Vystúpenie v rozprave
21.10.2022 11:25 - 11:35 hod.
Kozelová Monika
Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ja som hrdá, že práve v mesiaci úcty k starším predkladáme návrh, ktorým sa dotkneme, dotkneme ombudsmana pre seniorov.
Návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahrádza zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov....
Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ja som hrdá, že práve v mesiaci úcty k starším predkladáme návrh, ktorým sa dotkneme, dotkneme ombudsmana pre seniorov.
Návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahrádza zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov. Predkladá sa ako iniciatívny materiál s cieľom rozšíriť okruh subjektov patriacich do pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to o seniorov, čím sa sleduje cieľ zvýšenia zabezpečenia ochrany, podpory a zlepšenia presadzovania základných práv a slobôd seniorov.
Základným rámcom pre zriadenie orgánov komisárov boli špecifické záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie Spojených národov, a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru v súlade so svojím správnym a právnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahŕňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.
Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu verejného ochrancu práv, ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitúcií verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatíve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv, nakoľko Parížske princípy, čo je rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN, umožňujú rôznu štruktúru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rôznej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi, sú pokladané za nezávislé inštitúcie. Sú takto vnímané aj v rámci OSN, aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.
Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v znení neskorších predpisov ukončil vyššie uvedené úvahy o vhodnom inštitucionálnom riešení a v Slovenskej republike bola problematika vytvorenia nezávislého mechanizmu vyriešená prostredníctvom vytvorenia samostatných inštitútov komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom pre zabezpečenie plnenia ich pôsobností boli zriadené dva samostatné úrady – Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Podstatou činnosti komisárov od ich vytvorenia bola na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv špecializovaná verejná ochrana práv. Špecializácia okrem iného spočíva v tom, že komisár pre deti sa zaoberá výlučne právami detí a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa zaoberá výlučne právami tejto skupiny, a to v rozsahu práv priznaných v dohovoroch OSN, vrátane práv, ktoré pre tieto osoby okrem príslušných dohovorov vymedzuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Uvedené riešenie ponechalo rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravilo kompetencie komisárov v špecifických oblastiach. Takéto riešenie umožnila skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach, a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva prekážka rozhodnutej veci. Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.
Nový návrh zákona nadviazal na vyššie uvedené skutočnosti a ponecháva ich v platnosti s tým, že v prípade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím rozširuje jeho pôsobnosť aj na ochranu základných práv a slobôd seniorov v rozsahu, ktorý im priznáva Ústava Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy, ktorých cieľom je ochrana a zabezpečenie dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Potreba rozšírenia pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím aj o ochranu základných práv a slobôd seniorov, keďže ochrana seniorov zatiaľ nie je riešená formou samostatnej medzinárodnej zmluvy, resp. formou samostatnej národnej právnej normy, vyplynula zo skutočnosti, že medzinárodné spoločenstvo dlhodobo rozoznáva seniorov ako skupinu, ktorá je z pohľadu ochrany svojich práv vnímaná ako zvlášť zraniteľná a zároveň je skupinou, u ktorej vníma potrebu postupne identifikovať špecifické práva či priznať jej špecifickú právnu ochranu, viď napr. čl. 25 Charty základných práv Európskej únie – Práva starších osôb, čl. 23 Európskej sociálnej charty – Právo starších osôb na sociálnu ochranu, zásady OSN pre staršie osoby a podobne.
Na základe analýzy v Slovenskej republike vytvorených a pôsobiacich nezávislých ľudskoprávnych inštitúcií a vychádzajúc z charakteru ich činnosti a metodiky poskytovania pomoci osobám, ktorých práva chránia, sa javí rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako vhodný nástroj na posilnenie ochrany práv seniorov v Slovenskej republike tým, že sa im stane, že sa im stane potrebná špecifická pomoc pri ochrane a hájení práv prístupnejšia a zároveň téma ochrany práv seniorov bude viditeľnejšia.
Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov, menovite oddelený výkon oprávnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie.
Návrh zákona rieši aj otázku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára ešte pred jeho voľbou a primerane rozširuje reprezentatívne organizácie, zohľadňujúc rozšírenie pôsobnosti, ktorá sa navrhuje. Naďalej zostáva zachovaná komisárom doposiaľ priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa alebo skupiny podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Navrhuje sa tak ako doteraz, aby financovanie výkonu právomocí komisárov, ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takáto forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.
Postavenie komisárov je koncipované tak, aby sa komisári nezávisle podieľali na ochrane práv a slobôd detí, osôb so zdravotným postihnutím a seniorov, ktoré sú im priznané v medzinárodných dohovoroch a v prípade seniorov v Ústave Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať žiadne vplyvy na životné prostredie, rodičovstvo a rodinu, ale ani na služby verejnej správy pre občana a manželstvo. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že rozšírenie pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím o skupinu osôb v seniorskom veku znamená nielen podporu ich práv, ale aj presadzovanie, zlepšovanie ich celkového postavenia v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
(Povedané smerom k predsedajúcemu, mimo mikrofónu: A hlásim sa prvá do rozpravy. Ďakujem.) Ďakujem. Všetko.
Skryt prepis