Ďakujem pekne. Takže, ako som spomínal, budem možno trošku dlhší tentokrát, ale si myslím, že táto téma si zasluhuje trochu aj svoju pozornosť, keďže vnímam dlhodobo, že je, by som povedal, vyčleňovaná niekde do kúta a na okraj, na okraj naozaj, dá sa povedať, našej spoločnosti. Až takto to vnímam.
Čiže možno viete, že, kolegovia, že sa venujem najmä oblasti teda telesnej výchovy alebo telovýchovy ako takej, alebo teda tej oblasti zdravia a pohyb. No a teda, ktorú riešime nejakým spôsobom aj v tejto novele, lebo sa snažíme vylepšovať nejakými drobnosťami aspoň tento segment. Treba povedať, že naozaj to pomôže aj, aj tej umeleckej činnosti a ďalej ďalších odborností, ale chcem sa venovať vyslovene tej telesnej momentálne.
Čiže povedal by som chronologicky že také najdôležitejšie veci, ktoré nás postihli vlastne v minulosti, a to je, že v roku 2007 vlastne Európska komisia vyzvala štáty Európskej únie vo svojom, vo svojej rezolúcii, vo svojom uznesení, aby si pridávali, respektíve aby tá časová dotácia na predmet telesnej a športovej výchovy bol v týchto štátoch minimálne teda tri hodiny tohto predmetu. My sme v tomto období mali tie tri hodiny, takže možnože vtedy nikto tomu nevenoval až takú nejakú zvýšenú pozornosť, avšak prišiel rok 2008 a s tým prišiel aj, prišla aj nový štátny vzdelávací program, kde teda nejakou možno tou víziou bolo zúžiť celkovo ten obsah vyučovania, a tým pádom sme si urezali alebo odobrali, dá sa povedať, z tohto predmetu telesná a športová výchova z troch hodín na dve.
No a tým sme naštartovali, by som povedal, takú negatívnu vlnu toho, že začalo sa pomaly vyčleňovať alebo ten dôraz na, na tento predmet sa začal potlačovať smerom do kúta, dá sa povedať, a vlastne aj sa to prejavilo v nejakom financovaní v podstate toho najdôležitejšieho, a to je, to boli vlastne vysoké školy, respektíve telovýchovné vysoké školy, ktoré sa venujú, samozrejme, výučbe či už učiteľov telesnej výchovy alebo, alebo trénerov a tak ďalej. Dá sa povedať, že to financovanie týchto fakúlt sa hodnotí vlastne tzv. koeficientom odboru a tento koeficient odboru bol znížený za posledné obdobie až na tú poslednú, naozaj tú poslednú kategóriu až tú, až tú siedmu kategóriu, ktorú tam máme, na hodnotu 1,19, čo by som možno tak priblížil v porovnaní s ostatnými predmetmi ako je hudobná výchova alebo výtvarná výchova, ktoré majú v porovnaní s týmto predmetom telesná výchova dvojnásobnú hodnotu. Čiže hudobná výchova aj výtvarná má, má dvojnásobnú hodnotu ako telesná výchova v dnešnej dobe, čo sa týka financovania na vysokých školách. Inak povedané ešte, možno ešte lepšie, lepšie prirovnanie také, také polopatistickejšie je, že aby tomu rozumeli všetci, že ak máte napríklad prednášku, prednášku na dajme tomu právnikov, môžte mať na tej prednáške aj 300 ľudí, kdežto keď si to porovnáte napríklad s výučbou absolventov skoku do výšky, tak asi ťažko bude rovnaký počet 300 tých absolventov na tej hodine mať možnosť teda navnímavať túto hodinu proste rovnocenne ako tí právnici.
