Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

8.2.2023 o 10:42 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 8.2.2023 10:42 - 10:43 hod.

Pleštinská Zita
Ďakujem, pán predsedajúci.
Napriek tomu, že som skôr zástankyňou zlučovania obcí, ale pán navrhovateľ tam dáva vlastne 3-tisíc obyvateľov, myslím si, že mali by sme mu dať šancu, aby tento zákon prešiel do druhého čítania, možno sa nájde aj systém, ako zlúčiť tie drobné malé obce do väčších celkov.
Takže hlasovanie bude o jedenástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 10:34 - 10:36 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem pekne. Začnem od konca. Takže nie iba moja obec, hoci tak sa to tu ako v parlamente zažívalo za tie roky. Ale povedal som, koľko obcí sa postupne ako vylučuje z toho. Tento, čo sa týka jednoznačnosť, by som povedal, vyjadrení v zákone o obecnom zriadení, je tam napríklad aj nejasnosť urbanisticky spojená. Čo znamená urbanisticky spojená? Nech niekto vysvetlí od roku ´90 to nikoho nenapadlo, že to je nejednoznačné. To znamená, jedna záhrada s druhou záhradou? Bytovka jak Ľubice s Kežmarkom? To je pevne zrastené urbanisticky. Čo znamená urbanisticky? Na sto metroch, na dvoch kilometroch, na desiatich metroch a takto. To je takisto nejednoznačné a nikto sa tým nezaoberá. A je to tam proste v pohode ako keby to bolo každému jasné. Takže beriem tak, že pokiaľ ten historický vývoj a etnický princíp bude nejasný, samozrejme, v druhom čítaní dá sa to opraviť aj s vaším pričinením, pokiaľ budete mať záujem teda o tom diskutovať.
Ako tu bolo povedané, áno, Ústavný súd povedal, ako to je s tým, že nepovedal, že to, čo bolo v roku ´91 a vyššie, bolo protiústavné, jak sa povedalo. To, že to nikto nenapadol, ja za to nemôžem. Ja som tu nebol vtedy. Takže berte takto, že ja to vnímam, že vtedy to vyhovovalo tejto komunite na Slovensku a teraz už to nevyhovuje? Že je to nejak ináč? Už to ináč staviame? Takže ja to beriem proste, že nie, vraciam sa do toho obdobia a hovorím, že je to reštitúcia, je to paralela reštitučného konania. Viete ako. My takisto sme nemuseli prijať v roku 2003 nový reštitučný zákon, ktorý znovu otváral na celé, na celý, na trištvrte roka tam ste si mohli uplatniť, sme znovu otvárali celú pozemkovú reštitučnú agendu nanovo. Lebo tento parlament, tento zákonodarný zbor to schválil. A nikto sa nad tým nepozastavil, prečo otvárame znovu. Ja hovorím, tu je paralela s tým istým, že tie obce, ktoré, dneska je ich deväť napríklad, možno do budúcna bude možno viacej, menej, to už druhá vec. Ale hovorím, že ja to vnímam ako paralelu a v takomto duchu to aj dávam. Pretože títo občania sa cítia byť momentálne v nekomfortnom stave.
A ja hovorím ešte raz a budem citovať to, čo hovoril Fico, pán premiér bývalý, ktorého som tu mal česť zažiť niekoľko to obdobie, aj pán kolega, vy ste tu boli, aj ostatní, čo ste tu boli. Povedal, že pokiaľ iba jednému človeku, občanovi Slovenskej republiky sa pomôže týmto zákonom a novelou, máme ho podať. A vyzýval aj nás, opozíciu, dávajte to, keď sme boli opoziční, pán kolega. Ja to takto vnímam, že nech sa páči, áno, pomôže to 5-tisíc, 30-tisíc obyvateľom, nech sa páči, to neni jeden človek. Takže budem dávať zákony, tie nepopulárne možnože pre niektorých, pretože tu keď budeme dávať iba všetky zákony, ktoré budú sa týkať ôsmich, troch miliónov, dvoch miliónov, miliónov. No, vážení, to je tá, to je tá strecha. A my potrebujeme tam spraviť ešte aj domčeky, ktoré sa, a tie izby, ktoré sa týkajú iba 10-tisíc, 20-tisíc občanov, ktorých práva by v demokracii nemali byť popierané. A o to mi teraz ide. Takže v takomto duchu to ja cítim. A tak to cítia aj tí občania, ktorých som oslovil aj z týchto častí.
Aj mne písali, že pán Fecko, chvalabohu, že niekto sa ide tomu venovať. Lebo jak ste povedali, pán kolega Dostál, že verejná reforma sa mi ako nepodarila v tomto volebnom období urobiť, samospráv. A čakáme a nedočkáme sa, asi tak to vyzerá. Tak ako poľovnícky zákon sa nedočkáme, že v tomto období sa otvorí, tak preto som ho otvoril. Preto už dobiehame, už chytám iba mačku za chvost, ktorá nám pomaly utiekla. Takže berte takto, že ja to beriem ako paralelu a budem sa biť za to, aby týmto spôsobom sme mohli zdemokratizovať proces odčleňovania obcí. Pretože ináč moje vnútorné presvedčenie hovorí o tom, a nie som jediný, aj ďalších poslancov, ktorí, by som povedal, po určitej argumentácii povedali, že áno, že je toto spravodlivá česť pre tých občanov, pretože ja neznižujem žiadny, ja sprísňujem podmienky. To znamená, nikto nech mi nehovorí, debatoval som ZMOS-om, mali sme tam tiež dobrú prestrelku, kde mi hovorili, že ja idem robiť revolúciu, idem rozdeľovať obce maličké, hovorím nie. Ešte raz hovorím, nie, nie a ešte raz nie.
