Videokanál klubu

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja by som hneď na úvod chcela poďakovať pánovi ministrovi, že sa nám tento návrh zákona objavil v našich programoch, v našom programe.
Biznis so zvieratami v podstate, aby som to upresnila, čierny biznis so zvieratami je tretí najvýnosnejší biznis na svete, hneď po zbraniach a drogách. To myslím si, že hovorí samé za všetko. Tak ako spomínal kolega Šudík, na území Slovenskej republiky pomaly žije viac tigrov ako v Namíbii. To tiež asi hovorí o tom, akým spôsobom sa Slovensko postavilo k tzv. ochrane divožijúcich zvierat, špeciálne, aby som bola špecifická, tak k ochrane exotických zvierat. Nie sú to len tigre, ktoré sa u nás chovajú, sú to aj levy, sú to jaguáre, o primátoch už hovoril aj kolega Jaro Šíbl a ja by som k tomu doplnila ešte exotické plazy, hady a podobne.
Čo je najhoršie na tom všetkom, je fakt, že nielenže sa zabíjajú pre úplne, úplne, úplne nezmysly, lebo medzi nami bratmi, ako vážne, páni, žiaden mŕtvy tiger vám pri sexe nepomôže, takisto ako vám nepomôže žiaden kel žiadneho nosorožca. To je fakt. Takže zabíjať zvieratá pre takéto veci je podľa mňa absolútna zhovadilosť a nesvedčí to o tom, že skutočne sme človek učený, skôr človek blbec. Čiže... (Reakcie z pléna.) Ty máš iný názor? (Reakcie z pléna.) Mala som niečo na jazyku, ale nebudem to hovoriť verejne. Dobre.
Ale vráťme, vráťme sa k tým exotickým zvieratám, lebo skutočne nie je možné, aby sme v takomto, aby Slovensko bolo plné tigrov. Nehovoriac o tom, že my jednoducho ani nemáme tú istotu, akým spôsobom sú tie tigre zabezpečené, lebo to nie sú také mačičky, ktoré proste nájdeme niekde na ulici, pohladkáme, ale to sú proste zvieratá, ktoré majú svoje pudy, a sú to zvieratá, ktoré lovia a vieme často, že lovia aj ľudí, podľa toho, ako hladné sú. Takže chcela by som vidieť toho, kto sa bude tešiť, že niekde mu za záhradou behá tiger alebo u suseda behá tiger a on má doma tri malé deti. No tak to by som chcela vidieť, ako to je. Ale, bohužiaľ, takto to je.
To, čo my potrebujeme, je skutočne chov takýchto zvierat zakázať, respektíve povoliť ich iba nejakým spôsobom kontroly cez veterinárnu a potravinovú správu. Či to bude nejakými licenciami, alebo niečím podobným, je jedno, ale kontrolované to byť musí.
To, čo je fakt a čo je pravda, čo povedal kolega Šudík, u nás tie zvieratá jednoducho nemajú podmienky na fungovanie na život. Pretože držať zviera, ktoré má v sebe lov, zavreté v klietke celé desaťročia, je rovnaká zhovadilosť, fakt, ako vôbec ho sem doviesť. To, čo sa stalo u Berouskovcov, to nejdem rozoberať, lebo to už hraničí, hraničí so zdravým rozumom a hraničí so všetkým slušným, čo by sme v sebe vo vzťahu k prírode mali mať. Takže ja by som len chcela apelovať na vás, aby ste skutočne pri tomto zákone rozmýšľali ľudsky, rozmýšľali ľudsky vo vzťahu k prírode, vo vzťahu k exotickým zvieratám, a majte na pamäti, že vôbec tu nejde o tie zvieratá, že tu ide len o ten kšeft.
Musím ale povedať, že skutočne sú tu aj organizácie, respektíve sú tu aj nejaké útulky, ktoré sa starajú o zvieratá, ktoré sem nedoviezli oni sami, ale vlastne nechávajú v slušnosti dožiť cirkusové zvieratá a tú jeseň života trávia konečne tie zvieratá tak, ako majú, a nie večnou drezúrou.
Takže poďakujem každému jednému z vás, kto za tento zákon zahlasuje, a ďakujem vám v mene tých zvierat, ktoré naozaj tu zabíjame úplne nezmyselne.
