Videokanál klubu

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, súčasná legislatíva nám dovolí bezdôvodne ukončiť ľudský život. Všetko to začalo ale v roku 1917, keď sa v Rusku dostal nedemokratickým štátom, ovládol ho Vladimir Iľjič Lenin so svojimi chladnokrvnými súdruhmi. Demokratizácia sovietskeho Ruska viedla v roku 1920 k prvej svetovej legalizácii umelých potratov. Dobre počujete, v Rusku sa deti zabíjajú už sto rokov. Niečo čo pred rokom 1920 bolo trestné, sa zrazu stalo beztrestné a legálne. Oni to dokonca nazývajú ľudskými právami. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ľudský život je hodný ochrany už pred počatím.
Moja otázka znie, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sme si uvedomili, že každý ľudský život má cenu?
Ako viete, kolegyňa, ktorá tu síce nie je, už povedala, že dieťa nič necíti, ale ako to môže vedieť, keď ona na mieste toho dieťaťa vlastne nebola, teda myslím toho, ktoré išli roztrhať a ako môžeme vedieť, že sedemdňové kurča to cíti, lebo sa uvádza, že to kurča to cíti a preto nemôže byť usmrtené, ale dieťa v dvanástom týždni to necíti, lebo to je normálne.
Ak si pozriete film Nemý výkrik, tak pochopíte, že to dieťa to evidentne cíti, lebo to dieťa sa bráni tomu, aby ho umelo vytiahli. Náhodou som sa dostal na sociálnu sieť pani kolegyne, kde bol nadpis, že odkaz pre Čepčeka, ktoré bolo napísané teda aj pre Kotlebu, ale to farebné bolo iba pre Čepčeka. Napriek tomu, že to bolo na sociálnej sieti pani kolegyni, boli tam aj na moju adresu celkom pozitívne správy a teda čo ma potešilo, keďže je to uzavretá skupina ľudí, bavili sme sa tu o zákone na pomoci tehotným ženám, ktorý predložila pani poslankyňa Záborská s ostatnými kolegami. Je pre mňa nepochopiteľné, že šestnásti kolegovia z klubu tento zákon, ktorý je na pomoc ženám, nepodporili. Dokonca vydali tlačové stanovisko, tlačovú správu v médiách, že majú s tým problém. Takže my sa bavíme o pomoci tehotným ženám a napriek tomu tu nie je záujem.
Pani poslankyňa Cigániková, tiež bol zákon na pomoc tehotným ženám, vy ste hlasovali ako? To je rečnícka otázka. (Reakcia z pléna.) Myslím, myslím ten pani poslankyni Záborskej, čo bol (reakcia z pléna), no takže ideme pomáhať ženám a potom za to nezahlasujeme.
No ako som už spomínal a avizoval vo faktickej poznámke, v druhom čítaní dám pozmeňovák o zrovnoprávnenie detí, tých nenarodených s kurčatami, teda aby to do 14. týždňa, do štrnásteho dňa boli zrovnoprávnené kurčatá s deťmi. Musím ale spomenúť, robil som si taký výskum na gymnáziu, kde mám aj svedectvá niekoľkých detí, respektíve mladých ľudí, napríklad chlapec, čo ma celkom prekvapilo, chlapec prvého ročníka gymnázia napísal: "Medzi dôležité témy, ktorým by sme sa mali venovať a obhajovať, patrí podpora rodiny a s tým spojená ochrana, obrana a ochrana ľudského života. Rodina je oporou štátu, preto štát musí byť oporou pre rodinu. Ľudia sú slobodní a každý má svoje práva, teda aj nenarodené deti by mali mať svoje práva, právo na ochranu života. Nesmieme sa k nemu správať ako k nejakej veci, keď sa mi to hodí, tak si ju nechám. Potrat by nemal byť vyriešený, vyriešením problému, každý problém sa dá riešiť. Slovenská republika má zákon, ktorý povoľuje ukončiť tehotenstvo do 12. týždňa života plodu. Súčasný zákon dovoľuje potraty aj v tých dôvodoch, ktoré sú riešiteľné. Ak chceme, aby sa znížil počet nenarodených detí, mal by zákon určiť presné výnimky, ktoré by mali byť preukázateľné, možno aj takto by sme mohli dosiahnuť ochranu nenarodených detí.". Opakujem, to bol chlapec prvého ročníka gymnázia.
