Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Chcel by som uviesť návrh zákona o správnych poplatkoch, ktorý takisto nadväzuje na zmeny, ktoré sa udiali v decembri minulého roka v tomto zákone ako pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z osobitnej stavby. Samozrejme, veľa sa v tomto parlamente diskutuje o prílepkoch, o nepriamych novelách. Toto bol úplne exemplárny prípad toho, ako sa robia takéto prílepky, takéto nepriame novely. A teda kolega Ondrej Dostál určite sa mu musel nožík vo vačku otvárať, keď takéto niečo schvaľoval, ale vidím, že to zvládol a prežil, takže verím, že prežije aj prípadné ďalšie takéto prípady. Prosím? (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie, ja som za to nehlasoval.
Takže predkladám alebo teda súčasťou tohto zákona bol aj zákon o správnych poplatkoch, ktorý veľmi výrazne zmenil systém správnych poplatkov, registračných poplatkov pri prihlasovaní automobilov a v doterajšom alebo doterajší, doterajšie správne poplatky sa vypočítavajú tak, ktoré platia zatiaľ do konca marca, že čím je auto staršie, tak tým sa vlastne poplatok pri prihlásení viac znižuje. Sú tam koeficienty, ktoré prinášajú to, že v podstate pri autách s vysokým výkonom, keď sú nové, sú tie poplatky pomerne vysoké, ale čím sú staršie, tak sa znižujú. Pri autách nad 15 rokov to je v súčasnosti pomerne minimálny poplatok.
Táto zmena, ktorú presadila strana SaS ako pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z osobitnej stavby, a takisto to bol, bola jedna podmienka pre to, aby schválili štátny rozpočet. Prináša to, že to bude naopak. Že pomerne nízky správny poplatok sa bude platiť na nové autá a čím vlastne tieto autá budú staršie, takisto, samozrejme, je to spojené s emisnou normou, ktorú, ktorú spĺňajú, tak tým bude tento poplatok vyšší.
Podľa mňa je to správny princíp. Ja súhlasím s týmto princípom. Avšak stalo sa to, že, že to prinieslo neželanú skutočnosť, že staršie autá s vyšším výkonom, ktoré majú, dajme tomu, trhovú hodnotu 1 000, 1 500, 2 000 eur budú mať správny poplatok vo výške možno trojnásobku, dvojnásobku svojej trhovej hodnoty. Samozrejme, okrem toho, že to postihne najmä ľudí na vidieku, ktorí si takéto staršie autá kupujú, pretože, žiaľ, novšie si veľmi nemôžu dovoliť, prinesie to aj taký neželaný účinok, že keďže sa takýto vysoký poplatok platí, ľudia ich nebudú prepisovať. Jednoducho sa rozšíri aj občasná doterajšia prax, že pôvodný majiteľ to síce niekomu predá, ale ten nový majiteľ sa s ním dohodne, že to nebudú prepisovať a že to ostane napísané na starého majiteľa. Potom možno o rok to predá ďalšiemu, tiež to neprepíšu, ten to o pol roka predá ďalšiemu a možno tam bude už piaty majiteľ, ale ešte stále to bude napísané na pôvodného majiteľa. Keď potom tento piaty majiteľ trebárs prejde po diaľnici bez zaplatenia diaľničného poplatku alebo prekročí rýchlosť, alebo možno bude zle parkovať, tak tá pokuta príde tomu pôvodnému majiteľovi, ktorý už možno si ani nebude pamätať, komu vlastne to auto predal. Možno už aj stratil kontakt na neho a keď ho aj má, tak bude volať a hľadať toho ďalšieho a komu si to ty predal, aha, tomu, no máš na neho kontakt, nemám. Hľadajme ho, hej? A tak ďalej. Čiže tá vymožiteľnosť práva a právna istota sa dostane do vážnych, vážnych problémov.
