Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
No, vidím, že trošku sa to zvrháva tuná na ten jeden smer len, a to je teda, odbočili sme naozaj smerom k telesnej výchove len a úplne do nejakých podrobností.
Marek, vlastne nebudem reagovať, samozrejme, na kolegov, ja to potom zhrniem v, asi v záverečnom slove, ale, samozrejme, chcem povedať, že táto novela sa netýka len teda či už športových, alebo trénerských činností, ale aj umeleckých činností, napríklad, ja neviem, kultúra, umenie, hudba a podobne, čiže hocijaký odborník z praxe, keď dojde do vyučovacieho prostredia, tak presne takýchto ľudí, odborníkov, chceme motivovať smerom do tohto vyučovacieho procesu, čiže toto je ten zmysel vlastne tejto novely. Ja to ešte, ešte raz teda vysvetlím celé, aby sme sa držali teda tej témy hlavne. No a áno, my sme, potom si spomínal tie málotriedky, telocvične, kde ani nebude možno nikdy tá telocvičňa vystavaná, tak práve tieto deti práveže z tých možno odľahlejších oblastí majú dostatok toho pohybu, hej? Tam, tam chodia možno pešo v tých dedinách do tej školy, majú styk s prírodou a podobne, čiže úplne im to tam nevadí, že tu zrovna tú telocvičňu tam nemajú. A každý dobrý riaditeľ si vie urobiť poriadok vo svojom zbore, si myslím, čiže to potom čiastkovo vlastne poviem ešte, ešte konkrétnejšie, hovorím, v tom záverečnom slove.
No a tých telocvikárov máme, máme dostatok, máme také číslo, že osemtisíc telocvikárov je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne tu nemáme, ktorí ste prišli takto ráno ešte ukončiť vlastne diskusiu takú, v úvodzovkách to nazvem, športovú, lebo sme tu mali dva zákony, ktoré sa týkajú troška, aspoň jemne, jemne zlepšenia v prípade športových odborníkov a telesnej výchovy na školách, tak ja by som rád sa dotkol niektorých vecí.
Niektorí mi hovorili, že prečo sa tu vykecávame o tretej hodine telesnej výchovy a podobných veciach, keď to nesúvisí priamo s týmto zákonom, to treba priznať, ale je tu splnomocnenec vlády pre šport Karol Kučera, ktorý spolu, intenzívne spolupracujú s Richardom Nemcom a s ďalšími, spomeniem Peťa Vonsa, Joža Pročka, ja som tam medzi nimi a ďalší, ktorí chceme zlepšiť tú situáciu, do ktorej sme sa tými rokmi dostali, čo sa týka pohybu detí, a pandémia to ešte prehĺbila, ten problém, ktorý tu máme. No a využívame aj tieto zákony, ktoré sú tu, ktoré predkladal Richard Nemec a teraz Karol Kučera, aby sme, aby odznel vlastne aj ten hlas, ktorý, ktorý v zákulisí tu znie už tri roky a nielen v zákulisí, ale športovci z tohto pléna organizovali aj konferencie, medzinárodné konferencie na tú tému a, bohužiaľ, veľa, sa nám treba kriticky priznať, že veľa sa nám v tejto oblasti podariť, vlastne presadiť nepodarilo.
Takže tento konkrétny zákon hovorí o tom, aby sme, aby sme priviedli do škôl, alebo motivovali do škôl, aby prišli športovci, ktorí by mohli pozdvihnúť úroveň vyučovania telesnej výchovy. A dohodli sme sa s hlavným predkladateľom zákona Karolom Kučerom, že on to ešte v záverečnej reči objasní ešte raz, že o čo v tomto zákone presne ide, aby to bolo úplne jasné.
No, čo sa týka tej telesnej výchovy, tak zaznievajú, aj dnes mi písala jedna pani riaditeľka jednej školy, zaznievajú také výhrady, že vy sa venujete navýšeniu hodín telesnej výchovy, čiže zvýšeniu dotácie hodín telesnej výchovy v školách, ale najskôr by ste sa mali venovať priestorom, kde tie hodiny telesnej výchovy budú vyučované. Ja viem, niektoré školy, niektoré aj základné, aj stredné školy majú problém s tým, že nemajú telocvične, ale ako to už tu bolo spomínané, podľa štatistík, 85 % žiakov má prístup k telocvični a štatistiky ešte znehodnocujú tzv. málotriedky, kde je žiakov do 75. Tieto málotriedky zrejme z ekonomických dôvodov a aj z tej efektivity zrejme nebudú mať nikdy telocvične; väčšinou sa telocvične kumulujú v tých školách, alebo stavajú v tých školách, ktoré majú viac žiakov, aby boli viac využité. No, lenže my sme navrhovali, a to spomeniem na tomto mieste, aby to aj takto verejne zaznelo, viacero modelov, dokonca na jeden z nich minister financií vtedajší, Igor Matovič, uvoľnil, alebo bol ochotný uvoľniť 14 mil. eur, ale nakoniec sa to stiahlo a hovorilo sa o tom, že to je nesystémové riešenie.
