Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 15:47 hod.

Mgr.

Kristián Čekovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2021 16:30 - 16:32 hod.

Kozelová Monika Zobrazit prepis
Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať Martinovi za jeho príspevok a hlavne aj za to, že pripomenul, čo to znamená reštaurovanie pamiatok. Lebo to skutočne nie je len to, že niekde niečo omietneme, niekde niečo vymaľujeme, niekde niečo len tak, že to urobí maliar natierač, nie.
Reštaurátori študujú päť rokov na vysokej škole výtvarných umení a študujú tam práve preto, aby si osvojili staré procesy či už maľovania, či už sochárčiny, alebo aj architektúry. Toto je jedna z pozícii, na ktoré my veľmi často zabúdame, a musím povedať, že v posledných rokoch sme ich dokonca aj celkom slušne odstavili práve dosť nezmyselným zásahom do zákonov o ochrane pamiatok.
Ja verím, že po čase sa všetko vráti do normálu, že reštaurovať budú reštaurátori a nie maliari-natierači, tým pádom skutočne ostane zachovaná kvalita, ale aj historická hodnota všetkých našich hradov a zámkov.
Ja skutočne z tohto miesta musím poďakovať všetkým tým dobrovoľníkom, ktorí naozaj už celého roky sa o tie naše hrady i zámky a torzá zámkov, torzá hradov starajú a presne, ako si pripomenul, Martin, ja som, ja som vďačná, že si to pripomenul, aj o parky.
Takže ďakujem a pevne verím, že takýmto spôsobom a veľmi rýchlo sa dostaneme aj k obnove rusoveckého kaštieľa, pretože to je, to bol slovenský Versailles, ja pevne verím, že bude znova.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2021 16:22 - 16:30 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj z mojej strany pár slov, aby som k tejto tému tu predniesol.
Ako spomínal kolega Mičovský, áno, jedno z rokovaní, ktoré sme mali na našom ministerstve pôdohospodárstva, bolo aj to, aby sme vyriešili pozemky pod hradmi. Keďže som pozemkár, samozrejme, bral som si to ako srdcovku a chcem aj povedať, že pokiaľ pôjdeme do pozemkových úprav, do ktorých musíme ísť, tak chcem veriť, že na základe tých území, kde ešte nebudú vysporiadané tieto pozemky, môžme ich dať, tieto areály hradov môžeme dať aj do úvodu pozemkových úprav. A tam už potom to nemusíme nejakým spôsobom prevádzať alebo vykupovať, alebo niečo také, môže to mať viac-menej či už tá obec, alebo tá VÚC-ka, alebo kto tam vlastne bude. Takže myslím si, že je to tiež jeden taký ako dobrý nápad týkajúci sa pozemkových úprav vysporiadania týchto pozemkov pod týmito národnými kultúrnymi pamiatkami.
Áno. Znovu sme na zemi. To znamená, že ten poriadok s pozemkami pokiaľ neurobíme, tak budeme mať problémy aj na rezorte kultúry, aj na iných rezortoch, pretože pôda je ten základ, na ktorom žijeme. Veľmi rád keď chodím a asi keď idem do práce, tak idem cez celé Slovensko, veľmi rád si zopakujem svoju nejakú geografickú znalosť-neznalosť hradov, ktoré po celej ceste od Prešova do Bratislavy či už autom, alebo železnicou môžme vnímať. A tu je to naše bohatstvo, ktoré, keď hovoríme o mäkkom cestovnom ruchu, ktorý by mal byť tiež u nás dostať sa na nejakú úroveň a mal by prilákať zahraničných turistov, tak áno, je to jeden z artiklov, ktoré myslím si, že nemôžme zanedbať a musíme sa o nich starať.
Kolega Mičovský povedal, že je nejakých 98, ktoré sú ako evidované, mnoho je ešte iba tých zrúcaním a tých torz, ktoré prakticky ostali už iba akože, by som povedal, pripomienkou tej starej doby a ja poznám mnoho tých nadšencov, ktorí sa do toho vrhli. Keď ja sa pozriem z môjho domu pri Prešove, tak vidím hneď dva hrady – jeden Kapušianský, druhý Šarišský hrad a musím povedať, že z dňa na deň mi rastú tie hrady.
Normálne proste ja vidím, ako tie hrady sa konzervujú, akým spôsobom sa tie jednotlivé či už priečelia, bašty a ďalšie obnovujú a priťahuje to ľudí. Priťahuje to turistov, robia sa už noci na hradoch u nás v Prešovskom kraji a som veľmi rád, že hlavne mladí ľudia začínajú pridávať ruku k dielu.