Keďže by som rád predišiel tomuto stavu, navrhujem v tomto zákone, aby pri zápise nového držiteľa motorového vozidla kategórie M1 a N1 v prípade, ak sa nemení evidenčné číslo vozidla, sa tento poplatok zníži o 70 %. Najviac však môže klesnúť na úroveň 33 eur. Ide mi o to, aby naozaj tie najstaršie vozidlá, ktoré už sú na Slovensku a pri ktorých nový majiteľ nebude žiadať o zmenu evidenčného čísla, keďže to už nie je povinné od nového roka, môže si ponechať pôvodné evidenčné číslo aj keď je z iného okresu, aby vlastne takouto výnimkou, takýmto ustanovením sa mohol vyhnúť tomuto veľmi vysokému poplatku a aby vlastne to auto naozaj reálne prepísal na seba.
Takže verím, že takýto, takúto zmenu podporíte. Samozrejme, diskutujeme aj o rozsiahlejších úpravách tej tabuľky, ktorá sa presadila tým pozmeňujúcim návrhom v decembri. Radi by sme tam upravili niektoré tie poplatky, zlúčili niektoré kategórie, pretože ich je tam strašne veľa, pravdepodobne aj znížili niektoré poplatky a to prípadne potom predstavíme v pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja chcem zareagovať len na dve veci, ktoré tu hovoril pán Viskupič.
Prvá vec, že na to doplatia motoristi. Nuž myslím si, že cena benzínu a nafty na Slovensku dnes nie je výrazne nižšia ako cena napríklad v Rakúsku, ktoré teda neodoberá, kde, kde teda sa dodávajú palivá, ktoré nie sú vyrobené z ruskej ropy, sú vyrobené z inej ropy, v rafinérii OMV, ale aj v iných rafinériách, z ktorých sa dodáva. A tie ceny sú dosť porovnateľné so slovenskými cenami. Čiže obávam sa, že práve tie, tie nadmerné zisky Slovnaftu pochádzajú od slovenských motoristov, českých motoristov a čiastočne zrejme aj od rakúskych a maďarských. Čiže ak by, ak by sme takýto zákon schválili, neobávam sa naozaj vplyvu na Slovensku, pretože trh na Slovensku je trhom, kde nemá Slovnaft monopol. Dovážajú sa tu palivá z Poľska, z Českej republiky hlavne, aj z Rakúska, čiže nepredpokladám, že by sa tie ceny výrazne zvyšovali. Už dnes Slovnaft presadzuje cenovú politiku, ktorá v podstate vytláča dovozcov palív zo Slovenska, čiže drží cenu pomerne nízko, napriek tomu má tieto nadmerné zisky.
A k tomu argumentu, že dnes rafinériám je ťažko a ide o to, aby vôbec vyrábali. Nuž iba v roku 2021, ktorý bol ešte pred vojnou, keď ešte nebol problém s ruskou ropou, ani tá zľava na ruskú ropu nebola z ďaleka tak výrazná, ale ceny ropy boli pomerne vysoké, mal Slovnaft oveľa vyššie tržby ako v predchádzajúcich rokoch. Bolo to cez 4 mld. eur a zisk 253 mil. eur. Takisto výrazne sa zvýšila aj jeho rafinérska marža a takisto hrubá marža. Čiže už rok 2021 bol pre Slovnaft vysoko ziskový. Predpokladám, že ten minulý rok bude ešte vysoko ešte, ešte nad tým.
A takisto v tomto roku sa zatiaľ ceny ropy udržiavajú na pomerne vysokých úrovniach. Brent na úrovni zhruba 80 eur, čo je teda možno dvojnásobok bežného priemeru v minulých rokoch. Čiže predpokladám, že tie zisky takisto tento rok budú pomerne vysoké. Takže len toľko.
