Videokanál klubu

Ja mám procedurálny návrh, aby ste sa pozorne pozreli a sledovali, keď ste predsedajúci, ako majú rúška nasadené napríklad poslanec Krupa, poslanec Kotleba a ďalší poslanci. Načo teda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
... si tie rúška majú dávať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 583.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 837 z 24. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 583, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona prerokoval gestorský výbor na svojej 45. schôdzi dňa 16. septembra 2021.
Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválení spoločnej správy výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Uznesením č. 125 zo 14. septembra 2021 ma výbor určil ako spoločnú spravodajkyňu, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podala informáciu o výsledku rokovania výborov a predložila návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, páni poslanci, poslankyne, tento zákon ide do druhého čítania. V prvom čítaní sme vyargumentovali celý zákon aj všetky tie argumenty, že prečo sa to predkladá ako poslanecký návrh a tak ďalej a tak ďalej. Aj keď je to poslanecký návrh, bolo to v legislatívnej rade vlády, bolo to aj v pripomienkovom konaní.
Podstatou návrhu zákona je doplnenie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov o odvolanie vedúceho štátneho zamestnanca z riadiacej pozície bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti sa navrhujú aj zmeny v úprave princípu stability, výpovedných dôvodov a odstupného.
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy v predmetnom návrhu zákona je posilnenie právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom s kontrolnou právomocou štatutárneho orgánu a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii.
Návrhom zákona sa upravovala, upravuje možnosť a povinnosť generálneho tajomníka služobného úradu odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie aj bez uvedenia dôvodu. Možnosť odvolania je podmienená súhlasom štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Povinnosť odvolania vyplýva z návrhu štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Nová úprava by sa mala vzťahovať na vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo v priamej riadiacej pôsobnosti štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Na príklade ministerstva teda pôjde o vedúcich zamestnancov, ktorí sú podľa organizačnej štruktúry v priamej riadiacej pôsobnosti ministra alebo štátneho tajomníka.
Keďže tam boli nejaké pripomienky legislatívnej rady vlády, nakoľko v niektorých prípadoch by mohol byť nejednoznačný význam úpravy odvolania pri vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka služobného úradu, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, kontrolná právomoc osoby odlišnej od hierarchicky nadriadenej generálnemu tajomníkovi služobného úradu, teda kontrolná právomoc štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii by v takýchto prípadoch nebola naplnená. Ďalej u vedúcich zamestnancoch v priamej riadiacej pôsobnosti osoby, ktorá je súčasne generálnym tajomníkom služobného úradu i štatutárnym orgánom, tzv. personálna únia, ani v týchto prípadoch by nemusela byť naplnená kontrolná právomoc osoby odlišnej od hierarchicky nadriadenej generálnemu tajomníkovi služobného úradu. Pri vedúcich zamestnancoch v niektorých služobných úradoch, napríklad vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti, riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, by navrhovaná úprava mohla byť formálne zrealizovaná, nebol by však jednoznačný význam a rozmer kontrolnej právomoci štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, teda riaditeľa úradu vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi a súčasne generálnemu tajomníkovi služobného úradu ústredia práce.
Tak sme uvedený návrh zákona vyprecizovali, budem čítať potom tie pozmeňováky, ale až v rozprave, aby som dal možnosť reagovať.
Ďalej sa tam navrhovalo doplnenie úpravy odstupného v nadväznosti na rozšírenie úpravy odvolania vedúceho zamestnanca. Vznik nároku na odstupné sa rozširuje aj o prípady, v ktorých dôjde k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru v nadväznosti na odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu, teda ide o nárok štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
A v § 83 ods. 5 sa upravuje nárok na odstupné v prípade vedúceho zamestnanca, odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby. Ide o nárok štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania z povinne pripomienkujúcich subjektov podľa čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády boli uplatnené niektoré zásadné pripomienky, s ktorými sme sa vysporiadali v pozmeňujúcich návrhoch.
(Rečník sa obrátil na predsedajúceho: „Pán predsedajúci, budem pokračovať potom alebo? Mám to ešte na dlho.“ Reakcia predsedajúceho: „Na dlho ešte máte?“ Rečník: „Mám ešte na dlho aj úvodné slovo alebo teda môžem to potom dať v rozprave.“ Reakcia predsedajúceho: „Môžete si sadnúť.“ Rečník: „Dobre.“)
To je na začiatok všetko a ostatné poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Ja len trochu doplním to, čo hovoril pán kolega.