No, z tých projektov, ktoré spomeniem, ktoré sme uvažovali, nad ktorými sme uvažovali, chceli sme navýšiť aspoň hodinu telesnej výchovy pre prvý stupeň základných škôl, kde by mohli tú hodinu telesnej výchovy, resp. telesnú výchovu ako takú vyučovať aj telocvikári z druhého stupňa, resp. nejakí odborníci v oblasti telesnej výchovy a športu. Prečo sme toto chceli presadiť? Väčšinou je to tak, že v tých, v tých, na tom prvom stupni v tých triedach učí povedzme jedna pani učiteľka, ktorá s deťmi má aj hudobnú výchovu, aj slovenčinu, aj matematiku, ale aj s nimi cvičí, no a chceli sme, aby, vieme, ako to niekedy vyzerá, chcem pochváliť tie učiteľky, ktoré, ktoré aj vo vyššom veku cvičia s deťmi, predvádzajú im tie cviky a podobne, ale, ale vieme reálne, že to v každom prípade nie je možné, a chceli sme to aj tým deťom na tých základných školách na prvom stupni troška spestriť tým, že prídu telocvikári z druhého stupňa, ktorí sa im takto budú venovať.
Druhá vec, nad ktorou sme uvažovali, bola navýšenie, navýšenie počtu hodín nad rámec toho, tých povinných hodín, ktoré majú teraz žiaci na základných, resp. potom aj na stredných školách, ale prioritne išlo o základné školy, aby mali možnosť mať dve hodiny pohybovej výchovy napríklad navyše. Dávali sme tam možnosť, aby, aby to nebolo, pokiaľ to škole, danému učiteľovi vyhovuje, tak nemuseli si to dať priamo do rozvrhu hodín každý týždeň, ale mohlo to byť blokové. Napríklad niektorá škola má blízko plaváreň, tak si to dajú blokovo, potrebujú, ja neviem, osem hodín mesačne to vychádza, čiže dáme si to blokovo štyri hodiny a štyri hodiny. Môže to byť úplne v pohode odučené v sobotu a tak ďalej a tak ďalej. My sme, my sme dávali obrovské možnosti pre tie školy, ako by si to mohli zariadiť.
To, o čom hovorím teraz, sú návrhy. Napokon sme prešli k tomu, že by sme chceli z disponibilných hodín zobrať jednu hodinu a pridať ju na tú telesnú a športovú výchovu. Keď porovnávame, my máme dve hodiny telesnej výchovy, v Maďarsku majú päť hodín telesnej výchovy. Čo sa týka Európskej únie, sme na nelichotivom chvoste v tomto. A pohyb detí treba podporovať, lebo to súvisí so zdravím detí.
No a teraz narazili sme znova na ďalší problém, napríklad cirkevné školy z disponibilných hodín si berú jednu hodinu navyše na náboženstvo, pretože jednoducho tak sú odlíšené tie cirkevné školy aspoň troška, že na bežnej škole si môžu, na štátnej škole si môžu žiaci zvoliť povedzme jednu hodinu náboženstva alebo majú tam etickú výchovu a na cirkevnej škole majú dve hodiny náboženstva tým pádom. Čiže pre tie cirkevné školy by to bolo dosť zlé, lebo ony, im už z tých disponibilných hodín ide jedna hodina na náboženstvo.
No a toto, čo teraz hovorím, by som chcel zakončiť tým, že nechcem povedať, že by to bolo ideálne, ale veľmi dobré by bolo, keby sa nám podarilo presadiť tú jednu hodinu časovej dotácie na telesnú výchovu navyše. Pre mňa za mňa, keď sa dohodneme, začnime hlavne od toho prvého stupňa základných škôl, pretože vieme, že v škôlkach sa deti hýbu, a nie málo, ale potom prídu ako šesťročné do, na základnú školu, zasadnú do lavíc a majú dve hodiny telesnej výchovy do týždňa, čo je, čo je strašne-strašne málo. Aspoň tá jedna hodina by možno pomohla.