Čiže to je, to je jeden pohľad, potom sú takzvané ďalšie financovanie vlastne sú špecifiká na vysokých školách, ktorých by som sa tiež chcel dotknúť v krátkosti. Vieme, že tá športová infraštruktúra aj na vysokých školách je veľmi náročná, sú tam atletické štadióny, sú tam plavárne, takže vieme, že napríklad na tom príklade plavární je to dobrý príklad, kde tie ročné náklady na takú plaváreň sú 130-tisíc eur a vieme, že tie fakulty, dajme tomu tie tri najväčšie fakulty, ktoré máme, FTVŠ-ku v Bratislave, tak sú dotované z tých špecifík 60-tisícmi, čo je, samozrejme, už nedostatočné. Ďalšia fakulta, veľká, športu v Prešove je dotovaná 50-tisícmi a taká UMB-čka v Banskej Bystrici má len 5-tisíc. Takže tu je neuveriteľná disproporcia a je to pomerne nesystémové, takže na toto by som chcel tiež upozorniť a častokrát na to už upozorňujem, párkrát sa mi podarilo zvolať nejaké rokovanie na túto tému aj na ministerstve školstva, ale, žiaľbohu, tie ľady sa nejak nehýbu v tejto téme a je to úplný základ, ktorý by sme mali sa snažiť v rámci teda telovýchovy alebo v tejto oblasti zdravia a pohyb zlepšiť.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia, tak treba povedať, že v tej súvislosti vlastne s tým financovaním tých vysokých škôl, tak máme problém s tým, s tým personálnym zabezpečením, dá sa povedať, lebo my sme tie, tie vysoké školy, fakulty museli to nejakým spôsobom odraziť a začali vlastne si možno uberať z tých špecializácií jednotlivých, lebo dnes vieme napríklad, že nemáme špecializáciu učiteľ telesnej výchovy prvého stupňa a tým pádom, keď chceme hovoriť o kvalite, tak tých telocvikárov sme naozaj vytlačili z toho prvého stupňa smerom na druhý stupeň a tej profesii ako učiteľ teda telesnej výchovy sme dali úplne že menšiu váhu. Takže tu sa snažíme naozaj aj v tejto téme niečo spraviť.
V týchto dňoch je, bola teda už v MPK-čku vyhláška ministerstva školstva, kde sme napádali vlastne alebo dali sme za Úrad vlády, keďže mám tú možnosť aj zastávať tú funkciu splnomocnenca vlády pre mládež a šport, tak sme dali za Úrad vlády zásadnú pripomienku, aby telocvikári z druhého stupňa dostali aprobácie aj smerom na prvý stupeň, takže tu sa snažíme vylepšiť takýmto spôsobom a viem, že bola akceptovaná táto pripomienka, takže, chvalabohu, tu sa nám to darí vylepšovať drobnými krokmi do mozaiky ďalšími a takisto teda aj táto novela, tak ako táto novela vlastne prispieva nejakým spôsobom, drobným, k vylepšeniu toho personálneho zabezpečenia, tak sa nám to podarilo aj, aj v tom prípade telocvikárov z druhého stupňa. Čiže dnes už dúfam, že budeme môcť hovoriť, že, že naozaj to personálne zabezpečenie sa nám podarilo pomerne vylepšiť.
Dotknem sa veľmi, veľmi krátko aj témy športová školská infraštruktúra, lebo to je jeden z ďalších dôvodov, ktoré teda padali na ministerstve školstva, že prečo nemôžeme zvýšiť tú časovú dotáciu smerom na tento predmet a pán minister alebo exminister teda Gröhling to veľmi často používal a vieme, že aj médiá v podstate, alebo tie posledné prieskumy sa venovali tomu, že koľko percent škôl nemá svoju telocvičňu a vieme, že tieto prieskumy sa stále pohybovali okolo čísla, ja neviem, 35 až 40 %. No tu by som chcel naozaj povedať, že toto číslo je až z môjho pohľadu úplne až zavádzajúce a veľmi skreslené, pretože, pretože je lepšie sa pozerať na túto problematiku tak, že keď hovoríme teda o chýbajúcich telocvičniach na základných školách, že koľko percent žiakov má prístup k telocvični alebo nemá. A tu sme si dali tú námahu a urobili sme ten prieskum z dostupných dát a podobne a dostali sme sa teda na číslo, že až 85 % žiakov na základných školách má prístup k telocvični, takže je to diametrálne odlišný pohľad a v podstate len, len, dá sa v úvodzovkách, len 15 % žiakov ten, ten prístup nemá. Aj aj z tých 15 %, keby sme išli úplne že na drobné to rozobrať, tak, tak v podstate nám kazia tieto štatistiky dlhodobo len tie malé školy, len tie úplne menšie školy, dajme tomu s počtom žiakov na školu 1 až 75, kde v podstate je z tých štatistík z toho prieskumu a nám vyšlo číslo, že 757 škôl základných s týmto počtom žiakov 1 až 75 až 75 % v podstate týchto škôl, samozrejme, nemá telocvičňu, pretože ani to nie je efektívne ju tam vystavať a asi zrejme ju ani nikdy nebudú mať vystavanú, pretože to je len zopár tried na školu a takzvané malotriedky.