Ďakujem. To je celé.

Vážený pán minister, vážení kolegovia, predložený vládny návrh zákona je ďalší zo série zákonov, ktoré má súčasná vláda za úlohu pomáhať, pomáhať a bojovať proti týraniu zvierat a ukončiť týranie týchto zvierat či chovanie v nevhodných podmienkach. Postupne sa tak pridávame k ďalším vyspelým krajinám Európskej únie, ktoré takéto zákony už prijali oveľa dávnejšie a oveľa skôr, ako ich prijíma Slovensko.
Ja som presvedčený o tom, že všetky divo žijúce zvieratá patria do prírody, pretože napríklad taký tiger, lev, jeho prirodzené teritórium v prírode je niekoľko tisíc kilometrov štvorcových. Častokrát v takom zajatí svoj celý život prežije v klietke tri na tri metre, kde nemôže spĺňať svoje klasické fyziologické potreby, nemôže sa hrať, chýba mu lov a iné, ďalšie podmienky, ktoré sú pre jedného tigra, leva úplne typické.
Zároveň čo ma tak najviac mrzí, je súčasná zábavka, súčasná kultúra, keď množstvo ľudí, ktorí na sociálnych sieťach si využívajú a chovajú zvieratá len pre zháňanie lajkov, popularity a zdieľania, neskôr ich dajú na nejaké vodítko a si robia na nich vlastnú reklamu. Čo sme to za spoločnosť, keď na vlastné potešenie budeme zneužívať zvieratá a brániť im v ich prirodzenom biologickom živote, ktorý by mali? Podľa mňa je to veľmi nevkusné, odporné v 21. storočí pre vlastnú zábavu takto zneužívať tieto živé tvory. Sme to aj prednedávnom mohli vidieť, aj nejakú takú známu instangramerku, ktorá sa fotila, ktorá sa fotila s vodítkom s levom, tigrom, potom neskôr prechovávala vraj nejaké drogy a tak ďalej a tak ďalej a na tom si zháňala popularitu na sociálnych sieťach.
Myslím si, že takýto súkromný chov zvierat častokrát prispieva aj nelegálnemu obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a ich transportom. Tieto transporty sú naozaj nevhodné a Slovensko, Česko aj Poľsko patrí ku krajinám, kde to aktívne pokračuje. Možno málokto z nás by povedal, že práve aj na Slovensku pôsobia rôzne tigrie farmy, kde sa chovajú tigry, ktoré sú neskôr zabíjaní, sú prevážaní do Čiech a neskôr do Ázie, kde sú neskôr využívaní, napríklad ako už spomínal aj pán minister, častokrát tie výťažky z týchto napríklad mŕtvych tigrov slúžia na zlepšenie sexuálneho výkonu a tak ďalej. Podľa mňa je to veľmi zvláštna doba, keď sa práve využívajú zvieratá v týchto ázijských kultúrach, ľudia tomuto veria, že práve taký mŕtvy tiger im pomôže v ich živote a zlepší im nejakú kondičku v niečom, a je to práve smutné, že práve Slovensko je tá krajina, kde sa tieto zvieratá chovajú a produkujú. Takže, ale je to súčasný stav, o ktorom hovoríme. Prednedávnom boli aj medializované informácie o českej rodine Berousek, kde práve našli na ich farme množstvo mŕtvych tigrov, ktoré následne putovali do zahraničia.
By som podotkol, ten nelegálny rozvoz zvierat do zahraničia nie je len u týchto exotických zvierat a je to častokrát aj u tých domácich, napríklad u psov, kde Slovensko patrí taktiež k top krajinám, ktoré vyvážajú zahraničia do... ktoré vyvážajú zvieratá do zahraničia za účelom exportu a získania finančných prostriedkov, samozrejme, častokrát načierno.
Biznis so zvieratami je častokrát výhodnejší ako napríklad biznis s kokaínom. A na mŕtvych tigrov zarábajú stovky rodín v... teda firiem, alebo ako by som to nazval, v týchto krajinách a podľa mňa to nie je správne, a preto verím, že Slovensko sa konečne pridá k moderným krajinám a teraz v prvom čítaní sa nám podarí posunúť túto dôležitú, tento dôležitý zákon do druhého čítania a následne ho schváliť, aby sme sa aj my mohli v Európskej únii pýšiť ako moderná, rozvojová krajina a nie ako krajina, ktorá sa hrdí utrpením zvierat.