A potom vieme, že sú problémy aj s tým, že máme málo telocvikárov. Tento zákon, ktorý tu je teraz predložený, tak pomáha, aby sme dostali viac odborníkov športovcov do škôl. Hovorím, je to taký malý krôčik, ale predsa. No a takýmto spôsobom by sme chceli potom, keby sa to, keby to bolo možné povedzme navýšiť to na prvom stupni a potom postupne v piatom ročníku, v šiestom, rok po roku. Aby to nešlo skokovo, nárazovo, ale aby to išlo postupne, aby sa tie školy mohli s tým vysporiadať a pripraviť na to.
Ja som učil matematiku, fyziku osemnásť rokov. Ale keď sme stratili, prišli sme o telocvikára, ktorý sa stal primátorom mesta a bol uvoľnený na výkon tejto funkcie, tak jednoducho škola to vyriešila tak, alebo riaditeľ to vyriešil tak, boli sme menšia škola, nemal pre telocvikára celý úväzok, tak preto nemohol prijať telocvikára ďalšieho. Tak rozdelil telesnú medzi niektorých z nás. Ja som rok a pol suploval tú telesnú na tej škole a snažil som sa cvičiť s tými žiakmi, teraz nerobil som gymnastiku, pretože to nedokážem, dolámal by som sa a im by som to nedobre predvádzal. Ale ja mám takú filozofiu, že tie deti, tí žiaci sa majú hýbať. Takže som robil to, čo som s nimi vedel robiť. Hral som s nimi florbal, futbal, behali sme, kondičné cvičenia a tak ďalej a tak ďalej. To všetko sa dá a zvládne to aj nekvalifikovaný telocvikár tak, aby si tie deti aj on sám neublížili.
Poviem extrém, prešiel som na iné gymnázium a tam mi povedali, že ako nekvalifikovaný, aj keď suplujem telesnú výchovu, nemôžem s nimi hrať futbal, lebo sa zraním a škola bude mať problém a tak ďalej a tak ďalej. Ale ja som s nimi neodsedel tú hodinu v triede, ale išiel som a pochodoval som s nimi v Skalici po Potočnej. Aj to je pohyb. Išli sme sa prejsť, vyvetrať, rýchla chôdza, pohyb. Čiže ja mám takú filozofiu, že treba tým deťom, hlavne v mestách, treba im viac pohybu. Treba im dať viac pohybu. A keď to je v rámci vyučovania, tak si aj oddýchnu a podávajú potom lepšie výkony na iných hodinách.
Dobre, ešte tu mám niekoľko poznámok. Tie výhovorky, čo sa týka telocviční, to som spomínal a spomínal to aj Karol Kučera, že nehľadajme spôsoby, ako sa to nedá, alebo dôvody, prečo sa to nedá, ale hľadajme spôsoby, ako by sme to spravili, ako sa to dá. A poďme za tými vyspelými krajinami a skúsme ich aspoň troška dobiehať.
No, bolo tu spomínané v rozprave, ja som si niektoré veci poznačil, že sa na školách nevyučuje kotúľ. No ale to, z opozičných lavíc to zaznelo, ale ja si myslím, že to tak nie je, že my sme mali iné vyučovanie. Nie, proste sú tam štandardy a hovorím, ja som aj učil telesnú výchovu, musel som dodržiavať niektoré veci aj z kondičných vecí, aj z, hovorím, bohužiaľ, možno som to porušil, že som tú gymnastiku vynechal. Lebo riaditeľ mi povedal, nemôžte sa tam predsa dolámať, hej, no. Ale hovorím ešte raz, treba sa hýbať.
Znova pani Halgašová tu spomínala, že niektorí cvičia na chodbách a že to treba riešiť. No viete, na gymnáziu, na ktorom ja som učil tri roky pred tým, ako som zasadol tu do poslaneckých lavíc, poznám tých telocvikárov, ktorí tam cvičia, a skutočne je to tak, že oni niektoré cviky cvičia na chodbách, v historickej budove na chodbách. Ale nepočul som o tom, aby sa tí žiaci dolámali alebo čo, tí telocvikári tam sú veľmi šikovní športovci, ktorí vedia, čo si môžu dovoliť, ako si môžu dovoliť, a skutočne aj na tých chodbách, aj po telesnej z tých chodieb chodili žiaci spotení. Čiže dá sa to.