A to, že keď som sa dozvedel, že by sme mali mať 300 obcí iba na Slovensku, no, vážení, preberte sa z toho šoku, pretože čo obec na Slovensku, to tradície, kultúra, nejaké zázemie, z ktorého vychádzali predkovia, a udržiame si to, a to je naše lákadlo pre turistický ruch, ktorý chceme. Keď to urobíme tak, že budeme mať tu 200 obcí a nejakých 50 miest, no ďakujem pekne. Vyzerá, že toto asi bude taká kamufláž, že budeme všecko unifikovať a zistíme, že stratíme tú originalitu slovenskej krajiny, ktorá sa tu vyvíjala. Lebo Japonec nepotrebuje ísť niekde sa pozrieť, že či tu máme nejaké mrakodrapy, on ich má tam dosť. Ale potrebuje sa ísť pozrieť na Poľanu alebo sa ísť pozrieť na Čergov, kde mu v nárečí tam uvaria nejaké tie halušky alebo nejakú tú tarhoňu, alebo neviem čo mu tam uvaria a bude spať v senníku. A to je tá, to je tá, by som povedal, veľkosť toho územia, v ktorom sa vyvíjalo a musíme si to chrániť, či sa niekomu páči alebo nepáči.
Áno, jak som povedal v rozprave, som za to, aby sa tie menšie obce dostali do tých, niekedy to boli strediskové obce, tí, čo sme starší, vieme, o čom hovoríme, takže prakticky, áno, nech tam robí, ale hovorím, dajme šancu. Alebo potom povedzme, že oceňovať sa nemôže nikto, zrušme to zo zákona, a tým pádom to bude zabetónovaný aj socialistický stav, ktorý sme urobili v tých obciach, a hovorím, že urobili sme krivdu, ktorí sa nemôžu teraz odčleniť.
Takže toľko z mojej strany a chcel by som vás veľmi pekne poprosiť aj občanov Slovenska, aby dali podporu aj poslanci, aj poslankyne tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, kde ho môžme, hovorím, opraviť. Ja som ústretový, nemám s tým problém. A budem veľmi rád, keď to spoločnými silami zvládneme aj na tomto poli. Končím. Takže naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2023 10:15 - 10:16 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Samozrejme, že ja som hovoril, že sčítanie ľudu pokiaľ bude a malo by tam, bola tam aj kolónka etnické, tak prakticky poďme sa pozrieť na to, to znamená, pokiaľ momentálne sa spracuváva, spracuváva sa, respektíve bolo schválené vládou, koľko etník žije, viac ako 15 % na Slovensku. To znamená, my máme už zhruba zoznam, koľko by tam bolo, pokiaľ by to túto vec iniciovali toto etnikum, viete, ako to referendum, respektíve petíciu, tak vtedy by sme povedali, žiaľ, sorry, nedá sa to riešiť. Takže v takomto duchu si to ja predstavujem v spolupráci s kolegom, teraz Peťa Polláka tu nemáme, však máme tu aj etnikov, teda rómskych spoluobčanov, ktorí sú poslanci, a prakticky oni pociťovali, by som povedal, nejakú krivdu, pokiaľ by sa takto riešilo. Takže ja si to takto predstavujem, že takto by to bolo. A koľko sa tam prihlásilo, musím vám povedať, že to je už, viete, ako ja za to nemôžem, ja nemôžem ich donútiť, aby sa takto hlásili. Ale pokiaľ by to iniciovalo etnické zoskupenie, tak na tomto princípe sa to rozdeliť nedá. Takže v takomto duchu, pán Suja, keď stačí takáto odpoveď.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 9:57 - 10:14 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Suja, ospravedlňujem sa, že som vás neuviedol, že ste tu za opozíciu tiež, takže to na úvod.
A teraz dovoľte, aby som zdôvodnil môj návrh, ktorý rieši novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá bola prijatá v roku 1990, to znamená na rozdelení socializmu a demokracie, a myslím si, že tá demokracia by sa mala budovať v takom móde, ako si tu demokratické krajiny už v Európe existujúce praktizujú aj dodnes v takýchto odžitých veciach, ktoré sa týkajú odčleňovania obcí.
Takže čo hovorí súčasný zákon. Súčasný zákon hovorí, že pokiaľ sa chce nejaká obec odčleniť, a vlastne to pričleňovanie obcí väčšinou bolo realizované v socializme, hovorím o sedemdesiatych, osemdesiate roky ani nie, keď som si pozrel, ako to tam vyzeralo, hlavne sedemdesiate roky, a v týchto rokoch sa mnoho obcí, ktoré sídlili, respektíve sa nachádzali v blízkosti okresných miest a krajských miest, sa stali, či sa im to páčilo alebo nepáčilo, stali sa súčasťou toho veľkého mesta, v ktorom, žiaľ, mali hranicu spoločnú, a tým pádom ich pričlenili k tomu veľkému mestu.
