Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.2.2023 o 16:18 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 16:32 - 16:46 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, dnešný deň máme venovaný legislatíve. Ja sa tomu osobne teším, neviem, či úplne všetci. Je nás tu dosť málo, takže asi nie úplne všetci. Ale som rád, že sa tomu venujeme, lebo mali sme sa tomu určite venovať skôr, len to sa vždy tak odkladá, že tie pravidlá rokovania parlamentu a tvorba zákonov, že to sú oveľa podstatnejšie vždy veci, lebo ani veľa poslancov sa tomu až tak nevenuje.
Ja ďakujem veľmi pekne aj za tie poznámky, ktoré mal pán poslanec a pán predseda výboru Susko, pán poslanec Svrček a takisto aj to vystúpenie pána poslanca Dostála. Aj osobitne kvôli tomu, že, som sa prihlásil aj do diskusie preto, že pomerne to bolo dosť rozsiahle vystúpenie a veľa takých podnetov, ktoré zaznelo, a nevedel by som na to reagovať iba vo faktickej poznámke.
Teraz tak postupne, lebo niektoré sa aj prelínajú, prípadne opakujú a nie vždy je na to rovnaký názor. Nie celkom, teda priznám sa, že som vedel odhadnúť z toho vystúpenia pána poslanca Dostála, že či tento návrh podporuje a vidí priestor na vylepšenie toho návrhu, tak mi to skôr vyznelo, alebo nemal som pocit, že by si to úplne ako zavrhoval. A ja len teda poviem, že zámerne som to dal tak jednoducho v zmysle programového vyhlásenia vlády, lebo som vedel, že bude diskusia, a ja už som niektoré také pripomienky mal od pána podpredsedu vlády pre legislatívu skôr. A teda aj počítam s tým, čo pán poslanec Svrček hovoril, že treba si sadnúť a treba si povedať, že kam to chceme posunúť, ako to chceme ešte vylepšiť, aké výnimky tam chceme dať, lebo aj na to nemusí byť rovnaký názor. Hlavne aj tie niektoré obavy pre mňa neboli celkom jasné, lebo jedna z takých pripomienok hovorí, alebo sa týka toho, že by sme prijatím takejto právnej úpravy nemuseli vždy byť v zhode s našimi medzinárodnými záväzkami.
Priznám sa, že nie je mi celkom zrejmé, a to si naozaj budem potrebovať vysvetliť aj s tými, ktorí takúto pripomienku majú, že o čo by malo presne ísť. Lebo ak sa tým myslí to, že by sme niekedy, ako už aj pán poslanec Susko, aj pán poslanec Svrček naznačil, že by sme mali niekedy mať sankciu za to, že sme nestihli transponovať smernicu, tak to už podľa mňa veľmi správne na to reagoval aj pán poslanec Dostál, že my nie sme nikdy tak, v takom časovom strese, že taká vec sa deje náhle a na poslednú chvíľu. Každá smernica má, alebo takmer každá má niekoľko mesiacov až rokov termín na to, aby bola transponovaná. Potom, keď sa tak neudeje, tak je nejaké neformálne konanie medzi Európskou komisiou a daným štátom, príslušným ministerstvom, kedy si veci vysvetľujú neformálne. Keď to nepomôže, tak sa vydáva odôvodnené stanovisko. Na to odôvodnené stanovisko sa dá reagovať. To prejde niekoľko mesiacov, tieto dva, dva procesy. Následne sa dáva žaloba na Súdny dvor Európskej únie. Minule to bolo, v minulosti to bolo dvojkrokové, teraz je to jednokrokové, ale aj to konanie nejakým spôsobom trvá, trvá niekoľko rokov. Čiže to podľa mňa nie je situácia, kedy my by sme mali problém kvôli takýmto záväzkom nejakým spôsobom nemať pravidlo, že zákony, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie, môžu nadobúdať účinnosť 1. januára, 1. júla, pretože prejde niekoľko rokov, kedy sa nám tie 1. júle a 1. januáre zopakujú a je na to dostatok času, aby sme takýto termín nadobudnutia účinnosti dali.
Čiže toto si len potrebujem vysvetliť, že či, čo konkrétne myslíme, lebo ja osobne nevidím problém v tomto a podľa mňa by sme ani nemali podporovať to, že štátne orgány a členovia vlády nám budú na poslednú chvíľu transponovať smernicu a nás vystavia tuná v parlamente stresu, že nebudeme mať čas ani dobre si naštudovať ten predpis, ktorý príde do parlamentu, lebo už zajtra príde pokuta zo súdneho dvora, lebo už nám tam hrozí nejaká žaloba. No tak to sú podľa mňa častokrát také výhovorky a skôr taká snaha tých poslancov dostať do úzkych a do stresu, že aby len už to radšej nepozerali a dali tomu pokoj a iba zdvihli ruky a odhlasovali. A nemyslím, že toto by sme mali podporovať. Čiže tam si naozaj treba vysvetliť, že aké medzinárodné záväzky by nám bránili prijať takéto pravidlo.
Pokiaľ ide o ten vplyv, súhlasím. Určite je lepšie, keď tam bude akýkoľvek vplyv, nielen negatívny, to hovoril aj pán poslanec Svrček, aj pán poslanec Dostál. Myslím, že aj v programovom vyhlásení vlády sa nehovorí iba o negatívnom vplyve, ja si teraz, nemám to tu pri sebe, ale súhlasím s tým, že by to mal byť akýkoľvek vplyv, lebo aj návrhy s pozitívnym vplyvom môžu tých podnikateľov vystaviť situácii, že sa nedokážu prispôsobiť tak rýchlo tej právnej úprave, ktorá je prijatá.