Rišo Nemec, teraz naňho pozerám, on povedal, že by nás na počkanie zničil aj tu pred týmto pultíkom, že jemu netreba telocvičňu.
Pán poslanec Habánik a kolega zo školského výboru hovoril, že školy sa tými disponibilnými hodinami chceli odlíšiť jedna od druhej. Niektorá škola si to dala skutočne, je zameraná povedzme na matematiku, tak dala si viac matematiky, iná na jazyky, tak dala si z tých disponibilných viac na matematiku. A možno sú také školy, ale ja neviem o mnohých školách, že by si to dávali na telesnú výchovu, tie disponibilné hodiny, to je, to je pravda, je to možnosť pre riaditeľa. Ten keď, napríklad keď má nedostatok telocvikárov, tak určite to nebude nasilu dávať na telesnú výchovu, pretože sám sebe vyrobí problémy. Preto je schodnejšia cesta zrejme ísť mimo tých disponibilných hodín a navýšiť tú jednu hodinu telesnej výchovy.
Keď Karol Kučera tu hovoril aj o odbornej verejnosti, ktorá, ktorá tlačí na to a víta to aj z fakúlt telesnej výchovy a športu, ale keď zoberieme aj laickú verejnosť, rodičov, tak tí by boli tiež radšej, aby tie deti viac sa hýbali v školách.
No dobre, Vojto Tóth mi ukazuje, aby som už skončil. Tak ja som len prešiel, prešiel cez tie poznámky, ktoré som tu mal. A aby Vojto nezaspal, tak áno, ja budem končiť, ale upozorňujem ho, že ešte niektoré veci musí predkladateľ zákona Karol Kučera tu v záverečnej reči povedať.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť a verím, že aj keď to volebné obdobie sme si skrátili, tak verím, že ešte niekoľko zákonov, mimochodom, tá tretia hodina telesnej to nejde zákonom. My už by sme dávno predložili zákon, ale to je o vyhláške ministerstva školstva, čiže je to o diskusii medzi možno nami, ministerstvom školstva a ďalšími zúčastnenými, aby sa to presadilo.
Takže ja verím, že aj v tej oblasti sa, ešte za tých pár mesiacov presadíme veci a posunieme sa ešte o krôčik ďalej k lepšiemu.
Ďakujem pekne za pozornosť. Pozdravujem Vojta a Riša Nemca, ktorí ma pozorne počúvali.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky. Takže zoberiem to hneď od začiatku.
Pani Zemanová, 14 miliónov si vypýtal pán Gröhling, koľko stojí telesná výchova. Bolo mu to ponúknuté, nezobral to. Potom sa krútil, a mám na jazyku ako had, ale nevadí.
Pán Habánik, samozrejme, je to, ja uznám to, že je to len jeden parameter, čo sa týka toho koeficientu. Ale keď som ho spomenul jednému pánovi profesorovi na fakulte telesnej výchovy, len jeden tento parameter, tak povedal, že, že to by bolo na začiatok obrovský, akože by to hneď privítali v tom zmysle, že ja som študoval fakultu a videl som, aké sú kritériá na aj, aj predtým na prijímačky na vysokú školu. Ako tie kritériá išli dolu, ako oni plnia tú školu, aby mali čo najviac peňazí z tých, z tých žiakov a potom tí žiaci končia len preto, aby mali vysokú školu a nekončia ako učitelia, ako tréneri, a v tom zmysle, že by hneď vedeli zabezpečiť tú väčšiu kvalitu, myslím si, aj mi to potvrdil. Takže nie som úplne odborník tak ako vy, čo sa týka vysokého školstva.
Pán spolusediaci, krúžkovné je škoda. Zase musím tú SaS-ku spomenúť, že to utopili tak, že keby sme mali 60 euro na krúžkovné, športu a kultúre by sme to hneď vedeli dať, hneď. A robilo by to a nastavovalo by to ministerstvo školstva. To, že zase egá vyhrali a nezobrali sme zo stola miliardu dvesto a štyristo miliónov, je smola a smutné.

Ďakujem pekne za slovo.
