Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla ako poverený člen skupiny poslancov návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona podpísalo 33 poslancov naprieč všetkými koaličnými stranami, okrem svojich kolegov z klubu OĽANO chcem poďakovať všetkým partnerským, teda všetkým kolegom z ostatných koaličných strán, rovnako ako všetkým 126 poslancom, ktorí posunuli tento zákon do druhého čítania. Pre túto silnú podporu cítim istú zodpovednosť za to, aby som vás teda v tejto rozprave v druhom čítaní informovala aj o vývoji pomerne intenzívnej diskusie medzi prvým a druhým čítaním, ktorá prebiehala na pôde ministerstva práce aj tu v parlamente, v sociálnom a v ústavnoprávnom výbore, ako aj na Legislatívnej rade vlády, kde sme sa snažili prebrať práve tie dogmatické a právne otázky fungovania návrhu zákona v praxi.
Svoje stanovisko k zákonu, samozrejme, zaujala aj vláda Slovenskej republiky a zo všetkých týchto diskusií vzišiel pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som dnes doručila Národnej rade. Sú v ňom odzrkadlené pripomienky subjektov zúčastnených na tých diskusiách, ktoré som vnímala ako relevantné. O jeho obsahu budem ale detailnejšie hovoriť za chvíľu, keď teda ho budem prednášať v rozprave.
Čo sa týka teraz všeobecnosti, alebo teda toho samotného návrhu zákona, ten obsahuje dva novelizačné články. Dotýka sa viacerých ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho účinnosť sa navrhuje od 1. júna 2021 okrem článkov, okrem čl. 1 bodov 4 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť až 1. januára 2022. V rámci už avizovaného pozmeňujúceho návrhu sa táto účinnosť posúva na 1. júl 2021.
Dôvodová správa, ktorú nájdete k návrhu zákona, je podrobná a je opretá práve o konkrétne poznatky z praxe, podrobne v nich vysvetľujeme motívy aj dôvody a snažili sme sa ju teda napísať ako taký výkladový, presvedčivý text.
Základný cieľ návrhu zákona je zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma starostlivosti. Ide napr. o osoby, ktoré majú ťažšie zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. Zákon má posilniť ochranu základných ľudských práv týchto tzv. zraniteľných osôb. Na dosiahnutie základného cieľa sa preto v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách zavádzajú tieto zmeny:
Po prvé sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ sociálnej služby oznamovať významné právne udalosti, to je bližšie špecifikované v čl. 1 bodu 3, 4, 5, 6 a 7 návrhu zákona. Rovnako sa zamedzuje konfliktu záujmov tým, že sa zakazuje, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sa stal opatrovníkom dospelej osoby, teda prijímateľa sociálnej služby.
Zvyšuje sa tiež kontrola nad použitím telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby zasielaním zápisu každého obmedzenia dôverníkovi.
Takisto sa zvyšuje kontrola nad zákonnosťou výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby a zamedzuje sa tak zneužitiu vágne formulovaného výpovedného dôvodu.
A v neposlednom rade sa terminologicky upresňuje pojem dohľadu pri poskytovaní sociálnej služby.
Návrh zákona zároveň čiastočne prispeje k naplneniu jednotlivých téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, konkrétne je to téza, kde vláda sa zaväzuje podporiť starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej služby a mobilných paliatívnych tímov.
Rovnako sa vláda zasadí a presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického, alebo mentálneho poškodenia zdravia a na ochranu ich postavenia v právnych vzťahoch vrátane ochrany ich majetku.
Vláda tiež vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia a bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní tiež sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v týchto domovoch. A vláda tiež hovorí, že sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie.
Návrh zákona prispieva k úplnej alebo čiastočnej implementácii aj medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv, osobitne z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý upravuje v čl.14 Slobodu a osobnú bezpečnosť a v čl. 15 ochranu pred mučením alebo krutým a neľudským zaobchádzaním, alebo trestaním.
Rovnako sa prispeje k čiastočnému naplneniu Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky. Tieto záverečné odporúčania vyplynuli z posudzovania východiskovej správy na svojom 242 zasadnutí, ktoré sa konalo v roku 2016 v Ženeve. Z tých zistení môžem len vybrať, kde Výbor OSN konštatuje, že je znepokojený legislatívou, ktorá umožňuje, aby osoby so zdravotným postihnutím pozbavené osobnej slo... boli pozbavené osobnej slobody na základe ich postihnutia. Výbor tiež konštatuje, že je znepokojený neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním a používaním fyzických a mechanických či chemických obmedzení a odporúča, aby zmluvný štát zabezpečil, aby legislatíva a politiky, ktoré sa týkajú ochrany osôb pred násilím, obsahovali osobitné odkazy na osoby so zdravotným postihnutím vrátane prístupného ohlasovania prípadov násilia a služieb na podporu obetí násilia.
Tak ako v niektorých mojich predchádzajúci legislatívnych iniciatívach aj v tomto návrhu zákona sa opieram o zistenia z každoročných práv pani komisárky pre zdravotne postihnutých. Aj v tej poslednej, ktorú sme pred asi týždňom brali na vedomie, upozorňuje napríklad o... na používanie obmedzovacích prostriedkov, na nevhodné obmedzovanie klientov, na povrchnú evidenciu obmedzovacích prostriedkov. Hovorí o zlom zaobchádzaní s klientami v DSS-kách, s ktorými sa stretla práve pri, pri svojich šetreniach, a tiež sa klienti v rámci podnetov sťažovali na to, lebo zdôverovali, že sa boja sťažovať, nakoľko nie sú chránení pred negatívnymi následkami podaných sťažností. To je teda len výber z tých hrozivých zistení pani komisárky.
