Videokanál klubu

Pán poslanec Baránik, pripomínam, že programové vyhlásenie vlády hovorí: "Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v humanizácii a v zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií." To znamená, ja citujem programové vyhlásenie vlády, tým pádom je to náš záväzok, aby sme s tým niečo spravili do budúcna. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja som tu nedávno stála za tým pultom a predkladala som novelu zákona o zdravotnom poistení. To bolo kvôli jednému dieťaťu. Čiže mne deväť ľudí v kolúznej väzbe príde že celkom veľa. (Potlesk.) Vnímam ako povinnosť zákonodarného zboru alebo nás poslancov tvoriť takéto zákony, dokonca niekde na západe sa to volá že lex niečo.
A ešte k tomu, čo ste hovorili. Zdá sa, že existuje nejaká sivá zóna medzi tým, čo môžme nazvať excesom niektorých jednotlivcov, lebo áno, asi sú tam ľudia, ktorým nerobí problém, nazvime to, jednoducho, že týrať tých druhých a medzi tým čo nazveme, že konanie zo zákona. Pretože, ako som spomínala, možnože niekde nemáme ten zákon až tak zle nastavený, problémom je jeho výkon. A preto potrebujeme diskusiu o tejto téme, pretože len tak môžeme vytvoriť tlak na tých ľudí. Takže ešte raz, vítam to, že sa tu takáto diskusia otvorila a očakávam ju aj v ďalšom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tí, ktorí porušili zákon, nech sú spravodlivo súdení podľa zákona, ale ľudským spôsobom a zachovaním dôstojnosti odsúdených. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na tomto návrhu. Na dodržiavanie ľudských práv treba prihliadať všade. Určite aj u odsúdených ľudí, ktorí niečím v živote pochybili a zlyhali a boli za svoj skutok odsúdení a sú vo výkone väzby.
Za socializmu bolo bežné, že vo väzniciach aj krivo obvinených ľudí kruto týrali a aj mučili. Toto sa v súčasnej dobe nesmie opakovať a pripustiť. Som za to, aby odsúdení ľudia mali právo na ľudské zaobchádzanie od vyšetrovateľov či väzenských dozorcov. Trvanie kolúznej väzby je aj podľa mňa neprimerané a neopodstatnené.
Tento návrh zákona podporím a verím, že aj väčšina z vás v tomto pléne, aby čo najskôr prestali prehnane trpieť ľudia vo väzniciach. Určite medzi nimi aj mnohí nevinne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda, plne súhlasím s tým, čo si v rozprave povedal. Ale ľutujem, že túto diskusiu alebo tento návrh musíme predkladať my, pretože, ak si si všimol tú smršť v liberálnych médiách, tak sa to otáča proti nám a jediným dôvodom, ktorý tieto médiá pertraktujú je vraj Vladimír Pčolinský, čo je hlúposť.
Od roku 2005 platí tento Trestný poriadok a vlády SMER-u mali dostatok času na to, aby kolúznu väzbu zmenili. Zmenili podmienky, zmenili proces a neurobili tak. Stalo sa to až vtedy, keď kategória - náš človek je vo väzbe, ale aspoň sa upriamila pozornosť na to, že čo tá väzba skutočne znamená.
Ja plne podporujem ináč tento návrh, pretože z toho, čo sa už v médiách napísalo a zo všetkých týchto uznesení o vzatí do väzby, ktoré unikli zo spisov, sme sa dozvedeli, že niekedy tie dôvody sú také tristné, že to možno by ani nestačili na odsúdenie, nieto na vzatie do väzby.
A plne súhlasím aj s Petrom Pčolinským, ktorý hovorí o tom, že väzba v súčasnosti, tak ako je nastavená, najmä tá kolúzna, je mučiacim nástrojom, pretože, ako sme sa mali možnosť dozvedieť na výbore pre ľudské práva, kde sme si zavolali pani ministerku, ktorá nám hodinu a pol alebo myslím, že dve hodiny vysvetľovala, ako to funguje. A keď sme sa dozvedeli, že tieto podmienky sú tam také len kvôli tomu, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá dostatok peňazí, tak ma až zamrazilo.