Richard Nemec, ďakujem ti za tvoju, za tvoj príspevok do rozpravy, a ty si to zobral takisto dosť široko. Chcem, aby to odznelo. Proste nám leží na srdci táto téma a nie je veľa možnosti, novinári sa veľmi nezaujímajú o túto tému a nie je veľa možnosti takto verejne hovoriť. Áno, je nás tu zopár a dôležitejšie asi bude samotné hlasovanie, aby, aby tieto kamienky do mozaiky prechádzali. Ale chcem spomenúť to, čo si povedal, že si robia niektorí kolegovia z vás žarty. A doslova si ukázal na mňa. Tak ja som ten spolubojovník za, za tieto témy a za, za tretiu hodinu telesnej výchovy a ďalšie veci. Ja si robím žarty z toho, ale to sú žarty cez slzy, že skutočne Karol Kučera, Rišo Nemec a ďalší bojujú za to už prakticky tri roky. Tri roky. A nemôžme sa niekedy kvôli, poviem to na rovinu, úradníkom z ministerstva školstva niekedy pohnúť ďalej. A to je, to je na tom to, to smutné. Ja už som dokonca v eufórii, keď, keď sa, som, som si myslel, že sa tá tretia hodina aspoň na prvom stupni schváli, tak na jednej rade školy som povedal, že áno, od septembra na prvom stupni to budete mať. Ja sa im tak aj takto verejne ospravedlňujem, že znova tam niekto hodil klacek pod nohy a jednoducho nevyšlo to.
Ja verím, že ešte ten čas, ktorý máme, využijeme na to, aby sme čo najviac tých vecí smerom k tej tretej hodine telesnej výchovy a ďalším presadili. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja takisto chcem poďakovať navrhovateľom k tomuto zákonu, ktorý dali. Sám mám dcéry, ktoré vlastne chodia na základnú školu a nemajú telocvičňu. Ale je to o tom, aká je pani učiteľka, aká je triedna. Oni s nimi chodia vonku, chodia s nimi do vedľajšej, do vedľajšej školy, keď treba. Ale majú aj akadémiu Mateja Tótha napríklad. A je to zaujímavé, že nemajú telocvičňu, ale majú akadémiu Mateja Tótha na 1 až 4 až 5 až 9. Takže v tomto to je presne o tom, či škola chce alebo nechce. A samozrejme, treba robiť všetko pre to, aby, aby vlastne školy mohli mať vlastné telocvične.
Ale možno ešte taká otázka na navrhovateľa, že áno, zdvihli sme teraz rodičovské prídavky, je 60 eur. Ale či sa nerozmýšľa napríklad nad nejakým skrátením alebo nad niečím ohľadom krúžkovného. Lebo to je to, čo, toto je to, čo vidíme ako problém. Lebo keď chce ísť dieťa napríklad na hokej, ja mám synovca, ktorý chodil na hokej. Ho to stálo viacej jak 60 eur mesačne, krúžok, hej? A sú tam iné krúžky a, samozrejme, pomohli sme rodinám tak, že sa zablokovali tie krúžkovné vtedy, keď sme o tom, keď sme sa o tom rozprávali a schvaľovali.
Ale moja otázka je, či rozmýšľame o tom alebo rozmýšľate o tom, že by sa vrátili späť krúžkovné, aby sa konkrétne veci vedeli podporiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Rišo, tak ďakujem ti veľmi pekne. Ja sa vyjadrím k tomu bobku, pretože naozaj tuto teraz mi nahrali na smeč ako neskutočne. Takže áno, si, si aj spomínal, že vyzbieral som ten šanón podporných stanovísk, či už ministerstva zdravotníctva, obrany, vnútra, kde sa vyjadrili jasne, že, že podporujú navýšenie časovej dotácie. Mali sme uznesenie školského výboru, kde aj vlastne opoziční poslanci podporili toto stanovisko a závery z týchto konferencií. A viete, čo urobil pán exminister Gröhling? Proste ani nebol ochotný odpovedať v stanovenom termíne 30 dní. Takže takýto bobek na to hodil, dosť veľký.
