Videokanál klubu

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili. Začnem teda pánom poslancom Jarjabkom.
Zhodou okolností mne sa na to bude ťažko odpovedať, lebo ja som ani jeden z tých návrhov neoznačil za populistický, ale súhlasím s vami, že mne slovo populistický ako také nevadí, lebo presne ja tiež rozlišujem medzi tým, či niečo populistické je teda také v pravom slova zmysle, že je to pre ľudí, lebo my sme tu pre ľudí a mali by sme schvaľovať zákony pre ľudí, a či to niekto len účelovo označuje za populistické. Čiže ja som ani jeden z tých návrhov neoznačoval tak a ja koncesionárske poplatky považujem za súčasť nejakej dohody, ktorá ale musí byť vykrytá a momentálne sa začína javiť, že to bude trocha problém, čiže budeme sa musieť o tom porozprávať aj s tými, ktorí schvaľovali rozpočet.
A pokiaľ ide o obedy zadarmo, ja obedy zadarmo som pre ne, za ne hlasoval tiež, pretože boli potom, že budú rozpočtovo kryté tým osobitným odvodom z regulovaných subjektov. Pokiaľ nie, tak máme s tým vážny problém, takže my sme schvaľovali obedy zadarmo už aj s vedomím, že by mal prejsť ten tu, tento druhý zákon. A teda nemyslím si, že medzi nami dvomi je nejaký rozpor a ja som sa aj stránil toho, aby som ktorýkoľvek z tých návrhov označoval za populistický. Ja si len myslím, že obedy zadarmo by mali byť skôr obmedzené len na tie chudobnejšie rodiny, lebo vidím, ako to aj v Bratislave funguje. Tí, ktorí majú toho dostatok, tak si to až toľko nevážia, ale nevadí. Je to, samozrejme, prorodinné opatrenie. Hlasoval som za neho aj ja, čiže nestránim sa ani toho návrhu.
A pokiaľ ide o Joža Pročka, vieš, ja som možno troška naivný, ale ja si myslím, že na kolegov z SaS platia hlavne racionálne argumenty a určité údaje a fakty. Dobre, možno som naivný, ale stále si to myslím a snažím sa ich presvedčiť tým a verím tomu, že ešte máme chvíľu čas a možnože aj keď to nepodporia v prvom čítaní, že sa nad tým zamyslia, lebo nemyslím si, že väčšina parlamentu je tu ochotná ísť do toho, že nebudú v skrátených legislatívnych konaniach veci, ktoré majú aj významný rozpočtový dopad. Žiaľ, si to nemyslím, a preto si myslím, že aspoň takáto poistka je vždy lepšia ako nemať žiadnu poistku... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Milý kolega Vetrák, darmo ty môžeš povedať fakty, darmo ty môžeš prečítať naozaj relevantné dôkazy o tom, že to, čo tvrdí SaS-ka o našom populizme, nie je populizmus, ale je to pomoc ľuďom, oni si aj tak pôjdu svoje, oni aj tak išli svoje. Mne sa strašne páči jak včera, vieš, ten, to, tá, to ich farizejstvo, jak včera Dostál mňa dostal, že som hlasoval so smerákmi, ja som hlasoval úplne slobodne, ale to, keď to oni tvrdia, ktorí hlasovali za povalenie vlády so smerákmi, každý jeden z nich by sa mal pozrieť aj Baránik do zrkadla a tak si napľuť do toho zrkadla, jak som hlasoval s tým Ficom a s tým Pellegrinim, jak som sa s nimi spojil. To je, to je farizejstvo. Vieš, ty im darmo povieš fakty, ty im darmo povieš, že počúvajte, vy ste sa spolčili s tým Ficom, veď Fico, Pellegrini chodia tam za Sulíkom dopredu tuná, Cigániková tu pri mne chodí k Pellegrinimu a dohadujú si veci. To je, to je farizejstvo, to je, toto sú oni.
Ale čo je na tom najkrajšie, ale čo naozaj mňa na SaS-ke najviac dojalo, je to, že ty im povieš tieto fakty a Viskupič ti z voleja povie svoje, svoje protiargumenty, ktoré s realitou nemajú nič spoločné. Oni tvrdia, oni rozprávajú o buldozéri, o bagri. A čo robila Kolíková, to bolo čo? To bol galaktický vesmírny raketoplán, ktorý tu celý parlament tak, tak prešiel, že to nebolo možné.
Viskupič a partia okolo, vy si pozrite a pozametajte si vlastný buldozérový park a vlastné buldozére, ktoré ste aj na rokovaniach na vláde, ktoré ste tlačili a ktoré ste robili. Potom, potom môžete rozprávať o iných buldozérikoch.

Ďakujem za slovo.
V svojom príspevku si zhrnul rôzne aspekty pomerne zaujímavého nálezu Ústavného súdu. Pre mňa bolo zaujímavé preto, lebo v časti teda Ústavný súd konštatoval protiústavnosť, nekonštatoval protiústavnosť celého návrhu, a tým pádom si do istej miery zastal svoju rolu takpovediac negatívneho zákonodarcu, keď povedal, že čo vlastne je v rozpore s ústavou, čo teda nie je ústavne komfortné, čo teda nemôže byť právo v zmysle našeho právneho poriadku.
Máš pravdu v tom, že náš legislatívny proces je do značnej miery veľmi plochý. Plochý v tom, že vytvára priestor pre interpretáciu jednotlivých ustanovení, niekedy až veľmi široký priestor, a preto vítam tieto dva návrhy, pretože spolu obsahovo súvisia a majú práve za cieľ nejaké to stíšenie legislatívneho procesu, ktoré je aj z môjho pohľadu žiaducim javom, keďže aj ja som možno nie externe, ale teda určite interne viackrát hovoril o tom, že teda som mal určité výhrady k niektorým obsahovým témam obsiahnutých v jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré boli prerokované v Národnej rade niekedy aj veľmi rýchlo.
A na záver by som len povedal, že azda by nám všetkým prospelo, keby sme naozaj mali vyššiu mieru úcty k pravidlám aj v čase, keď nám nevyhovujú.

Kolegyne, kolegovia, ja by som rád zareagoval na to, čo odznelo v rozprave zo strany pána predsedu finančného výboru. Ja by som sa znovu vrátil k tomu, prečo sú oba návrhy zákonov predkladané. Jednak novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj novela rokovacieho poriadku.