Samozrejme, v deväťdesiatych rokoch sa demokratizovalo aj u nás po revolúcii a prakticky zákon aj tento z roku 1990 hovoril o tom, ako sa môžu obce odčleniť a tam bolo spomenuté, že dokonca hovorilo sa o nejakých 10, 20 percentách, stačí keď niekto teda urobil petíciu a mohlo sa odčleňovať. Áno, trvalo to do roku 2002 taká, takýto mód, žiaľ, nie všetky obce to zrealizovali, pretože po revolúcii mnoho obcí ani nevedeli, občania sa zorientovali v priestore a čase, kreoval sa nový právny systém a mnoho občanov si ani neuvedomovalo, akým veľkým, by som povedal, zásahom by sa mohli zákony meniť. A jeden z takýchto zásahov prišiel v roku 2002, ktorý povedal, že obec sa môže odčleniť iba vtedy, ak petícia bude v tom veľkom meste alebo v tom, v tej veľkej obci, ku ktorej bola v socializme pričlenená. Vtedy to pričleňovanie nebolo cez žiadne referendum, bolo to rozhodnutím ONV, KNV a, samozrejme, straníckymi špičkami, takže myslím si, že do tejto doby by sme sa nemali vracať.
Takže aká je momentálne situácia, keď sa chce niekto odčleniť, tak v prvom rade musí mať 3-tisíc obyvateľov. Áno, súhlasím, ja nemením žiadne podmienky, ktoré teraz v zákone platia. Na porovnanie môžem povedať, že Maďari potrebujú 300 obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, Česi potrebujú tisíc obyvateľov, aby sa mohli odčleniť, pritom Maďarsko má 8 miliónov obyvateľov, my máme 5,5 milióna obyvateľov, Česi majú okolo 11 miliónov, 10,5 milióna a majú tisíc obyvateľov, Nemci, ktorí majú cez 60 miliónov, majú 10-tisíc. To znamená, že táto naša kategória 3-tisíc, myslím si, že je, áno, trošku prísnejšia, keby sme išli paralelne na počet obyvateľov a možnosti konania samosprávy ako samostatnej. Ale takto už aj vyšlo v tých rokoch, aj kolega Faič mi to potvrdil, keď to tvorili, lebo bol pri tom, ako sa v roku 2002 to prijalo, že takáto komunita podľa vtedajších výpočtov, analýz je schopná na Slovensku prežiť, 3 000-členná, áno, nechávam ju tam, nič nemením.
Druhým, druhou podmienkou je, aby takto odčleňovaná obec mala svoje katastrálne územie alebo katastrálne územia, to znamená, buď pôjde sólo, alebo aj viacero sa môžu odtrhnúť, keby náhodu chceli vytvoriť nový subjekt nazývaný obec.
Tretí dôvod, kedy sa musí, ktorý sa musí splniť, aby ste sa mohli odtrhnúť, je, že nie ste pevne zrastený urbanisticky s tým celkom, ku ktorému ste boli pričlenený. To znamená, toto je vážny moment, ktorý mnoho obcí bude, by som povedal, hendikepovať, ale iba obrazne povedané, pretože ja tvrdím, že áno, má to byť, tá podmienka, tiež tam a nemalo by sa s ňou hýbať. Ostáva, nemením ju.
A štvrtá podmienka, ktorá je tam, že investície, ktoré boli vrazené do tejto malej časti, ktorá sa chce odčleniť, teda od tej menšej od tej veľkej, sú, by boli tak rozhodujúce, ktoré boli do nej vrazené, že by tá väčšia časť, od ktorej sa odčleňujú, prakticky by mala ekonomické problémy. Hovorím napríklad o Šaci v Košiciach, ktorá má na svojom katastrálnom území U.S. Steel, a keby sa chceli odtrhnúť, tak Košice by asi vykrvácali. Takže to sa nebude diať. Áno, súhlasím s tým, aby tieto podmienky boli.
Piata podmienka bola stanovená v tom roku 2002, keď sa povedalo, že referendum a petícia pred týmto referendom, prv musí byť petícia a až potom ide referendum, sa musí robiť v tej veľkej časti. Čo sa mi zdá nedemokratické, a preto hovorím, že dávam aj tento pozmeňujúci návrh. Ja ešte dokonca sprísňujem podmienky, a to tak, že hovorím, že musí tá obec doložiť aj svoj historický vývoj, to nemôže byť, že prídu tu nejakí utečenci, budú dva roky bývať na nejakom našom území, a to hocikde si to môžu vybrať, a že zrazu si povedia, že my ideme vytvoriť nejakú, nejaké samostatné územie, ktoré bude našou nejakou tou domovinou a tu chceme mať takéto územie. Takže nie, hovorím v mojom pozmeňujúcom návrhu, že musia mať preukázaný aj historický vývoj najneskôr od roku 1918, to znamená, keď sme vznikli ako Československo, Československá republika.
Ďalej ešte dopĺňam v mojom pozmeňujúcom návrhu, dopĺňam ďalší bod a síce, aby odtrhnutie nemohlo byť na etnickom princípe. V mojom čítaní, ktoré som tu mal pred pol rokom, do bolo v doplňovacom, mojom pozmeňujúcom návrhu, teraz je to v mojom predkladacom návrhu zmeny tohto zákona.
