Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 13. júna 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu rozpravu. Ďakujem.

Ja len k tomu sa chcem vyjadriť, že neviem, či je zmysluplné sa baviť o nejakých fiktívnych predstavách, čo by bolo keby, ktoré sa nezakladajú na realite. Myslím si, že čo sa týka, ja som duchovný, ktorý chodí aj do nemocníc, chodil som, teraz momentálne nie. Nepredpokladám, že niekto, keďže duchovní majú svoj plat a súčasť ich činností, ktoré sú rôzne, a jedna súčasť práce duchovného je ísť do nemocníc za chorými. Nevidím dôvod prečo by to malo byť extra platené, tak ako keď je to už raz zaplatené, keď už sa bavíme o tom, už je to raz zaplatené v mzde duchovného a práve pri starostlivosti o umierajúcich, tak to už si vôbec neviem predstaviť, že niekto si za to vypýta peniaze ešte extra navyše. Takže toto je pre mňa úplná absurdná predstava, ale rozumiem, rozumiem, že keď vy nemáte žiaden takýto základ, že máte takú predstavu. Navrhujem, dajme do zákona, že je to neplatená služba, aby ste si bola istá, že, že to tam, že nikto nebude chcieť peniaze zato, lebo to podľa mňa ani, ani to je nelogické. K ďalšiemu sa už ani nebudem vyjadrovať. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som k tomu povedala, ono už aj v dôvodovej správe, ani v samotnom zákone sa nehovorí o tom, že duchovná služba má byť poskytovaná a má byť zdravotnou starostlivosťou, že má byť nejakým spôsobom hradená. Pokiaľ sú tam nejaké obavy, áno, hovorme o tom, ale nehľadajme v tom zákone niečo, čo tam nie je, a nakoniec vždy sa to dá ešte nejako zmeniť. Z môjho pohľadu nastavenie platieb za lôžkodní, ktoré ako tak reflektuje potreby tých poskytovateľov, môže napomôcť tomu, aby sa nám naozaj zvýšila trošku tá ponuka. Lebo tá ponuka je tak obmedzená aj práve preto, že tie hospice, či už kamenné, alebo mobilné, nemajú veľmi z čoho fungovať, preto to ľudia robia častokrát popri svoje práci. Z môjho pohľadu nastavenie tých lôžkodní, ktoré sú vypočítané v tomto roku v ďalšom a od roku ´24, neviem to posúdiť ekonomicky, ale predpokladám, že to sú sumy, ktoré by mohli naozaj napomôcť a zvýšiť tú ponuku a tým pádom napĺňať aj potreby, ktoré tu máme. Ďakujem.

Katka, ďakujem ti za tvoj taký pomerne hutný a všeobjímajúci príspevok, ktorý bol zameraný na to, že si vymenovala oblasti, ktoré sa menia týmto zákonom a s ktorým prichádza jednoznačné zlepšenie. Musím povedať, že aj ja veľmi pozitívne vnímam snahu ministerstva o spojenie systému, tak poskytovanie sociálnej, ako aj zdravotnej starostlivosti. Samozrejme chápem, že všetko ide postupne, a dúfam, že trend vytvárania multidisciplinárnej starostlivosti na Slovensku bude čo najviac a čo možno najrýchlejšie pokračovať stále viac a viac dopredu, a že sa takéhoto prístupu časom dostane čo možno k najväčšiemu počtu pacientov. A pretože som hlboko presvedčený ako človek, ktorý má, bohužiaľ, skúsenosti aj s dlhodobými hospitalizáciami a je bežne v kontakte s ľuďmi, ktorí sú či už dlhodobo hospitalizovaní alebo opakovane hospitalizovaní na kratšiu dobu, že multidisciplinárny prístup je jeden, jediný konštruktívny prístup, ktorý je zmysluplný, tak z hľadiska zdravotného, ako aj z hľadiska osobného pre toho pacienta, a vníma ho komplexne ako osobu, nielen ako pacienta cez prizmu jeho primárnej zdravotnej komplikácie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Milé kolegyne a kolegovia, ja len v krátkosti nadviažem na Lucku Drábikovú, a v prvom rade mi dovoľte sa poďakovať ministerstvu zdravotníctva za tento návrh zákona, ale veľká vďaka patrí aj nášmu kolegovi Marekovi Krajčímu, ktorý spolu s Petrom Stachurom prevzali nad témou dlhodobej následnej a paliatívnej starostlivosti svoju záštitu, a teda urobili to tak hneď na úvod volebného obdobia, ten zákon sa nerodil ľahko. Osobitná vďaka patrí aj pani primárke paliatívnej medicíny, pani doktorke Andrei Škripekovej, ktorá veľmi neúnavne so svojim tímom právnikov a ekonómov, aj lekárov a analytikov pripravovala predložený návrh zákona.
