Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega, viete, vaše vyjadrenie bolo také kritické ku tomu ako vo všeobecnosti povedané, ako keby sme tu svojvoľne zatvorili školy a proste neumožnili deťom výučbu.
Poviem vám príklad z praxe. Som starostkou obce, ktorá v tých najťažších chvíľach udržala školu a škôlku naozaj v chode. Zobrali sme všetky deti do školy, do škôlky. Nehľadeli sme na to, že či je to z kritickej infraštruktúry alebo nie. Práve preto, keď vznikali tieto pochybenia alebo spochybnenia zo strany tých neprispôsobivých ľudí, alebo z tých, ktorí chceli presadiť iba svoje právo, bolo zistené, že vlastne teraz, keď sa uvoľňujú opatrenia, máme školu a škôlku zatvorenú. Máme naozaj najviac, najväčší počet nakazených v obci. Roznášajú nám to deti. Ja som zástanca toho, že proste ten vyučovací proces má byť bezpečný, práve tak pre deti, ako aj pre učiteľov. Samotní rodičia mi napísali petíciu na obec, aby sa testovali deti, aby sme zabezpečili čo najdlhšie a najširšie vlastne portfólio na vyučovací proces.
Takže nemôžeme to takto proste napísať alebo povedať, že proste sme zabránili my vyučovaciemu procesu. Musíme byť objektívni a poukázať na všetky fakty, preto odsudzujem práve takéto správanie, kedy povieme, že testovanie je zlé, alebo zovšeobecňovanie týchto pojmov. Práveže to zabránilo tomu, aby sa šírila infekcia a ten proces vyučovací sme dokázali zabezpečiť. Práveže uvoľnením opatrení sa nám to, bohužiaľ, nepodarilo a z tisíc obyvateľovej obce máme skoro 60 ľudí pozitívnych, takže to nie je dobrý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Muňko, rozumiem vašim obavám o školskú dochádzku našich detí, ale musím prízvukovať, že pandémia ochorenia COVID-19 nie je iba na Slovensku, ale predstavuje najvážnejšiu krízu verejného zdravia za posledné desaťročia na celom svete. Kríza odhalila problémy v systémoch, kríza odhalila charaktery ľudí. Keď došlo počas roka 2020 k šíreniu nového koronavírusu, vo všetkých krajinách sveta sa začali prijímať rôzne opatrenia na zmiernenie jeho šírenia a dôsledkov. Jedným z tých opatrení bolo aj obmedzenie vchádzania a sociálnych kontaktov, ktoré najvýraznejšie ovplyvnilo pracovný a školský život.
Podľa správy Organizácie spojených národov 2020 pandémia COVID-19 doteraz ovplyvnila fungovanie vyše 95 % škôl na celom svete, spôsobujúc najväčšie narušenie školskej dochádzky v histórii. Milióny detí na svete v rôznom veku tak prešli na nejakú formu samoštúdia a ich školskú dochádzku nahradila samostatná práca pri počítači, pokiaľ na to domácnosť mala prostriedky. Súhlasím, že tento vývoj sťažil učiteľom výkon ich povolania a vytvoril tiež zvýšené nároky na rodičov a opatrovníkov detí aj na Slovensku. Je dôležité, aby sme sa poučili, pripravili opatrenia na základe získaných skúseností, ktoré sme pred tým nemali. K tomu môže prispieť aj táto správa, ktorá vychádza zo 1 416 konkrétnych podaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes mám tridsať rokov, oslavujem svoje narodeniny, a preto by som vám chcela prečítať môj obľúbený výrok od Martina Luthera Kinga: "Život nám kladie najvytrvalejšiu otázku: "Čo robíš pre druhých?"."
