Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1048, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1504 z 15. júna 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 559 z 9. septembra 2022 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 329 z 12. septembra 2022. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 339 z 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v posledných desaťročiach sme svedkami postupného demografického prepadu a z toho vyplývajúceho neudržateľného priebežného financovania dôchodkov. Predchádzajúce vlády tento problém riešili, povedal by som, individualisticky zavedením II. a III. piliera, čím prehĺbili nedostatok finančných prostriedkov pre priebežné financovanie a podporili myšlienku, nech sa stará každý o seba sám. Pokračovaním tohto prístupu bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku alebo v realite skracovanie doby vyplácania dôchodku. Rodičovský dôchodok, aj keď vychádza z priebežného financovania a z myšlienky postarať sa o seba sám, je lepší v tom, že môže pomôcť zabrániť dôchodcovskej osamelosti a opustenosti, môže pomôcť dať život novej generácii, našej skutočnej budúcnosti, lebo kde niet detí, niet ani budúcnosti. Preto vyzdvihujem aj tento prodemografický rozmer návrhu.
Pronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel poďakovať za ten návrh, ktorý prichádza ohľadom toho generálneho pardonu, pre tých ľudí, ktorí aj v čase pandémie museli pozatvárať svoje prevádzky a nevládali splácať to, čo mali a narástli im, samozrejme, dlhy. Mnohí to, mnohí tak tajne dúfali, že príde takéto nejaké opatrenie. Ja osobne, skôr ako som sa stal týmto poslancom Národnej rady, som sám podnikal vyše tridsať rokov a zažil som tiež takýto generálny pardon. A veru padlo nám to vtedy vhod, keď sme nemuseli tie penále zaplatiť. Takže verím, že to bude veľká pomoc pre mnohých, ktorí zostali dlžní a ktorým možno, ak by to nevládali splácať, aj čo sa týka toho, tých penálov, že by im hrozili možno zase ďalšie exekúcie a ďalšie mnohé zatvorené cesty na to, aby mohli sa nejako vzchopiť a pokračovať v tom podnikaní ďalej. Takže verím, že to prejde, že to schválime a že zároveň ministerstvo to bude vedieť odkomunikovať aj cez sociálne poisťovne, aby sa títo ľudia dozvedeli o tom, že majú takúto možnosť, aby sa nejakým spôsobom zmobilizovali a poplatili si to, aby sa mohli zbaviť tých penálov. Takže ja osobne za toto ďakujem a podporím to.

Chcem tiež pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že dnes o siedmej večer je rokovanie výboru v zasadačke výboru. Ďakujem.