Pokiaľ ide o to, že či to, by tam mali byť výnimky namiesto 1. júla, no, je to na zváženie. Ak by sme dokázali, ak by sme to dokázali cez tie výnimky ošetriť, tak ja osobne som za, len neviem, či to úplne riešia aj tú situáciu, a to je hlavne pre pána poslanca Dostála, kedy to vznikne tým, že schválime zákon v decembri, pani prezidentka alebo pán prezident to vráti a vlastne aká to bude výnimka, hej, že toto treba zvážiť, lebo kvôli tomuto je ten 1. júl. Ja som pôvodne ani neuvažoval s 1. júlom, ale stretol som sa napríklad s americkou obchodnou komorou a s ďalšími podnikateľskými, zástupcami podnikateľov a oni sami mi povedali, že by to bolo aj pre nich lepšie.
Čiže možno skúsme sa aj s nimi znova stretnúť, aby si sa aj ty presvedčil, že ten 1. júl má nejaký význam. Ja som to tam nedával len preto, že ma to tak napadlo. Ja som naozaj s nimi rokoval a oni sami ma o to požiadali, že ten 1. január je príliš striktný práve v týchto situáciách.
No, pokiaľ ide o celkovo stíšenie legislatívneho procesu. Áno, ja som naklonený tomu, čo aj pán bývalý štátny tajomník, teraz poslanec Oravec navrhuje, že ak, že aby sa, aby sa nám nestávalo, že si tam niekto len tak nahodí tie vplyvy a bude to možno cez to aj obchádzať, že zámerne nebude uvádzať žiadne vplyvy, aby sa vyhol nadobudnutiu účinnosti toho právneho predpisu 1. január, 1. júl, takže by vždy, keď prejde poslanecký návrh zákona cez prvé čítanie, bol zaslaný ministerstvu hospodárstva a to by sa vyjadrilo k tomu, či tie vplyvy, a nielen na podnikateľský sektor, ale tie ďalšie, ale najmä na podnikateľský sektor, sú korektne uvedené, aby sme potom my mohli spraviť následne korekciu v pléne v druhom čítaní. Akože som tomu naklonený, tá právna úprava je pripravená, robilo sa na tom minulý rok v lete, len sme sa nedostali odvtedy k veľkej novele rokovacieho poriadku a ja verím, že... len je to iný zákon, je to rokovací poriadok. Čiže neviem, že či si to myslel aj tak, že by sme to mali dávať sem, ako to by už tak bolo na hrane prílepku. Ale ja verím, že ešte máme dva termíny pred sebou minimálne také riadne, tri také so septembrom ako keby, ale neviem, či v septembri bude tuná riadna schôdza. Takže je ešte čas, aby sme sa na tej veľkej novele rokovacieho poriadku dohodli a bolo tam aj to.
A s tým súvisí aj, s tým súvisia aj tie pozmeňujúce návrhy, lebo ty sám vieš, že ja som viackrát hovoril, že by sme mohli uvažovať nad tým, že pokiaľ v pléne prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú len legislatívno-technický charakter, ale majú aj vecný dopad na ten návrh zákona, že by sme mali ten proces stíšiť. Ako to spravíme, že či, ako ja som hovoril, že by taký pozmeňujúci návrh alebo celý návrh zákona mal byť posunutý až na ďalšiu schôdzu, aby bol zhruba mesiac čas na to, že sa to aj verejne prerokuje a tým pádom by sa zistili aj tie dopady. Tak je to na diskusiu, nemusí to byť možno ďalšia schôdza, môže to byť týždeň, môže to byť dva týždne. Ako je to, je to na diskusiu, ale tým by sa ten proces dokázal stíšiť a tam by sa vedelo aj vychytať to, čo ty hovoríš, že ak by pozmeňovák nejakým spôsobom, pozmeňujúci návrh menil charakter toho právneho predpisu s tým, že by pozmeňujúcim návrhom alebo jeho, jeho obsah by spôsoboval vplyv na podnikateľské prostredie, tak potom by sme vedeli korigovať sa aj v tom druhom čítaní v pléne a pred schválením toho predpisu že by sme takisto pracovali s účinnosťou 1. január alebo 1. júl.
Čiže áno, to súvisí s tým stíšením legislatívneho procesu a to si myslím, že je niečo, čo by sme mohli, či už to prvé cez ministerstvo hospodárstva, pokiaľ ide o tie dopady, alebo aj to druhé, vychytať tie pozmeňujúce návrhy, že to by sme mohli schváliť aj spoločne v nejakej novele rokovacieho poriadku.
Pokiaľ ide o sankcie, ono, pán poslanec Dostál to naznačil, aj si si sám tak trochu odpovedal, že je to problém celého rokovacieho poriadku, je to problém aj celého návrhu zákona o tvorbe zákonov, a myslím, že by bolo na škodu veci a tak troška nespravodlivé, keby sme povedzme tento zákon teraz zavrhli len preto, že nemá, nemá žiadne sankcie za to, že sa to nedodrží, a to ostatné by nám zrazu nevadilo, lebo tam tiež nie sú žiadne sankcie, no. Tých sankcií alebo tých foriem nápravy nie je veľa, ale ja si myslím, že tak akože, že nie sú vždy len dôležité alebo, alebo tak v tom verejnom priestore sa dokáže vytvoriť aj určitý tlak na to, aby tí poslanci viac alebo zodpovednejšie pristupovali k schvaľovaniu právnych predpisov.
Čiže myslím si, že aj ten samotný podnikateľský sektor je dnes na Slovensku dostatočne silný na to, aby keď sa, by sa to nejak opakovane zneužívalo, aby na to poukázal, aby sa stretol s poslancami, aby na nich apeloval, aby proste vytvorili nejaký tlak; však vidíme to aj teraz, veď osobitný odvod rokujeme už šiesty-siedmy mesiac aj kvôli tomu, že sa snažíme to posunúť niekde do priestoru, kde by to bolo znesiteľnejšie pre tých, pre ten podnikateľský sektor. Čiže nezavrhoval by som úplne to, že musíme mať na všetko nejaké finančné a iné sankcie, ale myslím si, že aj ten, ten tlak toho prostredia by, môže byť silný. A to nemusí byť len v prípade podnikateľov. Vidíme, že tuná ideme schvaľovať samosprávne zákony, a dobre vieme, jak si tu starostovia obehávajú všetkých. Takže jednoducho to môže byť aj v iných oblastiach.