Takže dúfam, že sa toho budeme držať. (Potlesk.) Pekný deň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe dohody koaličných poslaneckých klubov navrhujem presunúť prerokovanie čísla parlamentnej tlače 451, 460, 487 po prerokovaní tlače 455 a prerokovanie tlače 459 presunúť na najbližšiu júnovú riadnu schôdzu Národnej rady.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani komisárka, dámy a páni, dovoľte mi len krátko vystúpiť, lebo veď my sme o správe hovorili na výboroch, takže ju podrobne poznám. Je jasné, že všetky krajiny sveta boli konfrontované vplyvom pandémie na právo detí na vzdelanie, na výchovu, na zdravie a podobne. Oceňujem, že ste sa vo svojej správe práve týmto aspektom pandémie venovali a že ste vypichli tie jednotlivé problematické situácie, ktoré boli s týmto spojené. Predovšetkým prerušenie prezenčného školského vyučovania v základných a stredných školách, teda z toho vyplývajúce problémy s dištančným vzdelávaním, problémy detí, ktoré nežijú so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti a podobne. A to všetko, samozrejme, cez vplyv týchto faktorov na zdravý duševný vývin tých detí, našich detí. Všetky tie čísla a fakty, ktoré sme počuli, boli, sú naozaj alarmujúce. Možno jediné, čo by som možno v správe trošku viac očakávala, by boli také formulácie odporúčaní do budúcnosti, keby nebodaj prepukla ďalšia vlna COVID-u alebo iného druhu pandémie, lebo v tejto súvislosti vnímam, ako veľmi dôležité akési ponaučenie z tohto času pre budúcnosť, aby sa nám nestalo, že ochrana fyziologického zdravia bude v budúcnosti na úkor zdravia duševného.
Pretože, tak ako ste spomínali, duševné poruchy detí sú závažná téma, ktorá je umocnená izoláciou a pandemickou situáciou. V tomto zmysle som aj ja v máji roku 2020 iniciovala vytvorenie diskusnej a odbornej pracovnej skupiny na pôde Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej cieľom bolo preskúmanie možností na zlepšenie postavenia dieťaťa v súdnom konaní a v presadzovaní záujmu dieťaťa kolíznym opatrovníkom. Zároveň som prejavila záujem touto metódou podporiť, touto metódou práce podporiť aj odbornú diskusiu o naplnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti práv detí.
Verím, že v tomto zmysle budeme v budúcnosti spolupracovať, a preto som si vo vašej správe všímala práve tie odporúčania, ktoré by sa týkali činnosti kolíznych opatrovníkov a orgánov sociálno-právnej ochrany detí. A tak ako píšete vo vašej správe, na strane 76 je odporúčanie, že skvalitniť činnosť kolíznych opatrovníkov s cieľom profesionalizácie ich aktivít.
Kolízni pracovníci, ktorí by mali v zmysle zákona o sociálno-právnej ochrane detí zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa, vieme, že pomerne často zlyhávajú. Ja teda rozumiem tejto vašej požiadavke, len som ju vnímala ako veľmi všeobecnú. Bolo by dobré, aby sme si to definovali konkrétnejšie. Takže, preto prosím, pani komisárka, ak by bolo možné aj z vašich skúseností povedať, že aké zmeny by sme navrhovali v legislatívnej aj v nelegislatívnej oblasti, verím, že to bude pre nás inšpiráciou pre legislatívne zmeny.
A teda vaše zistenia a skúsenosti by som rada využila v pripravovanej novele zákona o rodine a iných súvisiacich zákonov. Mojím zámerom je zaviesť Inštitút spoločnej starostlivosti rodičov, ktorí by mohol znížiť spory v oblasti, v oblasti sporov rodičov pri výkone rodičovských práv k maloletému dieťaťu v čase po rozvode. Súčasný platný koncept vyplývajúci z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine často psychologicky fokusuje jedného z rodičov na dosiahnutie stavu zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti. A tak rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, toto vyhrocuje a vyhodnocuje ako prehru, a preto zvádza neprimerané právne a iné boje o zverenie dieťaťa do výhradnej osobnej starostlivosti. Primerane by sa, samozrejme, upravil aj zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane, aby kuratela pomáhala presadzovať a udržiavať rodičovské kompetencie v novozavedenom inštitúte spoločnej starostlivosti.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podávam správu o výsledku prerokovania predmetného materiálu vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil správu komisárky pre deti na prerokovanie výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Oba určené výbory správu prerokovali a zhodne ju odporúčali Národnej rade zobrať na vedomie. Na základe uznesení určených výborov gestorský výbor odporúča Národnej rade správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2020, tlač 471, zobrať na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k spoločnej správe výborov. Je to tlač 471a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem aj vám, pán kolega, pretože, tak ako ste spomínali, kríza ešte viac odhalila mnoho chýb v systéme alebo teda v systémoch. A takže vďaka, pani profesorka, za otvorenie týchto tém vo vašej správe.