Ďakujem krásne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dielne Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prichádza návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako výsledok dlhodobého sledovania vývoja obchodu s vybranými živočíchmi a potreby jeho regulácie.
Na úvod by som len krátko pripomenul, z akého medzinárodného dohovoru tento zákon vychádza. Je to dohovor známy pod anglickou skratkou CITES a v preklade do slovenčiny to znamená dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov. Tento medzinárodný dohovor, k nemu Slovenská republika pristúpila sukcesiou a dotýka sa živočíchov, ktoré sú uvedené v prílohách k tomuto dohovoru, a explicitne sú tieto živočíchy a aj rastliny, ktoré sú v prílohách tohto dohovoru, ohrozené z dôvodu medzinárodného obchodovania s týmito druhmi živočíchov.
Možno nie všetci z vás si to uvedomujú, ale medzinárodný obchod s ohrozenými živočíchmi a rastlinami je veľmi lukratívne odvetvie v rámci medzinárodného obchodu a často sa tieto aktivity dejú ilegálne a častokrát medzinárodný obchod je jedným z hlavných dôvodov kritického ohrozenia, v najhorších prípadoch až vyhubenia týchto živočíchov alebo rastlín. Popri, samozrejme, hlavnými, hlavným dôvodom ohrozenia týchto druhov sú strata biotopov, devastácia ich prirodzeného prostredia, zavlečenie napríklad inváznych druhov živočíchov a rastlín do týchto pôvodných prirodzených ekosystémov, ale obchod je jedným z najvážnejších faktorov ohrozenia.
Tento náš zákon č. 15/2005 sa predkladanou novelou upravuje a to tak, že táto novela prináša zákaz držby živých živočíchov, a to zo skupiny veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov, po slovensky aj opice. Sú to najmä tigre, leopardy, levy, gepardy, jaguáry, rysy, pumy, medvede a už spomenuté primáty, napríklad tamaríny, kosmáče, levíky či lemury.
Význam novely je predchádzať najmä nelegálnemu obchodu s držanými exemplármi v zajatí a tak isto nelegálnemu obchodu s produktami z týchto živočíchov, ktoré už, ako pán minister spomenul, často končia najmä ako suroviny v tradičnej ázijskej medicíne. Napríklad nedávno v Českej republike bol odhalený prípad organizovanej trestnej činnosti práve v súvislosti s nelegálnym obchodovaním s rôznymi časťami z usmrtených tigrov, pričom zvlášť, zvlášť teda nepríjemné bolo, že mnohé z týchto tigrov pochádzali z nelegálneho obchodu z územia Slovenska. Celkom každá časť sa dokáže, dokážu títo spracovatelia spracovať a zhodnotiť vo forme bujónov, polievok, vína, rôznych extraktov a veria, že tieto výrobky pomáhajú či už pri zlepšovaní potencie, alebo pri rôznych iných chorobách a zdravotných ťažkostiach, pričom v súčasnosti v prírode registrujeme už len okolo 3 900 voľne žijúcich tigrov.
Na tradičnú čínsku medicínu sa takisto využívajú takto spracované exempláre primátov a medveďov, pričom tieto produkty zo živočíchov sú čoraz viac vyhľadávané na trhu a vytvára to následne dopyt po ich zvýšenom chove v zajatí na komerčné účely.
V predkladanej novele navrhovaný zákaz držby má teda prispieť k zamedzeniu množenia, resp. iného nadobúdania jednotlivých zvierat. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že tento obchod s exemplármi ohrozených živočíchov vykonávajú častokrát organizované skupiny, ktoré sú v rámci celej Európskej únie prepojené. Nie je to len izolovaná záležitosť na území Slovenskej republiky. A práve exempláre pochádzajúce aj z územia Slovenskej republiky často bývajú zdrojom nelegálneho obchodu aj v iných členských krajinách Európskej únie.