Keď som sa pýtal jedného z tých organizátorov tam u nás v Prešovskom kraji, že ako to vlastne koordinuje, aké metódy sa používajú na tú rekonštrukciu hradov, tak povedal mi, že oni vlastne študovali staré, by som povedal, že recepty, akým spôsobom tú maltu, resp. to pojivo urobiť a podľa toho, z akého roku bol ten hrad, tak takto sa snažili tie receptúry prispôsobovať. No ja som si myslel, že sa mi iba sníva, že až do takej hĺbky sme išli, aby to nebolo všetko o tej modernosti, ale aby sme tam len ten prvok minulosti doniesli.
Pani kolegyňa Laššáková spomínala, že áno, že by bolo dobré sa bolo vrátiť ku tým starým, k starému projektu, ktoré bolo. Ja som dal už tu ako poslanec Národnej rady teraz 30. septembra na hodine otázok aj otázku pani ministerke terajšej, pani Milanovej, ako to vlastne s hradmi stojí, lebo som nejak z toho vypadol a nevedel som si momentálne predstaviť, kde sme, ako sa pohybujeme. Takže keďže bola až 23. v poradí, tým pádom nebola zodpovedná v Národnej rade, tak ja si vám dovolím prečítať odpoveď, aby sme mali jasno, ako pani Milanová, terajšia ministerka, sa s touto otázkou vysporiadala a možnože to bude aj odpoveď pani Laššákovej, aby vedela, že áno, ako teraz momentálne stojí. Možnože to viete, možno, že nie, pani kolegyňa, ale dobre, ja to prečítam, lebo plénum Národnej rady by malo mať informácie aktuálne, čo sa tam deje alebo čo sa tam nedeje. Takže: Vážený pán poslanec... Takto, pýtal som sa – Pokračuje sa v záchrane našich hradov? Pokračujú sanačné práce rozbehnuté ešte v minulých volebných obdobiach? Spolupracuje sa s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny? Aká je filozofia pri nakladaní s týmito nehnuteľnosťami zo strany ministerstva? Aké sú hlavné problémy?
Pani ministerka Milanová odpovedá:
„Vážený pán poslanec, v procese obnovy národných kultúrnych pamiatok, zrúcanín, hradov a ruín ostatných architektonických objektov sa bude kontinuálne pokračovať aj tento rok už jedenástym ročníkom od vzniku podprogramu, ako na základe aktuálnej koncipovanej novej výzvy a informácie pre žiadateľov k podávaniu žiadosti na budúci rok, ktorú plánujeme zverejniť v najbližšom období na internetových stránkach Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Zároveň prebiehajú partnerské rokovania s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a to konkrétne s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré zastrešuje a financuje zapojenie nezamestnaných do prác obnovy národných kultúrnych pamiatok v rámci podprogramu OSSD 1.4 – obnova historických parkov architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave.
Základná filozofia tohto podprogramu je zameraná predovšetkým na pamiatkovú obnovu národných kultúrnych pamiatok formou konzervácie zachovaných murív a architektonických článkov v rámci celkovej stabilizácie a statického zabezpečenia ruín národnej kultúrnej pamiatky, zrúcanín hradov alebo architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave, ako aj na obnovu historických parkov.“
Som rád, že aj tie historické parky, lebo aj tie parky majú svoj význam. Keď padne nejaký 100-, 200-ročný strom, normálne moje srdce plače, pretože ten strom, keby vedel rozprávať, tak hovorí o histórií možnože 200-, 300-ročnej, čo tam sa v tej obci alebo v tej krajine dialo. A, žiaľ, som rád, teda že aj tie historické parky budú spadať pod to.
„Momentálne hlavné problémy tohto podprogramu sú zdroje financií alokované zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ohľadom financovania nezamestnaných zapojených do procesu obnovy v rámci výkonu pomocných prác počas realizácie rekonštrukčných prác na jednotlivých Národných kultúrnych pamiatkach. Minulý rok vo februári 2020 sa, ´21, sa oficiálne, aj minulý rok teda, asi je tam chyba, vo februári ´21 sa oficiálne ukončil národný projekt Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva – 2, pričom národný projekt sa realizoval v termíne od 1. 3. 2018 do 28. 2. 2021.“ To je podprogram 2, ktorý tam ako ministerka spomína. „Financovaný z finančných zdrojov Európskeho sociálneho fondu a doteraz nebol nahradený novým projektom. Bol vypracovaný iba zámer národného projektu na roky ´21 až ´23, no zatiaľ nebol schválený.