Takže čo sa týka tých jednotlivých podstatných zmien v návrhu zákona, o niektorých budem hovoriť až v pozmeňujúcom návrhu, bolo, chcem aby to dnes zaznelo, keďže z pohľadu aplikácie práva je práve stenografický prepis v rozprave Národnej rady v určitej forme prameňom práva, a tak v budúcnosti súdy alebo účastníci súdneho konania vedia práve podľa prepisu našej debaty, našej rozpravy ozrejmiť úmysel zákonodarcu, takže v niektorých pasážach budem v tejto chvíli taká trošku príliš právnická a vecná.
Takže prvá podstatná zmena je zavedenie inštitútu dôverníka prijímateľa sociálnej služby. Zmenou zákona sa konštituuje základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti v živote prijímateľa. Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Cieľom ustanovenia dôverníka je zabezpečiť prijímateľovi sociálnej služby flexibilitu a dôvernosť vzťahu. Inštitút dôverníka má za cieľ napomáhať prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva slobody a ľudskú dôstojnosť prijímateľa. Dôverník môže rovnako napomáhať k uplatneniu práva osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a s komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľovi sociálnej služby a súhlas dôverníka. Na súhlas a ani na určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby sa nekladie formálna náležitosť. Takto to bolo v pôvodnom návrhu. Vo vzťahu k formalizácii však v rámci diskusie vzišlo odporúčanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý predložil návrh stanoviska na rokovanie Legislatívnej rady vlády 4. mája 2021. Z tohto stanoviska vyplýva, že vzhľadom na potrebu minimálnej miery formalizácie právneho vzťahu medzi prijímateľom sociálnej služby a dôverníkom, ktorej dôvodom je jednoznačnosť identifikácie dôverníka zo strany poskytovateľa sociálnej služby pri zákonom ustanovených povinnostiach, sa navrhuje ustanoviť písomnú formu súhlasu fyzickej osoby s jej určením za dôverníka. V MPK požiadavku presadzovalo ministerstvo spravodlivosti, ako aj Žilinský samosprávny kraj a Košický samosprávny kraj a tejto pripomienke som vyhovela.
Minulý týždeň bolo na Markíze vo večerných správach, bola tomuto venovaná reportáž, kde pani Ghannamová z Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike kládla otázku, aký bude vzťah dôverníka k opatrovníkovi, či si nebudú navzájom zasahovať do kompetencií. Takže môžem z tohto miesta uistiť, že nebudú.
A teda, že prečo? Už v platnom znení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je postavenie kontaktnej osoby ukotvené v § 6 ods. 3 písm. a) tohto ustanovenia sa poslanecký návrh zákona a ani doplňujúci a pozmeňujúci návrh zákona nedotýka. Aj po prijatí poslaneckého návrhu zákona bude platiť právo prijímateľa sociálnej služby na ukotvenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Prijímateľ sociálnej služby bude môcť mať popri dôverníkovi mať stále kontaktnú osobu. Pôsobnosť dôverníka a kontaktnej osoby si neodporuje a ani sa neprelína. Dôverníkova funkcia je presne stanovená a dôverníkovi musí poskytovateľ sociálnych služieb oznamovať významné právne udalosti, čo je špecifikované v čl. I bodu 3, 4, 5, 6, 7 poslaneckého návrhu zákona.
Vylúčená je aj konkurencia s inštitútom opatrovníka, kde opatrovníkom je zákonný zástupca, to je § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôverník nie je zákonný zástupca. Na dôverníka sa nevzťahuje princíp reprezentácie, ktorý je podľa dogmatiky občianskeho práva spätý s inštitútom reprezentácie. To, že je vylúčená aj konkurencia dôverníka s inštitútom opatrovníka, vyplýva aj z vety za bodkočiarkou v § 6 ods. 3 písmeno d), ktorá znie: „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka.“
Poslanecký návrh zákona a aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh má za cieľ pôsobiť na rozhodovaciu činnosť opatrovníckych súdov. Z praxe je známe, že keď súdy rozhodujú o obmedzení spôsobilosti, teda obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony pre oblasť zdravotnej a sociálnej starostlivosti o opatrovanca, súdy určia, že prejavy vôle v mene a na účet opatrovanca vykonáva opatrovník. To by mohlo viesť k situácii, že poskytovateľ sociálnej služby neuzná písomný prejav vôle o určení dôverníka. Poskytovateľ sociálnej služby bude tvrdiť, že podpis klienta je neplatný znak prejavu vôle pre nedostatok zastúpenia zákonným zástupcom. Poskytovateľ sociálnej služby nebude k určeniu dôverníka prihliadať.
Môže sa tiež stať, že opatrovník bude konať v zhode s poskytovateľom a budú sa chcieť vyššie uvedenou právnou interpretáciou akýmsi spôsobom zbaviť toho dôverníka, tak aby dôverník nemohol dostávať informácie, ktoré môže postúpiť opatrovníckemu súdu, ktorý rozhoduje z úradnej moci o každom podnete podľa Civilného mimosporového poriadku, kde čl. 5 ods. 1 znie: „Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania.“ Podľa § 277 Civilného mimosporového poriadku súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Prípadne by dôverník nemal k dispozícii informácie, ktoré by mohol postúpiť orgánom činným v trestnom konaní, aby tie posúdili, či pri použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby došlo k naplneniu skutkovej podstaty napríklad trestného činu obmedzovania osobnej slobody.
A druha podstatná zmena, to je riešenie konfliktu záujmov v prípade opatrovníctva, opatrovníctva klientov. Zmenou sa teda zak... za... zavádza zákonná diskvalifikácia, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka podľa Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Cieľom navrhovanej normy je hmotnoprávne diskvalifikovať uvedené osoby z možnosti, aby ich všeobecné súdy SR, to je opatrovníctvo dospelých, ustanovili za opatrovníka.