Ja sa po tých hradoch, zámkoch už potulujem fakt niekoľko desaťročí a môžem vám povedať teda, že ten systém, ako je teraz nastavený v tomto zákone, je skutočne dobrý. Lebo za tie roky som sa stretla už s kadekým a s kadečím a aj s občianskymi združeniami, ktoré silou mocou sa snažili získať pozemky pod hradmi a zámkami do svojho majetku s tým, že ešte to chvíľočku potiahneme a potom si tam urobíme penzión. Takže to len tak medzi nami bratmi, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A nie všetci ľudia sú zodpovední.
Pozrime sa napríklad tuto na severnú terasu na tých zničených Keltov, čo tam stojí ten betónový minigolf miesto keltských pamiatok. A to nehovorím už o tej jazdiarni. Takže takto to vyzerá.
Ja myslím, že ten zákon je nastavený dobre, ale, samozrejme, nie každý to tak vidí. Ja chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na tom zákone zúčastnili, pretože hrady, zámky to je to, čo ostane po nás našim budúcim generáciám. A my sme povinní ich zachovať. Pretože ten národ, ktorý si neváži tú svoju minulosť, si možno ani nezaslúži svoju budúcnosť. Takže to je všetko, čo som k tomu chcela povedať.
A ďakujem všetkým, ktorí budú za tento zákon hlasovať. Ďakujem všetkým, ktorí máte rúška. A prosím o hlasovanie zajtra o 11.00 hodine.

Ďakujem pekne. Aby som ešte aspoň v krátkosti odpovedal na niektoré otázky, ktoré zazneli aj v rámci tejto rozpravy.
Padla tu otázka, že teda prečo poslaneckým návrhom. Myslím si, že teda opäť odpoviem tým spôsobom, že jednoducho máme na to, samozrejme, právo predkladať, máme zákonodarnú iniciatívu, tak s dovolením predkladáme návrh zákona. A nepredkladá sa v žiadnom nejakom zrýchlenom procese. Bolo tu dostatok času aj na pripomienkovanie. Tento poslanecký návrh teda prešiel aj pripomienkovacím procesom. Bolo to aj v legislatívnej rade vlády. Čiže tak ako som začal túto druhú, teda som v tejto druhej, v tomto druhom čítaní, tak snažili sme naozaj zapracovať všetky pripomienky, s ktorými sme prišli do kontaktu alebo teda minimálne na nich odpovedať. Dokonca kolega, teda poslanec Beluský z ĽSNS tu teda v tejto chvíli nie je, ale taktiež aj on mi niektoré pripomienky písal. Taktiež dostal odpovede. Bol som pripravený aj na niektoré jeho teda možno pripomienky, aby jednoducho bolo všetko zodpovedané.
Pýtali ste sa na to alebo hovorili ste, že samotné občianske združenia nie sú ako keby úplne stotožnené s týmto návrhom. No, nie sú v plnej miere preto, pretože nemohli sme na 100 % naplniť ich požiadavky, aby sa napríklad stali vlastníkmi pozemkov. Veď to je úplne, úplne logické. Predpokladám, že možnože ste sa aj vy pani Laššáková, ako bývalá ministerka stretli s ich požiadavkami, ktoré boli, aby jednoducho, ak sa majú starať o tieto pamiatky, tak zároveň tlačili na to, aby teda niektoré občianske združenia, aby mali, povedzme, tieto pozemky vo svojej správe alebo teda vo svojom vlastníctve. To, samozrejme, my nemôžeme dopustiť. Čiže tým, že tento návrh má určité hranice, tak nechceme určite zachádzať ďalej, aby tu nebola nejaká skrytá privatizácia alebo niečo podobné, takýchto pozemkov alebo kultúrnych pamiatok. Takže toto v žiadnom, v žiadnom prípade.
Hovoríme teda o dvoch cestách. Pre istotu to iba zopakujem. Že v prípade občianskych združení a neziskových organizácií, to znamená, neštátnych, povedzme, subjektov môžu prejsť, môžu dostať teda užívacie bezodplatné, na základe zmluvy môžu bezodplatne využívať tieto pozemky. A v prípade samospráv, ako sú napríklad obce alebo vyššie územné celky, tam to môže prejsť do ich vlastníctva. Opäť tu zaznela teda pripomienka, či nemôžu teda obce alebo mestá, alebo iné subjekty samospráv využiť alebo zneužiť pozemky na nejakú výstavbu.