Tento výpadok financií bol v priebehu roka prekrytý na môj pokyn pomocou finančnou injekciou z rozpočtu ministerstva kultúry vo výške jeden milión eur. Financovanie nezamestnaných v predmetom podprograme je zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v budúcom roku otázne a stále otvorené, nakoľko práve prebiehajú bilaterálne rokovania zúčastnených strán.“
Toľko pani ministerka, aký je súčasný stav, takže myslím si, že nezapadlo to prachom, bude to fungovať, ja budem hrdý, keď aj počas nášho mandátu, čo sme tu, čím viacej hradov sa z tých ruín povznesie do nejakej tej, by som povedal, sanačnej zóny, kde proste bude môcť byť zakonzervované a budú jednotliví naši návštevníci môcť obdivovať krásu našich dejín, ktorú tu aj na Slovensku sme mali. A keď tieto hrady ešte aj osvetlíme a idete v noci, tak to bude paráda.
Takže verím, že spoločnými silami to, pani kolegyňa, kolegovia v Národnej rade, zvládneme, aby sme aj touto novelou prispeli k tomu, aby tieto hrady nám nezapadli, neboli ďalej likvidované, ale aby sa povznášali a sanovali tak, aby prinášali úžitok každému občanovi Slovenskej republiky. Zavŕšim svoje vystúpenie, stále ako som robil, takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2021 16:20 - 16:21 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, myslím, že nič nelikvidujeme. Ja ešte ako minister pôdohospodárstva som mal niekoľko rokovaní s pani ministerkou kultúry Milanovou a veľmi intenzívne sme sa venovali práve tejto oblasti, ktorá dnes dosahuje istú finálnu fázu. Práveže toto bolo zanedbané a predmetom tohto zákona je tu zanedbanosť, tu istú nevraživosť, to nepochopenie alebo minimálne tú nízku podporu štátu pre oblasť týchto nadšencov, ktorí pracovali a pracujú pri obnove hradov, nejakým spôsobom kompenzovať.
Tým vôbec nechcem v tejto fáze spochybniť aj iné dobré kroky, ktoré možno aj vy spomínate s tým, že vyšlo sa v ústrety v rámci tohto projektu ľuďom, tej tisícke nadšencov, aj finančne, aj spoločensky, ale o tom nikto žiadnu pochybnosť nevniesol do tejto diskusie.
Tento zákon je práve istým ďalším vyšším stupňom toho, aby sme iniciatívu týchto ľudí posunuli na vyššiu úroveň, aby sme im aspoň čiastočne kompenzovali ich náklady, aby sme takto aj uznali to, čo už dávno uznané malo byť.
Možno aj z predchádzajúcich období takéto požiadavky vychádzali, ja som to v tom krátkom prehľade aj spomenul, že sme sa o to snažili. Nuž niektoré veci trvajú pridlho, bez toho aby som spochybňoval zásluhy ľudí, ktorí prispeli k obnove hradov a určite ich je veľa. Chcem zase, aby ste možno aj vy uznali, že aj tento krok je ďalším len prvkom, ktorý pomáha k tomu, aby to kultúrne dedičstvo v podobe hradov na Slovensku bolo zachované.
Takže ja v tom vidím istú symbiózu, škoda sa nám preť, že čo je lepšie, čo je horšie, určite treba pokračovať a určite tento zákon tomu pokračovaniu záchrane, obnove a istej hrdosti na naše kultúrne dedičstvo len a len pomôže.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.10.2021 16:10 - 16:18 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, týmto návrhom zákona sa pre mňa osobne uzatvorí celkom taká zaujímavá kapitola, takže dovoľte, aby som si tak trocha zaspomínal v tejto rozprave.
Bolo to niekedy v roku 2006, 2000, nie, zle hovorím, bolo to niekedy v roku ´93-´94, keď som dostal ako riaditeľ istého závodu v Humennom list od Pamiatkového úradu, ktorým som bol vyzvaný, aby sme sa o hrad Brekov, ktorý sa nachádza na lesných pozemkoch neďaleko Humenného, postarali v zmysle pamiatkového zákona, lebo to bolo naozaj tak. Bola to lesná parcela, hrad nebol zapísaný, lebo v stredoveku sa do katastra nejak veľmi stavby nezapisovali, ale fakt je ten, že sme boli povinní a ja som si uvedomil istú takú nemohúcnosť, že čo my lesníci môžme urobiť pre tú zrúcaninu. A naozaj musím priznať, že ani sme veľa toho neurobili, ani nás ten Pamiatkový úrad asi vtedy nepostihol, išlo to nejak do stratena, ale ostalo to v mojej pamäti, že keď som o niekoľko rokov neskôr v tom roku 2005, 2006 mal možnosť robiť na generálnom riaditeľstve Lesov Slovenskej republiky, tak som otvoril túto tému, aby sme sa pokúsili vysporiadať sa s tým množstvom hradov, ktoré sú na lesných pozemkoch a našli spôsob, ako by sme vedeli, nie sa zbaviť tej povinnosti, ale naplniť ju.