Z pohľadu právno-medicínskeho možno považovať návrh zákona za významný krok v oblasti reformy poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Zákon napĺňa ambíciu prvýkrát, keď v právnom poriadku jasne zadefinuje jednotlivé témy starostlivosti, zabezpečenie dostupnosti, kvalitu, efektívnosť dlhodobej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti. Zákon tým, že upravuje poskytovanie paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby najmä v domácom alebo inom prirodzenom prostredí, prispieva aj k zosúladeniu pracovných a rodinných potrieb a väzieb príbuzných tých pacientov.
Celkom určite možno návrh zákona považovať za reformný, pretože prispieva k riešeniu problémov dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ktorá je deklarovaná nielen v stratégii dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike, ale aj vo viacerých aktuálnych strategických dokumentoch v oblasti zdravotnej aj sociálnej starostlivosti, a tak sú i naplnené politické záväzky vyjadrené v programovom vyhlásení vlády. Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou plánu obnovy a odolnosti a je jedným z míľnikov komponentu číslo 13. Jeho pointou je aj vypracovanie nového legislatívneho rámca pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť.
Plán obnovy poukazuje na potrebu užšej spolupráce medzi rezortami. Predovšetkým medzi rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotníctva, ktorých koordinácia je pre integráciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, bohužiaľ, dlhodobo nepostačujúca. Ako psychológ sa často, alebo pohybujem sa v oblasti sociálnych služieb a považujem za osobitne významný multidisciplinárny prístup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na tomto mieste sa trochu pristavím, pretože je to prvýkrát, kedy do zdravotníckeho práva vôbec vstupuje multidisciplinárny prístup. Tým sa vlastne vyjadruje komplexnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá sa má dosahovať poznatkami z iných ako medicínskych vied alebo aj z iných ako medicínskych vied. Zákon vypočítava poznatky a postupy z oblasti sociálnej práce, z iných vedných disciplín a duchovných služieb. To považujem za veľmi dôležité zdôrazniť.
Multidisciplinárny prístup je založený na myšlienke spolupráce a špecialistov zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov a koordinácie ich postupov. Zástupcovia jednotlivých profesií do tímu vnášajú svoje špecifické znalosti, spolupracujú s ďalšími inštitúciami a s osobami, ktoré sú súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta. Multidisciplinárny tím môžu tvoriť psychiatri, zdravotné sestry, ošetrovatelia, psychológovia, sociálni pracovníci, ergoterapeuti, arteterapeuti, samozrejme je zastúpená muzikoterapia, liečební pedagógovia a podobne. Vnímam teda veľmi pozitívne, že zamestnanec, ktorý poskytuje sociálne poradenstvo, bude napríklad analyzovať sociálne problémy osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje a ktorej sa zvýraznili hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. A tak sa môžu metódami sociálnej práce, môžu a majú, riešiť negatívne dôsledky za podmienky aktívnej spolupráce tej osoby, aj príbuzných. Na dosiahnutie multidisciplinárneho prístupu starostlivosti zákon vymedzuje podporný tím ako pomocný orgán ošetrujúceho lekára. Úlohou podporného tímu je zabezpečiť osobe, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, najmä psychologickú podporu, sociálnu pomoc, poradenstvo, napríklad aj v oblasti výživy, ale aj duchovnú podporu. Vytvorením podporného tímu sa zabezpečí doteraz chýbajúce prepojenie a koordinácia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a posilní sa aj ich poskytovanie na komunitnej úrovni.