Rád by som vás požiadal o podporu tohto zákona v prvom čítaní. A hovorím, sme otvorení diskusiám v druhom čítaní a verím, že nájdeme rozumné riešenie tak, aby, aby vlastne sme pomohli verejným financiám.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Kolega Peťo Kremský, musím potvrdiť tvoje slová, ktoré si povedal na adresu Mariána Viskupiča, že naozaj držal sa iba tej spodnej hranice. Povedal iba á. Povedal, že 33 %. Ako predseda finančného výboru, ktorého som členom aj ja, aj ty, aj tu spravodajca Juraj Gyimesi a ďalší, dobre vieme, že táto hranica odporúčaná Európskou úniou je od 33 %. A mnohé krajiny alebo sú krajiny, ktoré, ktoré zdaňujú vyššími percentami rafinérie ako my na Slovensku. Takže niektoré krajiny prijali opatrenia a kroky, ktoré sú viac ako 70 %.
Ja som rád, že môžem byť spolu s ďalšími kolegami spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a verím tomu, že toto plénum pri hlasovaní schváli tento návrh zákona. Lebo naozaj teraz je situácia veľmi vážna a malo by platiť a práve pre stranu SaS, ktorá má v názve solidárna, malo by platiť, že v ťažkých situáciách silnejší pomáhajú slabším.
Som členom aj hospodárskeho výboru a viem, koľko hodín strávime pri rokovaniach o energetickej kríze s pánom predsedom Peťom Kremským. Hlavne vďaka jeho iniciatíve hľadáme spôsoby a riešenia, ako, ako túto ťažkú situáciu vyriešiť. Aj dneska sme mali stretnutie so zástupcami všetkých najsilnejších energetických spoločností na Slovensku, so Slovenským plynárenským podnikom, s pánom ministrom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Taký tu už nie je.
No, kolega Kremský zabudol povedať ešte jednu dôležitú vec. My sa tu bavíme či 33 %, alebo 50 %. My navrhujeme 70 % zdaniť extra zisk. Ale neviem, čoho sa bojíme. Samotné Maďarsko, Maďarsko nie je republikou, pán kolega, to je Maďarsko, samotné Maďarsko zdanilo extra profit Molu na 95 %. My to ideme dať na 70. A ja sa strašne čudujem kolegovi Viskupičovi, že v čase, keď Slovnaft extrémne zarábal, to bol, bol čas od minulého roka marca, keď zarábal extrémne peniaze na rozdieloch medzi ruskou ropou a tou druhou, tak v tom čase oni nehovorili to, že nono Slovnaft, máš extra zisky, tak extra zníž ceny pohonných látok občanom. A teraz, keď tie extra zisky chceme zdaniť, tak hovoríte, že môžu to premietnuť do cien. No prečo ste na nich netlačili vtedy, keď tie ceny boli vysoké, skoro stáli 2 eurá a oni zarábali desiatky miliónov eur, s ktorými vôbec ani len nepočítali.
A ak hovorí kolega Viskupič o tom, že áno, že Slovnaft bude mať, bude mať zvýšené výdavky do transformácie svojej technológie zhruba 200 - 300 mil. eur má pravdu. Ale toto ste spôsobili aj vy a to tým, že ste súhlasili s tými sankciami tak, ako boli predložené a že ste nevybojovali pre Slovensko lepšiu výnimku tak, ako ju napríklad majú aj Maďari. Pretože to, čo majú Maďari, je pre nás nevýhodné.
Ďakujem.

Pán poslanec Kremský, ja vždy v tejto sále žasnem, keď vystúpi pán Viskupič a keď mu čokoľvek človek vysvetlí, tak pán Viskupič si ide aj tak to svoje. On, ja som mal takých spolužiakov, ktorým mohol si povedať čokoľvek, som mu povedal, on aj tak išiel svoje. (Reakcia z pléna.) Ja reagujem na pána Kremského, ktorý o tebe rozprával. Takže ak máš nejaký problém, tak tamto s Jankou si choďte dať džús dozadu.
