Kolegyne, kolegovia, ja by som rád zareagoval na to, čo odznelo v rozprave zo strany pána predsedu finančného výboru. Ja by som sa znovu vrátil k tomu, prečo sú oba návrhy zákonov predkladané. Jednak novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj novela rokovacieho poriadku.
Ústavný súd povedal veľmi jasne, že čl. 55a ústavy o rozpočtovej zodpovednosti má svoje, svoju materiálnu stránku aj svoju procesnoprávnu stránku. Z hľadiska tej procesnoprávnej stránky konštatoval nasledovné: Ak má byť úloha Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nielen formálna, ale aj prakticky naplniteľná, je potrebné, aby RRZ mohla zo svojej nezávislej a odbornej pozície do diskusie v otázkach s reálnym dopadom na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia aspoň v minimálnej miere zasiahnuť. Minimálna miera znamená, že jej dáme možnosť vyjadriť sa k tomu návrhu, ale, samozrejme, nie sme ako poslanci, ktorí sme jediní zákonodarcovia v tomto štáte, nie sme povinní to stanovisko rešpektovať. Rovnako nie sme povinní rešpektovať ani stanovisko vlády. Takisto máme nastavený zákon a rokovací poriadok. Je to presne ten istý mechanizmus, že vláda môže vyjadriť stanovisko a keď to nestihne, alebo aj keď stihne, ale my sa s tým nestotožníme, tak to nemusíme akceptovať. Na druhej strane vo veľkej väčšine prípadov a takmer skoro vždy to stanovisko vlády akceptované je.
A ja si dovolím povedať, že keď takúto istú možnosť a myslí si to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, dostane aj ona pri, iba pri skrátených legislatívnych konaniach a iba pri tých skrátených, kde je významný dopad na rozpočet, že takisto veľa poslancov sa zamyslí nad tým, čo je v tom stanovisku, ako sa zamýšľa nad stanoviskom vlády, a bude prihliadať na to pri schvaľovaní legislatívnych návrhov. Lebo dnes má RRZ-ka možnosť len iniciatívne vydať stanovisko a to iniciatívne stanovisko si netreba zamieňať s týmto stanoviskom, ktoré bude pre ňu povinné a bude musieť uprednostňovať návrhy, ktoré sa jej predložia týmto mechanizmom oproti tomu iniciatívnemu stanovisku. Lebo iniciatívne stanovisko rada vydáva vtedy, keď je oňho požiadaná, a dnes je to tak výrazne obmedzené, že o to môže požiadať iba poslanecký klub. Čiže poslanci, ktorí nie sú organizovaní v poslaneckom klube, a vieme, akým spôsobom sa tuná umožňuje vytváranie poslaneckých klubov, že niekomu sa to neumožní aj z politických dôvodov, tak je to veľmi obmedzené a iba tí, čo majú poslanecký klub, sa môžu obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci rada by uvítala, aby to mohol robiť každý poslanec.
Naším návrhom sa zavádza aj to, aby každý poslanec sa mohol obrátiť na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a rada nebude zahltená kapacitne, pretože rada si pri iniciatívnom stanovisku sama vyberá, či sa k tomu návrhu vyjadrí, alebo nie. To je dnešný mechanizmus, že môže jej tam prísť aj sto stanovísk, ale pri iniciatívnom stanovisku zo strany rady si rada vyberá, ku ktorému sa vyjadrí. Čiže ona si aj zoraďuje tie návrhy, ona si aj určuje lehoty. Ale pri tomto konkrétnom prípade, ktorý zavádzame týmto návrhom zákona, by sa to týkalo len skrátených legislatívnych konaní, ktorých naozaj priemerne nebývajú stovky na každej schôdzi a nemyslím si, že sa na tom niečo zmení, lebo to nehovorím len o tejto vláde, to je aj smerom do minulosti, tých skrátených konaní nebolo, neboli desiatky na každej schôdzi, sú to jednotky zákonov, jeden, dva, možno maximálne päť, a pokiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude mať na to päť plus päť dní, tak na základe jej vyjadrenia by to mala zvládnuť. Keby to nevedela zvládnuť, tak ja, samozrejme, neprídem s návrhom zákona, ktorým napíšem, že päť plus päť dní. Keby mi rada povedala, že potrebuje na to pätnásť dní, tak dáme, navrhnem pätnásť dní.