Návrh zákona je lex specialis k ustanoveniu § 30, teda prvá alternatíva Občianskeho zákonníka. Ten návrh zákona explicitne špecifikuje stret záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného. Prax ukázala, že keď poskytovateľ sociálnej služby bol ustanovený za opatrovníka, opatrovnícky súd často nemal poznatky o strete záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného a nestihol včasne ochrániť záujem opatrovanca ustanovením osobitného zástupcu podľa § 30 Občianskeho zákonníka, preto je dôležité ukotviť túto zákonnú diskvalifikáciu, aby sa predchádzalo stretu záujmov.
Návrh zákona zároveň vyjadruje zákaz pre poskytovateľa sociálnej služby prevziať funkciu opatrovníka, resp. sa o ňu vôbec uchádzať. Hmotnoprávna diskvalifikácia platí len na situácie, keď poskytovateľ sociálnej služby, resp. jeho zamestnanec poskytuje aktuálne sociálnu službu opatrovancovi. Nejedná sa teda o absolútnu hmotnoprávnu diskvalifikáciu a zákon nevylučuje, aby napríklad zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby prevzal funkciu opatrovníka vo vzťahu k opatrovancovi, prijímateľovi sociálnej služby, a ktorý je klientom napríklad iného zariadenia. Tu však vznikla diskusia, či právne možno dané vykladať tak, ako to bolo navrhované, preto práve pozmeňujúcim návrhom dôjde k špecifikácii. V každom prípade by mal byť zákon nastavený tak, aby napríklad zamestnankyňa, ktorá vykonáva prácu v domove v sociálnych službách, sociálnych služieb v Bratislave, mohla byť opatrovancom prijímateľa sociálnej služby napríklad v DSS-ke v Malackách.
Hmotnoprávna diskvalifikácia však nemá vplyv na to, aby poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby poskytovali v zmysle § 55 zákona pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka, alebo fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať právo a chrániť práva a právom chránené záujmy.
Čo sa týka akéhosi rozhodovania, že prečo sme išli teda touto cestou a hľadali tie, tie cesty tej diskvalifikácie. Prvý motív bol ten, že vyspelé právne kultúry západnej Európy danú diskvalifikáciu majú ukotvenú výslovne vo svojich právach. My to tak nemáme v našich právnych úpravách. Legislatívnou inšpiráciou teda pre dané ustanovenie je napríklad nemecká právna úprava, konkrétne ustanovenie § 1897 ods. 3 nemeckého Občianskeho zákonníka, ktoré rovnako diskvalifikuje z opatrovníctva zariadenia starostlivosti.
Oveľa podstatnejšou inšpiráciou však boli zistenia pani komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá konštatovala, citujem, že súdy ustanovujú za opatrovníkov zariadenia sociálnych služieb. Toto konanie je v rozpore s právnou úpravou a účelom zákonného zastupovania. Opatrovníkom, teda zákonným zástupcom osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má byť osoba nestranná, nezávislá, ktorá má konať v najlepšom záujme opatrovanca.
Pri mojej monitorovacej činnosti zariadení poskytujúcich celoročné sociálne služby som zistila rôzne zneužívanie funkcie opatrovníka zariadeniami, a to či už išlo o verejných, alebo neverejných poskytovateľov. Zistené boli napríklad pochybenia, kde zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb podpísali zariadenia sami so sebou na jednej strane ako poskytovateľ, na druhej strane ako súdom ustanovený opatrovník klienta.
V snahe získať finančné prostriedky pre fungovanie zariadenia sa rozšírila prax zariadení uzatvárať v mene klientov napr. poistné zmluvy, životné poistky a zmluvy na zabezpečenie prostriedkov na úhradu nákladov spojených s poslednou rozlúčkou s tým klientom, v ktorých zariadenia uvádzajú samých seba ako príjemcov plnení, klientov nevedú tým pádom k samostatnosti a o všetkom rozhoduje zariadenie, aj keď nejde o právne úkony, a nedochádza k vyúčtovaniu finančných prostriedkov. Kontrola opatrovníkov súdmi je veľmi slabá. Slabú kontrolu niektoré zariadenia práve využívajú na vytváranie neopodstatnených poplatkov nad rámec zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb.
A čo sa týka tretej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným použitím prostriedkov obmedzenia. Zmenou sa má zväčšiť rozsah informovania o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a zároveň sa rozširuje zoznam adresátov o dôverníka. Dôverník má podľa návrhu dostať informáciu o tom, aké obmedzenie bolo voči prijímateľovi sociálnej služby použité. Rozsah týchto údajov už dnes, teda podľa platného práva sa zapisuje do registra telesných a netelesných obmedzení.
Návrh zákona nerozširuje tento rozsah údajov, prináša ale možnosť dôverníkovi oboznámiť sa so situáciou prijímateľa a prípadne použiť právne nástroje s cieľom napomôcť prijímateľovi sociálnej služby dodržiavať jeho základné ľudské práva a slobody a ľudskú dôstojnosť v súvislosti s použitím prostriedkov obmedzenia prijímateľa. Okrem dôverníka údaje v širšom rozsahu sa oznámia aj zákonnému zástupcovi prijímateľa sociálnej služby a súdom ustanovenému opatrovníkovi. Opäť legislatívnou inšpiráciou pre dané ustanovenia bola rakúska právna úprava.