Z doterajšieho pohľadu štandardu obsahu dôvodových správ, ktoré sme čítali, je návrh zákona výnimočný aj tým, že akoby pre reálnejšiu predstavu dopadov legislatívnych zmien ponúkajú, ponúka aj rôzne konkrétne životné situácie pacientov, napríklad príbeh pacientky, ktorá vo vysokom geriatrickom veku bez závažných komorbidít, je osamelá, je bezdetná, keď si povedzme zlomí kŕčok stehennej kosti, je hospitalizovaná, jej akútna zdravotná starostlivosť je po pár dňoch ukončená. Pacientka by následne mala podstúpiť rehabilitáciu v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale môže sa napríklad identifikovať potreba následnej zdravotnej starostlivosti, kedy vzhľadom na situáciu, jej situáciu, je zrejmé, že po prepustení z následnej zdravotnej starostlivosti nemôže byť v domácom prostredí sama. Ošetrujúcim lekárom je referovaná podpornému tímu v tej nemocnici a následne môže sociálny pracovník toho podporného tímu začať proces zabezpečenia opatrovateľskej služby prostredníctvom obce povedzme na akútnom oddelení. Pričom takéto správne konanie na obecnom úrade by trvalo niekoľko veľa dní, niekedy aj tri mesiace. Aby sa tento proces riešil už po referovaní pacientky do následnej starostlivosti, došlo by k prebytočnému predĺženiu jej pobytu.
Takže ťažisková zmena, ktorú náš zákon prináša, spočíva v presnom vymedzení nových troch foriem zdravotnej starostlivosti, teda dlhodobej, následnej a paliatívnej. Zadefinovanie nových foriem zdravotnej starostlivosti garantuje pacientovi jednoznačné právo na potrebnú formu starostlivosti. A ešte veľkým prínosom v definícii je aj to, že v zreteľnejšom oddelení je teda, že zreteľnejšie oddeľujú sociálnu starostlivosť od zdravotnej starostlivosti. Nové definície pomôžu vytvoriť základ pre systém dlhodobej integrovanej sociálnej starostlivosti, z ktorého benefity budú pociťovať najmä osoby s chronickými chorobami a osoby s potrebou paliatívnej starostlivosti, ako aj osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby.
Možno hovoriť skoro o historickom rozmere toho zákona, ktorý spočíva v tom, že doterajšie legislatívne pokusy o reformu a spojenie systému sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti boli, žiaľ, neúspešné. Následkom sú dva oddelené systémy s minimálnou koordináciou a prepojením. Mohli by sme spomenúť ešte mnoho skvelých vecí, ktoré v zákone možno nájsť. Iste budú, verím, že budú spomenuté, že budú precizované v druhom čítaní.
Takže ja sa teším na diskusiu a ešte raz ďakujem.

Ďakujem kolegom za ich poznámky. Áno, súhlasím, pán kolega, s tým, že máme tu naozaj tú personálnu otázku a je pravda, že ľudia v zdravotníctve, ale najmä v sociálnej oblasti sú dlhodobo poddimenzovaní platovo, že toto ich povolanie nie je ani spoločensky ohodnotené a tak isto tie príjmy, ktoré majú, a ten pomer personálu k pacientom je veľmi, veľmi nevyhovujúci a zaťažujúci. To je ďalšia vec, s ktorou sa budeme musieť nejakým spôsobom vysporadúvať. Tento návrh zákona, ktorý, verím, že schválime, je takým prvým krokom. Ale určite tým druhým a aj ďalšími krokmi je to, ako to trvalo udržať, ako to nastaviť, aby sme vedeli práve do týchto, do tohto typu služieb, a z hľadiska starnutia populácie čoraz potrebnejších služieb, aby sme vedeli tam tých ľudí pritiahnuť a udržať. Tak toto je ako naozaj veľká výzva. Takže ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja si myslím, že k tomuto vystúpeniu kolegyne Lucii Drábikovej nie je veľa čo dodať. Jednak z toho zákona vychádzala a v skratke popísala všetky kritériá, ktoré by mala spĺňať dlhodobá starostlivosť, paliatívna a hospicová starostlivosť, ale ukázala aj tú súčasnú tvár každodenného života, kde sú obrovské nedostatky. Naplniť to, čo si zaumienil tento zákon, nebude jednoduché, pretože ten nedostatok špecializovaných zdravotníckych zariadení paliatívnej alebo hospicovej starostlivosti je veľmi málo. Nie sú dofinancované. A čo je dôležité, keď si pozreme kritériá, ktoré sú nastavené, kto by mal na týchto oddeleniach paliatívnej starostlivosti pracovať, tak existujúci stav je taký, že by sme potrebovali násobne, niekoľkonásobne viacej odborníkov, aby mohli poskytovať odbornú pomoc.
