Videokanál klubu

Pán Kuffa, hovorí sa, miluj blížneho svojho ako seba samého. Pri všetkej úcte, pán Kuffa, vy nemáte ani šajnu o problematike LGBT. Rozprávate tu o žene z Ameriky, ktorá spáchala samovraždu, ale nič o tej žene neviete. Vy len využívate nejakú správu. Ja som mal spolužiaka, ktorý žil... (rečník si sťažka vzdychol), žena žila v mužskom tele a také mal problémy z toho konškoláka, že spáchal samovraždu. Bol to silne veriaci človek, silne veriaci človek. Obesil sa preto, lebo nenašiel pochopenie v rodine, nenašiel pochopenie v spoločnosti. Vy, pán Kuffa, o tomto probléme a tá vaša spoločnosť a tamto ten pán, čo teraz ide, čo si teraz, čo robí tie gestá, Suja, čo teraz robil tie veľmi agresívne gestá, nič o tom nevie, nič.
Ja a keďže ste sa obrátili na pani Hatrákovú, tá o tom naozaj veľmi veľa vie. Pani Hatráková pri svojej dlhoročnej práci s deťmi sa stretávala s problémami aj takýchto detí, ktoré vyrastajú s problematikou so svojou orientáciou. A ja som hlboko presvedčený, že pani Hatráková to urobila preto, lebo má na to dobrý dôvod. A tak ako poznám pani Hatrákovú, pána Szőllősa, pána Marcinčina, pani Záborskú u nás, tak to naozaj ich kresťanské sa s vaším radikálnym fanatizmom, s vaším nekresťanským ponímaním Boha, to, čo predvádzajú tam vpredu sediaci fašisti aj vy, to nemá s láskou k blížnemu nič spoločné.
Katka, ja ti držím palce a máme ťa radi.

Ja by som chcel poprosiť, áno, dvakrát som tuná zakričal, aby rozprávali poslanci k téme, teda k predrečníkovi. Robia si z toho tuná, a chcem vás poprosiť aj ja, aby ste ich umravňovali, pretože nerozprávajú vo faktických poznámkach k predrečníkovi, ale všetci tu vyplakávali a obracali sa na pani Hatrákovú a dávali tie svoje žalospevy na to, ako to tu ona ide zničiť. Práve to, toto som chcel, na toto som upozornil, nebol som vulgárny.
A chcem poprosiť, aby ste upozornili aj pána Podmanického, aby reagoval na predrečníka a nerobil si tu z toho politickú kampaň.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja, tak ako som na začiatku povedala, tá diskusia bola z môjho pohľadu veľmi zaujímavá a práve sa, myslím, točila nie okolo veľmi podstatnej témy. Ja ten zákon naozaj vnímam ako, viac ako zákon o práve rodičov, a sme tu trochu točili o LGBTI, kde nehovorím, že to o tom nie je, ale to právo rodičov na výchovu detí a ich vedenie by som zdôraznila. To je jeden moment.
A druhý moment, že keď som hovorila o potrebe ten zákon dopracovať, tak by som bola rada a sme tu za ten rok a pol naozaj svedkami toho, že mnohé právne normy, ktoré z tohto parlamentu vzišli, sú veľmi komplikovane implementované alebo teda rovno že nerealizovateľné. A bola by som rada, aby takto dôležitý zákon, keď sa dostane do reality, bol realizovaný, bol zreteľný, bol vykonateľný. Takže preto tento môj návrh. Môžme o ňom, samozrejme, ešte diskutovať.
Ale inak veľmi pekne ďakujem za pripomienky.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv rodičov na rodičovskú výchovu, práva rodičov vychovávať svoje dieťa v súlade so svojím filozofickým presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava. Takže by som prešla k detailom.
Ja som si ho pozrela, ten zákon, a teda možno pár takých momentov, ktoré vnímam ako trochu problematické. Napriek všetkým tým témam, ktoré tu zazneli, eticky, morálne, kde, samozrejme, že s tým zákonom sa môžme len stotožniť, ale v čl. I je, kde hovoríte o novele ústavy, teda novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je úplne zrozumiteľné, že sa snažíte zabezpečiť bezúhonnosť osôb, ktoré dochádzajú do kontaktu s deťmi, ale tak ako už bolo konštatované, dávame do pozornosti, aby ste sa možno inšpirovali už platnou normou v rámci samotného tohto zákona.
On ten zákon 305 už dnes v § 79 ods. 4 definuje osobu, ktorá nie je bezúhonná, ako osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu.