Čiže skutočne že netvárme sa tuná niektorí, a to by som chcel poprosiť najmä kolegov zo strany SaS, že sme pápežskejší ako pápež, lebo (povedané so smiechom) jednoducho keď RRZ-ka povie, že to zvládne za päť plus päť dní, no tak ja nebudem spochybňovať RRZ-ku, že to nezvládne, ale vy to robíte. Tomu nerozumiem.
Potom pokiaľ, ešte k tým ďalším veciam, ktoré zazneli. Hovorilo sa o pretláčaní bagrom. Ja sa k tomu už moc nechcem vracať, ale len jednu poznámku, že to bolo vyjadrenie člena vlády, ktoré sa týkalo vládneho legi... alebo legislatívneho procesu na vládnej úrovni. V parlamente k žiadnemu pretláčaniu bagrom nedošlo, lebo keby to tak bolo, tak by ten návrh zákona bol vyhlásený za taký, ktorý hrubo a svojvoľne porušoval pravidlo legislatívneho procesu, a to Ústavný súd nekonštatoval, naopak, dal za pravdu parlamentu, ktorý hovoril, že tomu tak nebolo. Čiže ten bager už naozaj, skúste aj vy akceptovať, že tie vaše nezmysly o bagri na parlamentnej úrovni sa nepotvrdili. A to, že či sa tak stalo na vládnej úrovni, no tak MPK vynechávali pravidelne aj vaši vlastní ministri, či už to bol pán Sulík ako bývalý minister, či už to bol pán Gröhling ako bývalý minister, aj pani Kolíková ako bývalá ministerka, jeden sedem razy, druhý šesť razy, tretí päť razy vynechal MPK, keď išlo o skrátené legislatívne konanie. Čiže to nebolo nič výnimočné. Samozrejme, ja nepovažujem za šťastné to vyjadrenie pána bývalého ministra financií, že hovoril o nejakom bagri aj na tej vládnej úrovni. Nebolo to šťastné, ale odmietam a ani Ústavný súd to nepotvrdil, že by tuná niekto bagroval aj na parlamentnej úrovni.
Pokiaľ ide o to, že SaS povedala rodinnému balíčku nie. No, povedala, aj ste potom sa hádzali kvôli tomu o zem, pod čím si predstavujem, že ste teda odišli nakoniec z vlády, no ale fakt je taký, že keď sme schválili rozpočet, tak ste s tým súhlasili, lebo v rozpočte je rodinný balík zahrnutý. Takže na čo to celé potom bolo, keď ste nakoniec v rozpočte súhlasili aj s rodinným balíkom? Tiež tomu nerozumiem.
Potom, teda poznámka, že RRZ-ka s tým súhlasí, aj keď sa nevyjadrí. No to nie je pravda, lebo to neplatí dnes ani pri vláde. Aj vláda keď nevydá a nestihne vydať stanovisko, tak neznamená, že vláda s tým súhlasí, to by sa asi všetci na vláde tomu bránili. A takto nie je nastavený ani tento návrh, ktorý predkladáme a predkladám aj ja, a tak to nevníma ani RRZ-ka. Ani RRZ-ka nevníma tento návrh zákona tak, že keď sa nevyjadrí alebo nestihne sa vyjadriť, že by s tým súhlasila, to určite tak nie je. Jednoducho parlament je suverénom, pokiaľ ide o schvaľovanie zákonov, a nemôže na niekoho čakať donekonečna ani nemôže byť stopnutý v tom procese, lebo parlament je zodpovedný za to, aké zákony prijíma. A s týmto RRZ-ka je plne stotožnená, to znamená, že platí ten istý mechanizmus, ako pri vláde, ak nevydá stanovisko alebo nestihne vydať, tak sa na neho neprihliada, nieže by RRZ s tým súhlasila.
