Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, za prepustenie poradia.
Takisto, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, budem stručný. Musím sa priznať, že osobne mám sympatie voči návrhu, ktorý prišiel od pána Valáška. V určitej miere kopíruje vlastne to, čo sme sa my snažili aj predložiť, samozrejme, že sú tam nejaké rozdiely. Viem, že v podstate zdieľame spoločný cieľ, a to je svojím spôsobom vyriešiť alebo snažiť sa nejakým spôsobom pohnúť s problematikou, ktorú u nás máme. A začína už byť spoločensky značne vypuklá. Vidíme to na štatistikách, vidíme to na tých odsúdeniach, na tých trestoch, ktoré sú naozaj vysoké a drakonické. Ale zároveň musíme vychádzať aj z toho, aká je politická realita. A politika nie je umenie želaného, ale umenie možného. Preto sme aj my teda prišli s tým návrhom zákona, ktorý sme tu mali predložený, a vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla, sme sa teda rozhodli tento návrh zákona dopracovať.
Priznám sa, že po konzultáciách s právnikmi aj tu v Národnej rade nie je úplne jasné, že v prípade, že by tento návrh nebol schválený, či by sme my sa mohli vrátiť s naším návrhom späť. Treba si priznať, že tento návrh pána poslanca Valáška nemá podporu, väčšinovú, v tomto parlamente. Myslím si, že sú tam určité elementy, ktoré stoja za zváženie a preto by som aj poprosil pána poslanca Valáška, aby tento návrh zákona vrátil na dopracovanie a ja to chcem vlastne predložiť aj písomne ako procedurálny návrh a týmto by sme v podstate sa mohli aj rozhodnúť, že či teda o tom budeme hlasovať. Ja by som navrhoval dnes už teda o sedemnástej alebo čím skôr a môžeme v podstate v tomto smere aj už ukončiť rozpravu. To je môj návrh z mojej strany.
Zatiaľ ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 770. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Pozorne som vás počúval, páni kolegovia, pani kolegyňa, a spomenul som si na svojho profesora, ktorý mi tu pred šesťdesiatimi rokmi v triede povedal otvorene, že viete, my sme tu, v Československu ešte vtedy, taký nárazníkový štát medzi východom a západom, že my ťažko budeme môcť byť slobodní. A myslíte si, že, že my tu môžeme čakať na to, že, že Sovietsky zväz a celá Varšavská zmluva, že dobehnú úroveň Československa vtedy na vysokej úrovni proti nim? Nie. Oni budú ťažiť z nás a my budeme čakať, až sa to u nich trochu vylepší.
V Rakúsko-uhorskej monarchii tiež sme nemali slobodu. Dokonca to šlo tak ďaleko, že, že nás chceli zrušiť, zlikvidovať. Proste ako národ Felvidék si chceli tvrdiť, že slovenčina je nejaké nárečie maďarčiny. Za Československej republiky alebo počas nej Mníchovská zrada. Mali sme dobré zmluvy. Národohospodári, znalci, ktorí poznali situáciu na hraniciach, mi hovorili alebo nám hovorili v škole, že sme mali tak vyzbrojené hranice, že to bolo nedobytné. Ani to nebolo použité, ani jeden výstrel nepadol, pretože nás títo naši dvaja zradili, samozrejme aj Anglicko, aj Francúzsko na to patrične doplatili. Mohli si to ušetriť.
Čo sa slovenského štátu týka, viete dobre, ako si nás, na východe sme prišli o veľkú časť územia, Poliaci si chceli zobrať časť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja sa teraz vrátim k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som aj uviedol v mojom úvodnom slove.
Tak pre správnosť teda ho prečítam teraz v tom znení, ako pôvodne bolo, alebo je.
A je to, čiže v § 35 odsek 2 znie:
„(2) Ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nie je možné prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže, okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.".
Ďakujem veľmi pekne. To je z mojej strany zatiaľ všetko.

Ďakujem veľmi, pán predseda. Budem stručný.
Ide o druhé čítanie. Je to, ktorý sa vlastne zameriava na zmenu, spôsob vymenovania do funkcie prezidenta policajného zboru, ako aj riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. A tejto téme už bolo venované veľa diskusií, či už na verejnosti alebo pri prvom čítaní, alebo vo výboroch. Čiže už sa tomuto nebudem nejakým spôsobom venovať.