Čo sa týka štvrtej podstatnej zmeny, to je ochrana klientov pred nezákonným ukončením pobytovej služby. Prax ukázala, že prijímateľ sociálnej služby je často bytostne odkázaný na pobytovú sociálnu službu. Zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu, prirodzene, so sebou prináša aj akýsi trhový tlak na uvoľnenie miest, preto návrh zákona v tomto vnáša pravidlá pre férovosť zmluvných vzťahov.
Návrh má upevniť postavenie prijímateľa sociálnej služby v prípade, že by sa voči nemu uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov. Právna úpravu zmlúv § 74 zákona je kogentnej povahy a výpovedné dôvody sú taxatívne stanovené, to je § 74 ods. 14 zákona. Písomná výpoveď zmluvy je teda významný jednostranný právny úkon, ktorý smeruje k zániku zmluvného vzťahu, ale smeruje k zániku zmluvného vzťahu, na ktorý je prijímateľ bytostne odkázaný.
Ďalej sa v návrhu zákona určuje povinnosť písomnú výpoveď doručiť aj dôverníkovi a súdom ustanovenému opatrovníkovi do vlastných rúk. Daná zmena má za cieľ zlepšiť postavenie prijímateľa sociálnej služby v tom, že prijímateľ bude môcť včasne konzultovať význam výpovede a v prípade... a poprípade sa poradiť o možnosti brániť sa voči takémuto útoku, alebo teda účinku výpovede.
Rovnako ako zmeny navrhnuté v bode 6 aj zmeny v bode 7 reagujú na odkázanosť a význam prijímateľa na pobytovú sociálnu službu. Zmeny reagujú na prax, že poskytovateľ sociálnej služby sa snažil využiť vágnosť výpovedného dôvodu, čo je hrubé porušovanie dobrých mravov. Z tohto dôvodu sa navrhuje ako hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede potreba doručiť písomné upozornenie na možnosť výpovede. Až v prípade, že sa prijímateľ sociálnej služby napriek upozorneniu neupustí od hrubého porušovania dobrých mravov, možno uplatniť tento výpovedný dôvod. Cieľom je, aby prijímateľ sociálnej služby v písomnosti bol presne oboznámený s tým, aké konkrétne správanie prijímateľa v ponímaní poskytovateľa napĺňa skutkovú podstatu správania, ktorým sa hrubo porušujú dobré mravy.
Navrhovaný koncept nie je právnemu poriadku cudzí. Podobné ustanovenie obsahuje aj § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pri výpovedi nájmu bytu ukladá, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Tu tiež ešte môžme použiť jeden príklad, na ktorom možno ukázať, prečo je táto predmetná zmena dôležitá. Pani komisárka Stavrovská v správe o činnosti za rok 2020 uvádza, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov ukončil svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, tá mala zo zariadenia odísť, avšak v posledný deň výpovednej doby nemala zabezpečené adekvátne bývanie ani sociálnu službu. Fórum pre pomoc starším, to je národná sieť, postúpilo podnet zachytený na ich telefonickej linke zriadenej pre pomoc seniorom.
Podľa informácií uvedených v podnete ukončil neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov svojej klientke zmluvu o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov, čím malo prísť k narušeniu občianskeho spolužitia v zariadení. Klientka mala zo zariadenia odísť v ten istý deň, v ktorom bol postúpený podnet pani komisárke. Bezodkladne po doručení podnetu pani komisárka telefonicky kontaktovala riaditeľa zariadenia s upozornením na nesprávne stanovenú výpovednú lehotu. Zároveň osobne riaditeľa upozornila aj na zákonnú povinnosť pobytového zariadenia sociálnych služieb v prípade vypovedania zmluvy vytvoriť v spolupráci s obcou alebo vyšším územným celkom pre klientku nevyhnutné podmienky na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Riaditeľ zariadenia tie výhrady akceptoval a k ukončeniu poskytovania sociálnej služby nakoniec neprišlo a situáciu riešil v spolupráci so zdravotníckym upozornením... so zdravotníckym (povedané so smiechom) zariadením. Smutné je, že až na základe upozornenia.
V kontexte tohto príbehu pani komisárka dôrazne upozorňuje na neprípustnosť postupu, kedy je ako hrubé porušovanie dobrých mravov vyhodnotené také správanie sa klienta, ktoré je ovplyvnené jeho nepriaznivým zdravotným stavom, a v otázke doručovania kópie listín dôverníkom tak vznikla diskusia, ktoré, ktorej zmeny som akceptovala v pozmeňujúcom návrhu, a tie teda reflektujú aj na diskusiu členov Legislatívnej rady vlády, kde boli obdobné požiadavky, zazneli aj v pripomienkach subjektov, ktoré, ktoré uplatnili pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k odporúčania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
A hoci je z právnej úpravy občianskeho práva a z dogmatiky vedy občianskeho práva zjavné, že jednostranný právny úkon adresovaný spôsobuje právne účinky len voči zmluvnej strane, t. j. voči prijímateľovi sociálnej služby, dôjdením do sféry dispozície adresáta v oboch bodoch sa zvýrazňuje, že dôverníkovi sa doručuje do vlastných rúk kópia upozornenia na možnosť výpovede a kópia výpovede s uvedeným, s uvedením dôvodu tej výpovede.
Pre plynutie výpovednej doby je rozhodujúcou právnou skutočnosťou doručenie výpovede, resp. upozornenia zmluvnej strane, a nie teda tomu dôverníkovi.
A poslednou zmenou je terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad, kde na základe poznatkov gestora zákona, teda ministerstva práce bolo odporučené predkladateľom návrhu zákona vykonať terminologické spresnenie slova nepretržitý dohľad v prílohe č. 3 a 4 zákona. Podľa poznatkov a názoru gestora problematické je to, že používanie týchto slov nie je správne, a to odporuje štandardnému chápaniu právneho konceptu náležitého dohľadu podľa § 422 Občianskeho zákonníka.