V tomto vašom návrhu chýba práve právny základ, ako sa dostanú vymenované subjekty, teda espeočka, čiže orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne cédeerká alebo teda, alebo Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, obec alebo aj vyšší územný celok, ako sa dostanú k výpisom z registra trestov. Tam by sme potrebovali nastaviť zmeny v zákone o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto subjektom vydala výpis z registra trestov. Je to technická otázka, dá sa to, samozrejme, dopracovať.
Čo sa týka bodu 2 v čl. II, štát chráni právo detí na vlastnú identitu podľa pohlavia ich narodenia. Tu máme tiež trochu otáznik, že ak dáme povinnosť štátu v zákone, tak aký bude mať štát na to nástroje, aké nástroje? Tuto to trochu tak akoby zaváňa tým, že je to norma, ktorá je v tejto chvíli nevykonateľná. Možno by sme mohli teda ešte viac hovoriť o tom, že čo ste v tejto časti mali na mysli, lebo v dôvodovej správe sa o tom bližšie nehovorí.
V čl. II, kde hovoríme o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde, rovnako ako som spomínala, s celým zákonom aj tu súhlasím s obsahom, ale platí to, čo som uviedla v čl. I o potrebe zmien zákona o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala výpis z registra trestov.
No a k čl. III a k čl. VI uvediem spoločnú pripomienku. Považujem za správne, že v zákone o rodine, ako aj v novele zákona o výchove a vzdelávaní sa snažíte posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava, a teda návrh vašej legislatívnej zmeny čítam ako reakciu na trendy, ktoré sa aktuálne pri sexuálnej výchove na školách presadzujú.
Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do sporov alebo rozporov s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy, sa nám množia a sú reálne. To nie sú vymyslené veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že týmito prípadmi sa zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Už teraz sa tam eviduje mnoho podobných prípadov. Jeden za všetky sa odohral vo Švajčiarsku, kde matke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, vlastne nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona, a náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás na Slovensku aj samospráva školy má tiež voľnú úvahu, ako tomu bolo v prípade rozhodovania vo Švajčiarsku. No a, takže vo svetle aj týchto výrokov európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že by bolo potrebné aj v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni limity pre riaditeľov škôl a zvýšiť tak ingerenciu rodičov.
Takže aj kvôli týmto pripomienkam a teda v tomto zmysle si teda dovoľujem podať v tejto chvíli procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.

Ono to ani nie je tak procedurálny návrh, ako pre záznam by som chcel opraviť jedno hlasovanie. Bola to tlač 582, to úplne posledné, kde sa schvaľoval zákon ako celok, novela Trestného poriadku, tie anaboliká, tam som sa zdržal, ale chcel som hlasovať za. Tak pre záznam chcem, aby bolo zaznamenané.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Štefan, prepáč, my sme sa nerozumeli, ja som nepovedal, že netreba hlasovať, treba hlasovať a ako poslanci o tom rozhodujeme, máš svätú pravdu. Úplne s tebou súhlasím. Ja som, práve naopak, skôr hovoril to, že aj v prípade, že my tu niečo dobré neodhlasujeme, nehovorím o tebe alebo o mne, takže pravda je daná prirodzenosťou, nie hlasovaním. A v tom sa asi zhodneme. Čiže ja s tebou súhlasím, len sme si asi neporozumeli. Prepáč, ak som to nevyjasnil dosť jasne.
K pánu kolegovi Dostálovi, to je práve to... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani kolegyne, páni kolegovia, ešte chvíľočku vydržte, aby dohovoril svoju faktickú poznámku pán poslanec. Nech sa páči.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Ja sa neodvažujem určovať sám osobne ani s vami polemizovať o tom, že čo je dobré a čo je zlé, myslím, že nejako intuitívne cítime, že napríklad domáce násilie alebo akékoľvek násilie, ubližovanie niekomu aj ponižovanie, nemusí to byť len fyzické násilie, nie je dobré. Hovorím o tom, že sú niektoré dobrá, ktoré dávajú celkový rámec, napríklad že je prirodzené, že človek má otca alebo matku a pokiaľ je to možné, tak to maximálne podporujeme a nehovoríme, že je to vlastne jedno, či má otca alebo matku, alebo je to nejak inak. Vieme, že situácie v živote sú rôzne, veľa sirôt je, veľa opustených detí. Samozrejme, hej, ja nie som nejaký romantik alebo nejaký naivný idealista, ale ideál tu je a vieme, aký je dobrý. A tak isto aj v rodine sa môže diať všeličo, rodina môže vychádzať lepšie alebo horšie, ale to by bolo asi na dlhšiu debatu. Ja len chcem povedať to, že máme sa o čo oprieť, čo sa týka prirodzenosti človeka, aj mužskosti, aj ženskosti.