Ďalej keďže, samozrejme, že musí sa vyjadrovať k tomu aj starosta príslušnej obci, následne to musí byť poslané okresnému úradu v sídle kraja a všetky tie dokumenty, samozrejme, ktoré s tým súvisia, ktoré sú zákonom dané, musia byť tam doručené, tak sme ešte špecifikovali, koľko dní a povedali sme do 30 dní, keď sa to udeje, by to tam malo akože sa byť doručené, aby sme si nehovorili, že či to malo byť bezodkladne alebo podľa správneho poriadku, ale neviem, podľa koho, tak sme tam dali 30 dní. Myslím, že je to férové, správny poriadok takýto časový harmonogram, 30-dňový, veľmi často používa, takže dávame tam 30 dní, aby to bolo jasné, že kde sa tam majú papiere a príslušné dokumenty do tých 30 dní ocitnúť.
Čo ešte sprísňujem je tá petícia, ktorá musí byť pred tým referendom, a doteraz sme tu mali 30 % z toho veľkého územia, ja to zvyšujem na 60 % z tej nespokojnej časti pretože, keď sa 60 % občanov v tej nespokojnej časti, by som povedal, neni súladná s konaním a s možnosťami, ako mu to veľké mesto alebo to veľká obec dáva, tak myslím si, že to už taká menšia rebélia, ktorá hovorí o tom, že 60 % ľudí je nespokojných, tak treba s tým niečo robiť. Samozrejme, následne po tej petícii bude aj to referendum, kde, samozrejme, podmienky nemením, tak ako je klasicky zadefinované referendum a jeho úspešnosť alebo neúspešnosť, ako to máme aj v ústave.
Ďalej, samozrejme, dávam aj to, že obec sa nemôže odčleniť na etnickom princípe. To boli požiadavky našich kolegov z parlamentu, áno, dali sme to, je to tam, takže toto v žiadnom prípade tiež nejakým spôsobom nebudeme zo zákona vyhadzovať, dávame to tam. Keď niekto mi povie, že idem robiť nejakú revolúciu a chceme spájať obce, áno, ja som za, ja nechcem tu, aby tu existovalo ďalších, čo má 100-členné, 50-členné, 200-členné, 300-, 500-člené, 1 000-členné obce, áno, spájajte to, ja vás momentálne teraz iba prosím, páni kolegovia a kolegyne, aby ste mi to posunuli do druhého čítania a všecky pozmeňujúce návrhy, ktoré možno sa budú týkať aj spájania obcí, nech sa páči, budem veľmi rád, keď to vyprecizujeme do lepšej kvality, pretože áno, ja nechcem tiež rozbíjať a som si vedomý, že komunita musí mať nejakú definíciu aj počestnosti, aj rozlohy, že kde niečo musí fungovať a musí to byť životaschopné. Pretože úloh, ktoré má samospráva a v mnohých prípadoch, kolegyňa mi to môže potvrdiť, spravodajkyňa, pretože pracovala v samospráve, že mnohokrát prišli povinnosti, ale financie ako keby sa niekde zabudli na pol ceste a zisťujem, že samospráva sa má čo obracať, aby momentálne doslova niekedy mohla kúriť a svietiť, hej. A sú to veľké veci, už nehovorím o tých malých obciach, ktoré, samozrejme, je to logické, nemajú šancu na prežitie. Keby v každej obci boli aspoň dve, tri, štyri, päť fabrík, tak je to niečo iné, ale u nás na Slovensku je tento stav, dá sa povedať, u mňa tak ako keby v rannom kapitalizme, kde prakticky sa učíme podnikať a po tých obciach neni milión päť podnikateľov. Takže toto myslím si, že je tiež dobré, aby sme mali jasné, že tá životaschopná časť musí byť.
Vrátim sa k tomu, koľko vlastne, keďže základným predpokladom odtrhnutia obce je tých 6-tisíc obyvateľov, tak budem to opakovať, ale musím, budem to opakovať donekonečna, pokiaľ budem predkladať tento návrh, pretože z tých 2 892 obcí a miest, čo máme na Slovensku, tak nad 6-tisíc obyvateľov, lebo 3-tisíc musí ostať aj v tej zostávajúcej časti, nemôžme to oddeliť tak, že 3-tisíc sa odtrhne a ostane 2-tisíc, lebo 2 999 nemusí byť rovnaké, takže 6 001 by malo byť tých občanov v tejto obci, samozrejme, nedá sa to presne na obyvateľa, pretože niektoré tie trvalé pobyty vieme, ako sa zapisujú, nezapisujú a kadečo, takže aj v tom máme hokej doslova a nejak to zdá sa mi, že sa to nejakým spôsobom aj samosprávam niekedy vymyká z rúk, aj to je druhá otázka. Takže tých 114, keď vylúčim, že mesto Bratislava a mesto Košice idú z kola von, pretože to sú mestské časti, ktoré majú Bratislava a Košice, a majú samostatné zákony, takže ja sa dotýkam iba miestnych častí, lebo tie miestne časti sa nachádzajú vo všeckých ostatných mestách, ktoré sú mimo Košíc a Bratislavy. Tak prakticky z tých 112 miest a obcí, pokiaľ si dám, že podľa tohto počtu obyvateľov, že koľko viac-menej by sa mohli tie miestne časti odtrhnúť, tak vychádza z tých 112 mi vychádza 35. A tu musí platiť kumulatívne, že áčko, béčko, céčko, déčko, musí sa, keď počet obyvateľov, svoje územie, nezrastený, investícia do toho vložená, to znamená, musí to platiť kumulatívne, tak keď si odtrhnem ešte to, že existujúce katastrálne územie tam musí byť, ktoré nemôže byť teraz vytvorené, tak už sa mi to skreše na 22. A pokiaľ ešte poviem, že nezrastené, tak hovoríme o počte 9 až 10, aj to sa ešte v niektorých veciach dá tam sporiť, že musia byť dve katastrálne územia spolu, lebo ináč by to nemalo akože podľa tohto zákona prejsť, pretože ja hovorím, nie zľahčujem tieto podmienky, ešte ich sprísňujem.