No v prvom rade sme do procesu teda zapojili aj pamiatkový úrad a aj v paragrafovom znení teda tejto novely si môžete prečítať, že zmluva o prevode vlastníctva musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať definovanie verejnoprospešného účelu využitia prevádzaného pozemku podľa odseku 1 a povinnosť dodržania tohto účelu, inak je zmluva neplatná. A zároveň, čiže toto je ako keby prvá, že je to jednoznačne ošetrené.
A zároveň ja si nie som úplne istý, že ako by mohli obce alebo mestá, alebo samosprávy len tak, ja neviem, na nejakom kopci, kde je nejaká, nejaké torzo, zrúcanina nejakej stavby len tak niečo postaviť. A vlastne ani neviem, že čo. Penzión napríklad? Veď, keď je to lesný porast zadefinovaný pozemok ako, povedzme, ako lesný porast a nie ako stavený pozemok, tak jednoducho tam ani nič vyrásť nemôže. Zároveň ja si neviem predstaviť, teda nepoznám príklad, opravte ma, ak sa mýlim, aby obec si postavila vlastný penzión a potom ho prevádzkovala. Čiže opäť hovorím, že nedáva mi vôbec ako keby zmysel to, čo ste spomínali. A zároveň tvrdím, že je to dostatočne ošetrené v tomto návrhu zákona.
No a, samozrejme, v neposlednom rade je to samospráva. Veď my nedôverujeme samosprávam? My dôverujeme samosprávam. Tak ja si neviem predstaviť, aby obec namiesto nejakého, nejakej zrúcaniny hradu alebo nejakej pamiatky, že by tam postavila niečo iné. Čiže akým spôsobom by sa k tomu postavili potom voliči v tej obci, akým spôsobom by o tom rozhodovali obecní poslanci. Jednoducho, nedáva vôbec teda zmysel to, čo ste spomínali.
Takže preto hovorím, že je to, je to dostatočne ošetrené a naozaj dávali sme veľký pozor, preto sme aj v tom pozmeňujúcom návrhu doplnili, že v prípade, ak teda už hovoríme o vlastníctve, ktoré prechádza na samosprávu, tak aby sme si boli naozaj na 100 % istí, že žiadna obec na Slovensku, lebo veď je ich niekoľko, je ich niekoľko stoviek, takže aby náhodou sa nestalo, že niektorá z nich by sa rozhodla alebo niektorý starosta alebo primátor inak nakladať s tým pozemkom. Tak napriek tomu všetkému, čo som povedal, je teda jasne zadefinované, že ak nebude mať záujem vykonávať tento verejnoprospešný účel, môže to vrátiť naspäť štátu. Ale nemôže to posúvať alebo predávať ďalej.
Zaznelo tu, že ministerstvo kultúry zlikvidovalo projekt obnovy hradov. Tak ako správne poznamenal bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, tento projekt neplatilo ministerstvo kultúry, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa mojich informácií je pravda, že jednoducho v tomto roku na to neišlo toľko peňazí ako v rokoch minulých, ale to na viacero, poviem to aj tak, že verejnoprospešných účelov alebo verejnoprospešných vecí, ktoré by sme potrebovali, pretože sa hľadali v štátnom rozpočte prostriedky na boj s pandémiou. Ale tie ďalšie vysvetlenia by som potom už nechal na ministerstve práce.
V každom prípade ministerstvo kultúry sa k tomu problému postavilo čelom a vyčlenilo milión eur na tento účel. Ja chápem, že tento problém to rieši iba čiastočne. Ale aj z týchto peňazí môžu teda občianske združenia platiť zamestnancov, ktorých teda môžu ďalej nájsť cez úrady práce. Ja budem veľmi rád, ak tých peňazí bude v budúcnosti viac. Lenže sama ste potom spomínali, že kto teda, ak to nezaplatí ministerstvo práce, tak kto má dať viac peňazí. Tak ak to dá ministerstvo kultúry, vy ste už hovorili, že pri jednom milióne je to problém, lebo to ide z rozpočtu ministerstva kultúry. Čiže peniaze mohlo ministerstvo kultúry využiť na niečo iné. Takže je tu otázka potom, kto to má potom ďalej platiť. Či by sa teda k tomu malo vrátiť ministerstvo práce. V každom prípade, ja budem rád, ak ministerstvo kultúry nájde na to viac peňazí. Ale naozaj potom treba dbať na to, aby nechýbali niekde inde. V každom prípade ministerstvo kultúry deklarovalo pri vyčlenení tohto jedného milióna eur, že ich vyčlenilo z rozpočtu, ale bez toho, aby ich niekde museli škrtnúť. To znamená, že jednoducho išli tieto peniaze na obnovu hradov.