Ústavný súd povedal veľmi jasne, že čl. 55a ústavy o rozpočtovej zodpovednosti má svoje, svoju materiálnu stránku aj svoju procesnoprávnu stránku. Z hľadiska tej procesnoprávnej stránky konštatoval nasledovné: Ak má byť úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby RRZ mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie v otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. Minimálna miera znamená, že jej dáme možnosť vyjadriť sa k tomu návrhu, ale, samozrejme, nie sme ako poslanci, ktorí sme jediní zákonodarcovia v tomto štáte, nie sme povinní to stanovisko rešpektovať. Rovnako nie sme povinní rešpektovať ani stanovisko vlády. Takisto máme nastavený zákon a rokovací poriadok. Je to presne ten istý mechanizmus, že vláda môže vyjadriť stanovisko a keď to nestihne, alebo aj keď stihne, ale my sa s tým nestotožníme, tak to nemusíme akceptovať. Na druhej strane vo veľkej väčšine prípadov a takmer skoro vždy to stanovisko vlády akceptované je.
A ja si dovolím povedať, že keď takúto istú možnosť a myslí si to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, dostane aj ona pri, iba pri skrátených legislatívnych konaniach a iba pri tých skrátených, kde je významný dopad na rozpočet, že takisto veľa poslancov sa zamyslí nad tým, čo je v tom stanovisku, ako sa zamýšľa nad stanoviskom vlády, a bude prihliadať na to pri schvaľovaní legislatívnych návrhov. Lebo dnes má RRZ-ka možnosť len iniciatívne vydať stanovisko a to iniciatívne stanovisko si netreba zamieňať s týmto stanoviskom, ktoré bude pre ňu povinné a bude musieť uprednostňovať návrhy, ktoré sa jej predložia týmto mechanizmom oproti tomu iniciatívnemu stanovisku. Lebo iniciatívne stanovisko rada vydáva vtedy, keď je oňho požiadaná, a dnes je to tak výrazne obmedzené, že o to môže požiadať iba poslanecký klub. Čiže poslanci, ktorí nie sú organizovaní v poslaneckom klube, a vieme, akým spôsobom sa tuná umožňuje vytváranie poslaneckých klubov, že niekomu sa to neumožní aj z politických dôvodov, tak je to veľmi obmedzené a iba tí, čo majú poslanecký klub, sa môžu obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci rada by uvítala, aby to mohol robiť každý poslanec.
Naším návrhom sa zavádza aj to, aby každý poslanec sa mohol obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a rada nebude zahltená kapacitne, pretože rada si pri iniciatívnom stanovisku sama vyberá, či sa k tomu návrhu vyjadrí, alebo nie. To je dnešný mechanizmus, že môže jej tam prísť aj sto stanovísk, ale pri iniciatívnom stanovisku zo strany rady si rada vyberá, ku ktorému sa vyjadrí. Čiže ona si aj zoraďuje tie návrhy, ona si aj určuje lehoty. Ale pri tomto konkrétnom prípade, ktorý zavádzame týmto návrhom zákona, by sa to týkalo len skrátených legislatívnych konaní, ktorých naozaj priemerne nebývajú stovky na každej schôdzi a nemyslím si, že sa na tom niečo zmení, lebo to nehovorím len o tejto vláde, to je aj smerom do minulosti, tých skrátených konaní nebolo, neboli desiatky na každej schôdzi, sú to jednotky zákonov, jeden, dva, možno maximálne päť, a pokiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať na to päť plus päť dní, tak na základe jej vyjadrenia by to mala zvládnuť. Keby to nevedela zvládnuť, tak ja, samozrejme, neprídem s návrhom zákona, ktorým napíšem, že päť plus päť dní. Keby mi rada povedala, že potrebuje na to pätnásť dní, tak dáme, navrhnem pätnásť dní.
Čiže skutočne že netvárme sa tuná niektorí, a to by som chcel poprosiť najmä kolegov zo strany SaS, že sme pápežskejší ako pápež, lebo (povedané so smiechom) jednoducho keď RRZ-ka povie, že to zvládne za päť plus päť dní, no tak ja nebudem spochybňovať RRZ-ku, že to nezvládne, ale vy to robíte. Tomu nerozumiem.
Potom pokiaľ, ešte k tým ďalším veciam, ktoré zazneli. Hovorilo sa o pretláčaní bagrom. Ja sa k tomu už moc nechcem vracať, ale len jednu poznámku, že to bolo vyjadrenie člena vlády, ktoré sa týkalo vládneho legi... alebo legislatívneho procesu na vládnej úrovni. V parlamente k žiadnemu pretláčaniu bagrom nedošlo, lebo keby to tak bolo, tak by ten návrh zákona bol vyhlásený za taký, ktorý hrubo a svojvoľne porušoval pravidlo legislatívneho procesu, a to Ústavný súd nekonštatoval, naopak, dal za pravdu parlamentu, ktorý hovoril, že tomu tak nebolo. Čiže ten bager už naozaj, skúste aj vy akceptovať, že tie vaše nezmysly o bagri na parlamentnej úrovni sa nepotvrdili. A to, že či sa tak stalo na vládnej úrovni, no tak MPK vynechávali pravidelne aj vaši vlastní ministri, či už to bol pán Sulík ako bývalý minister, či už to bol pán Gröhling ako bývalý minister, aj pani Kolíková ako bývalá ministerka, jeden sedem razy, druhý šesť razy, tretí päť razy vynechal MPK, keď išlo o skrátené legislatívne konanie. Čiže to nebolo nič výnimočné. Samozrejme, ja nepovažujem za šťastné to vyjadrenie pána bývalého ministra financií, že hovoril o nejakom bagri aj na tej vládnej úrovni. Nebolo to šťastné, ale odmietam a ani Ústavný súd to nepotvrdil, že by tuná niekto bagroval aj na parlamentnej úrovni.
Pokiaľ ide o to, že SaS povedala rodinnému balíčku nie. No, povedala, aj ste potom sa hádzali kvôli tomu o zem, pod čím si predstavujem, že ste teda odišli nakoniec z vlády, no ale fakt je taký, že keď sme schválili rozpočet, tak ste s tým súhlasili, lebo v rozpočte je rodinný balík zahrnutý. Takže na čo to celé potom bolo, keď ste nakoniec v rozpočte súhlasili aj s rodinným balíkom? Tiež tomu nerozumiem.
