Videokanál klubu

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predseda, na prvý pohľad tento zmysluplný návrh má z môjho pohľadu minimálne dva také závažnejšie nedostatky.
V prvom rade ide o jeho rozpor s právom Európskej únie. Táto právna úprava, tak ako ju navrhuje pán poslanec Kuffa, je v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známej aj ako smernica o biotopoch, a to konkrétne s ustanovením čl. 16 tejto smernice. Čiže poslanecký návrh sa zaoberá dvomi problémami. Tým prvým je otázka potreby alebo nutnosti posudzovania tých tzv. alternatívnych riešení pri povoľovaní výnimiek z podmienok druhovej ochrany.
Spomínaná smernica nám explicitne ukladá povinnosť tieto alternatívne riešenia posudzovať, čiže to posudzovanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o tej výnimke z podmienok druhovej ochrany a prípadne pre povolenie tejto výnimky. Odkedy je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, myslím, že nemusím tu pripomínať, páni poslanci, že všetky právne predpisy Európskej únie sú pre nás záväzné, a nielen tie, ktoré sa nám páčia. Čiže aj keď sa nám to možno nepáči, nevieme sa s tým ináč vysporiadať. Tento čl. 16 smernice bol transponovaný práve do tohoto spomínaného § 40 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Čiže ak by sme chceli upustiť od posudzovania alternatívnych riešení, museli by sme ísť cestou zmeny príslušnej smernice, čo, samozrejme, vieme všetci že je pomerne komplikovaný a dlhotrvajúci proces. A myslím si, že v tomto konkrétnom prípade, ktorý pán poslanec Kuffa chce svojím návrhom riešiť, že máme aj, dá sa povedať, jednoduchšie riešenia toto problému.
Druhým problémom, na ktorý upozorňuje, je zadefinovanie závažnej škody v sume nad 300 euro. Dalo by sa diskutovať, samozrejme, odborne o tom, že či 300, a prečo nie 250 alebo 600 euro, alebo nejaká iná suma, ale podstatné je, že tá závažná škoda sa určuje pri rozhodovaní orgánu štátnej správy len v tomto jedinom prípade, a to znamená pri posudzovaní a prípadnom udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany, čiže pri tom § 40. Kým tu spletá sa dokopy otázka náhrady škody, ktorá je spôsobená chránenými živočíchmi, tzv. určenými živočíchmi, medzi ktoré patrí napríklad aj vlk, medveď, bobor a niektoré ďalšie druhy, toto je riešené v tom istom zákone, ale v iných paragrafoch, sú to § 97 až § 102 a podrobnosti sú následne upravené vo vykonávacom predpise, čiže vo vyhláške. Čiže samotnú náhradu škody, aj keby sme túto závažnú škodu do zákona v § 40 explicitne zadefinovali, tak samotný proces náhrady škody to nijako neovplyvní. Čiže môžme, môžme o tom, samozrejme, ďalej diskutovať, ale ak má niekto, napríklad pán poslanec, dojem, že rozhodnutia orgánov štátnej správy, napríklad ministerstva životného prostredia pri udeľovaní výnimiek podľa § 40 sú nejako nedostatočné alebo sú nejako limitované súčasnou právnou úpravou, ja nezdieľam tento názor.
Keďže sme sa dozvedeli, že teda primárnym dôvodom podania tohto poslaneckého návrhu bolo riešenie situácia... riešenie situácie s medveďom hnedým na Slovensku, pripomínam len, že zaoberali sme sa problematikou medveďa hnedého aj na mimoriadnom výbore pre pôdohospodárstva a životného prostredie, a môžem konštatovať, že nakoniec sme dospeli k zhode aspoň to, že uznesenie, ktoré sme prijali, boli všetci členovia prítomní výboru schopní zaňho zahlasovať. A ja si myslím, že tak ako sme boli schopní nájsť zhodu pri formulácii uznesenia, že budeme vedieť nájsť zhodu aj pri jeho realizácii.
Naše odborné názory sa možno do určitej miery rozchádzajú. Osobne zastávam názor, že naozaj pri posilnení toho existujúceho zásahového tímu pre medveďa hnedého v gescii ministerstva životného prostredia a plus pri dôslednom naplnení všetkých tých bodov nášho uznesenia z výboru, že vieme tú situáciu výrazne zlepšiť. Nie je pravda, že by sa problémové medvede neriešili. Riešia sa veľmi, veľmi operatívne, ale súčasne je pravda, že je v tejto oblasti ešte veľa čo zlepšovať.
Pokiaľ ide o ten holandský parlament a operatívne riešenie škôd spôsobenými vlkmi, ja by som len pripomenul ten rozdiel medzi nami a holandským... Holandskom. U nás našťastie, aj keď v rôznych obdobiach, v rôznych počtoch, vlky sú dlhodobo súčasťou našej fauny a, samozrejme, tá spoločnosť aj ten život v tých oblastiach, kde sa vlky vyskytujú, je na to istým spôsobom adaptovaný, takže môžme sa naozaj ďalej vyprávať o tom, ako, ako to spolužitie s vlkmi, tak aby sa tie hospodárske škody minimalizovali, ako to ďalej zlepšovať, kdežto v Holandsku boli vlky vyhubená už minimálne pred 150-200 rokmi, čiže tam vlastne vlk prichádza do územia, kde nejaká adaptácia, či už, či už tej úrovni ochrany tých hospodárskych zvierat, alebo celkovo obyvateľstva krajiny, je prakticky na nulovej úrovni, ten istý problém, keď vlky obsadzujú opätovne po stáročiach iné krajiny, kde boli dlhodobo vyhubené, a, samozrejme, že tá miera konfliktu aj tá miera pozornosti je potom patrične vyššia.