Teraz na margo dievčat, lebo stále sa tu spomína, že iba chlapci obhajujú, takže aj dievčatá, toto je dievča tretieho ročníka: "V každej učebnici na svete život človeka začína splynutím vajíčka a spermie. Ak má dieťa viac ako dva týždne, nemôže byť potratené a ak má o hodinu menej, smola, môžeme ho zabiť. Kto o tom rozhodol, že mu ešte nebije srdce? Veď každý zdravotník vykonávajúci potrat vie, že dieťa, to malinké bez srdca, sa uhýba chirurgickým nástrojom, nechce byť potratené, chce žiť ako my všetci. My, čo sme dostali možnosť žiť, ako môžeme niekomu túto možnosť vziať?". To sú len také dve správy od detí, aby sme vedeli, ako sa k tomu aj deti správajú.
A ďalej budem pokračovať, čo sa týka, teda mýty o tej poľskej potratovej turistike. Mám informácie, že po zákaze potratov v susednom Poľsku sa potratovosť na - cudziniek - Slovensku nijako dramaticky nezvýšila, naopak postupne klesá. Takže sa predpokladá, že ani u nás zákaz nebude znamenať potratovú turistiku. To sú témy, ktoré sa tu opakujú, tak ja to zdôrazňujem. Keď boli v roku 1993 zakázané v Poľsku potraty, veľká väčšina bola proti tejto zmene, bolo to zhruba 80 % občanov. Dvadsať percent chcelo zákaz. Dnes je situácia úplne opačná, 80 % súhlasí s tým, aby zákon ostal tak, ako je, to znamená, aby sa nemohli vykonávať bezdôvodne a 20 % je za liberalizáciu. Z toho nám vyplýva, že už samotná zmena práva spôsobuje spoločenskú zmenu vnímania toho, čo je a čo nie je správne. Presne to je poslaním nás zákonodarcov nastaviť hranice, vychovávať ľudí, čo je dobré a čo je zlé.
Teraz sa dotknem môjho návrhu zákona. Tento návrh zákona aj dôvodovú správu som od augusta posielal kolegom, koaličným kolegom, koaličným partnerom na koaličnú radu, klub. Koaličnú radu som informoval štandardným spôsobom. V koaličnej zmluve je napísané, citujem v bode 8: "V prípade zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života v predpokladaných, predkladaných koaličným poslancom alebo poslancami sa schválenie koaličnou radou nevyžaduje a budú vopred predložené", čo aj boli. Opakujem, má sa to iba predložiť, nie prerokovať, to som presne urobil. Ešte som aj písomne urgoval odpovede dvanástich členov koaličnej rady. Jediná pani kolegynka Zemanová mi odpísala. Okrem toho zákon bol podaný v auguste, neskôr v januári a keďže nebol zaradený na schôdzu Národnej rady, tak som ho opätovne podal znovu, aby sa o tomto zákone rokovalo a aby sme mohli zachrániť ľudský život. Vždy som koaličnej rade doručil zákon aj paragrafové znenie, aj dôvodovku. Ubehol takmer rok od prvého podania zákona na prerokovanie, teda koaličná rada mala na to dosť času.
Moju legislatívnu iniciatívu už v auguste inšpirovali humanistickí kolegovia z klubu, ktorí odmietli obmedziť umelé potraty tak, že by hlasovali za opozičný návrh. Dnes je situácia, dnes sa situácia vykryštalizovala, môžu si slobodne vybrať, majú jeden opozičný a jeden koaličný návrh. Je to veľmi krehká situácia. O tomto zákone môže rozhodnúť aj jediný hlas.
Dotknem sa teraz ešte znovu potratov. Potrat nie je a nikdy nebol riešením pre dieťa ani pre matku. Nie sme v stredoveku. Žijeme v 21. storočí a aj vedecké zistenia sono nám dokazujú, že dieťa v lone matky už žije. Preto nemôžem dopustiť takéto brutálne nakladanie s dieťaťom. Keď máte zľutovanie so psom na reťazi, prečo nemáte rovnaký súcit s nevinným ľudským životom? Napríklad nemecké kura, ktoré tu už bolo spomenuté.