Ďakujem vám za pozornosť. Teraz neviem, či môžem predniesť k tomu pozmeňujúci návrh.

Pani poslankyňa, spomínali ste ostatných poľovníkov, tak ja len chcem prečítať list, ktorý sme dostali poslanci od Asociácie poľovníckych organizácií Slovenska, poslanci.
V mene Asociácie poľovníckych organizácií Slovenska, Slovenského loveckého ochranného spolku Pribina, Združenia poľovníckych organizácií Hubert, Slovenského klubu sokoliarov, ale aj iných poľovníckych organizácií si vás v krátkosti dovoľujeme informovať o tom, prečo už niekoľko rokov požadujeme, aby Slovenská poľovnícka komora bola nepovinnou organizáciou pre tie subjekty, ktoré výkon práva poľovníctva vykonávajú nie ako profesiu, ale na báze dobrovoľnosti.
Hneď v úvode musím konštatovať, že sa za túto dobu nečinnosti a ignorácie vlády s cca 63-tisíc poľovníkov sa znova muselo poskladať, aby organizácie Slovenská poľovnícka komora získalo od svojich zákonom prinútených členov finančné prostriedky v sume za 2 600 000 eur, a to tým spôsobom, že SPK požaduje od poľovníckych organizácii (ďalej PO) platby za hektáre, bonitu pôdy v revíroch, na ktorých PO vykonáva výkon práva poľovníctva, hoci tieto už nájomné platia na základe nájomnej zmluvy s vlastníkom pôdy. Z uvedeného teda vyplýva, že SPK, ktorá je tu 10 rokov, nechce prísť o značné finančné prostriedky, a preto vedenie zorganizovalo aj petíciu pod Poľovníctvo má zmysel. Áno, poľovníctvo má na Slovensku už 100-ročnú históriu a skutočne má aj zmysel, avšak bez povinného členstva v SPK. Poľovníci totiž svojou činnosťou vykonávajú podaktorí už od detstva, a to na báze dobrovoľnosti. Asociácia poľovníckych organizácií Slovenska, Slovenský lovecký a ochranný spolok Pribina, Združenie poľovníckych organizácií Hubert, Slovenský klub sokoliarov a iné poľovnícke organizácie nie sú žiadnou malou skupinou ľudí, čo by chceli niečo ovládnuť, ako si predstavitelia Slovenskej poľovníckej komory vyjadrujú. Naše požiadavky sú jasne formulované v cieľoch a prioritách, ktoré vám v prílohe predkladám.
Ostatné organizácie... Ostatné organizácie chcú presne to isté, tie isté práva, ako zákonom si smeráci preniesli na Slovenskú poľovnícku komoru.

Ďakujem. Ja by som len reagoval na pána Kuffu. Čisto len hypoteticky, len rozmýšľam, že tí poľovníci za tie služby v úvodzovkách, ktoré im, im poskytuje akákoľvek organizácia, či ju nazývame Slovenská poľovnícka komora, alebo Slovenský poľovnícky zväz, alebo či to bude štát, to je úplne jedno, tie poplatky bude platiť tak či tak.
Takže preto sa, preto mi tu nejak logicky nevychádza to, že prečo Slovenskej poľovníckej komore nie a napríklad Slovenskému poľovníckemu zväzu už áno, prípadne prečo Slovenskej poľovníckej komore nie a prečo štátu áno. Toto sú otázky, na ktoré nepoznám odpovede, nikto mi ich nedal, a preto jednoducho sa nemôžem zariadiť inak, než tak, ako som sa vyjadril aj v rozprave. Ale som, samozrejme, ochotný diskutovať o tom, a keď príde takýto návrh, ktorý bude vhodný, nemám problém za to zahlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod hneď musím zdôrazniť, že pokiaľ ide o Slovenskú poľovnícku komoru a o poľovníctvo ako také, nikto u mňa neloboval, nikto za mnou nebol, nikto moje rozhodnutia a moje názory neovplyvňoval. Takisto ako nič iné na tomto svete nie je čierno-biele, tak takisto nie je čierno-biela ani debata ohľadom členstva v poľovníckej komore, povinného členstva alebo akéhokoľvek členstva. Ja to nevnímam zase až tak strašne tragicky.
Som zástancom toho, že pokiaľ ide o slovenské poľovníctvo, my ho musíme, a ak ho chceme, musíme ho zreformovať od počiatku. Ak sa tu bavíme o tom, že v jednom revíri by malo byť 30-40 poľovníkov, nech ich bude, a tých 30-40 poľovníkov nemôže byť na výmere tisíc hektárov, pretože poľovníctvo nie je len o strieľaní zveri, poľovníctvo je aj o ochrane a poľovníctvo je napríklad aj o pestovaní trofejovej kvality tej zveri, a to sa na tisíc hektároch a 2-tisíc hektároch, pokiaľ ide o revír s prítomnosťou vysokej zveri, jednoducho nedá. Čiže ak ideme reformovať, začnime to, prosím vás, tam.
Pokiaľ ide o Slovenskú poľovnícku komoru ako takú, som, samozrejme, za to, aby sa jej fungovanie stransparentnilo, to znamená, že by sa Slovenská poľovnícka komora mala podriadiť kontrole Najvyššieho kontrolného úradu alebo iného kontrolného orgánu, ktorými Slovenská republika disponuje, pretože k dnešnému dňu to takto nie je. A toto môžme, môže vytvárať aj nejaký obraz toho, že Slovenská poľovnícka komora a jej vedenie kšeftuje, prípadne zneužíva svoje právomoci a iné, robí iné veci, ktoré tu už odzneli v tomto pléne.