Ja si myslím, že on je... (Reakcia z pléna.) Tak na čo na mňa reaguje, pani Zemanová? Kľud. Tam pozerajte dopredu aj vy. Ja si myslím, že mal si pravdu, pretože naozaj Marián Viskupič, ja ho v podstate ako človeka mám rád, ale keď on sa začne hrať na odborníka, tak to je najfatálnejší omyl jeho života. Najväčší.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj pánovi kolegovi Viskupičovi. Nebudem sa vyjadrovať k histórii k tomu, čo kto navrhol a ako to malo byť a mohlo byť. Chcem len poukázať na dve také veľmi vážne nezrovnalosti v tvojom vyjadrení, kolega Viskupič, ktoré ma teda veľmi prekvapili. A kladiem si otázku, že prečo takto argumentuješ.
Prvá vec je, že hovoríš o tom, že Európska únia vo svojom nariadení č. 2020/1854 hovorí, že windfall tax, teda solidárny poplatok uložený týmto spoločnostiam má byť 33 %. Nie je to pravda. Je to od 33 %. Čiže minimálne 33 %. Čiže to, čo si tu povedal, je hrubé zavádzanie tejto Národnej rady.
Druhá vec, ktorú chcem povedať. Hovoríš o tom, že okej, však počkajme, ako sa to vyvinie, keď uvidíme, že je tam nejaká, nejaká zvýšená marža, potom reagujme. Celá, celá filozofia programu vašej strany SaS hovorí o prehľadnom, transparentnom podnikateľskom prostredí, o jasných pravidlách hry. Ako je toto jasné pravidlo hry, že necháme firmu celý rok podnikať a potom prídeme v decembri a povieme jej, aha, dáme ti teraz 70 % daň z tvojich nadmerných ziskov. Je toto spravodlivé? Je toto normálne? Je toto transparentné? Toto je podľa mňa čisté pokrytectvo, čo si teraz povedal. Toto je čisto o tom, že sa spoliehate na to, že po voľbách septembrových tu bude nejaké iné zloženie parlamentu, ktoré už potom takúto daň neschváli. A my sme tu na to, aby sme strážili štátne financie, aby sme strážili štátny rozpočet a aby to, že sa rafinérska marža Slovnaftu, ale aj iných rafinérií, ktoré spracuvávajú ruskú ropu, tieto rafinérske marže sa zvýšili niekoľkonásobne na úkor bežných motoristov. Sme tu na to, aby sme toto presmerovali do štátneho rozpočtu tak, aby to slúžilo všetkým ľuďom.
Spomínaš to, že vy ste to podmienili znížením spotrebnej dane alebo DPH. Samozrejme, to je vec, o ktorej sa dá diskutovať. A ja som rád, že budeme o tom diskutovať. Ja som tomu otvorený. V druhom čítaní môžme o tom debatovať, môžme tu dať nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý to nejako upraví. Ja nie som proti tomu. Samozrejme, treba vidieť čísla. A veľmi ťažko to možno presne stanoviť, keď nevidíme naozaj tie čísla, aké budú na tento rok. Čiže znižovať dopredu spotrebnú daň, keď nevieme, aký bude výnos tejto dane, je asi veľmi ťažký, ťažké.
Bude, samozrejme, o niečo nižší, keďže Slovnaft už bude spracovávať ruskú ropu iba pre slovenský a český trh. Aj keď v podstate je to veľmi veľká časť jeho dodávok. Vieme, že dodávky pre český trh tvoria obrovskú časť výroby Slovnaftu. Myslím si, že zhruba toľko, ako aj tu na Slovensko. Čiže ja si myslím, že to bude nezanedbateľná suma, ktorá týmto príde. Ale hovorím, som otvorený tej diskusii.