To znamená, že sú poddimenzovaní personálne, preto nemôžu predvádzať častejšie tých ľudí ako na hodinu von z tej cely, nemajú dostatok peňazí a priestorov vo vybaveniach na to, aby sa im rozšírili tie cely a tak ďalej a tak ďalej. Veľmi poučné, preto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, kolegovia. Ja presne nadviažem na to, áno, výsledkom by mala byť prevýchova a práve tie, ten vplyv na osobnosť, na rodinu, a tým pádom na celú spoločnosť, kde práve táto spoločnosť udala tie pravidlá, podľa ktorých sa tam funguje, je, je naozaj že fatálny. A v tomto zmysle áno, myslím, že do veľkej miery nesieme tú zodpovednosť aj my. Pretože tie pravidlá sú do istej miery dobre nastavené.
Čo je problematické, je výkon tých pravidiel. A pre mňa bolo zarážajúce, keď som sa s touto problematikou zoznamovala, práve zneužívanie systému ľuďmi, ktorí ten systém tvoria. Od vyšetrovateľov, policajtov, mnohými zo zamestnancov tých ústavov, čož je vec, ktorú neviem.
Myslím, že bude fajn, keď otvoríme tú diskusiu a možno aspoň takto vytvoríme tlak na tých ľudí, na to, aby o tom aspoň začalo hovoriť. Verím, že aj to bude moment, ktorý bude vedieť zmeniť niekoľko, niektoré z tých už spomínaných situácií, ako napríklad, že ten človek nemusí ísť na hodinovú vychádzku, on môže ísť na trojhodinovú. Len musí nájsť toho, ktorý mu to dovolí. Čiže niekde sa hýbeme v systémových zmenách, zákonných zmenách a niekde proste zlyhávame ako ľudia. Ale nemali by sme nič z toho.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, veľmi pekný príhovor. Veľmi si vážim, že si išla na to aj z tejto stránky, ktorú niektorí z nás nepoznáme dopodrobna. Zarážala ma tá spánková deprivácia a tie formy. Keď sa zamyslím nad tým, že takto utýraný alebo človek vo väzbe sa dostane na slobodu, tak netrpí len on sám, ale aj jeho rodina. Tak v tomto prípade nie je to len o tom jednotlivcovi, ktorý je vo väzbe, ale o celej jeho rodine, ktorá trpí jeho depriváciou. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, v prvom rade poďakovať pani kolegyni Hajšelovej za predloženie tohto návrhu zákona, lebo veď vieme, že ak je to zákon, ktorý chráni ľudské práva, nie je nikdy, alebo prichádza vždy v ten správny čas, čiže nemožno hľadať priestor, kedy by mal prísť.
Nebudem sa vyjadrovať k právnej stránke návrhu, bolo tu povedané veľa aj dnes, aj už možno v médiách, ja tú tému vnímam predovšetkým ako psychológ, kde v rámci poradenského a terapeutického procesu prichádzam do kontaktu s ľuďmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli. Ľudia, ktorí si touto skúsenosťou prešli ako nevinní, so všetkým, čo im to do života prinieslo, ako to ovplyvnilo ich vzťahy, ich duševné zdravie, ich fungovanie, ich osobnosť, ich vnímanie sveta.
Špecificky v prípade kolúznej väzby, kde právna úprava umožňuje obmedzenie alebo úplné eliminovanie kontaktov obvinenej osoby s najbližšími príbuznými. Netreba asi príliš veľkú dávku empatie na to, aby bolo jasné, že už spomínaný výkon, spôsob výkonu, dĺžka väzby a neodôvodnené prieťahy vo väzobných veciach majú devastačné účinky na psychický a fyzický stav obvineného.
O vplyve sociálnej deprivácie na osobnosť existuje mnoho štúdií. Všetky popisujú následky vo forme prežívania hlbokých negatívnych pocitov, strachu, smútku, hnevu až na hranici fyzickej bolesti. V kombinácii so spánkovou depriváciou, to je spánková nedostatočnosť alebo prerušovanie spánku, máme tak zarobené na nezvratné poškodenie osobnosti, pretože takýto chronický stav nepriaznivo ovplyvňuje mozog a kognitívne funkcie. Dokonca úmyselná deprivácia spánku sa používa celé storočia či už ako forma mučenia, alebo aj ako prostriedok výsluchu, kedy sa dokonca aj verilo, že je to spôsob, ako prísť k nejakému tenzu informácií.