No ale život išiel rýchlo, všetko sa vyvíja a v tom čase, myslím, bolo to roky nasledovné, bol ministrom kultúry pán Krajcer, ak som nie celkom presný, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že to bolo za jeho ministrovania, keď vznikla taká snaha veľmi intenzívne začať ošetrovať toto naše nádherné bohatstvo, ktoré spočíva v 100 hradoch, ktoré sú, alebo 98 až 100, presne si nepamätám to číslo, ktoré sú zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok. Potom sú tam ďalšie desiatky, ktoré nemajú tento termín zapísaný pri svojom názve, ale tiež sú veľmi zaujímavé.
Vtedy vznikla polemika veľmi kritická, že možno tento návrh pána Krajcera je aj dobre mienený, ale, ako sa to môže ujať celkom realisticky v živote, keď tí ľudia, ktorí sa hlásili pod návrhom pána ministra, že im umožní sa starať o tieto zrúcaniny, nedokážu naplniť cieľ tejto ochrany, pretože nie sú to odborníci, nerozumejú tomu a to nadšenie akože nestačí.
No ale už sme to dneska spomínali pri inom zákone. Všetko sa vyvíja. Vyvíjal sa aj vzťah k tomuto veľkému bohatstvu Slovenska v podobe hradov a ukázalo sa, že tento krok nebol zlý, lebo to množstvo rôznych nadšencov prejavilo nielen nadšenie a dobrú vôľu, ale aj veľký cit pre prácu na hradoch. Samozrejme, nevravím, že boli oni sami, bolo tam mnoho iste aj odborníkov, ktorí spočiatku kontrolovali a možno aj s istou nedôverou. Ale pamätám si potom na taký verdikt, niekde to bolo aj publikované, že boli prekvapení, že tá ich snaha týchto nadšencov, tých hradológov bola naozaj nielen motivovaná dobrým úmyslom, ale aj dobrými spôsobmi a títo ľudia dokázali urobiť kopu dobrej práce. A robili ju napriek tomu, že štát stále sa pozeral na túto činnosť s istou nedôverou, že tam potom preci len došlo k poznaniu, že tá práca je kvalitná, že tí pamiatkari si povedali, že to bol dobrý krok, ktorý osvedčil čas.
Akurát až do dnešného dňa, verím, že dnešným schválením tejto novely sa uzavrie veľmi dôležitá etapa, to bolo tak, že títo nadšenci síce pomáhali štátu zachraňovať kultúrne bohatstvo v podobe hradov, ale neboli adekvátne akceptovaní štátom, pretože museli za svoju prácu vynakladať nielen veľa nadšenia a veľa voľného času stráviť pri svojej práci, ale aj svojich osobných prostriedkov, pretože sa skladali na to, aby mohli prenajať si hradné priestory, aby mohli tam vynakladať svoju iniciatívu. A práve tento návrh, myslím si že veľmi správne, rieši to, aby tí, ktorí to myslia vážne a dobre a ktorých je, verím, že väčšina, mnohých aj ja poznám týchto nadšencov, aby mohli svoju prácu vykonávať tak, že by mali istotu, že pracujú na pozemkoch, za ktoré nemusia platiť, ale ktoré si môžu za určitých okolností získať buď do nájmu v podobe tých neziskoviek, alebo občianskych združení, alebo aj do vlastníctva v podobe VÚC-iek a obcí.
Myslím si, že to je dobrý krok, aj keď tu pred chvíľočkou zaznela aj otázka od bývalej pani ministerky kultúry, že aké sú tam kontrolné mechanizmy. Som presvedčený, že tie kontrolné mechanizmy tu, samozrejme, sú, pretože sa jasne hovorí, že v prípade, ak by ten účel sa nenapĺňal, tak je spätný chod a vlastníctvo sa odoberie, prípadne nájomná zmluva sa zruší. Som presvedčený, že tento kontrolný mechanizmus je na správnom mieste v správnej chvíli zakomponovaný do tohto zákona. Ak tam existujú nejaké veci, ktoré treba precizovať, tak nech sa ešte precizujú, ale v tejto chvíli skladám veľkú poklonu tým stovkám ľudí, ktorí to naše hradné bohatstvo dokázali aj pomocou teda, samozrejme, mnohých inštitúcií, aj politikov a ďalších organizácií dostať z toho zarasteného často až neprehľadného pohľadu na tie hradné kopce s tým, že jednotlivé múry zrazu vyrástli hradné zase v takej obnovenej kráse, mnohokrát aj s dostavbami, tam tiež existuje polemika, či tie dostavby sú alebo nie sú v súlade s cieľom.