Potom, teda poznámka, že RRZ-ka s tým súhlasí, aj keď sa nevyjadrí. No to nie je pravda, lebo to neplatí dnes ani pri vláde. Aj vláda keď nevydá a nestihne vydať stanovisko, tak neznamená, že vláda s tým súhlasí, to by sa asi všetci na vláde tomu bránili. A takto nie je nastavený ani tento návrh, ktorý predkladáme a predkladám aj ja, a tak to nevníma ani RRZ-ka. Ani RRZ-ka nevníma tento návrh zákona tak, že keď sa nevyjadrí alebo nestihne sa vyjadriť, že by s tým súhlasila, to určite tak nie je. Jednoducho parlament je suverénom, pokiaľ ide o schvaľovanie zákonov, a nemôže na niekoho čakať donekonečna ani nemôže byť stopnutý v tom procese, lebo parlament je zodpovedný za to, aké zákony prijíma. A s týmto RRZ-ka je plne stotožnená, to znamená, že platí ten istý mechanizmus, ako pri vláde, ak nevydá stanovisko alebo nestihne vydať, tak sa na neho neprihliada, nieže by RRZ s tým súhlasila.
My naňho neprihliadneme, čo nakoniec nemusíme prihliadnuť ani, keď nám ho pošle, to je pravda, čo hovorí pán predseda finančného výboru, ale tak to vníma aj Ústavný súd. Ústavný súd nehovorí v tom odôvodnení judikátu k rodinnému balíku, že my by sme mali prijať stanovisko, lebo to by bolo v rozpore s ústavnými právomocami poslancov schvaľovať zákony. To si ani nemohol dovoliť povedať. A jednoducho ja len odkazujem na to, že tak ako poslanci takmer vždy rešpektujú stanovisko vlády k nejakému návrhu zákona, výnimočne sa stane, že nie, tak verím tomu, že keď zbadajú stanovisko RRZ, tak na to budú reagovať.
Ja poviem konkrétny príklad, lebo si spomínal obedy zadarmo. Áno, obedy zadarmo sú podľa mňa jednoznačne prorodinným opatrením, ale poviem aj za seba, že nemyslím si, že ten rozsah toho, ako to bolo schválené, je úplne najšťastnejší. Ale čo bolo pre mňa dôležité, že prečo som aj ja za to hlasoval, bolo práve to, že keď sme dostali stanovisko z RRZ-ky k obedom zadarmo k tomu návrhu pána Pellegriniho, ktorý bol obdobný, nebol ten istý, ale bol obdobný a týkal sa tej istej témy, aj k tomu návrhu, ktorý predložila SME RODINA, tak pre mňa dôležité bolo to, že sme sa dohodli aj na jeho rozpočtovom krytí. A to rozpočtové krytie by malo byť spravené prijatím zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov. Tam je to rozpočtové krytie, čiže my sme neboli rozpočtovo nezodpovední a neboli sme aj vďaka tomu, že to povedala RRZ-ka. Čiže tu vidíte úplne praktický príklad, že RRZ-ka do troch dní je schopná vydať stanovisko, ale SaS-ka hovorí, že to nestihne ani do desiatich dní, ale my máme praktický príklad, že do troch dní to stihli. Tak ja už neviem, čo je lepší dôkaz pravdy ako to, že sa to v praxi overilo.
A druhá vec je, že jednoducho my sme už aj pri tých obedoch zadarmo reflektovali na to stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a pán predseda finančného výboru nám hovorí, že no, poslanci na to budú kašlať, oni to nebudú zohľadňovať. No znova tu máme praktický príklad, že sme to urobili, tak ja už neviem, čo lepšie by, čím lepšie a viac by sme mohli dokázať, že tento systém vie fungovať. A ide hlavne o to, aby sme si to uvedomili viacerí a ideálne všetci a skvalitnili ten legislatívny proces aj, aj schválením tohto návrhu, že dáme RRZ-ke šancu v tom legislatívnom procese pri skrátených konaniach s významným dopadom na rozpočet povedať niečo, čo k tomu povedať treba, lebo je to ústavný orgán, ktorý je, ktorý sme si na to zriadili. Ak mu nedáme žiadnu šancu, tak načo sme si taký ústavný orgán zriaďovali? Načo tam dávame financie zo štátneho rozpočtu, keď ich, to nechávame na iniciatívne stanovisko? Sama RRZ-ka hovorí, že im v zásade takmer nikto neposiela žiadosti o zaujatie stanoviska. Čiže my tu platíme inštitúciu, ktorá...
A ešte navyše je to tak spravený ten zákon teraz, že keď sa aj prezidentka obrátila na RRZ-ku, tak nemohli jej vydať na základe stanoviska, na základe žiadosti stanovisko, lebo zákon neumožňuje ani prezidentovi sa obrátiť na RRZ-ku.
Čiže oni museli to obísť tým, že vydali iniciatívne stanovisko k žiadosti pani prezidentky, lebo dneska pani prezidentka nie je ani oprávnená sa obrátiť na RRZ-ku so žiadosťou o stanovisko a to vám potvrdia i na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, som sa ich pýtal, že ako je možné, že k jej žiadosti o rodinný balík vydávali stanovisko. No tak, že to obišli a vydali si iniciatívne stanovisko, preto tam aj rozširujeme tú možnosť, aby aj prezident sa mohol obrátiť na RRZ, lebo si myslím, že je to, že je to správne, aby prezident sa mohol obrátiť na ústavný orgán, ktorý sme si zriadili kvôli tomu, aby nám vedel povedať niečo o dopadoch na štátny rozpočet.
Pán predseda finančného výboru hovorí, že už na vstupe to treba riešiť. Súhlasím, povedal to aj Ústavný súd, len uvedomme si jednu vec, že sme v parlamente. My nevieme ovplyvniť rokovací poriadok parlamentu, ja neviem prikázať pánovi podpredsedovi vlády pre legislatívu, aby hneď zajtra alebo do mesiaca, do dvoch mesiacov si upravil legislatívne pravidlá vlády v zmysle tohto judikátu. Ja by som bol rád, keby tak spravil aj ho môžem takto teraz týmto pádom verejne vyzvať, že, pán podpredseda, prosím ťa, urob aj ty niečo obdobné, ako my navrhujeme v parlamente, ale to je asi tak všetko, lebo nie som členom vlády, nie som jeho nadriadený. Čiže ja dúfam, že aj na vstupe sa to upraví, súhlasím s tebou, ale ja to riešim ako predseda ústavnoprávneho výboru v parlamente, kde mám na to dosah. Keby som bol namiesto pána Štefana Holého na vláde, tak budem to riešiť v legislatívnych pravidlách vlády. Takže ja verím, že aj pán podpredseda vlády čítal rovnako odôvodnenie nálezu Ústavného súdu a že sa tomu bude venovať.