My naňho neprihliadneme, čo nakoniec nemusíme prihliadnuť ani, keď nám ho pošle, to je pravda, čo hovorí pán predseda finančného výboru, ale tak to vníma aj Ústavný súd. Ústavný súd nehovorí v tom odôvodnení judikátu k rodinnému balíku, že my by sme mali prijať stanovisko, lebo to by bolo v rozpore s ústavnými právomocami poslancov schvaľovať zákony. To si ani nemohol dovoliť povedať. A jednoducho ja len odkazujem na to, že tak ako poslanci takmer vždy rešpektujú stanovisko vlády k nejakému návrhu zákona, výnimočne sa stane, že nie, tak verím tomu, že keď zbadajú stanovisko RRZ, tak na to budú reagovať.
Ja poviem konkrétny príklad, lebo si spomínal obedy zadarmo. Áno, obedy zadarmo sú podľa mňa jednoznačne prorodinným opatrením, ale poviem aj za seba, že nemyslím si, že ten rozsah toho, ako to bolo schválené, je úplne najšťastnejší. Ale čo bolo pre mňa dôležité, že prečo som aj ja za to hlasoval, bolo práve to, že keď sme dostali stanovisko z RRZ-ky k obedom zadarmo k tomu návrhu pána Pellegriniho, ktorý bol obdobný, nebol ten istý, ale bol obdobný a týkal sa tej istej témy, aj k tomu návrhu, ktorý predložila SME RODINA, tak pre mňa dôležité bolo to, že sme sa dohodli aj na jeho rozpočtovom krytí. A to rozpočtové krytie by malo byť spravené prijatím zákona o osobitnom odvode regulovaných subjektov. Tam je to rozpočtové krytie, čiže my sme neboli rozpočtovo nezodpovední a neboli sme aj vďaka tomu, že to povedala RRZ-ka. Čiže tu vidíte úplne praktický príklad, že RRZ-ka do troch dní je schopná vydať stanovisko, ale SaS-ka hovorí, že to nestihne ani do desiatich dní, ale my máme praktický príklad, že do troch dní to stihli. Tak ja už neviem, čo je lepší dôkaz pravdy ako to, že sa to v praxi overilo.
A druhá vec je, že jednoducho my sme už aj pri tých obedoch zadarmo reflektovali na to stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a pán predseda finančného výboru nám hovorí, že no, poslanci na to budú kašlať, oni to nebudú zohľadňovať. No znova tu máme praktický príklad, že sme to urobili, tak ja už neviem, čo lepšie by, čím lepšie a viac by sme mohli dokázať, že tento systém vie fungovať. A ide hlavne o to, aby sme si to uvedomili viacerí a ideálne všetci a skvalitnili ten legislatívny proces aj, aj schválením tohto návrhu, že dáme RRZ-ke šancu v tom legislatívnom procese pri skrátených konaniach s významným dopadom na rozpočet povedať niečo, čo k tomu povedať treba, lebo je to ústavný orgán, ktorý je, ktorý sme si na to zriadili. Ak mu nedáme žiadnu šancu, tak načo sme si taký ústavný orgán zriaďovali? Načo tam dávame financie zo štátneho rozpočtu, keď ich, to nechávame na iniciatívne stanovisko? Sama RRZ-ka hovorí, že im v zásade takmer nikto neposiela žiadosti o zaujatie stanoviska. Čiže my tu platíme inštitúciu, ktorá...
A ešte navyše je to tak spravený ten zákon teraz, že keď sa aj prezidentka obrátila na RRZ-ku, tak nemohli jej vydať na základe stanoviska, na základe žiadosti stanovisko, lebo zákon neumožňuje ani prezidentovi sa obrátiť na RRZ-ku.