Naopak, keby sme išli smerom na východ alebo na juhovýchod od našich hraníc, tak môžem vám povedať, že napríklad také Rumunsko má oveľa väčšiu populáciu vlkov, oveľa väčšiu početnosť voľne sa pasúcich zvierat, najmä teda ide o ovce priamo v areálu súvislého výskytu vlka, a nejaké výraznejšie problémy tam nie sú, lebo tá historická kontinuita toho spolužitia medzi človekom pastierom a vlkom a ochranou tých stád nebola nikdy narušená, tak ako u nás, alebo úplne narušená ako, ako vyhubením vlka ako v západnej Európe. A preto tam majú veľmi osvedčená po stáročia, osvedčené spôsoby ako si tie stáda veľmi efektívne chrániť. Rád vám o tom povyprávam, nechcem, nechcem zdržiavať tento parlament, takže možno, možno na výbore alebo, alebo v kuloároch.
Takže ak má pán predkladateľ konkrétne poznatky, že niekde niečo nefunguje, myslím si, že vieme to riešiť v rámci existujúcej legislatívy, vieme to riešiť pri napĺňaní uznesenia k problematike medveďa hnedého nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a nemyslím si, že to cestou navrhovaných zmien v § 40, je to najjednoduchšie a najsprávnejšie riešenie.
A opätovne zdôrazním to, čo som povedal na začiatku, že ak by sme sa rozhodli ísť touto cestou, určite by sme najprv museli dosiahnuť zmenu spomínanej smernice Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť túto správu, správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021.
Správu pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 1162 zo dňa 30. augusta 2022 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 12. septembra 2022.
Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 360 zo dňa 12. septembra 2022. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 362 zo dňa 12. septembra 2022. Určil ma ako spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade a postup pri hlasovaní.
Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ospravedlňujem sa za neskorší príchod.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1257 z 27. septembra 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 (tlač 1202), na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 102. schôdzi dňa 28. septembra 2022 a prijal k nemu uznesenie č. 366, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 (tlač 1203), v skrátenom legislatívnom konaní na jej 72. schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Igor, pán minister financií, ty si tu spomenul kolektívny šport, a v športe čo by sa dialo. Ja si myslím, že pán Sulík by neprežil v žiadnom kolektívnom športe, lebo by ho vykopali zo šatne, keby sa takto správal v čase krízy, ktorých som prežil v športe veľmi veľa, a tá homogénnosť z týchto kríz to družstvo vedela, vedela dokázať vyviesť a myslím si, myslím si, že v tej kríze sa ukážu tie charaktery, nie keď je dobré počasie. A toto si myslím, že bol kameň úrazu hlavne v covide, lebo to ukázalo, ako to tú spoločnosť tu rozdelilo a rozdeľuje.
Ak si ľudia myslia, že pán Sulík a strana SaS skončila s týmto a že nechce predčasné voľby, tak klame a bude to tu rozoberať dovtedy, dokým oni potom vo voľbách dostanú takú na frak, že naozaj môže ísť do tej Austrálie.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predseda, ja by som chcel, aby sme si upresnili, že teraz do 12.00 h máme túto schôdzu, sedemdesiatu prvú. O 14.00 h začína schôdza na vyslovenie nedôvery. A ako je s pokračovaním tejto 71. schôdze? Vo štvrtok o deviatej? Aby sme si to vyslovili. Dobre, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1072. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Taraba, súhlasím s vami, že na prvý pohľad sa zdá, že ide o rozumný návrh, ktorým predkladatelia znižujú daňové zaťaženie a teda náklady pre občanov a poľnohospodárov tým, že orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty v zmysle predkladaného návrhu nie sú predmetom dane z pozemkov. V praxi to znamená, že predkladatelia tohto návrhu chcú majiteľov menovaných pozemkov oslobodiť od miestnej dane. Výpadok daňových príjmov pre samosprávy predkladatelia navrhujú kompenzovať dofinancovaním z rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky do výšky ročnej sadzby platnej k 31. 12. 2022.
Práve v časti dofinancovania samospráv je však podľa môjho názoru predložený návrh spracovaný povrchne a nedostatočne, v zmysle legislatívnych pravidiel v ňom chýba finančné vyčíslenie dôsledkov na rozpočet verejnej správy na bežný rozpočtový rok, ako aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Rovnako v ňom chýba aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov z rozpočtu verejnej správy. Predkladatelia nevyčíslili dopad na rozpočty miestnych samospráv, alibisticky navrhujú, aby tieto výpadky dofinancoval štát bez toho, aby vedel, o akú sumu sa jedná.
Podľa môjho názoru ide o populistický krok, v ktorom sa verejnosti sľubuje úspora bez príslušného rozpočtového krytia a z tohto dôvodu ja tento návrh zákona nepodporím.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1127 z 2. augusta 2022 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. V I. polroku 2022 bolo vydaných osem aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v II. polroku 2022 bude prijatých deväť návrhov aproximačných nariadení vlády. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 131. schôdzi 9. septembra 2022 a uznesením č. 553 odporučil Národnej rade vziať ju na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1041, podáva Národnej rade v súlade s § 71 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1544 z 23. júna 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 556 z 9. septembra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 165 z 8. septembra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 115 z 12. septembra 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III. spoločnej správy vyplynuli tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 169 dňa 19. septembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, skončila som.