A keď by som sa na to pozrel, že akým spôsobom sa to dotkne hlavne ktorých, tak ja mám rád čistú kartu, tak podľa mojich a mojej kancelárie informácií, ktorí sme snažili každú tú obec z tých 112 a to mesto presne nájsť na mapových podkladoch a konfrontovať ich s týmito podmienkami možnosti oddelenia sa, tak vychádzajú mi asi tieto. Vychádza mi tam Martin, jedna časť Bardejov, tiež jedna časť Tvrdošín, Dolný Kubín, Hlohovec, Poprad, Trnava, Banská Bystrica a Prešov. To znamená, zhruba v týchto mestách v niektorých, napríklad v Poprade by sa museli zrušiť, zlúčiť dve katastrálne územia aj v Dolnom Kubíne, aj v Tvrdošíne. Takže berte tak, že áno, týchto sa to môže dotknúť, to je iba možnosť, to neni povinnosť, že zajtra sa musia odtrhávať, a hovorím, že tá možnosť hovorí o 60 % nespokojných občanov, ktorí budú v tej miestnej časti, ktorá má to svoje katastrálne územie, má 3-tisíc obyvateľov, neni pevne spojená a nebola investícia, ktorou by to veľké mesto padlo, je tam akože existujúca. To znamená, že neni to žiadna revolúcia, je to iba zdemokratizovanie procesu oddeľovania obcí. Je tam aj, samozrejme, nález Ústavného súdu, ktorý sme mali tú česť dostať pred asi rokom, a prakticky hovorí to isté, že vraciam to vlastne do toho stavu, ktorý bol tu od roku ´90 do roku 2002, a neni to protiústavné.
To znamená, verím, že, že takto aj vy sa budete k tomu stavať a myslím si, že toto by malo byť, tak ja hovorím, to je taká ako keby reštitúcia v tých možnostiach samosprávy, a keďže pri reštitučnom konaní, ktoré bolo na pôdu, sa dala ešte druhá šanca, prvú sme mali v roku ´90, druhú sme mali v roku 2003, tak beriem aj tú, že dávam trošku šancu aj tým obciam, ktorých, hovorím, neni veľa, ktorí majú alebo by mali možnosť sa takýmto spôsobom vyjadriť ku spokojnosti alebo nespokojnosti s tým, kde sú momentálne zaradení, ako sa ich práva a povinnosti ako občanov Slovenskej republiky napĺňajú v tom územnom členení, v akom sa nachádzajú. Takže myslím si, že bude to také zadosťučinenie tým občanom, ktorí sa doteraz nemohli dovolať nejakej tej svojej spravodlivosti a pravdy a stále nejakým spôsobom čakajú, či samo, teda respektíve Národná rada ako zákonodarný zbor bude s tým niečo robiť.
Samozrejme, dávame tam aj to, že všetky referendá ako v prechodných ustanoveniach, že všetky referendá o rozdelení obce, ktoré už sú započaté, ja neviem, koľko ich je, pretože takýto údaj sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť. Prakticky do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa uskutočňujú podľa dovtedy platných predpisov. Takže do toho vôbec nezasahujeme a nechávame to tak, ako je to doteraz.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto je jedno z tých giest, ktoré by sme mohli urobiť voči občanom, a hovorím, že demokracia neni iba o tých veľkých počtoch, o tých megalomanských nejakých útvaroch, ale je aj o tej menšej skupine, ktorá má právo si povedať, že áno, v demokracii aj jej právo bude vypočuté a v prípade, že sa ten zákon by prijal, tak časť občanov si vydýchne a povie, že áno, oplatí sa žiť na Slovensku, lebo demokracia sa aj v tomto zákone prejavuje tak, ako v iných krajinách. A hovorím ešte raz. Je nelogické, aby o tomto rozhodovalo celé to veľké mesto, keď aj, keď tak si pozrite Čechov alebo Maďarov, alebo ďalších, ktorí majú takisto podobné zákony, jak som už spomínal, ani nedebatujú, je to v nespokojnej časti a to referendum robí a počet oprávnených voličov sa počíta z tohto počtu, koľko žije v tej nespokojnej časti, ktorá, jak som už povedal, je zadefinovaná tými jednotlivými podmienkami na odtrhnutie obce.