Takže ďakujem za príspevok, všetko dobré.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, myslím, že niekedy aj preto, že si nie celkom rozumieme, tak potom nastanú medzi nami nejaké prestrelky a ja by som sa chcel teraz tak od toho nejak odosobniť a nebudem reagovať na nikoho, ako vystúpil. Ja vám chcem povedať to, čo ja vnímam smerom k tomuto zákonu, ktorého úmysel a obsah vidím ako dobrý, pretože v tom sa, myslím, zhodneme všetci, že naozaj je dôležitá ochrana detí a oblasť sexuality, pohlavnosti je citlivá. A sú to veľmi vážne a dôležité skutočnosti, ale tak ako to tu zaznelo, ja som presvedčený, že je to záležitosť dospelých alebo zrelých osôb a jednak že by sme mali aj tak debatovať o tom v parlamente ako dospelé a zrelé osoby, ale aj všeobecne rôzne nejaké odchýlky alebo komplikácie, alebo problémy treba dobre zvážiť, ako s nimi budeme zaťažovať detskú dušu. A preto súhlasím s tým, že naozaj je potrebné deti chrániť. V každom prípade si neprajem a myslím, že to si nepraje nikto z nás, aj keď sa tu niekedy tým oháňa, neprajeme si urážky niekoho ani vôbec už žiadne násilie.
Treba ale vedieť, že takéto veci sa dejú, že sú ľudia, ktorí majú nejaké, nazvem to, odchýlky od normy alebo aj úchylky, ako je to v tom prípade pedofílie, a ono to bolo vždy a v nejakej, v nejakom percente sa to v spoločnosti nachádza. Ale treba si povedať otvorene, že určite nie je žiaduce, aby sa takéto percento zvyšovalo, ale to sa deje. Napríklad donedávna, keď sa robili prieskumy, tak sa hovorilo, že homosexuálna orientácia, k nej sa hlási zhruba 4 % ľudí. Keď sa robilo, robil nedávno jeden prieskum v Spojených štátoch, tak to číslo v mladšej generácii narástlo až na 15 a viac percent, nie na základe nejakého prirodzeného vývoja, ale na základe propagandy. To znamená, vyslovene sa to prezentuje ako niečo pozitívne, dokonca niečo žiaduce.
Viete, ak máte dieťa, ktoré nejakým spôsobom bude mať nejakú odchýlku od normálu, budete ho milovať, budete ho milovať rovnako, možno ešte viacej, budete sa z neho tešiť, budete ho chrániť, keď uvidíte také dieťa u niekoho, u iného rodiča, tak budete sa k nemu správať s veľkou úctou, ohľaduplne, citlivo, to je normálna vec. Ale určite si nebudete želať, že aby sa vám narodilo ďalšie také dieťa s takou odchýlkou napriek tomu, že všetky tie deti majú rovnakú úctu, hodnotu, dôstojnosť.
A takisto aj my, čo sa týka propagandy, určite nie je dobré, aby sme hovorili, že to je vlastne jedno, či máte takú alebo onakú orientáciu, či sa deje to alebo ono. Treba si povedať pravdu, treba sa držať prirodzenosti. Ak sa dejú nejaké, nejaké odchýlky, snažím sa nájsť také slovo, ktoré nie je urážlivé, tak nebudeme hovoriť, že neexistujú, ale nebudeme ani hovoriť, že to je super a je to vlastne jedno, a budeme to podporovať ešte, aby sa to rozvíjalo. To nie.
Takisto ľudia s rôznymi odchýlkami od bežnej heterosexuálnej orientácie majú všetku dôstojnosť a všetky individuálne práva. Veľakrát sa hovorí, že tí ľudia, že sa na nich útočí v tom, že nemajú práva. No keď použijem slovo homosexuál, aj homosexuáli majú právo oženiť sa. Oni sa nechcú oženiť, lebo proste nechcú, nechcú ženu, ale to je v poriadku. Existuje tu manželstvo a môžeme sa baviť o nejakých spoločenských inštitútoch, aj sa určite o nich budeme baviť, aj na tejto schôdzi sú rôzne návrhy a podľa mňa by sme to naozaj mali robiť citlivo a ohľaduplne, ale neprekrúcali prirodzenosť.