No a pokiaľ ide o to, ten § 5a. Ono to súvisí s tým, že v tom roku 2020 ten § 5a bol vyhodnotený ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tohto, čo sa teraz navrhuje. Čiže ja automaticky, keď som to už dával na pravú mieru, ako sa povie, tak aj som vypúšťal § 5a, preto som to nazval ako súvisiacu legislatívnu právnu úpravu, aj keď rozumiem, že to vyvoláva isté otázky, ktoré, lebo to sa nezhoduje jedna k jednej, ale vtedy to tak bolo myslené. Keď to prišlo sem na schválenie do parlamentu, tak som sa aj pána Oravca pýtal, že prečo teda nejdeme do splnenia programového vyhlásenia vlády, prečo sa to navrhuje takto, tak mi povedal, že proste lebo teraz je to nejakým spôsobom takto navrhnuté a že môžme sa k tomu vrátiť, však teraz sa k tomu aj vraciame, ale bolo to myslené ako náhrada za to.
A áno, treba si, treba sa teraz nad tým zamyslieť, že ja si myslím, že vo väčšine prípadov keď pôjde o dane a odvody, tak pôjde aj o podnikateľské prostredie. Ale máš pravdu, že niekedy nemusí ísť, lebo keď to bude nejaká miestna daň za psíkov, za teda, za, teda daň za psa, tak to asi nebude mať vždy vplyv na podnikateľa, ale to bude mať vplyv aj na, hlavne na tých bežných ľudí, ktorí toho psíka majú, alebo podobné iné miestne dane. No tak treba sa nad tým zamyslieť, či to chceme, ja sa tomu nebránim. Ak by sme mali toto pravidlo rozšíriť, že nepôjde len o vplyv na podnikateľov, ale budú to aj dane a odvody ešte samostatne a explicitne vymenované, tak v poriadku, alebo potom to riešiť tak, ako navrhuješ, žeby... lebo máš pravdu, že pri tých miestnych daniach je to trocha zložitejšie a tam ten 1. január, 1. júl nám veľmi nesedí, tak potom zohľadniť aj túto výnimku.
Ja som to naozaj bral tak, že mali sme tu dočasné riešenie v podobe § 5a a že ideme teraz do toho riadneho riešenia v podobe takej, ako sme mali v programovom vyhlásení vlády, ale nebránim sa tomu, asi najlepšie by bolo, keby sme si sadli všetci spolu, či už Miloš Svrček, ty, ja aj s podpredsedom vlády pre legislatívu, vysvetlili si, zhodli sa, lebo tie názory úplne nie sú rovnaké u všetkých, a povedali si, že čo ešte, o čo by sa to dalo ešte vylepšiť. A vôbec sa tomu nebránim, rozumiem, čo hovoríš, ale takto to bolo myslené, že náhrada za 5a je tento návrh predpisu, ale nemusí to tak byť.
A ešte, pamätám si, že pán poslanec Susko spomínal tú doložku vplyvov, kde som nedal pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Priznám sa, že ja... lebo takto, ja to, mám to tu teraz, dobre, pri sebe. Ono je tu napísané vždy v tej kolónke a je to aj o tom, ako sa k tomu človek, ako si to človek vysvetlí, alebo teda navrhovateľ, že či dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. No, ja som mal za to, že nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu, čiže preto som tam dal žiadne, ale je to tiež na diskusiu, že ako toto máme vyhodnocovať, že či, že či to, že ideme nejak v prospech podnikateľského prostredia, ale priamo ich ničím nezaťažujeme, ani im neodoberáme nejaké administratívne povinnosti, lebo my im neodoberáme týmto žiadne, žiadne ich regulačné zaťaženie, to zostane podľa mňa rovnaké, že či by sme takéto niečo mali vyhodnocovať ako pozitívne. To len na vysvetlenie, že preto som tam dal žiadne, ale ak, ak tu bude nejaká prevažujúca zhoda aj do budúcna hlavne, že by sme mali aj niečo mimo toho regulačného zaťaženia, ak to bude v prospech tých subjektov alebo prostredia vyhodnocovať ako pozitívne, tak, tak som za. Len takto som si ja tú doložku nevysvetľoval doteraz, lebo tak to priamo z toho znenia nevyplýva. Takže to ak viete, pán poslanec, zareagovať, že ako ste to presnejšie mysleli, tak budem rád.
No a na záver, pochopil som z tých, ktorí reagovali na tento právny predpis, že to viac-menej vítajú, že niečo také je predložené do Národnej rady. Ja sa tomu teším a budem rád, ak si ešte spolu sadneme a vylepšíme ten predpis alebo zohľadníme aj tie vaše obavy alebo pripomienky, ktoré k tomu máte. Teda verím, že budete ochotní to posunúť do druhého čítania, kde si na také niečo vytvorí, vytvoríme dostatočný priestor a budeme môcť potom do druhého čítania prísť aj s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorým by sme niektoré veci buď skorigovali, alebo vylepšili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 16:18 - 16:19 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem teda od konca.