A, samozrejme, napriek tomu teda, že to nie je, že to nie je dostatok, tak práve preto je tu aj takáto právna úprava, aby sme pomohli občianskym združeniam, neziskovým organizáciám pri týchto obnovách ušetriť nejaké peniaze, aby zbytočne z tých dotácií, to, čo som povedal na začiatku, nemuseli napríklad platiť nájmy. Takže toľko asi z mojej strany, čo sa týka, čo sa týka otázok, ktoré zazneli v rozprave.
Ďakujem vám veľmi pekne aj všetkým, ktorí sa zapojili do diskusie. Budem rád teda za podporu tejto novely zákona. Vďaka.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, a ďakujem, že ste doplnili informácie, ktoré dopĺňajú obraz, akým spôsobom by sme mohli aj z minulosti využiť dobré nejaké praktické skúsenosti a pokračovať do budúcna. Takže verím, že neboli to prázdne jalové slová a že padli na úrodnú pôdu. Takže ďakujem ešte raz za doplnenie informácie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, Martin, že si vlastne veľmi konkrétne ešte aj zvýraznil ten fakt, ktorý už tu zaznieval a ktorý možno treba, aby bol jasne pripomenutý, že to množstvo tých dobrovoľníkov nie sú len nadšenci, ale že sú tu vlastne aj istí majstri, ktorí napriek tomu, že nemajú vzdelanie, ktoré by ich mohlo kvalifikovať medzi nejakých vysokých špecialistov, ale majú nesmierne veľký cit pre to, aby použili tie postupy, ktoré udivili vlastne aj tých renovovaných pamiatkarov a špecialistov, že si nedovolili použiť postupy, technológie, ktoré by odporovali tej stredovekej technológií. A možno aj v prípadoch, keď by si to nikto nebol všimol, oni veľmi tvrdo a veľmi presne trvali na tom, aby sa použili tie správne postupy.
Takže to je jeden z tých príkladov, keď môžme povedať, že amatéri, do istej miery svojím nadšením, svojou snahou byť naozaj prospešní, prekonali aj profesionálov, aj keď vôbec nechcem spochybňovať rolu tých, ktorí im pomáhali. A určite medzi tými profesionálmi bolo ich veľa.
A druhá vec je tá, že sa bavíme o lesoch a o kultúre, mne sa to veľmi páči, táto spojitosť. A možno sa mi páči aj to, že dokážeme potvrdiť istú kontinuitu, ktorá tu dnes zaznievala. Že nie možno úplne všetci, ktorí zasiahli do tejto diskusie, ale drvivá väčšina poukázala na to, že si vieme oceniť všetkých, ktorí tu prispievali aj v minulosti k tomu, aby hradné bohatstvo vstalo z tých ruín a že si dokážeme možno v tejto sieni zákonnosti tak aj uznať, že nie všetko je len prestrelka politická a že my sme tí dobrí a druhí sú tí zlí, že sa vieme pozrieť na to z istého nadhľadu, čo veľmi oceňujem. A to vlastne zaznievalo aj z tvojich úst.
Takže verím, že aj pani ministerka Milanová napriek tomu, že možnosti sú možno nie vždy také jednoduché, ako to bývalo v minulosti, robí veľa úspešných krokov.
A ja aj z tohto miesta jej ďakujem za tie rokovania, ktoré s ňou prebehli a ktoré si spomenul.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja viac-menej takisto po vystúpení kolegov, ešte pred tým pána Mičovského aj Martina Fecka, som sa rozhodol, že tiež nejakým spôsobom podporím alebo poviem, poďakujem sa skupine poslancov, ktorí tento zákon priniesli sem do Národnej rady.
Ja som z Turca a myslím si, že väčšina z nás sme z takých regiónov, kde je naozaj takýchto pamiatok veľmi veľa. Častokrát nám je ľúto, že niektoré sú úplne nezaopatrené ako napríklad Starhrad, ktorý je od Strečna smerom k tej, v tom meandry, hej, ktorý je prekrásny. Tak ako vidím krásne nasvietený hrad napríklad pri Považskej Bystrici, tak aj toto by bolo možno hodné, len, samozrejme, stojí to nejaké peniaze.