Slovenská poľovnícka komora ako taká okrem toho, že vyberá poplatky od svojich členov, tak organizuje všetky možné podujatia od streleckých skúšok až po kynologické skúšky a združuje vlastne všetky organizácie, ktoré majú dočinenia s poľovníctvom.
Nie som za to, aby sa táto organizácia rozbila bez náhrady. To znamená, že nebudem hlasovať za také, za taký návrh zákona, ktorý zruší povinné členstvo, a nepovie B, to znamená, že čo bude nasledovať ďalej. My potrebujeme vedieť to, že akým spôsobom a kto bude vydávať poľovné lístky. Chcem vedieť to, kto bude organizovať strelecké skúšky. Chcem vedieť to, kto bude organizovať kynologické skúšky. Chcem vedieť to, kto bude združovať týchto ľudí a na koho sa môžu obrátiť ako na svoju profesijnú organizáciu v prípade, ak napríklad toto plénum bude prejednávať zákon alebo zákony, ktoré sa ich týkajú, že v tomto smere by som, by som rád uvítal aj debatu, pretože my sa tu bavíme len o tom, že ideme zrušiť povinné členstvo, a nevieme to B.
Ďalej v tejto debate by celkom určite nemala zaniknúť ani myšlienka, ktorá sa veľmi vhodne ujala v Maďarsku, a to, čo s divinou, pretože existujú revíry, ktoré sú, v ktorých sú premnožené zvieratá, a ktoré reálne spôsobujú obrovské problémy poľnohospodárom. My vieme, že v zákone nemáme ustanovené, resp. sa to nedá poriadne vymôcť, a to sú škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobených divou zverou. Táto divina sa v Maďarsku vykupuje. Vykupuje ju štátny podnik a dodáva ju do škôl a školských zariadení, kde sa toto mäso konzumuje pre deti. Je to zdravé, je to bio mäso, je to mäso, ktoré je neporovnateľne vyššej kvality ako napríklad tieto nafúknuté kuracie prsia z Poľska.
Uvedomujem si aj to, že nie je možné prijať taký zákon, ktorý by vyhovoval 63-tisíc ľuďom, pretože to, čo platí napríklad na poľovníckych revíroch na Žitnom ostrove, to už neplatí v Pčolinnom. A to, čo je prirodzené niekde v Štiavnických vrchoch, tak je absolútne neprirodzené na Medzibodroží.
Diskusia k tomuto zákonu bude určite veľká. Diskusia bude podľa mňa aj emotívna, ale bez týchto aspektov, ktoré som vám teraz spomenul, to jednoducho asi ani, ani nepôjde. Som za organizované poľovníctvo, pretože to má niekoľkostoročnú históriu. Poľovníctvo je atavizmus, ktorý sa u nás u chlapov niektorých prejaví, u niektorých nie, máme ho geneticky zakódované, takže poľovníctvo zachované byť musí. To, akú formu tomu dáme, je na nás, ale ja by som bol za to, aby sme nespôsobili chaos, ale aby ten poriadok, ktorý tu je, dnes je, ten ostal aj naďalej, ale bol podmienený vyššou kontrolou zo strany štátu.
Ďakujem pekne.

No čo povedať k Sujovi a Kočišovi? Celý čas tu počúvam, ako obhajujú poľovnícku komoru, a to sú páni, ktorí, bez urážky, bez toho, že by mali invektívu na, na, na človeka, a naozaj veľmi neľudským spôsobom urážajú každého, ja, ja, mne ich je len ľúto a k tým dvom ani nebudem nič rozprávať.
K našej kolegyni z Humenného, no o frajerkách by vedel rozprávať veľmi dobre Fico a máte s tým skúsenosti. Vaľová, ktorá si urobila z Humenného trhací kalendár, tu ide rozprávať o tom, kto (povedané so smiechom), kto ako koho nominoval. Šudík nebol v žiadnej komisii výbe... teda nevybral nikoho, bol len v komisii a Múdreho, hovorí vám niečo určite... (Reakcia z pléna.) Prosím vás, skáče mi do reči, vynesiete ju tiež takisto, ako ste chceli vyniesť mňa? Skáče mi do reči. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pokračujte.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže určite vám hovorí (povedané so smiechom) niečo meno Múdry, ktorého ste si vybrala a ktorého vám ho tam Fico dosadil, takže Múdry je krásny príklad toho, ako ste vy tam kšeftovali, v celom tom vašom Humennom. A o vás ani nebudem rozprávať.
Pán Kuffa, no dnes ste ma príjemne prekvapili, naozaj vo vašom... aj vo vašom vystúpení, ja mám to isté. Ja mám poľovne upotrebiteľného psíka, takisto už má 15 rokov, jazvečík, to isté, tie isté problémy mám, čo. čo vy, absolútne tie isté. A to isté mám aj so streľbami, absolútne to isté. A to sú tie kšefty. Ja som nikdy nepovedal, že niekto kradne, ale toto sú kšefty. Slovenská poľovnícka komora má dobrý kšeft, 2,7 milióna? Myslím. Toľko? A ona o to príde, jednoducho príde, lebo bude rovnoprávnosť.
No a pán Blcháč, my sa poznáme osobne a ja som rád, že nie všetky revíry na Slovensku sú ešte vybrakované, ale sám dobre vieš, ako to je a ako to bolo, a to mi je ľúto, lebo ťa poznám osobne, a vieš, čo sa dialo a ako sa rozdeľovali revíry.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolega Jozef, čo sa týka prednostov, môžem potvrdiť, že aj napriek tomu, že sme niektorých prednostov navrhli ako kandidátov, tak ako poslanci sme si o to viacej dali záležať, aby prešli veľmi dôsledným vypočutím, že, naozaj že neboli to nejaké ľahké politické nominácie, ale tých kandidátov sme mnohí až príliš, dali sme im príliš zabrať.