Pán predseda výboru Susko, áno, ja som sa, rozumiem, že asi pokiaľ ide o to skrátené legislatívne konanie, že je relevantná tá pripomienka, aby to bolo ako výnimka z tohto pravidla. Ja som sa do prvého čítania snažil navrhnúť pravidlo tak, aby sa čo najviac podobalo tomu, čo bolo v PVV-čku, jako sa povie, programovom vyhlásení vlády, a nechcel som tam prinášať nejaké nové invenčné veci, ale robil som to zámerne aj kvôli priechodnosti toho materiálu, ale beriem, že v tom druhom čítaní alebo pred tým druhým čítaním, minimálne pokiaľ ide o tie skrátené legislatívne konania, by tam asi taká výnimka mala byť. Pokiaľ ide už o tie záväzky, záväzky vyplývajúce z nejakej transpozície smernice a z prípadných konaní o porušení za netranspozíciu, tam by som zase taký benevolentný nebol, ale však môžme sa o tom porozprávať, už aj kvôli tomu, že to konanie je relatívne dlhé, kým... veď sám to poznáte, že kým Komisia vydá odôvodnené stanovisko, ešte predtým nejaké neformálne konanie, potom kým na tom súde prebehne, to sú roky. Takže na to by sa asi nikto nemal vyhovárať, že za dva-tri roky, kým prebehne konanie na súdnom dvore v Luxemburgu, nevie prijať zákon a necháva si to všetko na poslednú chvíľu a potom chce, aby poslanci za neho proste hasili takéto problémy, že to naozaj potom nikdy k tomu stíšeniu legislatívneho procesu a takému stresu pri prijímaní zákonov ani nepríde, keď tam dáme zase veľmi veľa výnimiek.
No a pokiaľ ide o tie veci, ktoré hovoril pán poslanec Svrček, tak ja sa k tomu potom ešte vyjadrím vo vystúpení, lebo to by bolo troška na dlhšie. Ja už som začal komunikovať s pánom podpredsedom vlády, treba v tom pokračovať, súhlasím, ale k tým jednotlivým výhradám by som sa potom samostatne vyjadril ešte vo vystúpení krátkom.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 16:06 - 16:14 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o pomerne stručný návrh, ktorý je v zásade prevzatý takmer doslovne, až na jednu vec, z programového vyhlásenia vlády, kde sa, kde sa uvádza, že vláda Slovenskej republiky presadí zásadu, aby pri návrhoch zákonov bola dodržaná dostatočná legisvakančná doba a aby návrhy zákonov s vplyvom na podnikateľské prostredie nadobúdali účinnosť vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka.
V princípe toto je aj prevzaté do návrhu zákona, ktorý predkladám na rokovanie parlamentu, s jednou odchýlkou, a to, že by takýmto dátumom nebol iba 1. január, ale aj 1. júl.
Ide v zásade o to, aby... a v tomto prípade vychádzame v ústrety takisto podnikateľskému sektoru, ja som počas uplynulých dvoch rokov sa viackrát stretol so zástupcami podnikateľského sektora, ktorí ma opakovane žiadali o to, aby takéto pravidlo bolo do právnych predpisov a do noriem, ktoré máme a ktoré upravujú tvorby zákonov, zavedené s tým, že sme sa o tom bavili aj podrobnejšie, a uznávam, že môžu sa stať situácie a prípady, kedy parlament prijíma zákon v decembri, povedzme aj neskôr v decembri, a potom pani, pán prezident alebo pani prezidentka vráti takýto zákon späť na prerokovanie do parlamentu a už sa ako keby prešvihne alebo presiahne sa tá lehota 1. januára a ak by zostal iba jeden dátum nadobudnutia účinnosti 1. január, tak by v zásade aj v podstate zákon, ktorý môže mať pozitívny vplyv na podnikateľov, mohol nadobudnúť účinnosť až o rok neskôr, čo by z pohľadu aj podnikateľského sektora bolo skôr na škodu veci ako na prospech. A preto práve ten druhý dátum, ten 1. júl, kedy vychytáva aj tieto situácie, kedy by sa takéto niečo mohlo stať, a namiesto 1. januára preto sme tam vložili aj nad rámec teda už programového vyhlásenia vlády alebo teda toho, čo sme si dali aj ako OĽANO z volebného programu, aj dátum 1. júl.
Ja len asi zdôrazním to, čo, a nebudem prvý, to, čo tu počúvame veľmi často, že podnikateľský sektor chce mať predvídateľnú právnu úpravu, ktorá sa na nich vzťahuje, že chce mať dostatok času na to, aby právna úprava, ktorá sa ich týka, ich ovplyvňovala, samozrejme, čo najmenej a ak ich už má ovplyvniť, tak aby mali dostatok času sa jej prispôsobiť. To znamená, či už administratívne, finančne, organizačne a iným spôsobom a tento návrh zákona je niečo, čo im takúto možnosť dáva.
Som otvorený prípadným nejasnostiam, ktoré by mohli ohľadne tejto navrhovanej právnej úpravy vzniknúť. Ja už len jednu poznámku ešte teda na dovysvetlenie, že pri tom, či návrh zákona má dopad na podnikateľské prostredie, by sa vychádzalo z toho, že či sú takéto dopady uvedené buď v doložke vplyvov, alebo prípadne v analýze vplyvov, pri vládnych zákonoch máme aj tú analýzu vplyvov, a teda to je taký ten indikatívny, indikatívny faktor alebo aspekt, ktorý zohráva kľúčovú rolu pri posudzovaní, že či má, alebo nemá návrh zákona dopad.