Viem, že pamiatkari niekedy ešte v tomto ohľade majú aj nejaké výhrady, že či sa teda má torzo len zakonzervovať alebo sa môže aj na základe nejakého rozumného postupu aj ďalej ešte dobudovať. Nie je to predmetom tohto zákona.
Predmetom tohto zákona je uznať prácu ľudí, že aj keď sa zmieňujeme, teda autori tohto zákona zmieňujú, že je to na základe aj istej ujmy nákladov spoločnosti, ktorá príde, konkrétne lesníci, o nejakú časť správy lesného majetku. Za lesníkov veľmi otvorene hovorím, že lesníci sa veľmi radi vzdajú toho, aby na takýchto pozemkoch nejakým spôsobom zabezpečovali hospodárenie v podobe aj získania drevnej hmoty, nakoľko o drevnú hmotu v lesníctve vždy išlo až na jednom z posledných miest, o tom budeme rozprávať na ďalej schôdzi októbrovej.
V tejto chvíli teda veľká poklona za to, že dokázali takýmto spôsobom pracovať. Verím, že tento zákon bude len tým primeraným ocenením, že už nebudú platiť za to, že sa o toto bohatstvo starajú, ale, naopak, štát im uzná, že nemusia dávať prenájom, že je to oveľa viac toho, čo my ako spoločnosť získame ich prácou, ako je to, čo by štátny podnik alebo lesníci týmto ústupkom strácali. Takže je tu zjavné, že keby tam bola ešte nejaká iná kolonka, že doložka vplyvov, aký to má vplyv na štátny rozpočet alebo teda na hospodárenie, som presvedčený, že kultúrne statky treba hodnotiť, aj keď na to nemáme možno správny cenník, oveľa inou optikou, že hodnota, ktorú nám títo ľudia svojou činnosťou umožňujú získať, je oveľa vyššia a za to im naozaj aj z tohto miesta ďakujem.
A ďakujem aj predkladateľom zákona, že sa ujali tejto úlohy, že po desaťročiach nadobúda táto spolupráca zmysluplný rozmer.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2021 15:52 - 16:07 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začal som v podstate tak technicky, tak dovoľte, aby som v rámci rozpravy to povedal možno trochu ľudskejšie.
Projekt obnovy hradov, ktorý funguje už od roku 2008, teda už 13 rokov, považujeme za úspešný projekt. Aj preto ho touto novelou chceme ešte viac zefektívniť a zjednodušiť prácu dobrovoľníkov a občianskych združení. Ja som si tak pozrel možno nejaký konkrétny príklad na hrade Gýmeš. Občianske združenie Castrum Ghymes vykonáva každý rok svoje aktivity záchrany hradu. Na jednej strane musí štátu platiť ročný nájom 1 200 eur za užívanie pozemku, na ktorom tento hrad stojí, pretože pozemok patrí Lesom Slovenskej republiky a ten istý štát im dal napríklad v roku 2021 dotáciu na vykonávanie tejto činnosti 23-tisíc eur. Aj preto sa novelou tohto zákona o lesoch a zároveň o ochrane pamiatok chceme odstrániť túto nelogickú situáciu, kedy vlastne ten istý štát na jednej strane berie za nájom pozemku sumu, kde na druhej strane ho dotuje, aby mohol vykonávať, aby mohli občianske združenia vykonávať činnosť.
To znamená, že chceme jednoducho občianske združenia, ktoré sa týmto aktivitám venujú, aby nemuseli platiť štátu nájmy, ak vykonávajú verejnoprospešnú činnosť na týchto pamiatkach alebo torzálnych stavbách. Výnimka z platenia nájmu ušetrí peniaze pre občianske združenia na vykonávanie činnosti záchrany kultúrneho dedičstva a odbremení ich od administratívnej záťaže, čiže zároveň sa snažíme ako keby zjednodušiť celý ten proces pri obnove pamiatok.