V histórii kriminalistiky a forenznej psychológie nájdeme obdobia, kedy sa sa spánková deprivácia označovala za vylepšenú vyšetrovaciu techniku. Nechcem tu ctené plénum obťažovať nejakými ďalšími odbornými faktami, môžeme potom o nich hovoriť neskôr, ak bude záujem, ale v tejto chvíli je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona je dobrý preto, lebo prípady exponovaných osôb, a je smutné, že, žiaľ, až exponovaných osôb, poukázali práve na devastačné pôsobenie tejto formy väzby na duševné zdravie, a to sa nemusíme baviť o tom, že nevieme nič o tých neexponovaných, o tých neznámych ľuďoch, ktorí už nemali silu sa brániť ani bojovať za spravodlivosť. Nevieme o nich, pretože neboli predmetom záujmu médií, nemali prominentných advokátov.
Netvrdím, že osoby si nezaslúžia trest, zaslúžia si spravodlivý trest, lenže, ako bolo spomínané, väzba nie je trest. Väzobné osoby, väzobne stíhané sú osoby, ktoré sú zatiaľ nevinné, a tieto osoby pre svoju subjektívnu nevinnosť pociťujú ťarchu každého dňa stráveného vo väzbe násobne ťažšie ako ľudia vo výkone väzby. Ale podmienky, v akých sú tieto osoby držané vo vyšetrovacej väzbe, by v 21. storočí mali byť dôstojné. Na pôde parlamentu civilizovanej a slobodnej krajiny táto veta znie naozaj zvláštne. Možno sme prekvapení, možno sme vedeli o tom, ako to funguje, len sme nemali čo urobiť. Možno sme to nevedeli, ale ak by sme aj náhodou patrili ku skupine, že nevieme, tak už spomínaný výbor CPT to kompetentným opakovane pripomenul, pri každej svojej návšteve krajín Rady Európy a Slovenska sa osobitne venuje podmienkam osôb vo väzbe.
CPT v dvadsiatej šiestej správe v bode 52 konštatuje, že miera samovrážd obvinených pri vyšetrovacej väzbe je niekoľkonásobne vyššia ako u odsúdených. Je to tak preto, lebo neistota a ponižovanie, ktoré v situácii väzby ľudia prežívajú alebo v situácii toho obmedzenia slobody, vyvolávajú tak zahlcujúce pocity úzkosti, paniky, hlbokého smútku, ktorý spôsobuje depresiu a až existenciálne takú stratu zmyslu života. A subjektívne je toto prežívanie ešte náročnejšie ako prežívanie obmedzenia slobody vo výkone trestu, pretože tam k tvorbe toho obranného mechanizmu, aby to človek zvládol, do veľkej miery prispieva sociálny kontakt a prijatie tej situácie, že sa to tomu človeku stalo. To ľudia vo väzbe nemajú alebo tak to neprežívajú.
Pripomeniem teda len, že vo vzťahu k Slovensku, výbor v dňoch 19. až 28. marca 2018, keď tu vykonal návštevu, konštatuje, citujem: "Vývoj počtu väznených osôb v Slovenskej republike ukazuje, že napriek modernej palete alternatívnych trestov a technických možnostiach jej kontroly formou elektronického monitorovania nedochádza k viditeľnejšej zmene indexu väzenskej populácie. Tento stav ovplyvňuje komplex viacerých faktorov a snahou Slovenskej republiky by preto malo byť na základe poznatkov aplikačnej praxe aj naďalej eliminovať hmotnoprávne a procesné prekážky ukladania alternatívnych trestov a posilňovať dôveru orgánov aplikujúcich právo v alternatívne tresty." A ďalej citát: "Väzenské zariadenia k bodu č. 32 CPT vyzýva slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčania Výboru ministrov Rady Európy. Slovenská republika rešpektuje odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a vo vykonávacej časti trestného konania sa snaží o postupnú harmonizáciu vnútroštátnej správy, poprípade internej úpravy orgánov aplikujúcich právo s jednotlivými odporúčaniami," to je z roku 2018.
Takže pre všetky tieto dôvody návrh zákona, pani kolegyňa, v prvom čítaní podporím.
Ďakujem pekne.