Pokiaľ ide o tú smršť tých návrhov, nemyslím si, že tu bude nejaká smršť, mám pocit, že to aj verejne zaznelo, ak nie, tak ja si myslím, že tie obedy zadarmo, ktoré nakoniec aj budú rozpočtovo kryté, boli takým posledným výraznejším návrhom s rozpočtovým dopadom, pretože ten rozpočet ako taký je už dosť napätý aj bez toho, a ak by sa niečo iné vyskytlo, o čom pochybujem, tak verím tomu, že aj keď zavedieme tento mechanizmus, že si vždy dáme pozor na to, aby to bolo rozpočtovo kryté.
Zahltenie RRZ, to som povedal, že keď RRZ sama hovorí, že toto je pre ňu vhodný mechanizmus, tak ja by som naozaj sa nepúšťal do toho, že budeme spochybňovať ich slová, oni vedia, oni vedia, že čo vedia stihnúť.
A ešte na záver bolo tu spomínané, že pani prezidentka uviedla pri tej správe, ktorú čítala v parlamente, zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Škoda, že tu neni pán Oravec, lebo minule sa o to zaujímal, ale možno ma počuje takto na diaľku, ale však aj pre teba. No, jedna vec je také konštatovanie a druhá vec je to, ako sa reči zhodujú so skutkami a aká štatistika je naozaj.
Tá ozajstná štatistika je taká, že počas tohto volebného obdobia sme tu mali udalosti, ktoré sú neporovnateľné s udalosťami v minulosti, to bolo aj dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ťažko môžeme porovnávať skrátené legislatívne konania, ktoré boli podané z dôvodu, že sme tu mali covid, teda celosvetovú pandémiu, pretože ja to neviem porovnať s minulosťou. V minulosti tu takáto pandémia nebola. Čiže ak sme tu mali 82 skrátených legislatívnych konaní z dôvodu pandémie, tak ja to neviem s ničím iným porovnať a je to taká udalosť, ktorá jednoducho sa nedá zahŕňať do štandardných štatistík. Rovnako ak tu predtým nebola vojna v susedstve, tak ani tých päť skrátených konaní ja neviem zaraďovať medzi štandardné konania, lebo takú situáciu tu žiadna vláda v minulosti nemala.
A pokiaľ teda potom hovoríme ešte o tých piatich počas energetickej krízy, no tak v poriadku, krízy tu ma... krízy tu boli aj počas iných vlád, takže to už by som asi nevypichoval samostatne, ale tam sa naozaj dá tolerovať to, že keď tu aj počas prvej vlády SMER-u bola ekonomická kríza a že boli aj z toho dôvodu nejaké skrátené legislatívne konania, tak sa to ako keby nevynímalo bokom, že sa to zahŕňalo do tej štatistiky skrátených legislatívnych konaní. A keď sa na to pozriem takto férovo, tak z tých 109 skrátených legislatívnych konaní, ktoré boli doteraz podané, tak bolo 17 tých štandardných a päť z tej energetickej krízy, tak dajme tomu 22, čiže môžme hovoriť o tom, že 22 tu bolo takých skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v minulosti, pretože v minulosti vlády nemali vojnu v susedstve a nemali celosvetovú pandémiu covid. A keď si pozriem tých 22 skrátených legislatívnych konaní a porovnám to s minulými volebnými obdobiami, tak zistím, že sa tu nedeje nič neobvyklé, ako sa dialo počas bývalých volebných období, lebo nejaký počet tých skrátených konaní je vždy. Napríklad počas prvej vlády SMER-u sme tu mali 26 skrátených legislatívnych konaní. Teraz máme takých tých štandardných 22. Počas vlády pani Radičovej za dva roky sme mali 27. Čiže keby to bolo štyri roky, tak tu máme koľko tých skrátených legislatívnych konaní, 54? Tak aj tých 27 je stále viac ako tých 22 teraz. Potom za druhej vlády SMER-u sme tu mali 27 a za bývalého volebného obdobia 28. Čiže keď hovoríme mimo covidu a Ukrajiny o našich skrátených legislatívnych konaniach, tak ich bolo 22, čiže nijako sa to radikálne neodlišuje od toho, čo sme tu mali v minulosti. Čiže naozaj tu nedochádza, nie je to pravda, že by tu dochádzalo k nejakému zneužívaniu skrátených legislatívnych konaní.
Poďme sa na to pozrieť ešte ďalej, lebo tie štatistiky to hovoria úplne jasne, len treba to hovoriť pravdivo. Pani prezidentka, ktorá hovorí, že dochádza k zneužívaniu skrátenia legislatívneho konania, z tých 109 skrátených konaní vrátila 4. Čiže keby tu dochádzalo k nejakému vehementnému a obrovskému zneužívaniu, tak asi by to bolo viac ako štyri.
A kľudne sa pozrime aj na to, ako to bolo v minulosti, keď hovoríme, že by tu malo dochádzať k nejakému, nejakému zneužívaniu. No, počas prvej vlády pána Fica alebo vlády SMER-u boli dva vrátené zákony. Počas vlády pani Radičovej tri zákony, počas druhej vlády SMER-u štyri zákony boli vrátené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré boli prijaté, a počas minulého obdobia dva. Čiže tie naše štyri úplne rovnako zapadajú do toho štandardného priemeru, alebo potom musíme hovoriť, že v každom z volebných období, a nešiel som už ďalej ako rok 2006. Čiže od roku 2006 potom by sme museli povedať, že vždy dochádzalo k zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Tak potom sa pýtam, prečo to pani prezidentka hovorí práve teraz. Potom to nebude o tom, že tuná chceme niečo objektívne vyhodnocovať. Potom tá jej časť stanoviska, ktoré tu predniesla, bola čisto politická a účelová, žiaľ.
Takže toľko k tomu, čo tu odznelo a, samozrejme, som pripravený zodpovedať ďalšie nejasnosti, ak by boli.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som sa len veľmi pobavil, kolega Marián Viskupič, na tom, že ste jediná nepopulistická strana. Ja chcem pripomenúť len dva fakty úplne populistické, ktoré ste presadili do zákona o dani z osobitnej stavby v decembri tesne pred Vianocami a podmienili ste tým schválenie štátneho rozpočtu, a to je zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré bude štát stáť 80 mil. eur ročne, a úprava správnych poplatkov za autá, ktoré, ktoré bude stáť štát 30 mil. eur ročne. Čiže ak tu niekto hovorí o populizme, tak vy ste si ho plnými dúškami už užívali pred Vianocami a myslím si, že poučovať nás tu všetkých ostatných, akí sme všetci populistickí a vy ste tí jediní správni a rozumní, to je také typicky saskárske, ale už by ste s tým mohli prestať, lebo už to je naozaj obohratá pesnička, už sa na tom len všetci smejeme. (Potlesk.)