Účinnosť tohto zákazu, ktorý vyplýva z navrhovanej novely, sa nebude vzťahovať na exempláre vyššie uvedených druhov, ktoré boli držané ešte pred nadobudnutím účinnosti novely. To znamená, že chovatelia si budú môcť tieto exempláre ponechať na dožitie. Takisto sa zákaz držby nebude vzťahovať ani na exempláre uvedených druhov, ktoré boli nadobudnuté vlastným odchovom u chovateľa v období od 1. januára 2002 do 30. septembra 2022, pardon, s cieľom zabezpečiť, aby mláďatá narodené v stanovenom prechodnom období, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou počaté ešte pred nadobudnutím účinnosti toho zákazu držby, aby tieto mláďatá neboli považované za držané v rozpore s týmto zákonom. Takisto, ako už pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, zákaz držby sa nebude vzťahovať na licencované zoologické záhrady, oficiálne chovné a rehabilitačné stanice pôvodných druhov živočíchov, záchytné strediská, zariadenia prevádzkované osobami zapojenými do programov starostlivosti o predmetné druhy ani pre zariadenia pre živočíchy používané na vedecké účely, veterinárne ordinácie a kliniky.
V súčasnosti máme na Slovensku viacero subjektov i fyzických osôb, ktoré držia, rozmnožujú a obchodujú s exemplármi vyššie uvedených druhov, či už ide o fyzické osoby, jednotlivcov alebo zariadenia, ktoré vystavujú exempláre a ponúkajú verejnosti služby, ako sú napríklad hladkanie mláďat mačkovitých šeliem, fotenie sa s nimi a podobne, alebo sa zameriavajú čisto len na rozmnožovanie a následný predaj tých vypestovaných exemplárov.
Ďalšou skupinou sú súkromné osoby, ktoré si držia exempláre, najmä primátov, ako tzv. domácich miláčikov. Tu považujem za veľmi dôležité pripomenúť, že nejde len o samotnú literu zákona a medzinárodného dohovoru CITES, ale ide aj o špecifickú ekológiu a etológiu týchto jednotlivých druhov, ktoré častokrát chovom v zajatí neprimerane trpia. Treba si uvedomiť, že častokrát ide o vrcholové predátory alebo všežravce na vyšších úrovniach potravinových reťazcov, ktoré prirodzene, vo svojich prirodzených podmienkach obývajú obrovské areály desiatok a stoviek kilometrov štvorcových a naozaj ich chov, hocijako sa tí chovatelia snažia im to prírodné prostredie vynahradiť, tak im spôsobuje viac alebo menej zjavné utrpenie.
Pritom okrem vyšších, vyššie spomenutých hrozieb pre ohrozené druhy živočíchov na Slovensku registrujeme v rámci držby týchto živočíchov presne tieto problémy s tým, že chovatelia ich držia v nevhodných podmienkach a v takýchto nevhodných podmienkach sa, samozrejme, aj prudko zvyšuje riziko prenosu chorôb zo zvierat na človeka. Treba si uvedomiť, že sú to všetko teplokrvné živočíchy, ktoré sú nám evolučne dosť príbuzné a to riziko je, samozrejme, oveľa vyššie ako napríklad pri niektorých studenokrvných živočíchoch.
A takisto v nemalej miere je tu vysoké riziko nebezpečenstva, samotného nebezpečenstva týchto zvierat pre človeka v prípade nejakého konfliktu, či už ide o nejaké zranenie, útoky a podobne. V tejto súvislosti by som spomenul možno len niektoré medializované prípady, kde došlo nejakým zanedbaním alebo nešťastnou náhodou k úniku takýchto v podstate predátorov v prípade mačkovitých šeliem do prírodného prostredia. Zvlášť poľutovaniahodný bol prípad z Českej republiky nedávno, bolo to spomenuté v tlači, kedy tigre vypestované a nelegálne predané zo Slovenska do Českej republiky boli správcom poľovného revíru voľne vypustené do revíru a bola zorganizovaná poľovačka, samozrejme, za peniaze a mali títo lovci pozvaní na poľovačku možnosť uloviť si tigra v českej divočine. Našťastie k tomu nakoniec nedošlo, lebo ten majiteľ tigrov dostal výhodnejšiu ponuku a predal ich niekomu inému, ale bolo to naozaj dohodnuté už do posledných podrobností. Takže ak by ste náhodou niekedy, prechádzajúc sa po lese, či už na Slovensku, alebo v Českej republike, stretli tigra alebo jaguára, tak nemusí ísť len o nejaký náhodný únik zo, z chovnej stanice, ale môže ísť aj o úmyselné vypustenie s takýmto dubióznym účelom.