A ja si teda dovolím vyzdvihnúť tú, ktorá mne tak najviac leží na srdci, a to je opatrovníctvo dospelých, pretože, alebo garancia práv dospelých osôb, ktoré sú akýmsi spôsobom zdravotne postihnuté. Vieme, že súdy neprimerane rozhodujú v konaniach o pozbavenie i navrátenie spôsobilosti k právnym úkonom.
Takže vďaka za otvorenie tej témy a dúfam, že budeme spolu o tom v budúcnosti komunikovať.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Valášek, vy keď... treba sa na to pozrieť trošku aj takým odborným okom. Minca má dve strany, asi tak by som začal. Ja rozumiem tomu, že pandémia, celý COVID skutočne vplýva hlavne na tie rizikové skupiny a aj na psychickú stránku, že to má obrovský dosah. S týmto musím maximálne súhlasiť. V podstate, v podstate tá celá situácia trvá naozaj viac než rok. A, samozrejme, že to má negatívne účinky. Ale viete, kydať a haniť vládu, že my sme, resp. vy ste to povedali a teraz parafrázujem vás, vy ste povedali, že sme spôsobili rôzne fatálne rozhodnutia vo vzťahu k občanom, tak s tým pri všetkej úcte nemôžem veľmi súhlasiť, lebo nikto na túto pandémiu nebol pripravený ani krízový štáb, ani epidemiologická stránka ľudí, ani odborníkov, ani súčasná vláda.
Viete, v konečnom dôsledku sa treba na to pozerať asi trošku inak. Že dnes sa dostávame do fázy, že sa nám otvárajú rôzne služby a verím tomu, že naozaj budeme mať po tej pandémii a že sa ľudia budú zobúdzať do bežného reálneho života a aj napriek tomu a mne to je veľmi ľúto, že mnoho ľudí prechádza mnohými psychickými problémami. Lebo, opakujem, tá pandémia naozaj má nežiadúce účinky alebo mala nežiadúce účinky.
Ja čo odporúčam ako odborník v sociálnej oblasti, je možno posilniť viac odborný tím a viac sieťovať. Stretávať sa a posilňovať práve tie rizikové skupiny, ktoré môžu výrazným spôsobom pomôcť, aby sme eliminovali tie psychické nežiadúce účinky. A skúsme naozaj hľadať skôr riešenie, ale nie za každú cenu len haniť a haniť a haniť. Lebo to nie je riešenie. Lebo vy ste, pán poslanec, fundovaný človek, ja vás tak vnímam, ako boli ste súčasťou koalície, tak ako nemyslím si, že za každú cenu je správne len haniť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem za poznámky. Ono v skutočnosti by to bolo veľmi dobré a myslím si veľmi príjemné pre Slovensko, keby sme mohli povedať, že tento problém sa týka iba rómskych detí. Ale pravda je taká, že tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú celoslovenské, to nie je iba problém rómskych detí. Keby stotisíc Rómov, ktorí žijú v horších podmienkach, to iba robilo, tak vlastne žijeme si celkom dobre. Ale realita je taká, že to sa týka celého Slovenska všade. Dokonca nejakých 80 alebo 90 % učiteľov uvádza, že mali, zažili agresívne správanie zo strany detí. Je to všeobecný problém. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, pani profesorka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložená správa podľa môjho názoru reflektuje lepšie minulý rok ako správa minuloročná, voči ktorej som mal výhrady, a nepodporil som ju. Napriek zlepšeniu ale stále má v bodoch, ktoré ma viac zaujímajú, nedostatky tvorené neporozumením a povrchnosťou až jednostrannosťou.
Zmienky o náboženskej slobode počas COVID-u. Nevidíte problém v prenesení praktizovania viery do online priestoru, ale pri podobnom prenesení vyučovania si všímate nedostupnosť kvôli chýbajúcemu technickému vybaveniu žiakov. Tvrdíte, že nedošlo k obmedzeniu náboženskej slobody iba na základe osobného presvedčenia alebo vlastnej viery. Ak by som tvrdil, že na čo sa večer trmácať na koncert obľúbenej skupiny alebo na divadelné predstavenie, keď si ho môžeme pozrieť v televízií, isto by mi nikto neuveril. Svätá omša je oveľa viac ako koncert. To je ako keby sme tvrdili, že chôdza je to isté ako tanec. Pohyb ako pohyb, ale keď tancujete valčík alebo ešte lepšie waltz s milovanou osobou, rozdiel je každému jasný a priepastný. Vyskúšali sme si žiť so zavretými kostolmi. Tým, ktorým sviatostné stretávanie s Bohom nechýbalo, nechýba ani teraz a nevedia porozumieť ľuďom, ktorý sa potrebujú stretávať s Bohom. Verím, že sme sa poučili a kostoly aj vzhľadom na skúsenosti zo sveta, už nebudú nikdy zatvorené.
