboru pán poslanec Kremský, že tento návrh zákona je naplnením istej časti programového vyhlásenia vlády. Tých ustanovení a tých cieľov v programovom vyhlásení vlády v oblasti energetiky je viacero, vytvorenie tých férových podmienok, korektných cenových podmienok je jedným z nich, z tých cieľov.
Myslím, že všetci máme záujem, aby ľudia na Slovensku platili za energie aj za teplo primerané ceny, na tom sa asi zhodneme všetci. Možno sa nezhodneme na tom, že akým spôsobom sa dopracovať k tým primeraným cenám.
My sme v tomto návrhu zákona zvolili dva spôsoby, ako sa vieme dostať k primeranej cene. Prvý okruh, ktorý riešime, je zákaz tzv. reťazenia cien. V princípe to spočíva v tom, že ak viacero podnikateľov vlastní tepelnú infraštruktúru od jej začiatku až ku konečnému spotrebiteľovi, tak v praxi často dochádza k tomu, že si nabaľujú ceny prostredníctvom obchodných marží. To by za normálnych okolností v takých krajinách, kde je to primerané, asi nespôsobovalo žiadne problémy, ale na Slovensku chcú niektorí podnikatelia zbohatnúť zo dňa na deň a tie marže si neúmerne naťahujú a navyšujú. Ide v podstate o prípady, kedy nejde o jednu osobu, ktorá vlastní aj primár, aj sekundár, prípadne terciár, až kým sa to nedostane do bytového domu alebo do rodinného domu, či do iného obydlia, ale je ich viac. A tento návrh zákona vytvára predpoklady pre to, aby sa zabránilo takému neúmerného navyšovaniu tých obchodníckych marží medzi jednotlivými podnikateľmi, ktorí vlastnia tú tepelnú infraštruktúru.
Nebude stačiť na to len samotný zákon, ale zákon vytvára predpoklady na to, aby ÚRSO potom mohlo vydať ďalšie právne predpisy, ktorými zastropuje tie marže.
Dalo by sa to riešiť, samozrejme, aj inak, že priamo v zákone povieme, že si to majú povedzme tí podnikatelia medzi sebou nejakým spôsobom vykompenzovať. Nechceli sme ísť do tohto. Myslím si, že je vhodnejšie zveriť tú koncovku na regulátora, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže to je ten prvý okruh, ktorý riešime, a to je zákaz neúmerného reťazenia cien, čiže zákaz neúmerného navyšovania si marží medzi podnikateľmi, ktorí, ktorí vlastnia alebo spravujú na základe nájomných zmlúv tepelnú infraštruktúru. A takto by sme sa mali dopracovať k primeranej cene za teplo.
Druhý spôsob, ako by sme sa vedeli dopracovať k primeranej cene za teplo, je v podstate prax, ktorú vieme nazvať aj tzv. teplárenským nevoľníctvom, aj keď my priamo toto teplárenské nevoľníctvo nerušíme týmto návrhom zákona, čo mne je osobne ľúto, ale možno sa k tomu v priebehu volebného obdobia ešte dopracujeme. My len spresňujeme to, čo povedal Ústavný súd, ktorý rozhodoval dvakrát o zákone o tepelnej energetike. Prvýkrát, keď rozhodoval o tom, že či platný zákon porušuje vlastnícke právo v zmysle ústavy, a druhýkrát, keď rozhodoval o tom, či súčasný systém, ktorý je zavedený zákonom o tepelnej energetike, porušuje základné slobody, menovite slobodu, slobodu podnikania. A práve keď Ústavný súd a, myslím, že v novembri minulého roka je to rozhodnutie z Ústavného súdu k tomuto zákonu o tepelnej energetike, keď rozhodoval o tom, či porušuje platný zákon slobodu podnikania, tak vtedy konštatoval, že, alebo áno, konštatoval, že dochádza v praxi k prípadom, kedy dodávateľ tepla zneužíva svoje postavenie dotknutého orgánu alebo dotknutého subjektu v procese, ktorý vedie k vybudovaniu nového tepelného zariadenia a to spôsobom, že sa nevyjadruje vo svojom záväznom stanovisku iba k veciam, ku ktorým sa má vo verejnom záujme, ale v tom stanovisku popridáva ešte ďalšie veci, ktoré s verejným záujmom nemali nič spoločné. A konštatoval takisto Ústavný súd, že bolo by vhodné, aby keď dodávateľ tepla sa vyjadruje, tak sa naozaj vyjadroval iba k tomu, k čomu sa podľa zákona má ako dotknutý subjekt, a teda k tomu, či dochádza k zásahu buď do ochranného pásma, alebo k zásahu do samotnej tepelnej sústavy.
A keďže v platnom zákone to nie je presne vyjadrené, pretože je to umiestnené v zlom ustanovení, tak my len robíme to, že presúvame v tejto veci to oprávnenie dodávateľa tepla vydať záväzné stanovisko do vhodnejšieho ustanovenia s tým, že ho naozaj prísnejšie obmedzujeme v tom, aby sa v stanovisku vyjadroval iba k tým veciam, ku ktorým sa má vyjadrovať vo verejnom záujme aj v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu z novembra minulého roka. Čiže dochádza k spresneniu. A pokiaľ toto spresnenie sa bude a malo by sa naozaj už teraz striktne dodržiavať aj zo strany dodávateľa tepla, tak by to malo viesť k tomu, že v odôvodnených prípadoch, ak sú všetky zákonné podmienky splnené, samozrejme, aj s prihliadnutím na záväzné stanovisko tohto dodávateľa, tak bude sa môcť v týchto prípadoch aj žiadateľ odpojiť od tej sústavy a bude to viesť teda aj k zníženiu alebo k primeranej cene za teplo u tých, ktorí o to požiadali a bolo im vyhovené.
Takže to sú také dva základné okruhy, ktoré sa v tomto návrhu zákona riešia. Ja verím tomu, že všetci chceme, aby ľudia mali primerané ceny za teplo a, samozrejme, rešpektujem, že každý sa to snaží dosiahnuť iným spôsobom. My sme zvolili tento spôsob a ak je vám tento spôsob sympatický alebo s ním súhlasíte, tak vás takisto chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