Čo sa týka poľovníctva, som za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku, som za to, aby k revírom mali prístup aj bežní poľovníci, nie iba papaláši, ktorí za vlády SMER-u a SNS povyháňali poctivých poľovníkov z revírov, najviac takých, ktorí nielen poľovali na zver, ale sa o ňu a o les aj veľmi dôkladne starali. V mnohých revíroch zostali len lovci a zberači trofejí a po revíroch sa preháňali na terénnych autách. Na lesnú zver strieľali zo zateplených posedov. Sám som svedkom toho, na Orave sa také aj nachádzajú.
V niektorých revíroch zostali len privilegovanci so svojimi kumpánmi. V jednom poľovnom revíri na Orave rozhodoval o poľovaní v revíre dlhoročný primátor, bez ktorého súhlasu v tomto revíri nemohol poľovať nikto, iba jeho ľudia. Okrem pán, pár iných privilegovaných v tomto revíri mal možnosť poľovať aj bývalý prezident Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Keďže pani Vaľová tu vo svojej faktickej povedala absolútne klamstvo, budem na to reagovať.
Poslanci OĽANO nenominovali nikoho na okresné úrady. Ja som bol v šiestich komisiách, kde bolo 7-8 ľudí. Tie výberové komisie na poslancov, teda poslancov, prepáčte, prednostov okresných úradov boli naozaj veľmi dôkladné, veľmi dôkladné a nenominovali sme tam ani jedného okresného predsedu strany OĽANO na rozdiel od smerákov, kde Fico rozhodoval, Fico povedal, kto kde bude, ako bude, a takto sa to tu dialo.
Takže, pani Vaľová, vy sa najprv, najprv, prosím vás, najprv si pozametajte pred vlastným prahom smeráckym, ako ste dosadzovali do, do funkcií ľudí.
No a poďme k poľovníctvu. Ten tvoj príspevok je naozaj pre poľovníkov. Prosím vás, to, čo vám rozprávali dnes tu niektorí poslanci, ktorých naozaj lobistické obhajovanie, a ktorí obhajovali neskutočným spôsobom poľovnícku komoru, tak, milí poľovníci, nikto vám nejde rušiť vaše poľovné lístky. Nikto nejde tu zasahovať do vašich práv, práve naopak, Slovenská poľovnícka komora si tu vytvorila syndikát na kšeftovanie. Slovenská poľovnícka komora je organizácia, ktorá zoberie od poľovníkov peniaze, no a z tých peňazí žije.
My chceme len urobiť jednu vec, aby to bolo dobrovoľné. Nikto nechce rušiť poľovnícku komoru. Nech si sú, nech pán Lebocký si robí svoju poľovnícku komoru, nech si ju má, ale nech to je dobrovoľné, nech sa ľudia môžu rozhodnúť. Pretože, priatelia, a toto mi napísali poľovníci, čo sa môže stať? Môže sa stať, že... (Krátka pauza.) Ideme na to.
Ale začnem inak. V časopise Poľovníctvo a rybárstvo uvádza pán Kaščák, že museli sme osloviť verejnosť, pretože dnešná vláda ide riešiť poľovníctvo cestou politického zneužívania a spoločenského znehodnocovania. Viete, kto je pán Lebocký? To je naozaj bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za SMER. A každému normálne uvažujúcemu človeku je jasné, prečo smeráci lobujú za tohoto človeka. Tuto to nemá so spravodlivosťou nič spoločné, ale nič.
Ale ďalej vám idem prečítať, čo som dostal. Jozef, daj si pozor, aby ti nezobrali poľovný lístok, lebo majú v stanovách, že kto ide proti záujmom komory, môže byť disciplinárne potrestaný a za disciplinárny postih môže nasledovať zbavenie členstva v komore a následne ti nemá kto vydať poľovný lístok. Toto je totálna totalita! Keď poľovnícka komora nebude chcieť, aby ste poľovali, no tak jednoducho vás disciplinárne poriešia. A tak budem poriešený na poľovníckej komore a nebudem poľovať.
Milí poľovníci, absolútne súhlasím s tou petíciou, s jej obsahom, pretože v jej obsahu sa píše: „Zachovajme poľovníctvo.“ Samozrejme, zachovajme, ja som za. Ale ja som za zachovanie poľovníctva v takej forme, ako bolo pred rokmi. Čo sa tu udialo? Poľovné revíry vlastnia zbohatlíci a nemálo týchto zbohatlíkov má 2-3-4 revíry a v nich poľuje. Obyčajní ľudia, ktorí poľovali, 40-50 členovia sú zrazu mimo. Prečo? No lebo strana SMER dovolila, aby sa tu diali tieto veci! To nebola žiadna vládna, vláda OĽANO, to bolo, to bola strana SMER, ktorá svojim prívržencom a veľakrát svojim priaznivcom oligarchom takýmto spôsobom porozdeľovala revíry.
Preto si pán Lebocký môže mať Slovenský poľovnícky zväz, preto môže mať Slovenskú poľovnícku komoru. Keď niekto iný si chce niečo založiť, a prečo, dajme, veď je, dajme im šancu, ostatným. Prečo by si nemohol, čo ja viem, Kuffa mladší založiť organizáciu poľovnícku a prečo by jemu, Kuffovi nemohli platiť tie peniaze?! Tu niektorí poslanci naozaj takým spôsobom, nechcem dehonestovať ich, ale tak naivne a tak, tak hlúpo obhajovali tú poľovnícku komoru, že to nie je možné. Že odkiaľ zoberú sa peniaze na, na strelecké rôzne súťaže, odkiaľ sa zoberú peniaze na kynologické skúšky. No do a odkiaľ sa zobrali teraz? Od poľovníkov! Poľovníci zaplatia a jednoducho tie veci a to sa prenesie, to je najjednoduchšia záležitosť.