Takže chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto zákona a pokiaľ, samozrejme, budú nejaké doplňujúce návrhy v druhom čítaní, pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania, tak, samozrejme, som ústretový, myslím, že vieme sa dojednať na všetkých možných, ktoré budú v súlade s ústavou a inými zákonmi týkajúcich sa zákonov o samosprávach. Budem ústretový a, samozrejme, nemám s tým problém, aj to, čo hovoril kolega Hattas z SaS, že chcel by tam vidieť nejaké to zlučovacie ustanovenie, nech sa páči, nech to dá, nech to dá nejaký, keď tak potrebuje, tak dobre, môžme sa aj stretnúť, môžme porozprávať, môžme tie úvahy a myšlienky napasovať. Pretože bolo spomenuté, že bude tu veľká reforma verejnej správy a samosprávy, no vyzerá, že tento zákon sa asi momentálne veľmi tu nejakým spôsobom do dnešného dňa nenachádza, a preto ja to riešim aspoň týmto čiastkovým zákonom, kde hovorím, že pokiaľ niekomu bude v tom niečo chýbať, veľmi rád to tam doplním a spoločne môžeme vylepšiť tento zákon, ktorý hovorí aj oddeľovaní, ale aj o pričleňovaní obcí v našej Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2023 9:55 - 9:57 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 1382). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2023 9:52 - 9:54 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pol roka uplynulo, takže uplatňujem si svoj nárok na tento zákon ešte raz, pretože hovorí o zdemokratizovaní procesu odčleňovaní obcí na Slovensku, tak ako by sa v Európskej únie malo robiť.
Základným motívom bolo to, že prakticky od roku 2002 bolo zrušené, vlastne novelou bolo navrhnuté, že ak chce niekto sa odčleniť za určitých podmienok, ktoré potom podrobne rozoberiem v rozprave, tak musí sa vyjadrovať celá veľká obec, nie tá nespokojná časť, ktorá by prakticky mala rozhodovať o tom, že je nejakým spôsobom, jej povinnosti a práva sú nejakým spôsobom hendikepované a chcela by sa odčleniť. Takže to je podľa mňa krivda, ktorú by sme mali odčiniť, a keďže demokracia neni iba o tom, že veľkí budú rozhodovať, to sme boli v socializme, kde sa všecko do veľkých blokov, lánov a neviem, akých týchto dávalo, ale v demokracii aj ten malý má právo a, tak ako som hovoril, proste že keby Veľká Británia išla podľa našich zákonov, tak dneska ju ešte máme v Európskej únii, pretože referendum by sa muselo robiť v celej EÚ. A logicky, že ani sa nepýtali, kde má byť to referendum, ale okamžite povedali že áno. Referendum je predsa v tej Británii, tá je nespokojná s tým spoločenstvom, do ktorého vstúpila a v ktorom bola nespokojná. Takže toľko na úvod.
Chcem, hovorím, aby sa tá krivda, ktorá tu zostala, aby sa trošku, by som povedal, nieže trošku odstránila, a neni to prevrat, pretože bude sa to týkať maximálne do nejakých 10 až 20 obcí, ktoré by takýmto spôsobom mohli sa odčleniť. Hovorím, a mohli, nieže museli. Takže dôvody, ktoré dávam aj do zákona, myslím, že ešte sprísňujem podmienky možnosti odčleňovania obcí, dám v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, aby ste mohli reagovať, kolegovia, hlavne pán kolega Dostál. Lebo ten už je tu za SaS a pozerám, že celá opozícia akoby vyklidila sálu. Takže, pán Dostál, ďakujem, že aspoň držíte vlajku akože opozícii, koalícii, ale ste tu, takže asi tak. Dobre, toľko z mojej strany. Takže podrobnejšie v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2023 9:50 - 9:51 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja k tomu len toľko, že neviem, ako to bolo dohodnuté s ministerstvom, keď ministerstvo nesúhlasilo s tým tvojím pozmeňujúcim návrhom. K tomu sa neviem vyjadriť. Ja viem len toľko, že s tým nesúhlasili. A k tomu zdaneniu, no vtedy to nebolo možné vypustiť, teraz verím, že je to možné. Čiže keď sa nepodarí raz, dvakrát, ja to skúsim aj tretíkrát. Čiže to je to, čo som priniesol a prečo žiadam podporu. Keď to podporiť nechcete, tak, žiaľ, budeme musieť pre to hľadať podporu inde. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2023 9:45 - 9:48 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja to neberiem ako urážku, ako ja už som si zvykol na tradičnú tradíciu SaS-ky. Najprv porozprávať, aké je to všetko zlé a polopravdami to uviesť do nejakého takého zlého svetla a potom predstaviť svoj úžasný návrh. Takže ja už som s tým okej, už som možno ako týraná žena, ale už som si na to zvykol.
Takže poviem takto, pán kolega Peter Cmorej, to, čo si povedal, sú také tie polopravdy, ktoré neodrážajú celú pravdu, takže ja to skúsim doplniť. Dobre vieš, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý som vtedy presadil, bol východiskom z núdze. Ja som nesúhlasil s tým pôvodným plánom toho zákona, že sa úplne zruší jednorazový výber. Toto je veľmi dôležitá skutočnosť, ktorú si zamlčal. Pôvodný plán bol úplne zrušiť jednorazový výber z II. piliera. Proti tomu som sa postavil a výsledkom bol kompromis, že ten jednorazový výber sa zníži na polovicu a zároveň súčasťou toho kompromisu bolo, že sa dostalo tá možnosť zdanenia. Čiže toto je celá pravda. To je to, čo sa mi podarilo vyrokovať. To, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Tvojím návrhom, ktorý si vtedy presadzoval, by sa ti nepodarilo nič z tohto. Čiže výsledok bol ten, že by jednorazový výber dnes neexistoval, nemali by sme sa o čom baviť. Dobre. Čiže vrátime sa naspäť k tomu.