Takže uvedenú problematiku welfareu, čiže priaznivých podmienok v rámci chovu týchto zvierat, má v gescii Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, presahuje to kompetencie ministerstva životného prostredia, a treba jej ale v tejto súvislosti takisto venovať pozornosť.
Zavádzajú sa aj niektoré ďalšie povinnosti najmä s cieľom stotožnenia držaných neživých exemplárov alebo výrobkov z nich a s cieľom minimalizovať nejako možnosť vydávať tieto nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté. Takže zavádza sa povinnosť vyhotovovania fotodokumentácie pri neživých exemplároch vybraných druhov mačkovitých šeliem; ide o druhy, ktoré majú kožu, resp. srsť s jedinečným vzorom. Ide o spracovanú kožu alebo dermoplastický preparát, tzv. vypchaninu. Možno je pre vás nová informácia, že niektoré tieto živočíchy s týmito charakteristickými vzormi farebnými, tieto vzory sú pre nich rovnako charakteristické ako DNA alebo pri ľuďoch odtlačky prstov. Čiže je možné pri dobre vedenej fotodokumentácii aj po rokoch identifikovať pôvodného nositeľa tohoto kožucha.
Predmetom návrhu novely, a to je veľmi významné, je aj posilnenie kompetencií a oprávnení orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany týchto exemplárov, živočíchov pri výkone štátneho dozoru, pričom ide najmä o Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Takisto vzhľadom na rastúci trend využívania online prostredia, internetu pri obchodovaní s exemplármi citesových druhov návrh zohľadňuje aj túto skutočnosť a posilňuje, resp. zefektívňuje kontrolnú činnosť týchto orgánov a vymáhanie práva.
Na záver svojho krátkeho vystúpenia by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za predloženie toho návrhu a takisto všetkým kolegyniam a kolegom či už z ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľajú na uplatňovaní dohovoru CITES v neľahkých podmienkach v rámci Slovenskej republiky a ktorí sa takisto podieľali na príprave tejto novely.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválime do druhého čítania.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 685. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
Som presvedčená, že optimalizácia sietí nemocníc je nevyhnutná, zároveň je podmienkou na to, aby sa mohli čerpať peniaze z fondu obnovy, jedná sa o 1,4 mld. eur. Reforma prinesie lepší manažment pre pacienta a radikálne zvýši kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Nebudem však tajiť skutočnosť, že Prešovský samosprávny kraj tiež nesúhlasí s optimalizáciou sietí nemocníc, ktorú navrhuje v rámci reformy ministerstvo zdravotníctva. Je obava, že avizované zníženie počtu akútnych lôžok môže mať dosah na zdravie občanov. Bolo prijaté uznesenie 803 z roku 2021 z 30. augusta 2021, ktoré vyjadruje postoj poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. Podľa medializovaných informácií sú ohrozené nemocnice v Snine, vo Svidníku, Vranove nad Topľou, v Levoči, Kežmarku, ale aj pôrodnica v Humennom. Pán predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský v mene zastupiteľstva požiadal pána ministra zdravotníctva listom o vysvetlenie.
Pani kolegyňa Janka Bittó Cigániková, je dôležité odkomunikovať túto reformu možno aj z vašej pozície predsedníčky zdravotníckeho výboru a rovnako z pozície ministra zdravotníctva a vyvrátiť obavy predsedu a poslancov zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, keďže neexistuje zoznam nemocníc, ktoré sa budú rušiť, zrejme sú to len uniknuté mediálne informácie, ktoré vlastne vzbudzujú obavu v mysliach nielen poslancov, ale aj obyvateľov Prešovského samosprávneho kraja. Takže komunikácia, komunikácia, komunikácia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynka, taktiež ďakujem, že ste tu v pléne takto vysvetľovala, o čom sa táto, čoho sa táto reforma týka, o čom sa jedná. Zas mi je ľúto, že veľa ľudí, ktorí túto reformu aj verejne kritizujú, napríklad z HLAS-u, SMER-u, tu vôbec nesedia a nepočúvajú tie výhrady, ktoré ste tu vlastne povedali, a že častokrát možno aj sami sa dostali k nejakým hoaxom, ktoré šíria ďalej a nie sú pravdivé.