Ja len krátko. Potom, bolo toho povedané veľa zo strany pána predsedu finančného výboru, tak budem reagovať na to samostatným vystúpením. Ale jedna taká poznámka teda za všetky.
Marián, ty, my dohodneme návrh s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ty nám, sa nás snažíš presvedčiť, že ten návrh je zlý, že teda vy ste lietadlo a všetci ostatní sú tí, ktorí jednoducho nemajú pravdu. No, nemyslím si, že je to tak. Myslím si, že by ste sa mali nad tým zamyslieť, že práve vy, keď nepodporíte tieto normy, ktoré vedú k tomu, aby legislatívny proces v parlamente bol práve pri takých návrhoch, ktoré majú veľký rozpočtový dopad, rozpočtovo zodpovednejší, tak práve vy sa stanete stranou, ktorá ignoruje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a ktorá nemá vôbec žiadny vzťah k tomu, aby sa legislatívny proces zlepšil, pokiaľ ide o rozpočtovú zodpovednosť. Čiže toto by ste si mali uvedomiť, lebo vieš, nemyslím si, že niekto, niekto uverí tomu, že keď hovorí o tomto návrhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že je správny a treba ho prijať, hovoria to aj ďalší poslanci, tak práve vy ste tí, ktorí ste ako kritérium pravdy pre všetky návrhy zákonov. Mne to príde až také zábavné trocha, ale však povieme si o tom ešte v ďalšej rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci. Mal by som to stihnúť.
Marián, ty si spomínal džentlmenskú dohodu. Všetci vieme, všetci vieme, koľko prebehlo stretnutí u vás, čo sa týka daňovo-odvodovej reformy, ale tam sa ja nechcem vracať. Tých, ja som pri tých osobne tam nebol, osobne tam nebol. Mňa čo najviac trápi, mňa čo najviac trápi, celý ten legislatívny proces, samozrejme, krúžkovného. To krúžkovné, to krúžkovné a celá tá pomoc s 200 eurám rodinám mohla v pokoji prebehnúť, ak by ste to nepotopili. Myslím si, myslím si, že samotné ministerstvo bolo dosť dobre pripravené a od začiatku sme vám vraveli, keď sa odtiaľ vyhodí vzdelávanie, tak športu a kultúre veľmi pomôžeme krúžkovným.
Samozrejme, ani, ani tak, ani tak ste si nedali povedať. Bola to, bola to hlúposť a teraz sme mohli pomôcť športu ďalším zdrojom financovania pre decká. A to, že ste to utopili, to je, to je holý fakt a bola, bolo až donebavolajúce, keď toľko peňazí sa malo na to dať a ste to nezobrali.
Pán minister bývalý, pán Gröhling, dobre vedel, dobre vedel v tom zmysle, že... v tom, že on by to procesoval, on by sa tým mohol chváliť a mohlo to, mohli sme to mať schválené. Ministerstvo školstva by to nadstavovalo.
Kultúra bola nepripravená. Vy s VOČAP-mi ste boli pripravení do detailov. Stačilo len prejaviť záujem a tie decká by to mali. To je holý fakt. Ja síce som nebol na koaličných radách, nebol som pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Marián, spomínal si tu, spomínal si tu, aj si spomenul džentlmenskú dohodu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tak najprv k pánovi poslancovi Cmorejovi. Áno, najlepšie je, keď sa obrátiš na pána Šustera ako člena RZZ-ky, s ním sa to tvorilo. A pokiaľ ide aj o nejaké ďalšie doplnenia, my sme sa, ja som sa predbežne s nimi dohodol tak, že aby nedochádzalo teda k nejakým aj neželaným úpravám v oboch zákonoch, tak to nebudeme rozširovať o nič iné. Ale ak sa s ním porozprávaš a teda on ti povie, že mu to nevadí, to, čo navrhuješ k tomu, tak ja takisto, mne sa to nezdá nejako, by som povedal, zlé riešenie, ktoré hovoríš. Bolo by to, samozrejme, asi vhodnejšie v tej väčšej novele rokováku, ktorý ešte by som bol rád, aby sme nejak spoločne dali dokopy aj s ostatnými, ale spýtaj sa pána Šustera, či mu to nevadí. A samozrejme, budeme sa musieť spýtať aj ja v klube, aj koaličných, no, koaličných, no, ďalších partnerov, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, či by si to vedeli predstaviť. Ja na prvé počutie mi to nepripadá ako problém. Viem, že aj pán Šuster nechcel, aby sa rozširovali tie návrhy o nič ďalšie, že chcel striktne, že nech sa držíme toho, na čom sme sa dohodli. Čiže kľudne daj mi potom vedieť, že ako si sa s ním rozprával. To je teda k tomu, čo ty hovoríš.
Ja myslím, že potom aj ešte k predsedovi finančného výboru budem môcť reagovať možno aj v rozprave, lebo to bude dlhšie vystúpenie. Ale len krátko zatiaľ na úvod, že Ústavný súd, ja rozumiem, že ty máš takú preferenciu, ale Ústavný súd nepovedal, že by nemohli byť predmetom skráteného legislatívneho konania zákony aj so štrukturálnym dopadom na rozpočet, o čom hovoríš. Čiže neni to akože nejaká stopka zo strany Ústavného súdu. Museli sme sa na tom väčšinovo v parlamente dohodnúť. A ja som, pokiaľ ide o výsledok toho procesu, toho konania na Ústavnom súde, len formálne zhrnul to, čo Ústavný súd povedal. Čiže v jednom bode bola pani prezidentka úspešná, v dvoch nebola z tých troch. Čiže to je fakt. To treba rešpektovať.

Ďakujem pekne za slovo. Urobil som to týmto spôsobom, lebo je to predsa len korektnejšie voči vám, aby ste sa mohli potom hlásiť s faktickými poznámkami na to, čo hovorím. V minulosti som veľakrát zvykol hovoriť v úvodnom slove a na to sa potom nedá reagovať. Takže myslím si, že takto je to férovejšie.