Taká možnosť, ktorú ty navrhuješ, že by sa tam vrátil jednorazový výber v tej podobe, aká bola predtým, je nereálny. Taká možnosť nie je. Takže ja pracujem s tými možnosťami, ktoré sú. Dnes so svojimi alebo cudzími snami. Reálna možnosť, ako vylepšiť ten II. pilier, teraz je taká, že sa vypustí tá možnosť zdanenia a zavedie sa tam zvýhodnenie dobrovoľných príspevkov s ich teda úplne flexibilným výberom po 55 roku života. Prípadne nejaké drobné úpravy, samozrejme, ako som spomínal, ktorým sme otvorení. Čiže toto je to, čo ja som predstavil. Keď nemáte o to záujem to podporiť, ja to budem rešpektovať. Samozrejme, je to na každom, či chce podporiť dobrú vec alebo nechce. Ak nechcete podporiť dobrú vec tým, že vy by ste chceli ešte lepšiu, no fajn, ako tiež je to postoj, ale proste to je ako keby som ti ponúkol dobrú obloženú žemľu a ty by si povedal nie, lebo ja chcem stejk, hej, no tak nejedz, hej, lebo stejk nemáme.
Takže len toľko k tomu. K tým konkrétnym veciam, myslím, že ani si tam nejak veľmi nespomínal výhrady ku konkrétnym veciam, takže ak budú nejaké, tak k tomu sa potom vyjadrím. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2023 9:20 - 9:29 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rád by som uviedol novelu tohto zákona, ktorú predkladáme spolu s kolegami, a táto novela má aj podporu ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Aby som to nejak tak stručne predstavil, v prvom rade ide o zavedenie novej, novej možnosti pre sporiteľov, a to osobitný, osobitný výber, ktorý pochádza z dobrovoľných príspevkov. Už teraz sú možné dobrovoľné príspevky do II. piliera, ktoré môžu prispieť k tomu, že sporiteľ keď ide do dôchodku, má lepší dôchodok, peniaze v II. pilieri, keď ich má dobre zainvestované v dobrom fonde, ktorý rastie, tak sa mu zhodnocujú a pri odchode do dôchodku to môže preňho byť výrazná pomoc, pretože keď sa mu zníži príjem zo zamestnania alebo z podnikania, tak dostáva dodatočný príjem vlastne z II. piliera.
V tomto, v tejto novele zákona však navrhujeme jednu veľmi zásadnú vec, a to, aby takéto dobrovoľné príspevky boli daňovo zvýhodnené. Daňové zvýhodnenie môže pomôcť tomu, aby to bolo atraktívnejšie pre sporiteľov vkladať takéto dobrovoľné príspevky do II. piliera, pretože im to pomôže znížiť svoje dane a bude to vlastne forma štátnej podpory takýchto, takéhoto postupu. Samozrejme, je v záujme štátu, aby ľudia si sporili na dôchodok, aby si ukladali peniaze, ktoré potom v dôchodkovom veku môžu využívať. V opačnom prípade vlastne títo, títo, mnohí z týchto ľudí môžu sa vlastne dostať do sociálnej siete a v podstate peniaze, ktoré im chýbajú, im vlastne musí dopĺňať štát z prostriedkov všetkých ostatných občanov. Čiže je v záujme štátu podporovať takýto, takúto prax, takýto postup.
Tie dopady na štátny rozpočet, určite sa na to budete pýtať, sú pomerne malé, je to v desiatkach tisíc eur v prvom roku, čiže a v ďalších rokoch je to veľmi malý rast, takže nepredpokladáme, že by došlo k nejakým masovým veľkým vkladom a, samozrejme, aj tá výška daňového zvýhodnenia je obmedzená, čiže nepôjde o nejaké zásadné dopady na verejné financie.
Čo je dôležité pri tomto, pri týchto dobrovoľných príspevkoch je to, že si ich sporitelia budú môcť takisto vybrať osobným výberom. Určite by ste sa pýtali, že potom prečo to daňovo zvýhodňujeme, keď človek si to tam vloží a zase si to odtiaľ vyberie, áno, ale tento osobitný výber je obmedzený, je možný až po 55 roku života sporiteľa. Čiže ak to tam si človek dobrovoľne vkladá trebárs po tridsiatke, keď dobre zarába, tak možno v šesťdesiatke, keď už možno tak dobre nezarába, možno stratí prácu, tak môže si časť z týchto peňazí vybrať a vtedy je to vlastne bez akéhokoľvek postihu. Ak by si to chcel vybrať skôr, bude to možné, ale musí vlastne vrátiť toto daňové zvýhodnenie, ktoré vtedy dostal, čiže v prípade, že si to vyberie, dajme tomu, v štyridsiatich piatich, v päťdesiatich rokoch, tak musí toto daňové zvýhodnenie vlastne vrátiť za tú sumu, ktorú si vybral. Samozrejme, on si nemusí vybrať celú tú sumu.