Ja som presvedčený o tom, že ide len o prvé čítanie a momentálne každému, komu záleží na zmene v zdravotníctve, pri reforme, tak by mohol zahlasovať za, príde ešte to druhé čítanie, prídu nejaké pozmeňováky, ak niekto tam niečo chce pridať, ale podľa mňa by sme sa mali teraz spoločne spojiť – koalícia, opozícia – a cez to prvé čítanie to minimálne posunúť a ďalej, ďalej o tom konzultovať a vyvracať tie hoaxy.
Samozrejme, každý môže mať nejaké mylné informácie, o čo sa jedná. Ja som si tiež pár regiónov prešiel, rozprával som s kolegami v Snine, vo Vranove, v Humennom, veď bola konferencia, sme o tom rozprávali. A pán minister Lengvarský každému vysvetľoval, že nie je to pravda. Častokrát sú uniknuté vraj nejaké zoznamy nemocníc, ktoré sa idú rušiť. No kedy ministerstvo zdravotníctva zverejnilo zoznam, ktoré nemocnice idú rušiť? No nikde som takýto zoznam nevedel nájsť. Tak, prosím, nechajme tú reformu zatiaľ prejsť aspoň cez prvé čítanie a môžeme spoločne o tom ďalej a ďalej konzultovať, hľadať možnosti. Teraz ak dáme stopku reforme zdravotníctva, tak to bude veľmi smutné. Súčasná situácia COVID ukázala, že zdravotníctvo na Slovensku nefunguje. Máme príležitosť to zmeniť. Tak sa tejto šance môžeme chytiť a to zdravotníctvo zmeniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím, že každému zodpovednému človeku je jasné, že pokiaľ nespravíme reformy, tak s týmto štátom to bude vyzerať veľmi bledo. Možno po tom včerajšku si vyslúžim kritiku aj zvnútra, ale ja by som chcel naozaj oceniť každého politika, každého odborníka, ktorý zodpovedne a poctivo informuje o týchto reformách. Ja chápem, že je veľmi ľahké získavať niekedy politické body aj z dezinformácií alebo zo zavádzania. Je veľmi populistické, že Peter Pellegrini, ktorý vlastne pripravoval reformu, ktorá bola oveľa menej dokonalá ako táto, ktorá je momentálne predložená, a strana HLAS je momentálne proti reforme, ale to viac hovorí o nich ako o reforme.
Ja som presvedčený, že ak chceme ako vláda túto krajinu posunúť dopredu, musíme robiť reformy. A je jasné, že budú protitlaky, veď taká reforma, ktorá by sa páčila každému, by asi ani reformou nebola, pretože reforma je zmena a zmena sa nemusí páčiť každému. No COVID naplno ukázal stav nášho zdravotníctva a dnes už je jasné, že takto to ďalej nemôže ísť. A preto verím, že nakoniec zvíťazí zodpovednosť za tento štát, za budúce generácie a tieto reformy nielen zdravotníctva, ale aj súdnictva, vysokých škôl nakoniec prejdú. Pretože politik myslí na budúce voľby, ale štátnik myslí na budúce generácie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, vy ste spomínali, že ste odmietli ako SK8 a aj Trenčiansky samosprávny kraj zákon ako celok. Ale keď ste to rozmenili na drobné a nejaké konkrétne veci, ktoré ste povedali, tak ja som postrehla iba to, že vám vadí, že tam sa nerieši ambulantná zdravotná starostlivosť. Rieši sa. Hej? Sú tam aj veci, ktoré sa dotýkajú ambulantnej zdravotnej starostlivosti. A treba vnímať tento zákon ako právny rámec k tomu, aby sa mohli reprofilizovať nemocnice. Tá sieť neni zámerne dopredu, pretože najprv musíte urobiť nejaký základ, na základe toho potom povedať, ktorá nemocnica bude ktorá.