Vážené kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý predkladám, nie je o ideológii, ako sa mi snažia niektorí pripísať. Predkladám ho a aj napriek obštrukciám a hejtu, ktorého sa mi dostáva. Ak bude potrebné ho predložiť znova, som ochotný to spraviť opäť. Pochovajme konečne tento krvavý relikt komunistického režimu. Zastavme konečne tento krvavý kúpeľ. V klube OĽANO nás je 53 nezávislých, rôznych osobností v celom parlamente je nás 150, každý máme svoje vzory, niektorí sme kandidovali ako kresťanskí kandidáti a napriek tomu sa tak nesprávame. Je pravdepodobné, že vy sa v týchto dňoch zamýšľate, prečo spadol strom a rozbil sochu našej patrónky Panny Márie v našom pútnickom meste v Šaštíne. Vy, čo ste excelovské typy, spočítajte, koľko pracovnej sily v produktívnom veku sme mohli mať na Slovensku, je to zhruba 1,4 milióna potratených detí na Slovensku.
Nesmiem zabudnúť veľmi vzácnu novinku, a to Európsku úniu, kde náš návrh, teda návrh pani poslankyne Záborskej a ostatných koaličných poslancov včera v Európskom parlamente prešiel, čo je veľmi smutné, ale aj napriek tomu my na Slovensku máme šancu ešte zachrániť ľudské životy. Nedá mi nespomenúť ešte jeden príklad, a to je svedectvo z novembra. Je to svedectvo známeho amerického herca Chucka Norrisa, predstaviteľ akčných hrdinov Walker Texas kritizoval 48. výročie legalizácie umelých potratov v USA, kde bol aj americký prezident a viceprezidentka. Povedal, ako môže niekto zabiť nenarodené dieťa a cítiť sa ako dobrý človek? Je šokujúce, že od roku 1973 prišlo o život 62 miliónov Američanov. Vyzval krajanov, aby si vážili ľudský život od počatia po smrť. Hovoril aj o štatistikách, ktoré sú ale veľmi absurdné a tie sú, že 51 (percent, pozn. red.) občanov v Kanade považuje za hodnotu plastovú slamku a iba 26 % Kanaďanov považuje za hodnotu ľudský život.
Preto vás, milé kolegyne, kolegovia, či koaliční alebo opoziční, poprosím, podporte tento zákon v mene tých, ktorí nemajú hlas.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, ako už bolo jasné a koalícia predložila návrh zákona na pomoc tehotným matkám. Ja som za takýto návrh zákona, ale tak ako som povedal včera, poviem to aj dnes, tento návrh zákona si podľa mňa zaslúži, aby bol trošku prísnejší a práve preto som predložil tento návrh zákona, ktorý je tam od augusta, to znamená, tá snaha o dohodu tam bola. Ja som bol niekoľkokrát aj na klube, respektíve stretol som sa s kolegami, ale keďže oni taký tvrdý zákon nechceli predložiť, tak som ho musel predložiť opakovane a je zrejmé, že bol zaradený až tretíkrát, až na tretí pokus na schôdzu Národnej rady. To znamená, snaha o dohodu tam bola, nieže nebola. Ktokoľvek by chcel sa pripísať, kľudne sa mohol, ale vyčkávať a nechať zákon len na pomoc tehotným matkám sa mi zdá byť dosť slabé, práve preto som to predložil ja. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nič nie je vzácnejšie a cennejšie ako život človeka. Už tu bolo povedané k ochrane života nenarodených detí asi všetko. Ale svet ide pomaly asi do záhuby. Smerujeme k tomu, že človek bude mať menšiu hodnotu ako včera spomínané kuriatko, či zárodok vo vajíčku, ktoré treba chrániť, neviem, myslím, že bolo povedané od siedmeho dňa. Toto dokázali schváliť v demokratickom štáte v Nemecku, ako katastrofa. Nemám problém s ochranou zvierat, ako chrániť zvieratká je pre mňa samozrejmosť, ale snáď by malo byť samozrejmosťou, že hodnota človeka je nad kuriatko, orla, mravčeka či mušku.
Ja okrem muchy, ktorá mi sadne na chlieb, nezabijem ani mravca. Dúfam, že nás raz nebudú za zabitie muchy trestne stíhať. Priznám sa, že včera som jednu muchu zabil na izbe. Mne je veľmi ľúto, že v tomto ctenom pléne musíme hodiny rozprávať, vysvetľovať, aj sa niekedy hádať, že život človeka treba chrániť od počatia. Ľúto je mi to o to viac, že pri predstave, že moja mamka a otec dokázali dať život deviatim deťom v chudobe, obetovať sa pre nás. Od siedmich rokov nás mamka vychovala sama a s láskou nás dokázala vychovať a nikto z nás nie je žiadnym povaľačom, ale ja si myslím, že každý z mojich súrodencov je slušne vychovaný človek.