Ja len dúfam, že keďže na tento zákon alebo na realizáciu tohto zákona boli vynaložené, alebo majú byť vynaložené aj finančné prostriedky z plánu rozvoja, že tá druhá časť toho plánu rozvoja je plán udržateľnosti, že keď sa spotrebujú finančné prostriedky, ktoré sú určené na začiatok spustenia tohoto plánu alebo tejto starostlivosti, že sa na ministerstve, či už zdravotníctva, alebo financií, nájdu aj ďalšie finančné prostriedky.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rada, že dnes môžme už prijať v parlamente, už môžme rokovať o zákone, ktorý upravuje dlhodobú zdravotnú starostlivosť a paliatívnu zdravotnú starostlivosť.
Dôstojný život a aj dôstojné umieranie by malo byť takým základným právom človeka. A myslím si, že posledné dva roky, kedy sme prežívali pandémiu a rovnako aj to, že prežívame v súčasnosti ohrozenie vojnou, tak nás oveľa viac vystavilo myšlienkam na smrť, na chorobu. Dostali sme sa k týmto témam omnoho bližšie než by sme možno aj chceli. V júni 1999 bol Parlamentným zhromaždením Rady Európy prijatý dokument ochrana ľudských práv a dôstojnosť smrteľne chorých a umierajúcich. Okrem iného tento dokument zdôrazňuje povinnosť rešpektovať a chrániť dôstojnosť nevyliečiteľne chorých a umierajúcich, ktorý pramení z nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti. Tieto slová vyzerajú byť ako obyčajné frázy, ale v momente ako sa nás to osobne dotkne, ja osobne som zažila starostlivosť o môjho dedka po porážke, neskôr sme mali doma ležiacu onkologicky chorú maminu a potom som sa starala o babičku, ktorá mala Alzheimera, čiže veľmi blízko som zažila to, že aké je to dôležité a aké je to dobré, ak je človek v takomto štádiu ochorenia, v takýchto ťažkostiach, ak má možnosť tej zdravotnej starostlivosti dostupnej aj v domácom prostredí, v prípade, že je to možné.
Čo sa týkalo dostupnosti takýchto služieb. Aj v týchto dňoch som bola konfrontovaná, keď som vlastne sa snažila zohnať hospic alebo mobilný hospic pre kamarátku, som si uvedomila, že naozaj je, je to služba, ktorá je veľmi limitovaná, sú problémy. V Trnavskom samosprávnom kraji nemáme napríklad kamenný hospic. Nakoniec sa podarilo zohnať mobilný hospic, ale celkovo týchto zariadení je nedostatok a je veľmi, veľmi ťažké sa tam dostať. A častokrát títo ľudia potom skončia teda v nemocniciach, pričom v niektorých prípadoch by bolo ideálne, ak by boli doma. Objavili sa také prvé lastovičky aj pri detských mobilných hospicoch, a väčšinou tieto služby poskytovali práve mimovládne organizácie, ktoré vlastne tak nejak na kolenách hľadali spôsoby ako fungovať a popri bežnej práci vlastne vykonávali túto službu. Tak isto problémom sme čelili pri dostupnosti ADOS-ky, ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá navštevuje pacientov domov.
Takže ja veľmi vítam, vítam tento zákon, ktorým sa nám podarilo dostať tento úmysel, ktorý sa nám podarilo dostať do programového vyhlásenia vlády, o ktorom sa už dlho predtým rozprávalo, pretože tie dva, tie dve formy pomoci, sociálna pomoc a zdravotná pomoc, neboli na Slovensku zintegrované a neboli prepojené a vlastne na to doplácali práve tí pacienti. Tým, že máme aj tú medicínu takú relatívne úspešnú, tak vlastne roky sme vytesňovali tú smrť a to umieranie, a bolo také prirodzenejšie, že tí ľudia zostávali v nemocniciach. Ale môžme vidieť aj z hľadiska kvality života, že pokiaľ máme možnosť poskytovať túto pomoc v prirodzenom prostredí, je to, je to pozitívne pre tých ľudí, pre ich prežívanie, psychickú pohodu, tak isto možnosť rozlúčiť sa s rodinou a nezanedbateľným faktorom je aj ten ekonomický faktor.