Spojil som diskusiu alebo navrhol som spojiť diskusiu a ďakujem, že ste mi vyhoveli, k obom zákonom, pretože novela rokovacieho poriadku rieši výlučne len to, alebo rozvádza len podrobnejšie to, čo je v novele ústavného zákona. Nemá žiadnu ďalšiu ambíciu, hoci, samozrejme, ja ešte verím, že sa nám nejakú takú väčšiu novelu rokovacieho poriadku podarí spoločne dohodnúť a schváliť v tomto parlamente. Ale nechcel som ako zneužívať tú situáciu na to, aby sme teraz urobili novelu ústavného zákona a k tomu dali nejakú rozsiahlu novelu rokovacieho poriadku. Naozaj rokovací poriadok len podrobnejšie rozvádza to, čo je v novele ústavného zákona.
Obe tieto normy boli vypracované v spolupráci s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá súhlasí s tým znením, ako je navrhnuté. Je to ústavný orgán, ktorý považujem za dôležité, aby sme v miere, v akej je to možné, rešpektovali a aj obe tieto normy smerujú k tomu, aby sme priznali, ešte by som povedal také dôstojnejšie a lepšiu možnosť, dostatočné právo, lepšiu možnosť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vstupovať do legislatívneho procesu v parlamente v prípadoch, kedy ide o skrátené legislatívne konanie. A návrh, ktorý je predložený do skráteného legislatívneho konania, buď má významný dopad na rozpočet štátu, alebo jedným z dôvodov pre skrátené legislatívne konanie je, že návrh má dopady alebo teda predstavuje dopady na hospodárstvo štátu, alebo by jeho neprijatím mohlo spôsobiť hospodárske škody štátu.
Ja predtým, než ešte podrobnejšie troška sa zahĺbim do obsahu z oboch návrhov, by som na úvod spomenul, prečo vlastne sa, sme sa dopracovali k týmto obom návrhom. A ten základný dôvod bol, bolo vydanie nálezu Ústavného súdu v decembri minulého roka k tomu tzv. rodinnému balíku. Rodinný balík bol pôvodne namietaný z troch dôvodov pani prezidentkou. Prvým dôvodom bolo, že by mali byť takým spôsobom porušené legislatívne pravidlá parlamentu a schvaľovania zákonov, že by to malo predstavovať až, že by to malo byť, že by to malo znamenať že ústavnú intenzitu tohto zásahu. Inými slovami bolo namietané, že schválením rodinného balíka malo údajne dôjsť k hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu.
Takéto niečo Ústavný súd nekonštatoval a v tomto bode pani prezidentka ani úspešná nebola. Naopak, Ústavný súd sa stotožnil s argumentmi Národnej rady, kde tomu venoval, samozrejme, aj rozsiahlejšiu časť svojho odôvodnenia, ale ja prečítam len tie závery. Ak by teda malo dôjsť k tomu hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, tak by sa to muselo dostávať aj do kolízie s ústavou a teda by k tomu muselo, museli pristúpiť aj ďalšie konkrétne skutočnosti preukazujúce neprípustnú intenzitu nezákonného postupu prejavujúceho sa ako zásah do ústavných princípov chránených ústavou, akou by mohla byť napríklad situácia tzv. valcovania opozície.
A teraz záver, žiadne takéto intenzívne zásahy však preukázané neboli. Nenastal teda stav, v ktorom by parlamentná opozícia či menšina nemohla nad väčšinou vykonávať dozor a kontrolu, prípadne by bola iným spôsobom vylúčená z parlamentného legislatívneho procesu v rozpore s požiadavkami právneho a demokratického štátu.
Čiže Ústavný súd v tomto prípade neprelomil judikatúru, postupuje v zmysle doterajšej judikatúry Ústavného súdu a ide presne v zmysle tých štyroch kritérií, ktoré parlament uvádzal v konaní pred Ústavným súdom na obhajobu a na obranu toho, že ani pri rodinnom, tzv. rodinnom balíku nedošlo k hrubému a svojvoľnému porušeniu pravidiel legislatívneho procesu, a v tomto nám dal, v tomto nám dal Ústavný súd Slovenskej republiky za pravdu.
Potom takisto Ústavný súd nekonštatoval, že by priame krátenie prídavkov na deti bolo takisto protiústavné, ale tomu sa nechcem teraz venovať, pretože do toho vstupovali aj ďalšie okolnosti, my sme medzitým zmenili zákon, prijali sme trochu miernejšie riešenie, ale pokiaľ ide čisto formálne, ako bolo rozhodnutie vydané, tak ani v tomto bode pani prezidentka neuspela.
Jediný bod, v ktorom pani prezidentka uspela na Ústavnom súde pri tzv. rodinnom balíku, bol nový článok 55a Ústavy Slovenskej republiky, ktorý bol pri... ktorý bol doplnený do ústavy pomerne nedávno, teda ide, ide o nové ustanovenie, ktoré doteraz nebolo nikdy Ústavným súdom vyložené. Bol vyložený len čl. 55 ústavy a čl. 55 ústavy bol doteraz vykladaný spôsobom, ktorý v zásade parlamentu priznával, dá sa povedať, právomoci prijať akýkoľvek predpis, ktorý, ktorý mal dopad na rozpočet v zmysle toho, ak, ak... nastavenia určitého politického videnia sveta tej konkrétnej väčšiny, ktorá takýto predpis prijala.
My sme z týchto dovtedajších judikátov Ústavného súdu aj vychádzali pri obhajobe rodinného balíka na Ústavnom súde, ale keďže medzitým v ústave pribudol čl. 55a ústavy, ktorý hovorí o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí o určitých princípoch, ktoré majú byť dodržiavané, a bol aj zriadený ústavný orgán, ktorým je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak Ústavný súd po prvýkrát práve pri rodinnom balíku vyložil čl. 55a ústavy spôsobom, ktorý nakoniec v tomto jedinom bode znamenal, že rodinný balík bol označený z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti za protiústavný. Keby to urobil skôr, napríklad pri tých tzv. trinástych dôchodkoch, ktoré boli prijaté len pár dní pred voľbami zo strany poslancov SMER-u a ďalších, no tak by sme mali takýto judikát skôr. Je to aj troška škoda, že to nebolo už skôr, lebo by sme sa vedeli lepšie orientovať pri rodinnom balíku.