Takže dlhodobo vlastne tento pohľad na, na túto problematiku, na chýbajúce telocvične, by som bol rád, keby skončila taká mantra, že koľko percent telocviční na školách chýba, ak sa bavíme teda o chýbajúcich telocvičniach, ale skorej by sme sa mali pozerať na to problematikou, že koľko percent žiakov má prístup k telocvični a to číslo je oveľa optimistickejšie, tam je 85 %, ako som spomínal. Takže vôbec nechcem povedať, že by sme sa nemali venovať školskej športovej infraštruktúre. Práve naopak. Ale sú tam úplne iné teda problémy ako rekonštrukcie, áno, tých treba oveľa viacej, oveľa viacej financií smerom tam robiť. Alebo sú veľké školy, ktoré potrebujú dajme tomu ešte jednu telocvičňu alebo nejaké priestory, lebo majú veľa žiakov a nezmestia sa všetci. Alebo sú exteriérové, samozrejme, priestory nevyhovujúce, tam musíme zlepšovať havarijné stavy a podobne. Ale čo sa týka naozaj že chýbajúcich telocviční, ten problém úplne až taký nemáme.
Čiže chcel by som k tomu povedať, že my sme naozaj s kolegami mojimi, ktorí sa chceli tej téme venovať, si myslím, že urobili naozaj kus, kus roboty a zvolali sme aj na tú tému v podstate dve medzinárodné konferencie. Jedna bola v júni ´21, kde sme mali už jasné závery z tejto konferencie, že je potreba teda zvýšiť tú časovú dotáciu čo najrýchlejšie alebo vrátiť sa naspäť na tie tri hodiny telesnej výchovy plus ďalšie dve hodiny nejakých športových aktivít pre tie deti a keďže teda to vedenie exministra Gröhlinga na toto absolútne nechcelo počúvať, by som to možno rozviedol ešte až tak, že, že normálne až by som povedal, zabili tú tému, čo sa týka nejakého rozvoja telovýchovy a naopak presadzujú teda sexuálnu výchovu napríklad, čo je z môjho pohľadu úplne akože až na ďalšej koľaji, tak práve tá telovýchova a tá oblasť zdravia a pohyb by mala byť v dnešnej dobe úplne že na prvom mieste a mali by sme sa snažiť naozaj prinavrátiť teda aj tú časovú dotáciu a vykopať sa, alebo nie vykopať sa z jamy, asi sa nevykopete, ale vyhrabať sa z tej jamy naspäť, do ktorej sme padli za posledné roky.
Čiže áno, áno, predmet telesná a športová výchova je dlhodobo, dlhodobo na konci záujmu a naozaj aj vidíme, že aj v ďalších témach okolo teda možnosti nejakého voľného času dieťaťa, žiaľbohu, ktorú mala strana SaS pod vedením exministra Gröhlinga v rukách, ani tu nespravila nič, respektíve išla proti prúdu, takže to bola, to bola ďalšia, ďalšia taká výtka smerom tam.
Myslím si, že v tomto, v tomto bode som zhruba povedal všetko, čo som chcel, pevne verím teda, že sa omluvám, že to bolo také dlhšie trochu, ale že ako ste teda podporili tých úspešných športovcov v tej novele, ktorú som priniesol pred polrokom, tak aj túto novelu, kde pridávame tie ďalšie činnosti a chceme, aby sa teda deti učili od tých najlepších, tak pevne verím, že si to nájde svoju podporu a vás teda žiadam o podporu tejto novely.
Ďakujem pene.