Možno mať voči tomu aj výhrady v diskusii, rád teda sa o tom porozprávam, ak bude záujem, ale len si treba uvedomiť, že my aj pri iných, aj pri iných aspektoch, keď posudzujeme zákon, vychádzame z toho, čo máme uvedené v návrhu zákona, lebo napríklad máme konštatovanie o návrhu zákona, že je v súlade s ústavou, pritom my nevieme tiež na 100 %, či je v súlade s ústavou. Ak by sme to chceli vedieť, by sme museli namiesto ex post kontroly ústavnosti zaviesť ex ante kontrolu ústavnosti, a teda ešte prv, než by vôbec zákon bol, nadobudol účinnosť alebo platnosť. Podľa toho, ako iné štáty aj tento systém uplatňujú, by sme teda nemali... mali dať na posúdenie Ústavnému súdu to, že či je protiústavný. Čiže ani pri takýchto veciach sa my neorientujeme podľa toho, alebo nevychádzame úplne z toho, že či to tvrdenie, ktoré je v dôvodovej správe, je ozaj pravdivé. To vidíme až väčšinou následne, keď máme nejaký úspešný návrh, úspešné podanie na Ústavný súd.
Preto sa, samozrejme, môže stať, že niekto v tej doložke vplyvov aj uvedie, že má dopad, a nakoniec sa zistí, že nemá, alebo nemá, a nakoniec sa zistí, že má, to sa nedá vylúčiť, tak ako sa nedá vylúčiť, že návrh zákona, ktorý schválime, bude neskôr vyhlásený za protiústavný, že to asi by nemalo byť to kritérium. A pokiaľ... a tieto veci sa dajú, samozrejme, vylepšovať.
Ja aj vítam, že povedzme strana SaS prišla nedávno s návrhom, aby ak poslanecký návrh zákona prejde do druhého čítania, tak bol zasielaný na ministerstvo hospodárstva, kde by sa ministerskí úradníci pozreli aj na to, či tie vplyvy, ktoré poslanec konštatuje, sú uvedené korektne, že by sa na to pozreli a vyhodnotili to. Ešte keď bol pán štátny tajomník, keď bol štátnym tajomníkom pán Oravec, tak s takouto iniciatívou prišiel, povedal mi, že kapacitne by si to vedel predstaviť, aby to robilo ministerstvo hospodárstva. Takáto právna úprava je pripravená, v lete minulého roku sa pripravila, ale nechcel som ju predkladať ani nechceli sme ísť skôr s nejakými čiastkovými novelami rokovacieho poriadku v tomto smere, ale keď teda pôjdeme do tej väčšej novely rokovacieho poriadku, tak verím tomu, že aj takéto niečo by mohlo nájsť podporu širšie ako len v SaS a v OĽANO.
A preto by som aj chcel požiadať kolegov z SaS a škoda, že pán Oravec tu nie je, ja som mu už aj avizoval, že by bolo dobré sa na tento návrh zákona pozrieť, pretože ide aj v duchu, v takom duchu, v akom aj on chcel, aby zákony pre podnikateľov platili. A my sme sa mali možnosť rozprávať aj v roku 2020, keď tu sme mali prvé kilečko, ktoré predkladala SaS a ktoré obsahovalo pravidlo, že zákony nemajú mať účinnosť od 1. januára, ale majú mať navrhovanú účinnosť 1. januára.
Ja som už vtedy pánovi Oravcovi hovoril a on to uznal, že to nie je to, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že je to taká, by som povedal, taká ľahšia náhrada toho. A dali mi za pravdu aj médiá, ktoré asi pol roka dozadu vyhodnocovali niektoré, niektoré body z programového vyhlásenia vlády a venovali sa aj tomuto konkrétnemu bodu a takisto to vyhodnotili tak, že to, čo máme dnes v zákone o tvorbe zákonov, že sa má len navrhovať účinnosť na 1. januára, nie je to, čo sme si v programovom vyhlásení vlády predsavzali, že presadíme. Čiže treba sa pozrieť aj teda pravde do očí, ako sa hovorí, a bolo by dobré, keby sme to, čo sme sľubovali ľuďom, minimálne tie strany bývalej koalície, keď spolu robili programové vyhlásenie vlády a povedzme aj keď podpisovali koaličnú zmluvu, pretože prílohou koaličnej zmluvy bola aj táto otázka zhodou okolností, lebo je to aj jedna z tých tzv. anketových otázok OĽANO, tak sme sa zaviazali, že to presadíme.
Takže ja sa teším na diskusiu, samozrejme, vidím, že niektorí poslanci sa prihlásili, a veľmi rád budem o tom diskutovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.2.2023 16:05 - 16:06 hod.

Kyselica Lukáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predkladateľ, pán podpredseda, poslanci, poslankyne, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor... s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2023 16:04 - 16:05 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Tak, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sme asi ako hnutie OĽANO jediná strana, ktorej záleží, aby sa aj kvalita tvorby zákonov zvyšovala. Dá sa to robiť rôznym spôsobom a jedným z tých spôsobov, o ktorý nás aj podnikateľský sektor už dlhodobo žiada, je, aby keď meníme v parlamente zákony, tak boli prijímané nie každú chvíľu, ale aby bol nejak stíšený celý ten proces najmä z hľadiska nadobudnutia ich účinnosti, aby mali dosť času sa na novú právnu úpravu pripraviť, či už administratívne, finančne a inak. O tom je aj návrh zákona alebo návrh novely zákona o tvorbe zákonov a ja teda o tom podrobnejšie poviem potom v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvý.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2023 15:47 - 15:47 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Tak, vážená pani kolegyňa, vážení kolegovia, v niektorých veciach už aj sa tak opakujeme, ale čo je podstatné z môjho pohľadu, nemyslím si, že je v tomto parlamente priechodné alebo že by nejaká vláda v budúcnosti chcela urobiť to, aby zo skrátených legislatívnych konaní vylúčila návrhy, ktoré majú aj významný dopad na rozpočet. Jednoducho nemyslím si, že by to bolo aj rozumné, lebo zoberme si príklad, že príde povedzme energetická kríza, ako je teraz, niekto bude chcieť urobiť rýchlo nejaké opatrenie na pomoc domácnostiam alebo firmám, ktoré bude stáť povedzme 3,5 mld. eur, ako to máme tento rok, čo určite bude opatrenie s významným dopadom pre štát, a že by to neurobil, že by sa sám, že by si sám takéto prípady vylúčil zo skráteného legislatívneho konania a ľuďom by povedal, že viete čo, ja kvôli formálnym pravidlám vám nepomôžem a vy kľudne skrachujte a umrz... zamrznite, lebo nemáte teplo. Proste to jednoducho žiadna vláda neurobí a ja si myslím, že ani v tomto parlamente na to, čo navrhuješ ako alternatívu pre tento predložený návrh zákona, že na to sa ani nenájde podpora podľa mňa nie teraz, ani v budúcnosti.