Čo ale znamená výklad Ústavného súdu vo vzťahu k čl. 55a ústavy? Ústavný súd konštatoval, že tento článok má tak, tak svoj hmotnoprávny rozmer, ako aj svoj procesnoprávny rozmer. Hmotnoprávny rozmer v zmysle nálezu Ústavného súdu znamená, že materiálnym účelom je ochrana verejných financií pred zanedbávaním transparentnosti, no hlavne odborného kritéria efektívnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o nakladaní s verejnými prostriedkami. On to potom ďalej rozvíja tým spôsobom, ktorý ja tu teraz skrátim a budem sa snažiť to vysvetliť tak troška ľudovejšie, lebo predpokladám, že aj bežná verejnosť nás počúva. A teda Ústavný súd potom ďalej konštatoval, že formulovaná požiadavka neznamená, že každé mocenské rozhodnutie priamo dopadajúce na verejné financie, ktoré nespĺňa predstavy ekonómov o dokonalej efektivite, je ihneď ústavne spochybniteľné.
Rovnako Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutia volených predstaviteľov orgánov verejnej moci, teda aj poslancov parlamentu, sa prirodzene ocitajú pod tlakom voličských preferencií, ale v záujme čl. 55a ústavy sú povinní dbať na vyvažovanie politickej motivácie na jednej strane a ústavou predpísaného kritéria efektívnosti na strane druhej. Čiže inými slovami a toto znova hovorí Ústavný súd, ak už má byť prijaté rozhodnutie poslancov o opatrení so zásadným vplyvom na stav verejných financií, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami napĺňajú uvedené požiadavky len v nízkej alebo žiadnej miere alebo vôbec, potom tým minimom, ktoré, ktoré je prizmou čl. 55a ústavy nutné požadovať, je vytvorenie priestoru pre poctivú a vyčerpávajúcu diskusiu, ktorá predchádza prijatiu rozhodnutia.
Inými slovami, poslanci nie sú ani v zmysle judikatúry Ústavného súdu povinní prijímať tak normy, že nejaký ekonóm si vyráta niečo podľa tabuliek a my by sme sa mali držať presne týchto tabuliek, pretože odborných rozhodnutí môže byť viacej. My nemusíme vyberať najodbornejšie rozhodnutie, alebo rozhodnutie, ktoré je najšetrnejšie pre verejné financie. Takto to Ústavný súd nehovorí. Ústavný súd hovorí, že ak chceme prijať aj rozhodnutie, ktoré je vyjadrením určitej politickej predstavy o tom, ako sa má spravovať štát, a ktoré ako Ústavný súd, ešte raz to zopakujem, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami napĺňa uvedené požiadavky len v nízkej miere alebo vôbec, tak musí takémuto rozhodnutiu predchádzať poctivá diskusia v parlamente, ideálne už, samozrejme, ako Ústavný súd hovorí, pri vstupe. Pod vstupom myslí už na úrovni vlády a pri výstupe myslí na úrovni parlamentu, čiže v prvom rade tá poctivá diskusia je smerovaná vo vzťahu k vláde, ale sekundárne aj vo vzťahu k parlamentu.
Ja tu teraz nebudem citovať rozdielne názory tých sudcov Ústavného súdu, ktorí ani s takýmto výkladom čl. 55a nesúhlasili. Boli to ústavní sudcovia Šorl a Straka, ktorí teda napísali rozdielne stanoviská. Lebo ja osobne si myslím, že je dobré, že Ústavný súd vyložil čl. 55a ústavy a že nám dáva určitú korekciu aj vo vzťahu k návrhom, ktoré majú významný dopad na verejné financie. A nielenže si to myslím, ale aj predkladám spolu s ostatnými kolegami návrh ústavného zákona, novely ústavného zákona a návrh novely rokovacieho poriadku, ktoré priznávajú Rade pre rozpočtovú zodpovednosť možnosť, aby v parlamente prebehla tá poctivá diskusia, o ktorej hovorí Ústavný súd vo svojom náleze k tomu tzv. rodinnému, rodinnému balíku.
A akým spôsobom to robíme? Robíme to spôsobom, že ak návrh zákona je predložený do skráteného legislatívneho konania a má významný dopad na verejné financie pri akomkoľvek dôvode, ktorý je tam uvedený, napríklad pri skrátenom legislatívnom konaní, kde bude uvedený dôvod, že má dopad na základné ľudské práva a slobody, tak, a zároveň má aj významný dopad na verejné financie, tak vtedy takisto by podliehal tomuto režimu, ktorý sa navrhuje, ale bez ohľadu na to vždy, ak bude dôvodom, že neprijatím návrhu by mohli byť spôsobené hospodárske škody štátu, tak nastane mechanizmus, ktorý teraz podrobnejšie opíšem. Nie je to nič zložitého, je to v oboch normách týmto spôsobom zakotvené.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred tým, než vôbec budeme rozhodovať o tom, či pôjdeme do skráteného legislatívneho konania, dostane päť pracovných dní, aby k takémuto návrhu mohla vypracovať svoje stanovisko. Čiže v parlamente počkáme päť pracovných dní, kým Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypracuje svoje stanovisko, aby sme sa mali možnosť s tým oboznámiť a rozhodnúť sa aj v duchu nálezu Ústavného súdu, či je správne, aby taký návrh bol predmetom skráteného legislatívneho konania. V prípade, že pôjde o enormný rozsah toho, toho predloženého návrhu alebo naozaj zložitosť problémov, ktoré sa v ňom riešia, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť môže požiadať o predĺženie tejto lehoty o ďalších päť pracovných dní. Myslím si, že sa to bude diať skôr výnimočne.
Ja len ako príklad uvediem, že minulý týždeň sme sa ako poslanecký klub obrátili na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť s tzv. obedom zadarmo a rada vypracovala toto stanovisko do troch pracovných dní, hoci priemerne vypracúvajú toto stanovisko do 30 pracovných dní, ale my sme sa dohodli, že v týchto konkrétnych prípadoch, keď pôjde o skrátené legislatívne konania s takýmto dopadom, aký je v návrhu zákona uvedené, sú schopní ísť režimom päť plus päť. Teda to, čo je navrhnuté, inak by som to, samozrejme, nenavrhoval, keby oni s tým nesúhlasili a neboli by, nemali by kapacity to vykonať. Čiže naozaj ako príklad teraz uvediem, že za tri pracovné dni sme dostali stanovisko od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, takže sú ešte aj rýchlejšie schopní urobiť stanovisko, nielen do piatich pracovných dní.