A jediný človek z tých vrcholných politikov, musím povedať, ktorý naozaj sa snaží nám vyjsť v ústrety a snaží sa nám pomôcť v tejto tém presadiť, je práve Igor Matovič. To znamená, že naopak, on bol ochotný, by som povedal, túto nesystémovú vec od, od SaS-ky podporiť. To znamená, nesystémovú vec navýšenia štátneho rozpočtu o 14 miliónov smerom na prvý stupeň. A keďže sa tvorí nový štátny vzdelávací program, tak jasne všetci povedali, že nie je to ani v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde nemáme rozširovať ďalšie hodiny. Takže touto cestou proste sme sa nakoniec nevydali, pretože to nie je správne. A to je vidno, že proste čo, čo SaS-ka tam presadzuje, radšej, hovorím, sexuálnu výchovu ako zdravie a pohyb detí. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, milí kolegovia, je vás tu dosť málo na to, že dokážeme sa tu zavzdušňovať na rôznych témach, ale toto je celkom vážna téma, samozrejme, nie bulvárna téma, ktoré sme mohli vidieť aj na konferenciách, keď sme zvolali tlačovú konferenciu, tak došla jedna redaktorka zo Slovenského rozhlasu, a to si myslím, že je ten, to si myslím, že je ten obrovský problém, že ten bulvár tu valcuje všetko možné a pomaličky Igora Matoviča sledujú aj kedy sa ide vyčúrať, s prepáčením. A toto, čo tu my riešime, bolo, samozrejme, covidom a všetkými týmito pandémiami dosť zabrzdené. Myslím si, že by sme dokázali omnoho veľa vecí, vecí urobiť, ale, samozrejme, nebudem tu spomínať bývalého ministra školstva, ktorý tiež na nás hádzal trošku bobek, ale nevadí.
Je až smutné, je až smutné v tom, v tom, že ako sme tú telesnú výchovu celú dokázali, Karol to nazval, že sme v jame a poďme sa z tej jamy vyhrabať. No ťažko sa nám hrabe z tej jamy, keď, a to musím priznať, že aj za našej vlády nedarí, nedarí s tým pohnúť a musíme to riešiť v kuse, v kuse sa tým zaoberať nato, aby naše deti mali kvalitnú telesnú výchovu, mali jej každý deň a proste a proste všetkými takýmito drobnosťami, kde sa tá mozaika skladá na to, aby, aby tie decká mali tú kvalitnú a aby mali ten pohyb a my vieme, kde nás topánka tlačí.
My súhlasíme s rôznymi variantami. My vieme, že musíme posilniť telesnú výchovu na prvom stupni. Na druhom stupni máme telocvikárov, kde môžu teraz, nová informácia, že môžu ísť aj na ten prvý stupeň. Ale máme tam telocvikárov, máme tam kluby, ktoré nám suplujú ten pohyb a tie decká sa už nejak, tie decká sa už nejak profilujú, ktorých to zaujíma. Problém je na tom prvom stupni. Tam súhlasíme a do tohto my búšime v tom zmysle, aby sme pomohli ten prvý stupeň skvalitniť, dostať tam možno aj tých trénerov, aby mohli dostávať tieto úväzky, aby sme tie nožnice proste otvorili. Nie je možné, aby tú špecku na pedagogickej tým učiteľkám tá výtvarná, hudobná zostala a tú telesnú sme zase niekde posunuli na vedľajšiu koľaj. A to je presne, sa to potom po tých rokoch odrazí na tej kvalite, na tej kvalite tých našich žiakov.
My sa tu zaoberáme stále priemerom žiakov. My sa nezaoberáme tými chorými a tými, ktorí možno majú tendenciu ísť do vrcholového a výkonnostného športu. Čo, samozrejme, tými sa zapodievame, a to už je ďalšia kapitola, ktorá súvisí s našimi zväzmi aj s našimi klubmi a s kvalitou našich klubov, ale Karol sa tu veľmi dobre dotkol veľa, veľa týchto tém, veľa týchto tém, ktoré, ktoré na tých konferenciách zazneli, a má jeden obrovský šanón, s ktorým chodí, a myslím si, že už by to aj niekomu aj otrepal o hlavu občas, lebo je dosť ťažký, čo sa týka tých všetkých vyjadrení a ministerstiev a tých odporúčaní, prečo tie deti majú dostať tú kvalitu, ten pohyb na tých školách.
Ja sa tu dotknem trošku toho, pán poslanec Čepček, vy ste sa obávali toho, toho, že ako by, keby došli tí telocvikári a tým učiteľkám by sa siahlo na tie hodiny, tam sa dá veľa spôsobov vymyslieť. Mali sme na konferencii tandemové vyučovanie, kde tá učiteľka, sa jej neskráti, bola by na tej hodine, by sa skvalitnila. Potom máme také, že by si vedeli prehadzovať, že tí učitelia by išli na telesnú na prvý stupeň a tie učiteľky z prvého stupňa by si, by si išli, by išli na ten druhý stupeň. Čiže dá sa tam rôzne veci vymyslieť, len naozaj to chcenie toho riaditeľa, a ja nechcem všetkých hádzať do jednej, do jedného vreca, sa veľa, veľa riaditeľov snaží.