Čiže oni museli to obísť tým, že vydali iniciatívne stanovisko k žiadosti pani prezidentky, lebo dneska pani prezidentka nie je ani oprávnená sa obrátiť na RRZ-ku so žiadosťou o stanovisko a to vám potvrdia i na Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, som sa ich pýtal, že ako je možné, že k jej žiadosti o rodinný balík vydávali stanovisko. No tak, že to obišli a vydali si iniciatívne stanovisko, preto tam aj rozširujeme tú možnosť, aby aj prezident sa mohol obrátiť na RRZ, lebo si myslím, že je to, že je to správne, aby prezident sa mohol obrátiť na ústavný orgán, ktorý sme si zriadili kvôli tomu, aby nám vedel povedať niečo o dopadoch na štátny rozpočet.
Pán predseda finančného výboru hovorí, že už na vstupe to treba riešiť. Súhlasím, povedal to aj Ústavný súd, len uvedomme si jednu vec, že sme v parlamente. My nevieme ovplyvniť rokovací poriadok parlamentu, ja neviem prikázať pánovi podpredsedovi vlády pre legislatívu, aby hneď zajtra alebo do mesiaca, do dvoch mesiacov si upravil legislatívne pravidlá vlády v zmysle tohto judikátu. Ja by som bol rád, keby tak spravil aj ho môžem takto teraz týmto pádom verejne vyzvať, že, pán podpredseda, prosím ťa, urob aj ty niečo obdobné, ako my navrhujeme v parlamente, ale to je asi tak všetko, lebo nie som členom vlády, nie som jeho nadriadený. Čiže ja dúfam, že aj na vstupe sa to upraví, súhlasím s tebou, ale ja to riešim ako predseda ústavnoprávneho výboru v parlamente, kde mám na to dosah. Keby som bol namiesto pána Štefana Holého na vláde, tak budem to riešiť v legislatívnych pravidlách vlády. Takže ja verím, že aj pán podpredseda vlády čítal rovnako odôvodnenie nálezu Ústavného súdu a že sa tomu bude venovať.
Pokiaľ ide o tú smršť tých návrhov, nemyslím si, že tu bude nejaká smršť, mám pocit, že to aj verejne zaznelo, ak nie, tak ja si myslím, že tie obedy zadarmo, ktoré nakoniec aj budú rozpočtovo kryté, boli takým posledným výraznejším návrhom s rozpočtovým dopadom, pretože ten rozpočet ako taký je už dosť napätý aj bez toho, a ak by sa niečo iné vyskytlo, o čom pochybujem, tak verím tomu, že aj keď zavedieme tento mechanizmus, že si vždy dáme pozor na to, aby to bolo rozpočtovo kryté.
Zahltenie RRZ, to som povedal, že keď RRZ sama hovorí, že toto je pre ňu vhodný mechanizmus, tak ja by som naozaj sa nepúšťal do toho, že budeme spochybňovať ich slová, oni vedia, oni vedia, že čo vedia stihnúť.
A ešte na záver bolo tu spomínané, že pani prezidentka uviedla pri tej správe, ktorú čítala v parlamente, zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Škoda, že tu neni pán Oravec, lebo minule sa o to zaujímal, ale možno ma počuje takto na diaľku, ale však aj pre teba. No, jedna vec je také konštatovanie a druhá vec je to, ako sa reči zhodujú so skutkami a aká štatistika je naozaj.
Tá ozajstná štatistika je taká, že počas tohto volebného obdobia sme tu mali udalosti, ktoré sú neporovnateľné s udalosťami v minulosti, to bolo aj dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Ťažko môžeme porovnávať skrátené legislatívne konania, ktoré boli podané z dôvodu, že sme tu mali covid, teda celosvetovú pandémiu, pretože ja to neviem porovnať s minulosťou. V minulosti tu takáto pandémia nebola. Čiže ak sme tu mali 82 skrátených legislatívnych konaní z dôvodu pandémie, tak ja to neviem s ničím iným porovnať a je to taká udalosť, ktorá jednoducho sa nedá zahŕňať do štandardných štatistík. Rovnako ak tu predtým nebola vojna v susedstve, tak ani tých päť skrátených konaní ja neviem zaraďovať medzi štandardné konania, lebo takú situáciu tu žiadna vláda v minulosti nemala.