Čiže my teraz stojíme pred jednou otázkou, že máme možnosť dať priamo do ústavného zákona právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť aspoň nás varovať pred možnými nepriaznivými vplyvmi určitého návrhu, ktorý ide do skráteného legislatívneho konania. A nemusíme to využiť, lebo ak sa vy nepridáte, tak sa to asi nepodarí a možno nám to, možno to spravíme len v rokovacom poriadku parlamentu, lebo tam stačí na to menej hlasov. A príde nejaká iná vláda, ktorá nebude mať vôbec žiadny vzťah k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ešte to vyhodí aj z rokovacieho poriadku. Čiže toto si treba podľa mňa zvážiť a týmto apelujem najmä na mojich kolegov, kolegyne zo strany SaS, že nech si toto zvážia. Čiže nemyslím si, že tu bude v najbližšej dobe taká možnosť, že by sme mohli aj cez ústavný zákon priznať právomoc Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú navyše ona sama si chce, akože mať ju. A dokonca aj kapacitne to vie, to vie sprocesovať. Čiže toto vám dávam naozaj na zváženie, že premyslite si to. Možno, možno dneska sa to aj bez vás podarí postúpiť do druhého čítania, možno nie, uvidíme, ale minimálne pred tým druhým čítaním že máme tieto dve alternatívy naozaj na zváženie. Lebo tá prvá, ktorú vy chcete dosiahnuť, je podľa mňa nedosiahnuteľná, nie v tomto, ale nebude ani v budúcnosti.
Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, tie už sú menej podstatné, len uvediem, že kto by mal byť tým arbitrom toho, že či sa zneužívajú skrátené legislatívne konania, alebo nezneužívajú. No v prvom rade je to podľa mňa prezident, ktorý vracia zákony späť parlamentu. A keď prezident zo, z tých viac ako sto skrátených konaní vrátil, alebo pani prezidentka vrátila štyri, čo je, čo je teda, keď si to aj s minulosťou porovnáme, keď bolo, keď bolo tých skrátených celkovo menej a vracalo sa približne rovnaký počet, tak si nemyslím, že je to taký zlý výsledok, aby sme mohli to označiť za... je to inak úplne rovnaký výsledok pri oveľa menšom počte v minulosti, a že by sme takýto výsledok mohli označiť za niečo, čo, že dochádza k nejakým, nejakému zneužívaniu.
A potom sa skôr rozprávame o tom, že či máme dobre nastavený proces posudzovania skrátených legislatívnych konaní. Lebo my ho máme nastavený tak, že to posúdi len gestorský, príslušný gestorský výbor parlamentu. A ty, pán predseda finančného výboru aj ostatní, viete, že napríklad pokiaľ ide o rodinný balík, tak ten príslušný gestorský finančný výbor povedal, že rodinný balík je v súlade s pravidlami skráteného legislatívneho konania. Takže potom by sme sa museli zaoberať, že či dochádza k zneužívaniu, že ako dochádza k tomu zneužitiu pravidiel v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže výbory za to môžu? Lebo dnes to posudzujú len výbory. Tak potom sa naozaj bavme o tom alebo rozprávajme o tom, že ako inak nastaviť proces posudzovania skráteného legislatívneho konania, ako to lepšie spraviť. Lebo áno, môže sa stať, že dochádza k zlému vyhodnoteniu, tak by som to skôr nazval, zlému vyhodnoteniu podmienok pre dodržanie skráteného legislatívneho konania, nie až tak k zneužívaniu. Lebo ani pani prezidentka, keď hovorí, že dochádza k zneužívaniu, tak nemôže potom vrátiť iba štyri skrátené legislatívne konania, ale potom by musela z tých 109 vrátiť možno desiatky tých konaní, aby sa také niečo dalo konštatovať. A pokiaľ chceme, aby sme tu mali teda lepšie nastavené pravidlá pre skrátené legislatívne konanie, tak treba hovoriť o tom a treba priniesť nejaký, nejak, nejakú alternatívu, nejaký iný spôsob.
Ja dlhodobo hovorím, že by to mohlo byť kľudne aj tak, že si predseda parlamentu zvolá poradu predsedov výborov, to už môže v zmysle dnešného rokovacieho poriadku, že si zavolá tých dotknutých predsedov výborov, to znamená šéfa hospodárskeho výboru kvôli hospodárskym škodám pre štát, šéfa výboru pre ľudské práva a slobody kvôli tomu, že skrátené legislatívne konanie sa robí aj vtedy, keď sa to, keď zasahuje návrh do základných ľudských práv a slobôd, že si tam zavolá aj šéfa povedzme zahraničného výboru, ak by išlo o tie medzinárodné sankcie, ktoré udeľuje OSN, že sa tam prizve aj ten príslušný predseda z toho príslušného gestorského výboru, a povedzme tie mimoriadne okolnosti, keďže to ja, k tomu nemá najbližšie žiadny výbor, že by tam bol prizvaný predseda ústavnoprávneho výboru aj kvôli tomu, že by mohlo mať porušenie pravidiel legislatívneho procesu aj ústavnú intenzitu, ak by sa, ak by sa robilo veľmi vulgárne, tak to poviem, alebo veľmi nahrubo.