No a v prípade, že stanovisko nepríde, tak, samozrejme, poslanci ako členovia zákonodarného zboru, ktorí jediní sú oprávnení schvaľovať zákony, nebudú čakať už ďalej a aj keď dostanú stanovisko, tak nemusia na neho prihliadať, pretože Ústavný súd v tom judikáte povedal, že my nie sme povinní prihliadať na, a zohľadňovať stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. On v tom judikáte povedal, že sme povinní vytvoriť priestor pre poctivú odbornú diskusiu v parlamente pred tým, než dôjde k schváleniu takého zákonu, a teda ústavným orgánom, ktorý je, ktorý je primárne určený na to, aby nám poskytoval odborné stanoviská, pokiaľ ide o dopad na verejné financie, je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Preto to robíme týmto spôsobom a pokiaľ by, a teda to jediné obmedzenie, ktoré budeme mať v tom procese, stále to bude na tej istej schôdzi, na ktorú príde skrátené legislatívne konanie, už sa nám to stalo aj pri rodinnom balíku, že sme nakoniec o ňom rokovali namiesto pár dní desať dní v parlamente, lebo sme si natiahli tú lehotu, takže zhruba to zodpovedá aj iným skráteným legislatívnym konaniam.
A myslím si, že z tohto pohľadu to naozaj žiadny praktický problém vyvolávať nebude. A naopak, ak máme za to, že chceme rešpektovať nálezy Ústavného súdu a chceme prihliadať aj na to, čo je v nich konštatované, a chceme mať aj, myslím si, že je to potrebné, dobrú spoluprácu s inými ústavnými orgánmi, tak nám tieto oba návrhy zákonov vytvárajú pre to adekvátny priestor.
Ja by som sa ešte rád venoval súvisiacej, súvisiacim veciam s týmito návrhmi zákonov, ktoré, ktoré s nimi teda buď bezprostredne, alebo širšie súvisia. Ja keď som obhajoval parlament v konaní pred Ústavným súdom, tak som položil Ústavnému súdu viacero otázok, na ktoré som očakával, že dostanem odpoveď aj v náleze Ústavného súdu, pretože boli predmetom diskusie v parlamente a nevedeli sme sa jednoznačne v tom nejako pohybovať a orientovať ako ďalej. Jednou z tých otázok bolo, lebo bolo to, bolo to tak nastolené vo verejnej diskusii, že návrhy zákonov, ktoré majú významný dopad na rozpočet, ako bol napríklad rodinný balík, ktorý bol okolo 1,2 mld., by vôbec nemali ísť do skráteného legislatívneho konania. No také niečo ale Ústavný súd ani v tom odôvodnení svojho nálezu nekonštatoval. Čiže Ústavný súd nekonštatoval, že takéto návrhy nemôžu byť predmetom skráteného legislatívneho konania, čo je dosť podstatné, lebo bola takáto otázka nastolená vo verejnej diskusii.
Rovnako aj ja som sa pôvodne domnieval, že hospodárske škody štátu by nemali byť vysvetľované tak, že sú to aj nejaké iné škody, ktoré síce pre štát sú sekundárne, ale primárne dopadajú na podnikateľov alebo primárne dopadajú na rodiny s deťmi. Ústavný súd síce konštatoval, že si pomerne široko vykladáme tie hospodárske škody štátu, je to aj v tom odôvodnení nálezu Ústavného súdu, ale nepovedal, že si to takto nemôžeme vykladať. On len povedal, že síce keď si to takto široko chceme vykladať, tak mali by sme ešte si to overiť aj cez stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či naozaj už nezachádzame za hranicu toho, čo by mohlo byť považované za hospodárske škody štátu, ale nevylúčil možnosť, že ak povieme, že aj primárne to nie je štát, ale primárne sú to rodiny s deťmi alebo primárne sú to podnikatelia, ako to bolo pri tom tzv. kilečku, že to samo osebe by malo byť nejaký problém, aby sme návrh zákon schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní.
A takisto pokiaľ ide teda o teda tie odborné a politické rozhodnutia, to som už vysvetľoval, že teda ak sa rozhodneme prijať aj rozhodnutie, ktoré možno podľa ekonómov nie je to najodbornejšie z tých všetkých možných odborných riešení, tak musíme vytvoriť priestor pre poctivú, poctivú diskusiu v parlamente, ideálne už na úrovni vlády.
Rovnako som teda požiadal Ústavný súd, aby, ak si myslí, že parlament má zodpovedať aj za to, čo sa deje aj na vládnej úrovni v legislatívnom procese, nech to jasne povie v odôvodnení nálezu Ústavného súdu. Nič také Ústavný súd nepovedal. To znamená, že platí stále to, čo doteraz, že vládny, vládny legislatívny proces je ukončený úrovňou vlády, kedy vláda prijme rozhodnutie a posúva predmet a návrh zákona do parlamentu. To znamená, že parlament nezodpovedá za to, či sa na vládnej úrovni udialo medzirezortné pripomienkové konanie napríklad alebo či boli oslovené všetky subjekty, ktoré mali byť. To nie je úlohou parlamentu. To je úlohou legislatívy na úrovni vlády. Máme tu podpredsedu vlády pre legislatívu, máme tu legislatívne pravidlá vlády a nie je možné, lebo niekedy sa aj nám stáva, že sa na nás obracajú subjekty, ktoré boli obídené v tom tzv. MPK, aby sme my nejakým spôsobom sanovali alebo neschvaľovali zákon, keď boli, keď neboli dodržané legislatívne pravidlá vlády.
Ja som teda naozaj chcel vedieť od Ústavného súdu, či my máme zodpovedať a riešiť aj nedostatky, ktoré sa vyskytli v legislatívnom procese na úrovni vlády, ale Ústavný súd k takémuto záveru nedošiel, a teda platí to čo doteraz, že legislatívny proces na úrovni parlamentu je proces, ktorý je regulovaný rokovacím poriadkom, samozrejme, ústavou a legislatívnymi pravidlami prijatými parlamentom. Čiže my ani neriešime nedostatky, ani nezodpovedáme za to, akým spôsobom sa legislatívny proces udeje na vládnej úrovni.
Ja, samozrejme, ak sú k tomuto pomerne stručnému návrhu zákona, či už ústavného zákona, alebo rokovacieho poriadku, nejaké nejasnosti alebo otázky, tak som pripravený na ne zodpovedať. Ešte raz zdôrazňujem, že je to návrh, ktorý vznikol v úzkej spolupráci na základe dvoch pomerne rozsiahlych rokovaní s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, a pokiaľ by niekto s týmto mal pochybnosť, tak sa môže ozvať ktorémukoľvek členovi alebo predsedovi rady a overiť si to.
Ďakujem pekne.