Ako otcovi viacerých detí je mi o to viac ľúto každého potrateného dieťatka, ktorým niektorí ľudia neumožnia uzrieť svetlo tohto sveta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, áno, vy ste spomínali príklad toho vajíčka. Ja som túto informáciu tiež zavesil asi tri alebo štyri dni predtým na Facebook. A treba si ešte uvedomiť, že my chránime aj hniezdo lastovičky, kde máme 10 000-eurovú pokutu, myslím za zhodenie, potom chránime vajcia dravcov, chránime psov aj na reťaziach a tak ďalej. To znamená, nie je to len o tom. My keby sme porovnávali deti so zvieratami, tak zvieratá majú v tejto situácii pomaly väčšie práva, ako majú ľudia, ako má ľudský život. Takže v druhom čítaní kľudne môžem dať pozmeňovák, aby sme zrovnoprávnili tých 14 dní toho zvieraťa, to vajíčko toho, tej sliepky s ľudským životom a budeme na tom istom a vyriešime aspoň takto tú situáciu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno, kolegovia. Chcem tak v reakcii na rozpravy, ktoré tu už odzneli, povedať takú jednu vec. William Wilberforce tridsať rokov bojoval za zrušenie otroctva a takmer sa ho nedožil. Bol vytrvalý a bojoval s vášňou. A to je to, čo vidím aj tu na jednej i druhej strane, že každý z vás s vášňou bojuje za hodnotu, ktorú považuje za najcennejšiu.
To, čo nás všetkých spája, je to, že chceme pomáhať ženám. Na tom sa zhodneme. Nezhodneme sa na tom, či cenou môže byť počatý ľudský život. Je jasné, na ktorej strane stojím v tomto boji ja, a myslím si, že to, čo sa tu teraz deje, sa tu dialo už mnohokrát v tomto parlamente, ale mojou takou nádejou a aj výzvou na nás všetkých, aj pre mňa samú je to, že zatiaľ nás tie počty nepustia. Zatiaľ tie počty jasne ukazujú, aké je nastavenie a ako to celé vnímame. Je otázka, ak by sme hlasovali tajne, či by sa to hlasovanie líšilo, pretože či už také alebo onaké hlasovanie prináša mnohé ataky a mnohé tlaky zo strany spoločnosti. Ešte, ešte som chcela povedať takú jednu vec, že táto diskusia, aj keď možno niektorým mojim kolegom, ktorí tu možno aj teraz nie sú, pripadá jalová a zbytočná, pretože aj tak nič nezmeníme, aj tak sa nikam neposunieme. Mne taká nepripadá a vidím to minimálne ako výzvu na to, aby sme sa naučili diskutovať kultivovane, aby sme sa naučili rešpektovať jeden druhého a vnímať ho ako partnera, ako človeka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za zhovievavosť. Tak dopoviem a poviem procedurálny návrh. Pani predsedníčka takto určila ako predsedníčka výboru za spravodajkyňu k obom zákonom, o ktorých je zlúčená rozprava, samu seba.
Výbor neurčil žiadneho náhradníka.
A teraz ten procedurálny návrh. Pán predsedajúci, prosím vás, zabezpečte, aby pani spravodajkyňa počas celej rozpravy sedela na mieste spravodajcu, pretože aj teraz pred, keď hovoril pán Kuffa, na niekoľko minút odišla a nestalo sa jej to prvýkrát.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja sa chcem vyjadriť k procedúre rokovania. My máme zdravotnícke výbory verejné, sú dokonca streamované. A na zdravotníckom výbore sa odohralo, teraz nepoviem žiadnu tajnosť, sa odohralo to, že prišli tieto návrhy zákonov a pani predsedníčka si ich zobrala ako spravodajkyňa. Plánovali sme si ich dvaja kolegovia rozdeliť a striedať sa pri spravodajcovaní zákonov, ona dala hlasovať o tom, aby bola spravodajkyňou ona, hlasovala za tom, za to ona sama a ešte jeden poslanec, myslím, keď si dobre pamätám, tak vyhlásila, že výbor neurčil spravodajcu, a preto ona ako predsedníčka výboru určuje seba samú. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ale skúste dať procedurálny návrh.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno, však už ide, už ide. Prihlásil som sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, ja sa budem už opakovať, už som povedal, že som politik, ktorý je proti potratom. A som za ich sprísnenie. Ale tiež som vám povedal, že jednoduché skratky k dôležitým veciam v živote nevedú. Sám ste vo svojej, vo svojom prejave pripustil, že máme tu zákon, ktorý zakazuje vraždy, a sám ste povedal, že vrážd je viac. Máme tu zákon proti drogám a narkomanov je stále viac.