Čiže viem si predstaviť aj iné spôsoby, akými by sme vyhodnocovali, či sú dodržané podmienky skráteného legislatívneho konania, ale netreba zabúdať, že vždy, akokoľvek to nastavíme, vždy to budú poslanci a poslankyne, ktorí, ktorí sú zároveň aj politici, ktorí sa niekde rozprávajú v nejak, nejakej skupine, povedzme v poslaneckom klube, že do toho zasahuje možno aj nejaký náhľad a náhľad tej vlády, že chce, chce, možno nie je, nie je prístupná až toľko tým argumentom a bude vplývať aj na poslancov, aby nejako vyhodnocovali to skrátené legislatívne konanie. Čiže nech to akokoľvek na... lebo veľa poslancov je v tomto prípade skeptických aj z nášho klubu, keď som sa s nimi bavil o inej forme posudzovania skrátených legislatívnych konaní, že či naozaj, nech to nastavíme akokoľvek a ak tam budú vždy poslanci, teda zároveň aj politici, či to tej veci pomôže.
Ja si myslím, že dá sa to aj lepšie nastaviť, ale tam by sme mali zamerať svoju pozornosť, že ak tu niekto tvrdí, že sa zneužíva alebo že sa nadužíva, alebo že sa to zle vyhodnocuje, tak pozrime sa na to. Ale pokiaľ ide o to, že dať možnosť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mohla vyjadrovať z hľadiska významných dopadov na rozpočet, že nezanevrime na túto možnosť, najmä ak si ju aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť želá. A o tom je tento návrh.
Čiže nespájajme rôzne veci a nesnažme sa zavrhnúť tento zákon len kvôli tomu, že niečo iné inde nefunguje, ale skúsme sa k tomu naozaj tak konštruktívne postaviť. A ja si myslím, že, a my sme sa mali možnosť o tom, pán predseda finančného výboru, aj rozprávať. Ak sú tam nejaké nezrovnalosti, že povedzme sa ti zdá príliš, že každý poslanec sa môže obrátiť na RRZ-ku, aj keď im to nevadí, ale v poriadku, tak upravme ten návrh tak, že to bude najmenej osem poslancov alebo to bude poslanecký klub naspäť, nejakým iným spôsobom a kľudne prídi aj ty s tým pozmeňujúcim návrhom a budeš spolutvorcom toho zákona. A ja si myslím, že aj tebe to môže prospieť, že budeš súčasťou, budeš spolutvorcom ústavného zákona, lebo tuná sa ústavná väčšina na takéto veci možno v budúcnosti tak ľahko hľadať nebude.
Ja ďakujem všetkým za pozornosť a hlavne by som chcel požiadať o podporu pre tento návrh zákona, pre oba tie spojené návrhy zákonov, pretože reagujeme na to, čo povedal Ústavný súd vo svojom náleze, reagujeme spôsobom, akým sám nám to naznačil, že to máme spraviť, a je to robené v spolupráci s orgánom, ktorého sa to týka.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 15:47 - 15:47 hod.

Vetrák Milan
No, ja sa jej teraz vzdávam. Ja potom v záverečnom slove budem reagovať.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 9.2.2023 15:31 - 15:37 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby som tiež predniesol interpeláciu, samozrejme, vezmem to z nášho rezortu, takže na pána ministra Vlčana, keďže som pozemkár. A ďakujem veľmi pekne, že sme schválili tých 240 území na pozemkové úpravy, ktoré máme aj z minulého obdobia, že každých, každý rok tých 120 máme, ešte za pani Matečnej a ďalšie sú, by som povedal, pripravené a sú na to aj financie, hoci sme z plánu obnovy nedostali nič, ale myslím, že z iných zdrojov sa to bude financovať aj možnože v spolupráci s ministerstvom životného prostredia.
Každopádne práve tie pozemkové úpravy, ako hovorím ja, že sa skladajú z dvoch častí. Prvá časť je komasačná, druhá časť je krajinotvorná. A pri tej komasačnej, samozrejme, aby sme nevyhádzali, nevyhadzovali peniaze von oknom, pretože teraz to skomasujeme a o 30 rokov sa dostaneme do toho istého stavu, tak chcel by som vedieť, keďže sme v zákone 180 zadefinovali aj paragraf, ktorý hovorí o zákaze drobenia pozemkov, tak chcel by som vedieť, akým spôsobom sa to v praxi realizuje a nerealizuje.
Keď som volal notárom, dokonca aj vysokopostaveným, tak čo sa týka komory, tak niektorí mi povedali, že fíha, tak to ste ma zaskočili, a preto by som bol veľmi rád, keby ste mi dali určitý prehľad, nakoľko vyzerá, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je príjemcom tohto príjmu, ktorý by mal byť teda na, za tieto drobenia pozemkov. Áno, pre občanov hovorím, že teraz sme to zvýšili, tú hranicu drobenia, z 2 000 m2 poľnohospodárskej pôdy na 3 000 m2, u lesnej pôdy ostáva tých 5 000 m2. Ale základná taxa je 2 ha, 20-tisíc hektá... 20 000 m2 a pod to by sa nemalo drobiť, až keď sa začne drobiť, tak vtedy už by mali byť nejaké tie sadzby.
Takže, pán minister, prečítam, myslím, že bude z nej jasné, čo od vás chcem, a týmto spôsobom by som, sme si ujasnili, ako sme prakticky v tom zákone 180, kde sme zvyšovali, teraz asi pred pol rokom sme zvyšovali sadzby z 10 % na 30 a z 30 na 60 %, či sa to nejako možnože aj prejavilo, resp. tie roky, ako sa to, to drobenie prejavilo aj v tých financiách, ktoré notári mali vyberať od tých dedičských a iných nejakých konaní, kde sa nevedeli dohodnúť, že ten pozemok ostane vcelku.