A prosím, nezavádzajte, nie je pravda, že komunitná nemocnica bude len zariadenie sociálnych služieb. To je niečo úplne iné. To bude následná starostlivosť o pacientov, budú tam takisto akútne lôžka a podľa regionálnych potrieb tam môžu byť aj doplnkové služby, ktoré sa vieme dohodnúť. Vieme si to rozdeliť tak, aby každá, každá tá, každý ten región mal to, čo potrebuje. Hej? Čiže je mi ľúto, že aj z vašich úst idú takéto, takéto zavádzania, lebo nie je to pravda.
Hovoríte, že je zlý stav v zdravotníctve, že lekári hrozia výpoveďami. A tento stav je ale dlhodobo, dlhodobo takýto a dostal sa aj vďaka COVID-u do podľa mňa neudržateľnej situácie. Na tejto reforme sa pracuje už oveľa dlhší čas a ja si myslím, že táto pandémia by nás nemala zastaviť pred tým, aby sme robili aj na takýchto vážnych reformách. To, že je stále veľa otázok, možno svedčí aj pritom, že nie je dostatočne odkomunikované to, o čo v tejto reforme ide. Ale ja si myslím, že je veľmi dôležitá a už dávno sa malo prísť s takouto reformou, aby sme aj podporili práve príchod lekárov, aby sa vrátili lekári, ktorí odišli do zahraničia, a aby boli motivovaní pracovať na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ďakujem vám za faktické poznámky.
Osobne si myslím, tak ako to tu bolo už povedané, poďme sa rozprávať o tom, že ako to vyriešiť, pretože ten problém sa valí stále pred nami, ja som povedal niekoľko mesiacov, ale to už je vyše roka, čo sme túto vec riešili a ja si myslím, že tento problém je už omnoho starší, dlhodobejší. Bolo tu spomenuté aj to, že niektoré mestá alebo teda samosprávy vyhrali prvostupňový súd, takže aj tu by som možno poukázal na to, že toto je dosť veľký precedens, lebo tri samosprávy už vyhrali súd prvostupňový a možno budú ďalšie za chvíľočku, takže to budú ďalšie, ďalší precedens, ktorý tuná máme, lebo štát mohol zasiahnuť do tohoto už dávnejšie, ale neurobil to a z toho dôvodu vlastne ten balvan si stále tlačíme pred sebou. Takže poďme sa o tom rozprávať, nechajme si ešte čas na to, aby sme mali možnosť nejaké riešenia nájsť a poďme konečne tu tento problém vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem takisto môjmu kolegovi pánovi poslancovi Mihalikovi za jeho vystúpenie.
Stále sa tu hovorí o tom možnom trestnom konaní starostov a primátorov, ale my tu dnes prejednávame odpustenie sankcií, čo je teda veľmi dôležité, ktoré nebude platiť samospráva a vlastne občania danej samosprávy a nebudú to platiť ani starostovia, ani primátori, hej, ale presne títo daní občania a z vlastných finančných prostriedkov, teda vlastne z potrieb, ktoré, teda z financií, ktoré by boli pre potreby obce.
A ešte ak hovoríme o odpustení sankcií, nie je to trest, ale ani pomoc pre starostu alebo primátora, ale zlepšenie a udržanie fungovania obcí, miest, čo podľa mňa teda je to primárny záujem štátu.
A ešte keď hovoríme o tom, že nechceme len obhajovať proste toto konanie, ale chceme riešiť situáciu a hlavne teda situáciu so Štátnym fondom rozvoja bývania, keď si zoberiete, že vy musíte rok dopredu požiadať o pridelenie teda bezúročnej pôžičky na nájomné bývanie, takisto o dotáciu z ministerstva dopravy, čiže ten proces je jasne daný, a keď nesplníte základné podmienky, ste vyradený, vyradený z toho, aby ste získali tieto podmienky. Takže my sa tu stále bavíme o tom nesúlade. To treba jednak odpustiť tie sankcie určite, lebo ak títo starostovia a primátori konali na základe toho, že plnili si povinnosti, ktoré im vyplýva z daných ustanovizní, tak nechápem, prečo by mali byť tie mestá, vlastne tí občania sankcionovaní. Stále tu hovoríme o tom, že pochopme sa už konečne, to, že to tu nefunguje v súlade, jeden zákon s druhým zákonom, aby výsledok boli správne obstarané nájomné byty.
Ďakujem.