A pokiaľ teda potom hovoríme ešte o tých piatich počas energetickej krízy, no tak v poriadku, krízy tu ma... krízy tu boli aj počas iných vlád, takže to už by som asi nevypichoval samostatne, ale tam sa naozaj dá tolerovať to, že keď tu aj počas prvej vlády SMER-u bola ekonomická kríza a že boli aj z toho dôvodu nejaké skrátené legislatívne konania, tak sa to ako keby nevynímalo bokom, že sa to zahŕňalo do tej štatistiky skrátených legislatívnych konaní. A keď sa na to pozriem takto férovo, tak z tých 109 skrátených legislatívnych konaní, ktoré boli doteraz podané, tak bolo 17 tých štandardných a päť z tej energetickej krízy, tak dajme tomu 22, čiže môžme hovoriť o tom, že 22 tu bolo takých skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v minulosti, pretože v minulosti vlády nemali vojnu v susedstve a nemali celosvetovú pandémiu covid. A keď si pozriem tých 22 skrátených legislatívnych konaní a porovnám to s minulými volebnými obdobiami, tak zistím, že sa tu nedeje nič neobvyklé, ako sa dialo počas bývalých volebných období, lebo nejaký počet tých skrátených konaní je vždy. Napríklad počas prvej vlády SMER-u sme tu mali 26 skrátených legislatívnych konaní. Teraz máme takých tých štandardných 22. Počas vlády pani Radičovej za dva roky sme mali 27. Čiže keby to bolo štyri roky, tak tu máme koľko tých skrátených legislatívnych konaní, 54? Tak aj tých 27 je stále viac ako tých 22 teraz. Potom za druhej vlády SMER-u sme tu mali 27 a za bývalého volebného obdobia 28. Čiže keď hovoríme mimo covidu a Ukrajiny o našich skrátených legislatívnych konaniach, tak ich bolo 22, čiže nijako sa to radikálne neodlišuje od toho, čo sme tu mali v minulosti. Čiže naozaj tu nedochádza, nie je to pravda, že by tu dochádzalo k nejakému zneužívaniu skrátených legislatívnych konaní.
Poďme sa na to pozrieť ešte ďalej, lebo tie štatistiky to hovoria úplne jasne, len treba to hovoriť pravdivo. Pani prezidentka, ktorá hovorí, že dochádza k zneužívaniu skrátenia legislatívneho konania, z tých 109 skrátených konaní vrátila 4. Čiže keby tu dochádzalo k nejakému vehementnému a obrovskému zneužívaniu, tak asi by to bolo viac ako štyri.
A kľudne sa pozrime aj na to, ako to bolo v minulosti, keď hovoríme, že by tu malo dochádzať k nejakému, nejakému zneužívaniu. No, počas prvej vlády pána Fica alebo vlády SMER-u boli dva vrátené zákony. Počas vlády pani Radičovej tri zákony, počas druhej vlády SMER-u štyri zákony boli vrátené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré boli prijaté, a počas minulého obdobia dva. Čiže tie naše štyri úplne rovnako zapadajú do toho štandardného priemeru, alebo potom musíme hovoriť, že v každom z volebných období, a nešiel som už ďalej ako rok 2006. Čiže od roku 2006 potom by sme museli povedať, že vždy dochádzalo k zneužívaniu skráteného legislatívneho konania. Tak potom sa pýtam, prečo to pani prezidentka hovorí práve teraz. Potom to nebude o tom, že tuná chceme niečo objektívne vyhodnocovať. Potom tá jej časť stanoviska, ktoré tu predniesla, bola čisto politická a účelová, žiaľ.
Takže toľko k tomu, čo tu odznelo a, samozrejme, som pripravený zodpovedať ďalšie nejasnosti, ak by boli.