Chcel som len poukázať na to, že naozaj, ak tu chceme diskutovať, tak skúsme naozaj byť úprimný, otvorený, férový, vecný. Skúsme neobhajovať neobhájiteľné. Nakoniec ak tento nadmerný zisk či už Slovnaftu, alebo ďalším spoločnostiam nezoberieme, v prípade Slovnaftu skončí v podstate v pokladnici Maďarskej republiky. Čiže nemyslím si, že toto je niečo, čo by sme, čo by sme nejakým spôsobom mali ospravedlňovať, že však nech, nech si to nechá jeho materská firma Mol a maďarský štátny rozpočet. Ja si myslím, že keď sa tento zisk vytvorí na území Slovenskej republiky a naozaj je tzv. windfall teda nezaslúžený alebo nevypracovaný, alebo náhodný, nadmerný zisk, tak by mal skončiť aj vo verejných financiách Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem. Prezidentky... Nie, nie. (Smiech v sále.) V regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1183, na túto schôdzu pred body programu, ktoré sa týkajú vetovaných zákonov prezidentky.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA, SMER vás žiadam preložiť na ďalšiu schôdzu tlače - takže návrh poslankyne Národnej rady SR Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 o rodine, tlač 1230, ďalej návrh poslancov NR SR Moniky Kozelovej, Martina Fecka a Jaromíra Šíbla na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, tlač 1418, a znova zavedenie návrhu poslanca Národnej rady Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1183 na túto schôdzu pred body programu, ktoré sa týkajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Verím, že sa mi to podarí do piatej dokončiť. Chcel by som predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 519/2022 o solidárnom príspevku z činnosti v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérii a o doplnení niektorých zákonov. Rozhodli sme sa tento zákon predložiť z veľmi jednoduchého dôvodu. V decembri minulého roka sme v tejto snemovni schválili podobný zákon, resp. tento istý zákon, ktorý teraz novelizujeme, ktorý bol pôvodne nastavený tak, aby tieto spoločnosti, ktoré sa v týchto odvetviach pohybujú, ktoré v týchto odvetviach operujú, platili takýto solidárny príspevok za roky 2022 aj 2023. Pozmeňujúcim návrhom sa nakoniec obmedzilo toto platenie solidárneho príspevku len na rok 2022. Prečo k tomu došlo asi teraz nebudem rozoberať pri odôvodnení zákona. Môžme sa tomu venovať prípadne v rozprave. Pani kolegovia, keby ste si mohli sadnúť. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, pani poslankyne, ešte chvíľočku, aby pán poslanec Kremský mohol predstaviť návrh zákona. Nech sa páči.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
V každom prípade to súviselo so schválením štátneho rozpočtu, kde strana SaS si postavila ako jednu zo svojich podmienok to, že vlastne toto zdanenie sa obmedzí iba na rok 2022. Asi si nemusíme hovoriť o tom, že v tomto prípade tých spoločností nie je veľa, ktoré sa v takejto oblasti pohybujú. Ide teda hlavne o spoločnosť Slovnaft, ktorá využíva zľavu na dodávky ropy z Ruska a vďaka tomu, že túto zľavu v plnej miere neprenáša na ceny benzínu a nafty. Teda nedáva rovnakú zľavu svojim zákazníkom sa jej rafinérske marže a celkové zisky výrazne zvyšujú. Keďže táto situácia pokračuje čiastočne aj v roku 2023, aj keď rafinéria Slovnaftu už vlastne musí povinne primiešavať do svojej výroby aj ropu z iných zdrojov ako z Ruska. Keďže vlastne palivá vyrobené z ruskej ropy môže už dodávať len na trh Slovenska a Českej republiky, tak napriek tomu získava takúto konkurenčnú výhodu a takisto získava nadmerné zisky. Bolo preto úplne logické, že sme chceli takéto, takýto solidárny príspevok predĺžiť aj na rok 2023 a takisto súčasťou tohto návrhu zákona je to, že z tých 55 %, na ktorých sa takýto solidárny príspevok znížil, takisto týmto pozmeňujúcim návrhom strany SaS opäť zvýšime na pôvodných 70 %. Čiže to je zámerom tohto zákona, tejto novely. Jednoducho nestačí vlastne to obmedziť na rok 2022. Je spravodlivé, aby aj v tomto roku vlastne tieto spoločnosti platili takýto solidárny príspevok. Takže, samozrejme, dá sa diskutovať aj o ustanoveniach tohto zákona, tak ako sme o nich diskutovali v decembri, ale chcel by som vás požiadať o podporu takéhoto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.