Potom tu mám tie koeficienty, ktorých si sa dotkol. To keď som sa dozvedel, tak trošku ma zamrazilo, že pri fakultách telesnej výchovy je ten pohyb, ale kde tá prevádzka je hrozne náročná. Oni v podstate musia prevádzkovať všetky tie športoviská na to, aby mohli vzdelávať telocvikárov, trénerov a všetkých týchto pedagógov. Takže to je také smutné, že oni, oni majú strašne náročnú prevádzku, čo sa týka tej vysokej školy a tie koeficienty im boli dané tam, kde boli. Takže...
Infraštruktúra. No infraštruktúra, to už tu bolo povedané a búšené od začiatku tohto volebného obdobia aj zo strany SaS, že máme tu obrovský dlh, čo sa týka športovísk. No máme tu, máme tu veľký dlh, ale myslím si, že Karol veľmi dobre zhodnotil, čo sa týka tej infraštruktúry tých málotriedok a tých veľkých, tých veľkých škôl, ktoré tie kapacity majú. A samozrejme, veď aj tam sa, tam sa zapodievame tým, že kam do tej jednej telocvične, keď im tú telesnú zvýšime. Ale kto povedal, že sa musíme stále fokusovať len na tú telocvičňu, na len telesnú výchovu. Veď my dokážeme k tej kurikulárnej reforme proste zarátať do toho lyžiarske, plavecké, branné a všetky tieto, ktoré, a spomenul som branné, kde aj ministerstvo obrany dokonca vyžaduje, aby sa vrátila trošku branná, aby tie decká boli zbehlé v tomto zmysle. Takže, takže stále, stále sa tu fokusujeme a tí úradníci na tom ministerstve nám povedia, no nemáme telocvične, nemáme kvalitu telocviční. To nie je pravda. Veď ten dobrý telocvikár a, a ten dobrý tréner, s ktorými s deckami je poobede na tréningu, tak dokáže urobiť tréning, s prepáčením, v triede, na chodbe a hocikde. Ja som tréner z praxe, kde som bol kondičný tréner a keby ste chceli, tak vás zničím tu jedným tréningom hodinovým. A nepotrebujem k tomu ani, ani činku, ani nič.
Takže to zdravie som sa dotkol. Zdravie, zdravie, to je, to je presne ono. A už na tej prvej konferencii a, samozrejme, už to tu bolo povedané, koľko peňazí dávame do zdravotníctva. Však keby sme mali zdravé decká, tak nepribúda nám chorých a sme zdravá populácia, ktorá, ktorá, ktorá je normálna, a myslím si, myslím si, že toto je, je fakt, ktorý týmito drobnosťami vieme veľmi vylepšiť a vieme tomu pomôcť. To, že sa tu zavzdušňujeme nad hlúposťami, je holý fakt a jasné, že nám to ľudia vyčítajú. Ale to, že tu beháme okolo telesnej výchovy a okolo toho športu, je fakt a myslím si, že týmito drobnosťami, ktoré chceme, chceme naozaj implementovať, a asi ste si všimli, my všetky tieto zákony nedávame tak, že prikazujeme, my tieto zákony dávame na výber. Dávame na výber riaditeľom škôl, dávame na výber tým učiteľom, dávame na výber tým trénerom. Len im pomáhame v tých drobnostiach, aby tam mohli byť. Aby sa tým deckám, majú ich poobede na tréningoch, tak nech ich má aj v škole. Nech ich pripravuje, nech ich vyselektuje. Máme zdravotníkov na škole. Nech komunikujú v tom zmysle, že tak ten tréner, ktorý má vysokú školu, ktorý môže tam ísť, tak vyselektuje. Ten má problémy, postarajte sa oňho. Povie rodičom a, a budú sa zaoberať problémami. Ten je, ten je na tom dobre rýchlostne, vytrvalostne, berte si ho, berte si ho tieto športy a dá nejaký feedback tomu zväzu, tomu klubu, ktorý zase ho môže rozvíjať.