Ale konkrétne na Turci je Sklabinský Podzámok a práve tam som aj nejak dva mesiace dozadu zablúdil a stretol som sa aj s tým správcom. Je to, dá sa povedať, predseda občianskeho združenia, ktoré sa už viac ako dvadsať rokov stará o tento hrad. Trápi sa tam, samozrejme, aj s podporou štátu. Zhodou okolnosti som ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja na úrade práce aj vo výbore pre otázky v zamestnanosti a pamätám si, áno, keď sa schvaľovali tieto žiadosti, ktoré aj pracovníci úradu práce veľmi si pochvaľovali, že je to výborná robota práve pre takých ľudí, ktorí možno sú nie niekde zamestnateľní.
Takže ja dúfam, že aj tento zákon, ktorý teraz prichádza a schválime ho, verím, že pomôže týmto dobrovoľníkom a ľuďom, ktorí to robia naozaj úplne zo srdca. Starajú sa o veci, o ktoré by sa mal starať štát. Takže nech im tento zákon pomôže. Ja sa teším. Spoločne verím, že aj Janko Mičovský, kolega, ktorý túto problematiku pozná, že pôjdeme sa tam pozrieť a popýtame sa konkrétne, akú pomoc potrebujú a pomôže im.
Ďakujem ešte raz.

Ďakuje za slovo, pán predsedajúci. Ja pri obnove našich hradov vidím dva pozitívne faktory, a to je fakt – znižovanie nezamestnanosti, pretože naozaj do toho procesu renovácie hradov sa zapájajú ľudia, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, a v podstate tieto naše ruiny hradov renovujú tradičnými remeslami, to znamená, že aj tí turisti, ktorí prídu na hrad, majú možnosť vidieť, ako niekedy tieto práce prebiehali.
Druhý dôležitý faktor je, že naozaj sa na naše hrady vracajú ľudia, ožíva cestovný ruch, to je veľmi dobré pozitívum. Ja chcem povedať, že veľmi dôležité je to, aby sme udržali tú kontinuitu, ktorá tu bola aj za predchádzajúcich vlád, to znamená, že tie hrady sa obnovovali aj za pána ministra kultúry Maďariča, pokračuje to aj teraz. Je to dôležité, aby sa tá kontinuita zachovala.
Samozrejme, veľká vďaka patrí mnohým dobrovoľníkom, občianskym združeniam, ktorí sú určitým garantom renovácií týchto hradov a robia to na úkor svojho voľného času, takže im patrí obrovské poďakovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcem, Martin, ti tiež poďakovať. To, čo si hovoril, že keď prechádzaš z východu sem do Bratislavy, vidíš mnoho historických pamiatok, na jednu takú konkrétnu by som chcel upozorniť alebo doplniť túto rozpravu.
Jedná sa o Lietavský hrad v okrese Žilina, ktorý je výrazným symbolom nielen Žilinského kraja, ale svojou jedinečnou zachovanosťou patrí medzi ojedinelé vzácne stredoveké pamiatky na celom Slovensku. Proces degradácie a rozpadu však neustále na takomto druhu pamiatky prebieha. Pre jej zachovanie je dôležité, aby objekt nebol vydaný napospas prírodným živlom bez ľudskej kontroly. Preto v roku 1999 vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu a spustilo projekt záchrany tejto významnej pamiatky.
Na začiatku bolo potrebné nutne vyriešiť spomínané problémové majetkové pomery, pretože hrad nemal založený list vlastníctva. Existoval len vlastník parcely pod hradom – miestne pozemkové spoločenstvo Lietava, ktoré až do roku 2003 umožnilo potom združeniu spustiť konkrétne záchranné stavebné práce na základe nájomnej zmluvy na pozemok. Za všetky tie roky, od kedy vzniklo združenie, prišlo združenie na to, ako človek dokáže toto umelecké dielo našich predkov chrániť, a tým zachovať jeho vzácnu historickú hodnotu.
Združenie svojou činnosťou a výsledkami práce patrí dnes k ukážkovým a k najefektívnejším organizáciám svojho druhu na Slovensku. Dôkazom toho je aj to, že organizácia na základe dôvery a podpory zo strany odborníkov sa stala 21. októbra 2008 vlastníkom stavby hradu. Na jeseň roku 2009 organizácia Svetový pamiatkový fond zapísala v New Yorku Lietavský hrad do zoznamu sto najohrozenejších pamiatok sveta, a tak Lietava sa ocitla popri peruánskom meste Machu Picchu alebo katedrály Sagrada Familia v tomto zozname.
Chcem povedať, že v minulosti aj v súčasnosti ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bolo a je dlhoročný partner záchrany a obnovy hradu Lietava.
Ďakujem.