Novela zákona teda rieši problematiku výlučne teda lesných pozemkov, na ktorých stoja ruiny hradov. Tie sú často napríklad tieto ruiny alebo jednotlivé pamiatky nemusia byť vždy zapísané, povedzme, v katastri alebo na nejakých listoch vlastníctva. Čiže naozaj zaoberáme sa preto iba pozemkami, na ktorých stoja, pretože ruiny hradov stojace v lesoch sú v súčasnosti podľa tohto zákona chápané ako lesný porast, a teda pozemok, na ktorom majú Lesy Slovenskej republiky vykonávať hospodársku činnosť. To však nie je prirodzene možné, keďže teda na tomto pozemku nerastie les, ale stojí nejaký hrad, povedzme. A občianske združenia si v zmysle platných zákonov doteraz museli teda vždy prenajímať od Lesov Slovenskej republiky tieto pozemky na to, aby mohli na hradoch vykonávať nejakú činnosť. No a vzhľadom na to, že vykonávajú verejnoprospešnú činnosť pre štát, obnovu jeho kultúrneho dedičstva, tak logicky bolo nezmyslené, aby tomuto štátu teda platili za užívanie jeho pozemkov.
Podľa nového § 50c teda bude možné príslušnou zmluvou po prvé buď pamiatku prenechať do bezodplatného užívania obci, vyššiemu územnému celku alebo občianskemu združeniu, či neziskovke, alebo previesť na účel obnovy pamiatku či ruinu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku.
My sme zároveň ošetrili, o chvíľu to predstavím aj v pozmeňujúcom návrhu, to, aby samosprávy potom nemohli pamiatky presúvať. Spolu aj s koaličnými kolegami sme sa snažili naozaj dať veľký pozor a dbať na to, aby naozaj nedošlo potom k strate nejakej pamiatky alebo nejakého kultúrneho dedičstva z rúk štátu do nejakých súkromných rúk, povedzme. Čiže toto sa nám podarilo ošetriť.
Tejto téme sa dlhodobo venovala pracovná skupina zo zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, Lesov Slovenskej republiky, ministerstva spravodlivosti aj katastra Slovenskej republiky, občianskych združení, čiže táto aktuálna novela zákona je takým prvým krokom v potrebnom riešení komplexného problému tzv. legislatívne zabudnutých ruinách hradov. K tomuto návrhu sme dostali niekoľko pripomienok, napríklad z ministerstva životného prostredia, ktoré sa mali týkať, ktoré sa mali týkať pozemkov, teda v 3., 4., 5. stupni ochrany, potom taktiež pripomienky z OLAP-u teda odboru legislatívy a aproximácie práva z Úradu vlády, čiže my sme sa so všetkými týmito pripomienkami vysporiadali.
Aj preto dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, najprv ho prečítam a potom by som ho aj veľmi v skratke vysvetlil, to znamená, že:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa slová „podľa osobitného predpisu10ac)“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu, 10ab)“. Sú tam rozdiely teda v označení poznámok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10ac sa označuje ako 10ab a znie:
„10ab) § 50c ods. 4 posledná veta zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. .../2021 Z. z.“
Je to vlastne legislatívno-technická úprava. Samozrejme, celé znenie tohto pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu je už aj na webe Národnej rady, čiže ak by som niektoré teda veľmi detaily takéto technické zbehol, tak si to môžete, samozrejme, otvoriť tam a pozrieť.
Ďalej, v čl. II bod 1 v § 50c ods. 1 sa odkaz 23 nahrádza odkazom 74.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74j znie:
“74j) Zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 62 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odkazy 74j až 74n vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Zavádza sa nový odkaz z dôvodu, že odkaz 23 je v ustanovení § 50c ods. 1 nevyhovujúci. Dopĺňa sa nový odkaz z dôvodu, že na lesné pozemky vo vlastníctve štátu a ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa vo vojenských obvodoch, v územiach slúžiacich na zabezpečenie obrany štátu a územiach v 3. až 5. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa § 50c ods. 1 nebude vzťahovať.
To je to, čo som hovoril, na základe pripomienok ministerstva životného prostredia.
3. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 2 sa za slová „nezisková organizácia“ vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“ a za slovo „uzavrieť“ sa vkladajú slová „na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74)“.
Odôvodnenie: Spresnenie ustanovenia a zosúladenie s formuláciou odseku 4 a s formuláciou § 50b zákona.
4. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“ a v poslednej vete sa za slová „na inú osobu“ vkladá bodkočiarka a slová „bez súhlasu orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74j)“ sa nahrádzajú slovami „to neplatí, ak sa pozemky podľa prvej vety majú bezodplatne previesť do vlastníctva štátu, do správy správcu, od ktorého sa nadobudli, alebo jeho právneho nástupcu.“
Odôvodnenie: Vypustenie slov z dôvodu nadbytočnosti v texte. Podľa návrhu zákona bude môcť správca previesť pozemok, na ktorom je národná kultúrna pamiatka, do vlastníctva samosprávy z dôvodu obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Aby sa zabránilo ďalšiemu predaju týchto pozemkov v rozpore s pôvodným účelom prevodu, sa navrhuje, aby samospráva nemohla takýto svoj majetok prevádzať na iné osoby, okrem možnosti vrátiť takéto pozemky štátu. Zároveň sa navrhuje riešiť, kto by mal vrátený majetok štátu spravovať.
5. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“.
Je to, ide o nadbytočnosť v texte, teda legislatívno-technická úprava.
6. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 písm. c) sa slovo „ho“ nahrádza slovom „prieskum“.
Je to formulačná úprava textu.
7. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 úvodnej vety sa za slovo „osoba“ vkladá čiarka a slová „podľa odseku 2“ sa nahrádzajú slovami „s ktorou sa má zmluva uzatvoriť,“.
Opäť formulačná úprava textu za účelom spresnenia.
8. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. c) sa slová „v rozsahu podľa písmena a) a v prípade potreby“ nahrádzajú slovami „a ak je to potrebné,“.
Legislatívno-technická úprava.
9. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. d) sa slová „podľa osobitného predpisu“ vypúšťajú.
Odôvodnenie teda, ide o nadbytočnosť v texte a legislatívno-technickú úpravu.
To mi veľmi dobre vytlačilo zo stránky Národnej rady, je toto zle, takže mám to tu celkom, celkom odseknuté.
Čiže je tam bod 10. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písm. c) sa vypúšťa slovo „pričom“ a za slová „nezisková organizácia“; tu mi chýba riadok; sa vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“.
Odôvodnenie: Vypustenie z dôvodu nadbytočnosti v texte, ide o legislatívno-technickú úpravu.
11. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písmeno d) znie:
„d) o vylúčení povinnosti správcu uhradiť náklady na zabezpečovanie účelu podľa odseku 1 vynaložené počas trvania zmluvy a prechodu záväzkov vzniknutých v súvislosti so zabezpečovaním účelu podľa odseku 1 na správcu v prípade zániku zmluvy podľa odseku 4,“.
Ide o formulačnú úpravu textu.
12. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 8 v prvej vete sa slovo „územie“ nahrádza slovom „územia“ a v poslednej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 50 ods. 7“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
13. Predposledný. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 9 v poslednej vete sa slovo „registra“ nahrádza slovami „Centrálneho registra zmlúv“.
Opäť formulačná úprava textu.
14. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 10 v prvej vete sa za slovom „pamiatku“ vypúšťa čiarka a slová „za pamiatkovú rezerváciu74m) a pamiatkovú zónu74n)“ a v druhej vete sa slová „sa rozumie“ nahrádzajú slovami „sa na účely tohto zákona rozumie“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74m a 74n sa vypúšťajú.
V stručnosti odôvodnenie. Navrhovaný verejnoprospešný účel využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov tvoriacich ostatný majetok vo vlastníctve štátu je potrebné zadefinovať len prostredníctvom obnovy národných kultúrnych pamiatok a hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Navrhované širšie vymedzenie verejnoprospešného účelu aj prostredníctvom obnovy hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú pamiatkovou rezerváciou alebo pamiatkovou zónou, je z hľadiska účelu predloženého návrhu zákona, ako aj z hľadiska ochrany pamiatkového fondu a pamiatkových hodnôt nadbytočné.
Okrem uvedeného sa zabezpečí napríklad zosúladenie odseku 10 s odsekom 6 písm. c), ktorý používa pojem „objekt podľa odseku 10“, pričom teda pamiatkovú rezerváciu ani pamiatkovú zónu nie je možné označiť za „objekt“.
Vysvetlím jednotlivé, teda vysvetlím tie najpodstatnejšie zmeny z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona, aby to bolo aj zrozumiteľné, nielen takto legislatívno-technicky. Čiže pozmeňujúcim návrhom riešime pripomienky ministerstva životného prostredia, legislatívno-technické pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva a tiež Úradu vlády a zároveň aj koaličných kolegov. Za tie najpodstatnejšie teda spomeniem, spomeniem článok II, ide po pripomienku ministerstva životného prostredia, ktoré upozornilo na to, že na pamiatky, ktoré sa nachádzajú v 3. až 5. stupni ochrany platia obmedzenia pri prevode vlastníctva podľa zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Preto sa musí novela odvolávať aj na tento zákon.