Na 64 strane sa venujete trestaniu žiakov. Správne hovoríte, že vytváranie bezpečného a priateľského školského prostredia je jedným zo základných predpokladov pre naplnenie práva na vzdelanie. Že bezpečné školské prostredie spolu vytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Hovoríte, že facka, ktorú dostala žiačka cez prestávku za odvrávanie, vám poskytla priestor pre hlbšiu analýzu a vyhodnotenie postupov vedenia školy a tie štátnej školské inšpekcie pri riešení obdobných incidentov. Spomínate dohovor OSN o právach dieťaťa a školský zákon, princíp nulovej tolerancie voči telesným trestom a sankciám. Oceňujete, že si pedagóg nevhodnosť svojho konania uvedomil a ospravedlnil sa žiačke aj prítomným žiakom, ale že ospravedlnenie nemôže účinne nahradiť vyvodenie zodpovednosti za porušenie všeobecného zákazu používania fyzických trestov. So všetkým sa dá iba súhlasiť, keby vaša analýza prípadu pokračovala ďalej a naozaj hlbšie.
Ako ste vraveli bezpečné školské prostriedky spoluvytvárajú aj vzájomné vzťahy medzi žiakmi a pedagógmi. Vzájomné teda vzťah učiteľ-žiak, ale tiež žiak-učiteľ. Agresia voči pedagógom môže mať rôzne formy, od vyrušovania počas výučby cez ignorovanie či provokovanie učitelia, učiteľa, verbálne útoky, výsmech, vulgarizmy, vyhrážanie aj zo strany rodičov alebo príbuzných žiaka až po ničenie školských pomôcok, vandalizmus a priame fyzické útoky. Keďže učiteľ sa v reakciách na násilné správanie a agresivitu žiakov prípadne ich rodičov musí ovládať a ostať zdržanlivý má pocit bezmocnosti. Učiteľ sa nemôže brániť a bojovať, no nemôže ani utiecť z boja, a tak veľakrát pasívne rezignuje s nádejou, že sa situácia upokojí sama. Učitelia často neohlásia šikanovanie i preto, že zo strany vedenia školy nepredpokladajú podporu. Neočakávajú ani zásah, či dosiahnutie nápravy.
Ako sa vyjadrujú samotní učitelia? Profesia pedagóga sa v dnešnej škole stáva masochistickým zamestnaním bez adekvátneho ocenenia a uznania. Pre ilustráciu, skoro 9 % z opýtaných učiteliek zažilo napadnutie či pokus o napadnutie žiakom. Skoro 5 % čelilo fyzickému útoku rodiča alebo iného príbuzného. Opakovaný výskyt násilného správania žiakov sa potvrdil u všetkých učiteľov. Uvádza sa vo výskumnej správe s názvom Šikana a kyberšikana na školách z roku 2018, ktorú vydalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v Bratislave.
Samozrejme, verejná ochrankyňa práv nemusí poznať každú správu. Preto sa pozrime na zákony platné v Slovenskej republike. Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 3 ods. 1 písm. a hovorí: "Pedagogický zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti má právo na zabezpečenie podmienok potrebných na výkon pracovnej činnosti najmä na ochranu pred prejavmi násilia zo strany detí, žiakov, zákonných zástupcov." Zdá sa, že ochrane tohto práva pedagóga sa vaša správa nevenuje.
Máme však aj práva ostatných žiakov v triede zapojených do výchovy a vzdelávania. Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní alebo školský zákon v § 58 hovorí o opatreniach vo výchove, ods. 3: Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom vzdelávanie, riaditeľ školy môže použiť ochranné opatrenie, okamžité vylúčenie žiaka z výchovy. Bezodkladne privolá Policajný zbor.
Nezdá sa mi, že by zákonodarca strácal čas tvorbou týchto zákonov, keby nereflektovali životné situácie a potreby. Čo ale vidím. Je zjavné to, že v kapitole trestanie žiakov na strane 64 správa verejne ochraňovala iba jedno právo, iba právo jednej strany. Je to tak správne? Alebo správne?
Ďakujem za pozornosť.