Čiže toto je vlastne návrh, ktorý prinášame, je to v prvom čítaní, čiže znovu opakujem, je možná diskusia aj o tomto návrhu, sme otvorení takejto diskusii, vylepšeniam, pretože ide nám o to, aby naozaj sme vylepšili ten II. pilier, aby sme umožnili aj jeho iné využitie ako len povinné príspevky, aby sme umožnili ľuďom lepšie si sporiť, aby sme umožnili lepšiu flexibilitu, prístup k týmto prostriedkom a, samozrejme, aby sme aj motivovali práve tým daňovým zvýhodnením ľudí, aby to využívali.
Ďalším bodom tohto, tejto novely zákona je tam viacero legislatívno-technických úprav, ustanovení, ktoré vlastne sa možno nie úplne presne upravili v tej poslednej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Čiže tie sa upravujú.
Ďalej potom sa navrhuje nová hranica pre vyplatenie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom v jednej splátke z celej nasporenej sumy a to tak, aby táto suma, táto hranica sa zvýšila. Vysvetlím to veľmi jednoducho.
Existuje objem nasporených prostriedkov, pri ktorom žiadna poisťovňa vám neposkytne akoby tie mesačné výplaty dôchodku, čiže to poistenie vlastne, ten doživotný dôchodok, pretože tá suma je proste príliš malá a jednoducho nedáva zmysel administrovať takú sumu a vyplácať ju mesačne. Sú to sumy, dajme tomu by to vychádzalo desať eur mesačne a podobne, čiže tam sa predpokladá jednorazový výber, pretože je to jednoducho malá suma. A túto, túto sumu by sme radi zvýšili. Doteraz to bolo, myslím, že okolo nejakých 500 eur, teraz by sme to zvýšili na vyššiu sumu. Takže to je, to je, táto referenčná suma sa navrhuje zvýšiť. Prepáčte, nepresné číslo som povedal. Doteraz to bolo zhruba vo výške 894 eur a navrhujeme to posunúť na približne 3 400 eur. To je, samozrejme, ona bude pohyblivá, bude sa pohybovať podľa úrovne mediánu a strednej dĺžky života. Čiže áno, dobre som to povedal, pretože tam sa vypláca polovica tej sumy. Čiže doteraz to bolo nejakých 450 a teraz to bude zhruba 1 700. Pretože vlastne upravili sme to tak, že môže sa vyplatiť len polovica tejto sumy. Čiže, čiže v takomto prípade sa táto suma vyplatí naraz. To je, to je navrhovaná zmena.
A samozrejme, ešte spomeniem asi jednu vec dôležitú. Asi si pamätáte, že keď sa naposledy schvaľovala táto zmena zákona o starobnom dôchodkovom sporení, dostala sa tam vlastne možnosť zdanenia týchto, tejto, tohto programového výberu, tej polovice sumy, ktorá sa vypláca, ktorú je možné vyplatiť teda za určitých podmienok. Ja som vtedy sľúbil, že keďže som musel v tom ustúpiť, že sa tam takéto ustanovenie do pozmeňujúceho návrhu dostalo, že sa zasadím o to, aby sa to znova odtiaľ vymazalo a svoj sľub plním tým, že je to súčasťou tohto, tejto novely. Čiže ak parlament schváli takúto novelu, tak vlastne táto, táto možnosť alebo pripúšťanie, uzákonenie možného zdanenia sa vlastne z takejto, z tohto zákona vypustí.
Takže to je asi všetko, čo by som konkrétne k tomu povedal. Prípadné ďalšie otázky môžem zodpovedať. Opakujem znova, sme otvorení diskutovať o tom a o každom jednotlivom návrhu v druhom čítaní môžeme upraviť, pokiaľ sa tak na tom dohodneme, že nájdeme lepšie riešenie. Ďakujem veľmi pekne a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

8.2.2023 9:18 - 9:19 hod.

Kremský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem, vážení kolegovia, za vaše vyjadrenia, ja už len zhrniem v podstate, aby sme mohli ďalšie zmeny urobiť, tak potrebujeme sa dostať do druhého čítania. Možno ešte jednu takú drobnosť. Hovorilo sa tu aj o námietkach Európskej únie voči niektorým ustanoveniam a ja som si teraz práve pozeral nejaké prípady, kde Európska únia vlastne podala infringement proti krajinám pri úprave týchto registračných poplatkov, a jedna výhrada tam bola, že vlastne tie registračné poplatky by mali odrážať pokles hodnoty vozidla v čase. Čiže myslím si, že aj týmto sa treba trošku zaoberať. A myslím si, že to bude práve diskusia aj pred tým druhým čítaním, takže veľmi vítam, že sa chcete zapojiť do takejto diskusie a myslím si, že podarí sa nám nájsť riešenie, ktoré bude dobré aj pre občanov a takisto ne, ne, nezníži výrazne príjmy štátu, a v podstate pre mňa takým hlavným cieľom je zjednodušiť celý ten systém, aby sa v tom občania mohli lepšie orientovať.
Takže ďakujem a ďakujem za podporu.
Skryt prepis