Ja predsa len zareagujem, ale nie menovite, ale zaznelo v tejto rozprave, že je jedno, kto sa vedľa koho budí ráno v posteli, ale je dôležité, či sú ľudia dobrí a zlí. Ja som veľmi rád, že zo strany práve, nazvem to, že liberálov, ale to je v podstate jedno, zaznie slovo, že je rozhodujúce, či je niečo dobré alebo zlé. Otázka je, podľa čoho to určíme, čo je dobré a čo je zlé? Neviem, či celkom hlasovaním alebo dohodou, alebo diskusiou. Ale to, čo fungovalo vždy, na čom sa vieme a musíme zjednotiť a zhodnotiť, je prirodzenosť. Či je niečo dobré alebo zlé, zdravé alebo choré, vieme zhodnotiť podľa prirodzenosti. To moje, moje kritérium, moje nejaké, môj nejaký kompas v tomto je práve tá prirodzenosť, že niečo je dobré alebo zlé. To neznamená, že keď niekto s nejakou odchýlkou sa odchyľuje, tak že je automaticky zlý, ale určite nemôžeme odchýlku propagovať ako niečo žiaduce a dobré a ešte zvyšovať to percento v spoločnosti.
Takže nech sa deti vyvíjajú prirodzene, nech nie sú zaťažované niečím zaujatým alebo preťažujúcim ich dušu, nech sú vychovávané v tom, s tým súhlasím a určite aj vy všetci, aby im bolo zdôrazňované, a myslím, že to sa v našich školách deje, že máme mať úctu ku každému človeku, nemáme byť voči nikomu násilní, urážliví, nemáme nikoho šikanovať, ponižovať, urážať, ale to, čo je prirodzené, to je to, v čom majú deti vyrastať. A keď dospejú a budú dospelí alebo na prahu dospelosti, tak budú dostatočne zrelí, aby tieto veci si vedeli sami zvážiť, rozhodnúť sa a nejak podľa toho, podľa toho reagovať.
Ja vám ďakujem, to bolo všetko, čo som chcel povedať.

Ďakujem za slovo. To bol taký typický prejav, pán Mazurek, že taká čierno-biela dichotómia, idete veľmi po povrchu a, samozrejme, maľujete čerta na stenu.
Ja by som chcel možno ešte jednu vec vypichnúť a na tom vlastne ukázať, že ako vlastne vy nechápete, o čom hovoríte, že vy sa tu stále oháňate tým genderom, že tam hovoria, že tu je 75 pohlaví, ale reálne sú iba dve biologicky, takže cha-cha-cha, vy ste všetci hlúpi, my to vieme dobre. Len ten problém je trošku lingvistický, pretože v anglickom jazyku sú dve slová, sú sex ako pohlavie a gender. A keď si pozrete, kebyže už len trošku, vyviniete trošku aktivitu, aby ste si pozreli, čo ten gender vlastne je, tak si pozriete, že gender znamená, že sociálne konštruované očakávania spoločnosti o tom, ako by sa napríklad žena alebo muž mali správať. A to sa vyvíja v histórii. Keď si pozriete napríklad, ako vyzerá Ľudovít XIV. na obraze, tak dneska by ste povedali, že to je transgender, lebo mal mejkap, mal takú bielu parochňu, mal také silónky biele a do toho lodičky. A vtedy to bolo považované za vrchol mužskosti. Tak sa obliekala európska aristokracia. Dnes to je, samozrejme, iné, pretože spoločnosť sa vyvíja. Takže nabudúce aspoň si niekedy trošku prečítajte, o čom hovoríte, lebo ja chápem, že na tom videu to bude vyzerať skvelo a ľudia vám to zožerú, ale tá realita je často oveľa komplikovanejšia.

Ďakujem za slovo.
Pán Urban, ja neviem, či tento váš zákon je kvalitný a dobre spracovaný, ale to, čo ste povedali za rečníckym pultom, so všetkým súhlasím. Úplne s každým jedným slovom, ktoré ste povedali. A celé toto, ako sa začalo aj v tom Maďarsku, tak ja by som len spomenul tú knižku rozprávkovú. A keď len jedno slovné spojenie poviem, tak všetky signálky sa mi rozklikali, rozblikali a nožík sa mi otvoril vo vrecku, a to bolo, že rodovo neutrálny jeleň. Tak to ma dorazilo. Takže... v rozprávke pre deti. Takže s tým, čo ste tu hovorili, so všetkým súhlasím. Neviem ohodnotiť zákon, aký je, ale naozaj s vami súhlasím s každým jedným slovom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 618. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 633 zo 7. júla 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.