Preto sa obávam, že aj keď tento zákon schválime, čo si prajem, nedosiahneme hneď tú zmenu, ako by sme si predstavovali. A tiež nepovažujem za správnu cestu, ak kresťania budeme používať tu v pléne argumenty: „Ty si matka vrahyňa, zabíjaš svoje dieťa.“ Nie, poďme opačne. My prebuďme v tej matke cit a v tej rodine zodpovednosť za to dieťa. My hovorme: „To, čo nosíš pod srdcom, to, že čakáš dieťa, je požehnanie, je láska.“ Nehovorme matkám: „Ste vrahyne.“ Prebuďme v nich lásku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že v tejto sále zostali tí ľudia, ktorým záleží na tom, aby chránili ľudský život. V dnešnej rozprave už bolo povedané, že sa potrebujeme vážne zamyslieť nad nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, mať úctu k počatému životu, uvedomiť si, že ľudský život má nesmiernu, veľkú hodnotu, ktorú si treba vážiť, a rešpektovať právo na život nenarodených detí. Umelý potrat nie je riešenie. Preto štát musí podporovať organizácie, ktoré podávajú už dlhé roky tehotným matkám alebo ženám, ktoré sa rozhodujú pre potrat, pomocnú ruku. Spomeniem aspoň niektoré organizácie: Fórum života, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Poradňa ALEXIS, Áno pre život, nezisková organizácia, Ráchelina vinica, nádej pre zranených potratom, Family Garden, poradenské centrum pre rodiny, ktoré sa zameriava na prevenciu a pomoc snúbencom, manželom, rodinám i jednotlivcom, Áno pre život, nezisková organizácia, bezplatná linka pomoci.
Tieto organizácie zachránili už veľa detí, z ktorých sú dnes lekári, vedci, profesori. Je potrebné šíriť osvetu ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť na stredných školách a iných mládežníckych inštitúciách, aby si mladí ľudia uvedomili veľkú zodpovednosť za rodinný život a budúcnosť našej krajiny. Verím, že ľudia dobrej vôle sa spoločne vydajú na cestu budovania kultúry života, a pomôžu zachrániť veľa ľudských životov. Žiadne dieťa v materskom lone nevie, že prichádza do sveta, v ktorom je nedostatok lásky. Žiadne dieťa nevie, či bude zabité, alebo neskôr odmietnuté vlastnou matkou. Keby dieťa vedelo, že ani v materskom lone nie je v bezpečí, od strachu by asi neprežilo ešte pred pôrodom.
Pomôžme tehotným ženám... (Prerušenie vystúpenia časomerom a potlesk.)

No, ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bolo ich veľa. Mám tu nejaké veci poznačené, ale nebudem jednotlivo rozoberať tie veci. Rád by som chcel len povedať, že po tých 30 rokoch ísť znova všetko alebo nič je podľa mňa chybná cesta z toho konzervatívneho pohľadu.
My by sme mali umenšovať zlo, ak sa to dá, umenšovať zlo. Čiže ja, ja si opakovane poviem, myslím, že keď prinesieme znova tento zákon, ktorý má nádej na úspech, tak ja dúfam, že prejde a že my umenšíme to zlo a že zachránime čo najväčší počet detí. Ja som takisto za život, ale hľadaj mi, hľadajme také spôsoby, ktoré sa dajú v tomto parlamente presadiť. Nebojujme tu mečmi, nožmi pomaly proti sebe, kričíme tu na seba, v tejto téme citlivej, veľmi citlivej, ale skúsme nájsť spoločnú reč. Však ja som to počul aj z iného tábora, že skúsme nájsť spoločnú reč a skúsme presadiť zlepšenie.
Ďakujem.