Takže, vážený pán minister, v súlade s ústavou a čl. 80 tejto Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je nadobúdateľ poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku v určenej výmere povinný zaplatiť odvod za drobenie pozemkov. Odvod je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoví podrobnosti o podmienkach platenia tohto odvodu podľa ods. 1 a 2. Týmto nariadením je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 85/1996 Z. z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia odvod za drobenie platí žiadateľ prostredníctvom štátnej pokladnice na účet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičová 12, Bratislava, a to bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou. Odvod za vznik poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku, ktorý vznikol z jestvujúceho pozemku vo výmere a za podmienok uvedených v zákone č. 180/1995 Z. z., ďalej len odvod, sa platí jednorazovo pred vkladom alebo záznamom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
To znamená, tu možnože ešte bude vstupovať aj kataster, že jakým spôsobom to tam, aj s kolegom Mrvom už máme nejaké prvé konzultácie, tak uvidíme, ako to vychádza u nich. V tomto smere je zaujímavé, že podľa § 22 ods. 2 zákona 180/1995 Z. z. účinného od 31. 8. 2002 bol odvod príjmom štátneho fondu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak išlo o poľnohospodársky pozemok, alebo štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky, ak išlo o lesný pozemok. Oba tieto fondy však zanikli. A neviem, či by nebolo dobré pouvažovať ich trošku aj oživiť a z tohto aspoň sčasti nejakým spôsobom revitalizovať tú krajinu aj cez ten poľnohospodársky a lesný pôdny fond.
Vzhľadom na uvedené vás týmto žiadam o vyčíslenie finančných prostriedkov zaplatených ako odvod od roku 1996 do dnešného dňa a to v členení podľa rokov, podľa okresov a podľa toho, či išlo o drobenie poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku.
Pán minister, vopred vám ďakujem za vaše informácie, ktoré mne ako poslancovi Národnej rady budú veľmi užitočné do ďalšej práce. Takže ďakujem veľmi pekne a odovzdávam to písomne aj predsedajúcemu tejto schôdze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2023 15:06 - 15:08 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Pán minister, vaša odpoveď bola vyčerpávajúca, plná takých tých všeobecných definícií, nechcem povedať že omáčok. Táto téma zaujíma nielen mňa, nielen pána predsedajúceho, nielen drvivú väčšinu poslancov hnutia OĽANO, ale aj pána premiéra, pána predsedu hnutia, obrovské množstvo obyvateľov na Slovensku, ktorí zatiaľ si nevedia ani pripustiť, že takáto zvrátenosť, prepáčte za výraz, že takáto zvrátenosť môže byť na Slovensku pánom ministrom podpísaná. Ja vás chcem poprosiť, dajte nám záruku, nám, väčšine tohto zákonodarného zboru, dajte nám záruku, že do predčasných volieb ako minister zdravotníctva, ak tam ešte budete, že túto smernicu nepodpíšete. Pani nemenovaná docentka, s ktorou som včera telefonoval, ktorá má na starosti túto smernicu, sa vyhovárala, keď som jej dal viacej otázok, že to ani ona vlastne za to nemôže, že to ju ministerstvo zdravotníctva požiadalo a poverilo, aby vypracovala toto usmernenie. Požiadal som ju o stretnutie na klube, verím tomu, aj takto verejne, verím tomu, že neodmietne, lebo najprv, najprv sa vyjadrovala, že ona nie je povinná, že ona nie je povinná sa zodpovedať poslancom Národnej rady v tejto téme.
My ako poslanci sme povinní, sme prví, ktorých sa občania pýtajú, že prečo, aj na iné veci, ale že prečo sa táto smernica na Slovensku tak tvrdo a aktívne presadzuje. Pán minister, dobre viete, že od apríla roku 2021 trikrát som vás poprosil, trikrát som vás listom vyzval, neodpovedali ste mi ani na jeden jedinýkrát, osobne som s vami komunikoval, chcem od vás vyjadrenie, že túto smernicu, pokiaľ bude ešte táto vláda, ktorá, z ktorej väčšina poslancov je proti tomu, že túto smernicu nepodpíšete. A keď, tak verte tomu, verte tomu, že to budem riešiť iným spôsobom. Priamo na minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 9.2.2023 14:18 - 14:19 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Áno, mám doplňujúcu otázku. Ďakujem, pán minister, zatiaľ za odpoveď. A moja doplňujúca otázka bude práve smerovať k tým komplikáciám, ktoré tam nastali, lebo sa mi dostalo ako členovi zdravotníckeho výboru, že spoločnosť, teda konzorcium, ktorá, ktoré vyhralo výberové konanie, mimochodom, nikdy nerobilo projekt na nemocnicu, sa sťažuje, že zo strany ministerstva sú odmietané snahy o odborné zabezpečenie činnosti vo vzťahu k projektu a že ministerstvo s nimi údajne nekomunikuje tak, ako by malo. Vraj ministerstvo odmietlo odborníkov, ktorí sa mali zúčastniť na príprave projektu, spoločnosť sa vraj dištancuje od prípadných právnych a iných problémov s neplnením zmluvy a projektu pre budúceho zhotoviteľa diela.
Vy ste už spomenuli, že 2024, je to míľnik v prvom kvartáli na peniaze z plánu obnovy a odolnosti, a chcem sa opýtať, že znova, opätovne, že či je toto, čo som vymenoval, pravda a či sú tie peniaze ohrozené, pretože sme bojovali, však si to pamätáme všetci, bojovali sme za prijatie optimalizácie siete nemocníc, ktorú pripravoval ešte bývalý minister, vy ste to potom dotiahli a tu v parlamente sme to schválili a môžem povedať, že horko-ťažko sme to schválili. Tak verím teda, že to nestroskotá na nejakej neochote ministerstva, na nejakej komunikácii a neplnení míľnikov z plánu obnovy.
Ďakujem.
Skryt prepis