Čiže týchto možnosti je obrovsky veľa a ja chcem poďakovať aj Karolovi a snažíme sa, snažíme sa, už si z nás naši kolegovia trošku robia srandu, že vám tak záleží na, na tom pohybe a na tom športe až je to, až je to choré. No je to choré, lebo nás trápi, do akého stavu sme prišli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Habánik alebo pán rektor, vy ste tam spomenuli až takú, ja nepredpokladám, že vo faktickej poznámke dokážete na všetko reagovať, to sa asi nedá, ale spomenuli ste tam takú filozofickú až vec, že či sú dobre tie nastavené atestácie a že či ten športovec alebo umelec má možnosť svojou profesionálnou kariérou nahradiť tie atestácie. No je to fakt na širokú debatu. Ja som mal kolegu, ktorý vyštudoval pedagogickú školu, ale jednoducho to nemal v sebe. A vieme, že takých máme kopec. Vyštudoval pedagogickú školu a po pár rokoch praxe povedal, že on ide radšej pracovať niekde manuálne, že jednoducho to nemá v sebe. Napriek tomu, že to na papieri mal. Čiže keď si toto zoberieme ako, ako príklad a že to nie je ojedinelý príklad, tak skutočne ten pedagóg, prepáčte, že to takto poviem, ale sa musí narodiť s tým v sebe. Čiže je to fakt široká filozofická debata a ja by som sa rád do nej pustil, ale asi nie výmenou, pingpongovaním cez faktické poznámky.
No dobre, asi toľko zatiaľ, ja potom ešte pôjdem do rozpravy, tak sa toho môžem dotknúť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Habánik, ja sa vás spýtam na takú jednu otázku, spomínali ste to tu, že čo bol motív znižovania telesnej výchovy za tých minul... za tej, keď sa znížila z troch na dve. Chcem sa spýtať, tam ste potom povedali takú, že možno tí riaditelia hľadali to, že chcú sa deti naučiť viac jazykov, alebo niekde, kde majú problém. Ja sa chcem spýtať, máte dosť veľkú prax aj z vysokej školy, akí študenti vám chodia na vysokú školu, či sú naozaj dobre podkutí v tom vzdelaní tých jazykov, lebo sú tu aj štatistiky, že my sme síce pridali z tých disponibilných hodín na jazyky, na rôzne, ale v praxi sa nám ukazuje, že tie deti sú nepripravené v tomto smere. Čiže my sme upustili od telesnej výchovy a nepripravujeme dobre v týchto disponibilných hodinách tých žiakov na, jazykovo alebo vzdelanostne na takú úroveň, aby mohli mať kvalitné školy, stredné, vysoké školy.
Ja sa chcem spýtať na váš názor, že čo si o tomto myslíte? No ja si myslím, že to bolo nešťastné celé, tú telesnú výchovu vtedy takto trošku zdehonestovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie korektné, konštruktívne. Ja by som začal tým, lebo viacero otázok si sa dotkol, a keď to stihnem v tej faktickej, keď to nestihnem, tak možnože by som ešte vystúpil, ale v zásade, čo sa týka tej časovej dotácie, vidíme, že tie krajiny od toho, od toho 2008 roku, ostatné krajiny nám naozaj ušli v tomto. Poviem len príklad, samozrejme, Maďarska, ktorý je na tom možno jedna z najlepších krajín, čo sa týka tohto, že tam celková, ten rámcový učebný plán má 30 % až tej časovej dotácie na oblasť zdravie a pohyb a u nás je to 11 %. Takže a naozaj sme na chvoste, to je jedna vec.
Viacerí, viacerí kolegovia sa opýtali práve, si myslím, že trošičku je tu mi... tak možnože ste pomýlení v tom, že naozaj to pedagogické majstrovstvo, jak ste to pomenovali, tak my do toho absolútne, samozrejme, nezasahujeme. Čiže rovnako musí byť ten pedagóg majster vo svojom obore, ale tým, že má za sebou ešte nejakú kariéru, by som ju nazval, a rovnaký je majster a rovnakú prax, vlastne prechádza rovnakou praxou v tom vzdelávacom procese v školách, tak tým, že si nesie so sebou tú jak keby skúsenosť nejakú a tú prácu vlastne, tak mu dávame získať tú atestáciu prvého stupňa alebo teda druhého stupňa. A na to musí mať kvalifikačné predpoklady. Čiže to nemôže byť, to musí byť úplne rovnaký pedagogický zamestnanec ako, ako ten bez tej kariéry za sebou.
Čiže to je asi tak všetko, čo som chcel k tomu, ani viac nestihnem.