Keď čítam tento návrh na zmenu zákonov, ktoré upravujú dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí, som veľmi rada, že stojíme na strane, ktorá nielen deklaruje úctu k životu, ale ide o reformu, ktorá veľmi konkrétne mení prostredie aj pravidlá hry. Cez predpisy, ktoré boli priložené k návrhu zákona, vidím precízne zadefinované pojmy, nastavené už také reálnejšie poplatky za jednotlivé tie služby. Je uprataný priestor toho, kde dochádza k poskytovaniu rôznych typov zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, akútnej či dlhodobej, inštitucionálnej aj komunitnej. Je tam práve to navýšenie tých sadzieb za lôžkodeň za paušálne platby u viacerých typov zariadení a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čiže napríklad mobilné hospice sa dlhodobo potýkali s tým, že platby z poisťovní im pokrývali len zhruba 15 % reálnych nákladov.
Vidím dôraz aj kladený na zber presného typu údajov pre potreby vyhodnocovania kvality a účelnosti. Predtým sa veľa zmien robilo bez týchto ukazovateľov a vidíme, že je to potrebné. Tento návrh prináša špecializáciu a multidisciplinárny prístup. My vlastne hľadáme nejaké nastavenie komplexnej starostlivosti, ktorá ponúka aj sociálnu starostlivosť, zdravotnú, psychologickú a tak isto duchovnú starostlivosť, ktorá je nezanedbateľnou súčasťou starostlivosti o týchto ľudí na sklonku života alebo trpiacich dlhodobým ochorením. Možnosť duchovnej starostlivosti, ktorá síce nie je v rámci toho zdravotného poistenia, ale je dostupná a mala by byť dostupná, pomáha týmto ľuďom častokrát prijať fakt dlhodobej alebo nevyliečiteľnej choroby, umožní im odpustiť, rozlúčiť sa a vysporiadať si možno veci z minulosti, ktoré doteraz vysporiadané nemali. Komunitnú neinštitucionálnu starostlivosť považujem za veľmi potrebnú a v každom prípade, pokiaľ je možná, tak som veľmi za to, aby bola podporovaná v tom domácom prirodzenom prostredí. A ja som rada, že predpisy myslia aj na také detaily ako je kilometrovné pre personál ADOS-iek a mobilných hospicov. A takisto som rada za zakomponovanie toho spirituálneho aspektu.
Myslím si, že táto reforma, ktorú naše zdravotníctvo veľmi potrebuje, nás reálne posunie k takému celostnejšiemu prístupu k človeku. Táto reforma je dobrou správou pre ľudí, pre ktorých patrí úcta k životu a umieraniu k najdôležitejším hodnotám. Predpokladám, že sa zvýši kvalita života a starostlivosti o dlhodobo chorých a umierajúcich, rovnako aj kvalita života ich rodín. Častokrát tie rodiny cestovali veľké kilometre, aby mohli navštíviť svojho zomierajúceho príbuzného a možnosť práve týchto mobilných hospicov a tej komunitnej starostlivosti nám môže pomôcť to, aby rodiny boli spolu, dokiaľ to je len možné.
Je to dobrá správa aj pre pragmatikov, pretože návrh prináša upratanie definícií, popisuje akúsi mapu pacienta a vlastne tie algoritmy, ako postupovať v jednotlivých prípadoch, ako zbierať údaje pre následné vyhodnotenie, čo by malo pomôcť aj pre vhodné a účelné priradenie typu starostlivosti v závislosti od stavu pacienta. Pacienti vyžadujúci dlhodobú starostlivosť už nebudú musieť zaberať kapacity v nemocniciach často na akútnych oddeleniach, čo značne predražovalo zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že nikto z nás nevie, či a kedy budeme takúto dlhodobú starostlivosť potrebovať, a preto je to dobrá správa aj pre nás všetkých alebo aj pre našich príbuzných.
Ja by som ešte prečítala z tej charty pacientov, z charty práv pacientov, starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich článku 8. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu choroby na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich, má právo na humánnu starostlivosť, má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania, právo na dôstojné umieranie a právo vyjadriť nesúhlas s poskytnutím diagnostických a liečebných výkonov.
Chcem vyjadriť vďaku všetkým, ktorí pracovali na príprave tejto reformy, tohto zákona a verím, že prinesie naozaj dobré ovocie, prinesie zlepšenie kvality života, zlepšenie starostlivosti a takisto aj zlepšenie podmienok pre všetkých tých, ktorí túto zdravotnú a sociálnu starostlivosť nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim poskytujú. Ďakujem.

Ďakujem. Hlasovať o tomto bode budeme dnes o piatej hodine.

Ďakujem pekne, chcem iba ohlásiť termín hlasovania, ktorý bude dnes o sedemnástej.