Prejdem ale k ďalej záležitosti, a to je, mali sme tu diskusiu aj v kontexte návrhu zákona 55 o štátnej službe, kde prišli námietky od pani prezidentky nielen k tomuto zákonu priamo, ale aj k tomu takzvanému prílepku, ktorý riešil práve zákon 73. Po nejakých dlhších rokovania sa nám podarilo dohodnúť aj s kanceláriou prezidentky pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne vyjdeme v ústrety pripomienkam a námietkam pani prezidentky. A ja vám ho tu teraz prečítam. Nebudem sa zameriavať na odôvodnenie, prejdem priamo, to je:
V čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:
"5. V § 35 ods. 2 znie:
"Ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec, vy ste ešte v úvodnom a vy už čítate pozmeňovák.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
106.
Pardon, pardon, tak okej. (Reakcie z pléna.) Áno, áno, tak dobre (povedané so smiechom), tak tým pádom prepáčte, ospravedlňujem sa. Už som sa tak ponáhľal na obed. Tak tým pádom ukončujem rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán predseda výboru, za tvoje vystúpenie. Možno len také, také doplnenie, že zdá sa, že naozaj banky veľmi dobre zvládli tú pandémiu, ale aj, aj vlastne tie makroekonomické dáta alebo hrubé dáta o firmách hovoria, že tie zisky sa neznížili atď. Ale zdá sa, že najmä tento rok vlastne banky tú svoju stabilitu zlepšovali na úkor podnikov, a to dokonca aj fungujúcich tým, že im znižovali kontokorentné úvery špeciálne, prípadne rušili úverové linky. A ja tam vidím veľké riziko v tom, že to vlastne spôsobí tlmenie rastu ekonomiky a práve v období, keď na svetových trhoch je veľký dopyt po mnohých tovaroch a výrobkoch a dokonca aj za vyššie ceny, tak vlastne slovenské firmy nemajú možnosť z toho vyťažiť, pretože nemajú úverové zdroje. Čiže možno to je aj moja otázka na pána guvernéra, ako toto rieši, či je nejaký takýto pokyn zo strany NBS k bankám, že majú obmedzovať úverové zdroje pre zdravé podniky a či to vlastne nespôsobí práve spomalenie ekonomického rastu, čo podľa mňa bude veľká škoda. Ďakujem.

Ja iba by som chcel oznámiť, že pri najbližšom možnom hlasovaní budeme hlasovať teda v utorok o jedenástej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa vám chcem poďakovať, pani poslankyňa, a musím povedať, že ste ma milo prekvapili spôsobom, akým ste vystúpili. A veľmi si vážim, že podporíte tento zákon.
Chcem povedať, že sa plne stotožňujem s tým, čo ste povedali, čo sa týka sprievodu rodiča s dieťaťom. Ja sama som pediater a neraz som v službách zažila to, kedy niekedy aj mamina nemohla ostať s dieťaťom, lebo mala doma menšie dieťa a naozaj tie deti strádajú, keď tam nie je rodič, obzvlášť keď sú choré. Čiže to, čo ste povedali, ja sa plne s tým stotožňujem. Je to tak, ovplyvňuje to aj rýchlosť liečby, výsledok liečby. Samozrejme, ten efekt, keď je rodič s dieťaťom, je nazaplatiteľný.
Ja častokrát som sama chodila v službách k tým deťom a trávila som s nimi čas, aby čo najlepšie sa cítili, sestričky boli s nimi. Samozrejme, nič nenahradí toho rodiča. Je optimálne, keď tam ten rodič je a to vám hovorím veľmi úprimne, a teda z vlastnej praxe.
O to viac by som si priala, aby sme sa zhodli na postupných spoločných riešeniach tak, aby sme nedostávali týchto pediatrov a zdravotníckych pracovníkom do situácií, kedy nebudú môcť vykonať zákon, ktorý my tu navrhneme, a bude to zbytočné pnutie spôsobovať.
To znamená, že ja som otvorená, a určite aj pani poslankyňa Šebová, ďalším diskusiám s tým, že poďme povedzme vzhľadom na vek dieťaťa. Ja viem, že vy ste sa vyjadrili, že nechcete to deliť do nejakých skupín, aj rozumiem vašemu zámeru, že však raz je to právo, tak dajme to do zákona. Ale my musíme byť zodpovední, my sme zákonodarcovia, ktorí robia tie zákony tak, aby boli aplikovateľné do praxe. Ja sa nestotožním nikdy so zákonom, ktorý dáme len preto, aby bol, a nebudeme ho dodržiavať, no však nič sa nedeje, alebo budeme hroziť pokutami tým lekárom a zdravotníckym pracovníkom, keď takýto zákon nedodrží. A, žiaľ, takéto niečo v tom vašom návrhu bolo.
Takže ja verím, že sa dokážeme stretnúť potom v ďalších rokovaniach, aj s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva budeme v tomto pokračovať.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ďakujem vám za to, že ste vystúpili a vyjadrili ste podporu tomuto pozitívnemu zákonu. Ale v svojom vystúpení ste sa vrátili aj k tomu, ktorý tu neprešiel k pléne a ktorý ste predkladali vy. My sme vám zámer vášho zákona pochválili a ja rozumiem vášmu, vášmu pocitu, že prejavujete nejakú ľútosť nad tým, že neprešiel. Ja verím, že sa aj v tejto oblasti posunieme v budúcnosti dopredu.
Ale realizovateľnosť v praxi je pre zákon mimoriadne dôležitá. Aj predkladateľky museli upraviť tú skupinu, tú skupinu ťažko zdravotne postihnutých, myslím, na, na zdravotne postihnutých, ktorí si nevedia podpísať sami informovaný súhlas. Takže tiež by tá skupina mohla byť väčšia. Aj tu v tomto vyjadrujem presvedčenie, že by sme sa mali posunúť dopredu, ale musíme v každom prípade pri každom schvaľovaní zákona reflektovať na to, v týchto prípadoch reflektovať na to, v akom stave sú momentálne naše nemocnice a čo zvládnu a čo už nie.
Ďakujem pekne za to, že podporíte tento zákon, a ďakujem predkladateľkám za to, že tu takýto zákon máme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani poslankyňa Šebová, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať, veľmi si vážim túto iniciatívu, viem, že pracuješ na nej už veľmi dlho a o to viac si vážim, že si ma prizvala k spolupráci v tejto problematike.
Ty si práve tá osoba, ktorá ukazuje na to, ako by sa mal zákon podávať a akým spôsobom komunikovať. Išla si od, od úplných základov, to znamená od súhlasu pána ministra a zmapovaním situácie, ktorá je. Viem, že si si dala námahu a bola si v poisťovniach zisťovať, koľko takýchto osôb je, ako by to zaťažilo zdravotnícky systém a či je takýto návrh realizovateľný v praxi.
Chcem ešte zdôrazniť, že tento návrh sme spolu aj párkrát trošku modifikovali aj vzhľadom na tieto konkrétne informácie tak, aby bol realizovateľný a vykonateľný v praxi, a zamerali sme sa teda na osoby, ktoré sú s ťažkým zdravotným postihnutím a nie sú schopné podpísať informovaný súhlas. To znamená, že to budú všetky deti s ťažkým zdravotným postihnutím a tie osoby, ktoré nie sú schopné podpísať informovaný súhlas.
Vnímam tento návrh zákona ako taký prvý krok k tomu, aby sme sa tejto problematike venovali ďalej, aby sme nadviazali aj na ďalšie návrhy, ktoré tu boli v podobnom duchu už predložené, avšak zatiaľ nie je možné ich realizovať v praxi.
Myslím si, že práve ťažko zdravotne postihnuté osoby, tak ako si to vysvetlila, potrebujú tú svoju blízku osobu, nielen aby tomu pacientovi pomohli, čo je, samozrejme, prvoradé, ale predovšetkým odbremenia aj zdravotnícky systém, čo v súčasnej dobe nedostatku zdravotných sestier, preťaženosti lekára môže len a len pomôcť. A keby náhodou takáto blízka osoba mala nejakým spôsobom narúšať tú zdravotnú starostlivosť, tak, samozrejme, jej prítomnosť sa na tú dobu preruší.
Takže ešte raz veľmi pekne ďakujem a verím, že tento návrh dostane podporu tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)