Ale tu vás strašia, milí poľovníci, tým, že sa ide rušiť poľovnícka komora! Tu už poľovník v OĽANO vám ide zasahovať do vášho poľovní... už nebudete poľovať!
Viete, koľko poľovníkov mne napísalo, pretože naozaj za svoj bohatý život, čo som poľovník, tak som ponavštevoval veľmi veľa, veľmi veľa regiónov a ľudia ma tam poznali, mi napísali, že, Jozef, prosím ťa, ale tak prišli za mnou, aby som to podpísal, že nám to idete rušiť, no tak som to podpísal. Tuto táto petícia nie je o tom, o zachovaní poľovníctva na Slovensku, ale o zachovaní kšeftov v poľovníckej komore! O tomto to celé je, o ničom inom. A nikto v tom novom zákone nechce zrušiť poľovnú komoru, ale dajme spravodlivo každému jednému človeku právo byť a mať. Kuffa mladší, nech sa páči, majte si, majte si poľovnícku organizáciu, ktorá bude rozdávať poľovnícke lístky.
Ale naozaj, ten zákon, ktorý sa pripravuje, musí byť komplexný, lebo všetko to, čo sa tu na Slovensku deje, a už ste to spomínali viacerí. Dravce na Záhorí. Ako nazvať poľovníka, ktorý vystrieľa a vykántri dravce na Záhorí? Ako takého človeka nazvete? Ako nazvete poľovníka, ktorý ukradne revír štyridsiatim ľuďom, spojí sa s oligarchami zo SMER-u a vlastnia 4-5 revírov?! Toto je to ľudové poľovníctvo, za ktoré bojuje Slovenská poľovnícka komora?! Nie. Toto sú praktiky SMER-u, ktoré dlhé roky tuná fungovali. A chceme to zmeniť. Chceme, aby aj poľovníctvo bolo také, aké bolo pred rokmi, keď ja som ešte vyrastal ako syn školníka v Haliči, a riaditeľ našej školy bol poľovník a odmalička sme nosili do lesa sa prikrmovali sme tie zvieratá, starali sme sa o tie zvieratá a bolo tam 55 poľovníkov, 55 poľovníkov. Vráťme sa k tomu, nech sa páči.
Či sú to už tie majetkové veci, či sú to už veci toho, že si človek môže teda zaplatiť to poľovanie, či je to už to, že zvýšime tie poplatky, no nech sa páči. Spravme o tom verejnú diskusiu a ja som aj na tom výbore povedal, že nemám problém, nech tam idú aj opoziční poslanci, ja s tým nemám problém, keď budú rozumne rozprávať a keď budú... keď nebudú obhajovať oligarchov, ktorí, s ktorými chodia na poľovačky. Ale spravme to naozaj spravodlivo.
Milí poľovníci, na záver, nikto vám nejde brať vaše právo poľovať, ochraňovať zver. To, čo vám rozpráva Slovenská poľovnícka komora, nie je pravda. Pravda je taká, že táto nová vládna koalícia chce, aby sme sa vrátili naozaj k poľovníctvu, aké bolo - ľudové, normálne, bez peňazí oligarchov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Takáč, už v diskusii sa hovorilo o dobrých a zlých poľovníkoch, o papalášoch, ale aj o čestných poľovníkoch, ktorí robia prínosnú prácu pre ochranu životného prostredia.
U nás v obci Chmeľnica máme poľovnícke združenie Marmon a na základe nájomnej zmluvy vo svojom revíre využíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve občanov obce. Členovia združenia sa každoročne podieľajú stovkami tisíc hodín svojho voľného času v prospech prírody a zveri a na vlastné náklady a dobrovoľným vytváraním hodnôt spoločného diela v prospech občanov našej obce.
Milí kolegovia, aj táto diskusia nasvedčuje, že je tu veľký záujem o túto tému poľovníctva, verím, že aj pod vedením pána predsedu výboru pre poľnohospodárstvo a životného prostredia Jaroslava Karahutu sa prijme dobrý zákon o poľovníctve a nakoniec budú všetci spokojní.

Chcel by som poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá, 12.05 hod. máme schôdzu výboru v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som vyzdvihnúť príhovor alebo vlastne príspevok našej kolegyne Mirky Šutekovej. Myslím si, že vniesla taký pokoj do tejto debaty, pretože aj táto téma vzbudzuje také vášne možno aj u kolegov, ale treba sa postaviť možno k tejto téme tak veľmi prakticky a možno aj petícia dáva také podnety, aby sme nachádzali spoločné riešenia.
Možno vyzdvihnem aj na samospráve vlastne tú spoluprácu s poľovníckymi združeniami, ktoré skutočne prinášajú aj tie dobré podnety vlastne do tejto témy, ale, samozrejme, nájdu sa aj rôzni, ktorí to zneužívajú vo svoj prospech.
No, a čo sa týka vlastne chodenia alebo tých traktorov a tých motoriek, nedávno bola reportáž, v Pieninách, kde vlastne takíto ľudia, ktorí, ktorí zneužívajú alebo využívajú vlastne tieto motorky a rôzne stroje na to, aby v lese robili neporiadok, takže skutočne treba prijať také riešenia, aby sme vlastne našli takú spokojnosť vo všetkých tých oblastiach v tejto téme.
Ďakujem pekne.