Článok III a IV, ktorým posilňujeme ochranu pamiatok, aby ostali teda v rukách štátu, inak povedané, aby sa za žiadnych okolností nedostali naše pamiatky do súkromných rúk, konkrétne v čl. III ak sa uzatvára užívacia zmluva napríklad s občianskym združením, tak iba na základe stanoviska Pamiatkového úradu, ak sa presúva vlastníctvo na samosprávu, tak obce ani vyššie územné celky už nebudú môcť ďalej s týmito pozemkami nakladať. To znamená, nebudú ich môcť oni, povedzme, ďalej previesť nejakým súkromným osobám alebo možno špekulatívne založeným neziskovým organizáciám.
Takže ak sa obce alebo vyššie územné celky, skrátka samosprávy rozhodnú, že tieto ruiny hradu, ktoré sú na tomto pozemku, chcú nechať opravovať alebo obnovovať nejakému občianskemu združeniu, tak tak môžu teda urobiť, ale v prípade, že by tie pozemky už nechceli takto ďalej využívať, môžu ich ďalej vrátiť naspäť štátu, konkrétne napríklad Lesom Slovenskej republiky.
A čo sa týka, čo sa týka čl. XIV tam definujeme a spresňujeme to, čo znamená verejnoprospešný účel pri obnove zrúcanín.
Čiže toľko asi k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Možno iba predbežne alebo myslím si, že v prípade potreby či už na moje vystúpenie, alebo potom na vystúpenie ďalších kolegov, môžem zareagovať vo v záverečnom vystúpení, takže nech sa páči.
Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.10.2021 15:49 - 15:52 hod.

Kozelová Monika
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2021 15:47 - 15:49 hod.

Čekovský Kristián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Začnem možno tak technicky tým, že ide o druhé čítanie, tak nebudem asi opakovať úplne všetko, čo zaznelo už v prvom čítaní, možno iba také tie podstatné záležitosti tohto zákona.
Tou najzákladnejšou je, že cieľom rozšírenia právnej úpravy využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je vlastne rozšíriť túto úpravu na verejnoprospešné účely, ktorým bude obnova hradu alebo torzálnej architektúry. Návrh v podstate nadväzuje na viacročnú prax na obnove hradov, ktorá sa začala ešte v roku 2008, a odstraňuje prekážky, ktoré uplynuli z doterajšej aplikačnej praxe. Určuje teda najmä postupy osôb, ktoré zabezpečujú záchrannú rekonštrukciu a údržbu hradov.
Výsledkom novely bude zabezpečenie zmluvného vzťahu k pozemku, na ktorom sa realizuje verejnoprospešná činnosť, čo umožní, aby osoby, ktoré ju vykonávajú, mohli nielen ušetriť na nájomnom, ale aj získať podporu z verejných alebo európskych zdrojov. Úprava vychádza z princípu, že verejnoprospešná činnosť realizovaná na objekte národnej kultúrnej pamiatky zveľadí tento štátny majetok, ktorý chátral.
Návrh má síce negatívny vplyv na rozpočet, avšak s tým, že ak štát zverí svoj majetok do bezodplatného užívania napríklad občianskemu združeniu alebo ho prevedie na samosprávu, tak vlastne je predpoklad, že sa tento majetok obnovou, že sa obnovou zvýši hodnota týchto objektov aj atraktivita celého územia s pozitívnym vplyvom na cestovný ruch a zamestnanosť v dotknutom regióne. To je v podstate aj potvrdené aplikačnou praxou od roku 2008.
No a kontrola dodržiava plnenia verejnoprospešného účelu je zabezpečená prostredníctvom dozoru orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
Možno pre predstavenie tohto návrhu takto v skratke. Otvorte k tomuto, prosím, rozpravu a ja sa následne hlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.10.2021 15:46 - 15:46 hod.

Šudík Tomáš
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti o tomto bode, o návrhu zákona budeme hlasovať o 17.00 hodine. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2021 15:32 - 15:40 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová „ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.“ nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.“.
2. Čl. I znie:
„Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie:
„§ 14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad,1) ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu,4) pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
„8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.“
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu75), držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu76) pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu75) a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu76), je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
„75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.“.“
5. V článku III sa slová „1. septembra 2021“ nahrádzajú slovami „1. januára 2022“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 6.10.2021 15:13 - 15:16 hod.

Šudík Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 845 z 25. júna 2021 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. zákona o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 333 z 9. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 138 zo 16. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre zdravotníctvo o predmetnom poslaneckom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 141 zo 16. septembra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis