Videokanál klubu

Kolegyne, kolegovia, chcel by som poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá o 12.05 h máme rokovanie v miestnosti č. 32. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Po dohode a na návrh troch poslaneckých klubov – OĽANO, SaS, SME RODINA – navrhujem hlasovanie o tlači 959 presunúť na dnes na sedemnástu hodinu. Ďakujem.

Ďakujem kolegom a som rád, že takto konštruktívne diskutujeme. Ja som nepovedal, že to bolo konzultované s úplne všetkými aj so zástupcami drevospracujúceho priemyslu. Tiež nepovedal som, že 10 % z fondu má ísť na bezzásah, takže to upresňujem. A tiež, čo sa týka vyčlenenia tých bezzásahových území, som za to, aby sa vyčlenilo to, čo si skutočne zaslúži takúto ochranu bez ohľadu na to, že koľko to nakoniec bude percent, či to bude desať, alebo menej, alebo viac.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rád by som sa aj ja vyjadril k predkladanej petícii za lepšiu ochranu prírody, ktorú, ako vieme, podpísalo takmer 104-tisíc občanov.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto petície z Lesoochranárskeho združenia VLK a všetkým podpísaným občanom a podporovateľom tejto petície. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom tejto petície môžeme diskutovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a že sa čoraz viac dostáva do povedomia ľudí, ktorým záleží na tom, v akom prostredí žijeme.
Ako sme už počuli, petícia obsahuje dve požiadavky, o ktorých sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie diskutovali.
Prvou požiadavkou je zredukovať tie základné režimy ochrany v chránených územiach, čo považujem tiež za logické a správne riešenie, ako to už aj tu odznelo, ktoré prinesie zjednodušený model a súčasných päť stupňov je zbytočne zložitý model, ktorý nie je zrozumiteľný pre širokú verejnosť a dokonca aj medzi odborníkmi dochádza k rozdielnym interpretáciám. Vymenil by sa, teda dá sa povedať, že boli by tri stupne ochrany. Prvý by zahŕňal územie celého Slovenska, teda tam by nebola takpovediac ochrana asi žiadna v tom zmysle ochrany prírody. Do druhého stupňa by patrili územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Bol by to taký medzistupeň. A tretím stupňom by boli územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia. Zrejme by tam potom boli ešte nejaké kategórie v rámci toho.
Zároveň signatári petície žiadajú, aby bezzásahové územia stanovili na minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. Možno je otázka, prečo práve 10 %. Myslím, že to má niekoľko dôvodov.
Prvým z nich je splnenie medzinárodných záväzkov prichádzajúcich z EÚ, ktorá odporúča všetkým krajinám zaradiť minimálne 10 % svojho územia do najvyššieho stupňa ochrany. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 43 miliónov CO2. 10 % bezzásahových území a lesov na Slovensku dokáže absorbovať až 1,8 miliardy CO2, čo pri tomto množstve nám stačí na štyri... za 40 rokov to naplníme.
Na Slovensku by to bolo takmer 500-tisíc hektárov územia v bezzásahovom režime. Tu by som chcel poznamenať, že pri vytyčovaní týchto území je potrebné podrobne vytýčiť všetky územia, ktoré si takúto ochranu skutočne zaslúžia bez ohľadu na to, či to bude viac, alebo menej ako 10 %.
Čiže súhlasím s tým, že to kritérium by nemalo byť že 10 % a teraz akokoľvek to urobme, ale skutočne územia, ktoré si to skutočne zaslúžia, aby boli bezzásahové a chceme ich za také mať. A v rámci národných parkov sa predpokladá asi, že by to malo byť 5 %, teda polovica, a tie ďalšie by boli asi mimo národných parkov, ochranné lesy, pralesy, vodozádržné lesy či lesy, ktoré sú kvôli svojej geomorfológii hospodársky a ekonomicky neefektívne obhospodarované. V tak, teda také, kde sú náklady na hospodárenie vyššie ako samotné zisky, ako tu zaznelo, že takéto časti tu boli aj v minulosti, kde proste aj tí vlastníci usúdili a aj teraz to tak praktizujú, že je tam neekonomické, neekonomické hospodáriť.
To, na to číslo 10 %, u nás vlastne sa o tomto čísle diskutovalo už skôr medzi odborníkmi, lesníkmi a ochranármi, ako to bolo odporučené zo strany Európskeho parlamentu. Je to možno reálne číslo a ekonomicky to bude mať väčší úžitok, ako umelo dotovať hospodárenie v územiach, ktoré sú napríklad veľmi ťažko dostupné, kde to nemá zmysel.
Tou druhou požiadavkou, ako sme už o tom tu dnes hovorili, je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Vrátili by sme sa tak do stavu do roku 2002, kedy sa to zmenilo do súčasnej podoby. Ako dlhoročný ochranár sa s touto požiadavkou plne stotožňujem. Pri diskusiách o reforme národných parkov sme sa častokrát stretávali práve s argumentom, že ochranári zakazujú vstup do lesov alebo nebudú chcieť púšťať ľudí do lesov a národných parkov. Táto požiadavka je plne v záujme ľudí. Môžu sa voľne pohybovať po všetkých lesoch a vyčlenia sa len tie územia, ktoré sú najprísnejšie chránené, a tam sa zakáže vstup.
Zároveň som veľmi rád, že signatári petície majú aj reálne a splniteľné požiadavky, na ktoré vymedzili dostatočne dlhé obdobie na splnenie, a to do roku 2030. Za tento čas dokáže ministerstvo životného prostredia pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu.
Takisto sa myslelo aj na veľmi dôležitý fakt, na ktorý sa pri petíciách často nehľadí, a to na financovanie, ktoré by zmenou zákona č. 414 o obchodovaní s emisnými kvótami prerozdelilo financie. Čiže toto by mohol byť zdroj územia, kde sa nerobí nič, teda je ten bezzásah. Nemajú také vysoké náklady na to obhospodarovanie, ale určitý rozpočet je aj tam určite potrebný.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja podporujem, aby sme schválili rezolúciu k tejto petícii a podporili vôľu viac ako 100-tisíc občanov Slovenska, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny a zasadzujú sa o zlepšenie ochrany prírody na Slovensku.
Ďakujem.

Hlasovanie bude dnes o 11.00 hodine.

Ďakujem za slovo. Hlasovanie bude dnes o jedenástej hodine.

Áno, veľmi stručne. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
To, čo sme pred chvíľkou počuli vo vystúpení pána Kéryho, odkazuje len a dokazuje v podstatne ten jeho vnútorný obraz duševný, ktorý má. Je to naozaj malý človek nielen vzrastom, ale aj duševne, pretože na nič iné sa nezmohol, len tak kulantne provokovať bez toho, aby predviedol jeden jediný argument, prečo by to tak malo zostať. Jediné, na čo sa, o čo sa opieral, bolo to, že tu máme túto tradíciu už desať rokov. Áno, desať rokov a desať rokov ju nikto nezneužíval pre vlastné nejaké egomaniacke spôsoby alebo v súvislosti s nejakými osobnými vzťahmi. A je aj groteskné to, čo som počul včera na výbore, keď sme tam mali tú diskusiu, že pán Kéry mi vyčítal, že ja mám veľa služobných ciest a on nemá.
Nuž, pán Kéry, vás nik nepozýva, s vami sa nikto nechce baviť, vás nikto nechce stretnúť. To je realita, pretože vedia, čo ste zač. Vedia, aké sú vaše názory, vedia, že neovládate žiadny cudzí jazyk, že dokonca asi aj k Čechom potrebujete tlmočníka. Máte takú kuchynskú ruštinu, ale to je, asi má každý, kto vypije liter vodky. A myslím si, že toto presne odzrkadľuje aj tie vaše schopnosti. Čo sa týka zahraničnej politiky, tak sa jej rozumiete asi ako had behu. Jednoducho ste hanbou, ste hanbou zahraničnej politiky, ste hanbou parlamentu, ste hanbou zahraničného výboru. To, že neviete viesť ani vlastný výbor, dokazuje to, že 80 % vašich rokovaní výboru nie sú uznášaniaschopné. Jednoducho nie je záujem sa zúčastňovať vašich výborov, pretože je to hanba, čo sa tam deje. Takže toľkoto k vám.
A samozrejme, že nič iné nedokážete, len klamať, pretože ja som, presne tak ako spomínal pán poslanec Valášek, si dal včera tú námahu a vyhľadal som si záznam z môjho výboru, kedy som oznamoval, že sa koná táto služobná cesta; vtedy bola pôvodne plánovaná ešte v marci. A ja som to tam oznamoval. Je to na tom zázname. Druhýkrát som oznamoval na výbore, že sa posúva termín z marca na apríl. Bohužiaľ, neviem prečo, to nie je moja chyba, došlo k nejakému technickému zlyhaniu a nebol nahraný tento výbor. Takže... ale každopádne pokiaľ viem, tak už táto chyba technická bola odstránená. Každopádne to máte dôkaz pred sebou, máte dôkaz pred sebou, ktorý som poslal všetkým členom zahraničného výboru aj predsedovi parlamentu. Samozrejme, že predseda zahraničného výboru ignoruje fakty, on si pôjde, hovorí len svoje výmysly, ale aj na to sme si už zvykli. Takže asi toľko.
A ešte čo sa týka tých zahraničných ciest. Takisto som si dal doložiť včera z protokolu parlamentu zahraničné cesty môjho predchodcu. 60 % týchto zahraničných ciest sa konalo bez účasti opozície. Nikto mu nerobil problémy, nikto mu nerobil takéto veci, že by mu neschválil zahraničnú cestu, lebo nemá so sebou člena opozície. Čiže robiť takéto naschvály a ovplyvňovať a limitovať takto parlamentnú diplomaciu človekom, ktorý, o ktorého nikto nemá záujem, ktorý neovláda žiadny cudzí jazyk, ktorý sa vôbec nerozumie zahraničnej politike , ktorý... (reakcia z pléna), neovládate nič, ktorý je slizký ako had, tak jednoducho to len dokazuje to, že tento človek si tú funkciu nezaslúži, ale je úplne normálne, že je to smerák, lebo oni všetci potrebujú mať nejaké funkcie a potom ich aj zneužívajú.
To je z mojej strany všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia gestorského Zahraničného výboru Národnej rady uviesť informáciu o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zmene Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetný návrh bol pridelený rozhodnutím predsedu výboru Národnej rady č. 992 z 22. marca 2022 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady.
Zahraničný výbor dňa 23. marca 2022 na svojej 62. schôdzi prerokoval predmetný návrh, avšak uznesenie k tomuto návrhu neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Zahraničný výbor Národnej rady rokoval 23. marca 2022 o správe k predmetnému návrhu; stanovisko gestorského výboru nebolo schválené, nakoľko nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Zahraničný výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja to uvediem len veľmi stručne.
Rozhodol som sa navrhnúť zmenu, stručnú zmenu návrhu uznesenia k zahraničným pracovným cestám poslancov, pretože považujem parlamentnú diplomaciu za jednu z najdôležitejších nástrojov rozvoja medzinárodnej spolupráce a prehlbovania teda vzájomných, vzájomných bilaterálnych alebo aj multilaterálnych vzťahov.
Sme v situácii, kedy rozvoj týchto vzťahov, a teda aj služobné a pracovné cesty sú už desať rokov v rukách predsedu jedného výboru, a to je predsedu zahraničného výboru, ktorý má právo rozhodovať v podstate o tom, ako sa bude ďalej vyvíjať a rozvíjať teda parlamentná diplomacia Národnej rady Slovenskej republiky.
Osobne si myslím, že vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá tu je, ktorá tu nastala, je dôležité a potrebné, aby o tom, kto bude reprezentovať parlament navonok, nerozhodoval predseda jedného z výborov Národnej rady, ale druhý najvyšší ústavný činiteľ, teda predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Z jednoduchého dôvodu, pretože je to človek, ktorý má teda, hovorím, tú druhú najvyššiu ústavnú funkciu, a je to človek, ktorý aj z titulu jeho funkcie má a mal by mať eminentný záujem na tom, aby Národná rada bola čo najlepšie reprezentovaná v zahraničí.
Ide o to, aby sme sa vyhli či už nejakým takýmto osobným sporom v rámci nejakých týchto zahraničných ciest, alebo aby nedošlo k tomu, že sa tu niekto znižuje k nízkej politickej kultúre a zneužíva svoju funkciu na politický boj. Čo sa týka tej zmeny, v podstate je minimálna a tá je v tom zmysle, že v prípade, že má dôjsť k nejakej zmene alebo teda k takýmto situáciám, tak v prípade nesúhlasného stanoviska toho predsedu bude tieto veci riešiť predseda Národnej rady, čo si myslím, že je úplne normálny, štandardný postup.
To je z mojej strany všetko. Ďakujem.