Ďakujem veľmi pekne.
Aj hneď na začiatok odpoviem aj pánovi Tarabovi. Áno, je to tak nastavené. Pokiaľ je príkaz na prehliadku a naozaj sa tá prehliadka začne, tak jak sa hovorí, vec neznesie odklad a ono v nej sa pokračuje, ale naozaj sme mali dlhé rokovania aj so Slovenskou advokátskou komorou a naozaj v tomto nie je problém, že by oni nevyslali zástupcu komory na takúto prehliadku. Tých prehliadok je možno päť, šesť, maximálne desať ročne, takže naozaj s týmto nemajú problémy absolútne. To oni sami hovorili, ale zákon musí jasne vymedziť, že, že čo sa stane, ak taký zástupca komory napríklad nedôjde na tú prehliadku.
Ako už bolo spomenuté, naozaj boli dlhé rokovania. Základ návrhu zákona sa viac-menej prebral z českej úpravy, lenže česká úprava je taká, že majú s tým strašné aplikačné problémy a majú nový návrh legislatívy, ktorou to chcú meniť. Tam ide o to, že pomaly do takéhoto procesu rozhodovania sú zainteresovaní až traja sudcovia, a keď sa robí konanie o nahradení súhlasu, tak niektoré takéto konania trvajú aj štyri roky. Tu nejde o nejaké tie písomnosti. Tie písomnosti sa vedia vyhodnotiť aj na mieste alebo aj v Čechách, ak ten súhlas nebol daný, tak sa viedlo to osobitné konanie o nahradenie súhlasu a potom prebiehalo na súde. Problém bol s počítačovými dátami. Tam majú tiež nález Ústavného súdu v Čechách, že aj keď sa napríklad počítačové dáta alebo takýto server zaistil, bolo to na súde a robilo sa neverejné pojednávanie o nahradení súhlasu, tak bol tam ten zástupca komory, bol tam ten advokát, bol tam ten štátny zástupca, tak sudca si tam otvoril počítač a bolo pojednávanie a sudca si tam hľadal v počítači, kde mal vlastne vyselektované alebo stiahnuté tie dáta, ktoré tam znalec stiahol z toho počítača. To proste nikto nevidel aj tak, čo tam robí za tým stolom. Ale oni mali napríklad judikatúru, že aj keď to ten sudca mal niekde v skrinke schované, tak nemohol sa s tým oboznámiť bez toho, bez toho, aby nebolo takéto neverejné pojednávanie. Takže potom tieto nahradenia súhlasu trvali alebo aj trvajú aj štyri roky.
Takže toto tiež nechceme, aby niečo takéto došlo, takže v rámci tých rokovaní, z ktorých vzišiel nakoniec aj tento pozmeňovák, s ktorým nie som spokojný celkom, ale oproti pôvodnému návrhu zákona je o moc lepší, tak sa to vyselektovalo troška iným spôsobom, to nahradenie súhlasu by bolo na mieste hneď opatrením a ak už by sa naozaj nedalo, tak potom by bolo to rozhodovanie. V prvom rade aj ja som bol policajt, tiež som bol ako vyšetrovateľ, ale neberiem to tak akože hurá systém. Naozaj treba povedať, že to kombajnovanie alebo ten fishing niekedy naozaj nemusí byť v súlade s tým, na čo je daný ten príkaz. Stane sa, že naozaj ten vyšetrovateľ pošle v rámci jednej akcie na desať, pätnásť miest a ide tam vyšetrovateľ a naozaj nemá až takú podrobnú znalosť o tom spise a stane sa, že niekedy chce zobrať aj veci, ktoré nemá čo pozrieť.
A teraz, keď si zoberieme advokáciu ako osobitný, osobitnú stavovskú organizáciu, tak ja nespochybňujem nutnosť z hľadiska ochrany advokátskeho tajomstva zaviesť nejaký zákonný typ záruk pri prehliadke. Lebo naozaj ochrana advokátskeho tajomstva je, má najvyššiu prioritu v rámci celého Slovenska. Je to tak. Proste ak je advokátske tajomstvo, tak toho advokáta môže zbaviť mlčanlivosti len klient a ten klient, keď ho aj zbaví, aj tak si môže povedať ten advokát, že aj tak, keď by som vypovedal alebo tento dôkaz by som dal, išiel by som proti sebe, takže ešte aj advokát sa napriek tomu, že ho ten klient zbaví, aj tak môže povedať, že nevydá, nevypovedá atď. atď. To je najvyššia forma ochrany. A tu sa stretávajú tie dva strety, že na jednej strane záujem štátu na odhaľovaní trestnej činnosti a na druhej strane ochrana advokátskeho tajomstva.
Pôvodný návrh zákona bol, myslím si, že vyslovene dosť podľa mňa lobisticky zameraný na, jednostranne, nebol vyvážený. Tento pozmeňovák už celú situáciu vyvažuje, ale aj tak s tým nie sme celkom spokojní a takisto jedna skupina alebo jedna strana konajúcich orgánov s tým určite nie je spokojná.
Hovorím, som za, nech sa na mieste dôsledne selektuje, nech to je v zmysle rozhodnutí ESĽP, Európskeho súdu pre ľudské práva, a v tomto pozmeňováku napríklad je uvedené, že ten advokát si bude môcť celú prehliadku na mieste nahrávať. Ide sa nad rámec Trestného poriadku, jak je teraz, že o použití iných vhodných zariadení rozhodne OČTK, ale budiš, keď si zoberieme rozhodnutia ESĽP, tak sami uvádzajú, že ak je na mieste nejaký vyšetrujúci sudca, je tam nezúčastnená osoba, je tam zástupca komory ako pozorovateľ a je tam možnosť nahrávania, tak sú to dostatočné záruky v zmysle čl. 8 dohovoru.
My troška ideme ešte nad rámec. To, čo som aj z môjho pohľadu považoval alebo aj považujem za správne, na mieste by bola, jak sa hovorí, ingerencia sudcu.Ale navrhovali sme s tým, že keďže máme oddelenú aj výkonnú moc, aj súdnu moc, tak naozaj ten sudca by na mieste rozhodoval len ako arbiter.
Pozmeňujúci návrh je napísaný tým spôsobom, že ak je v príkaze na prehliadku konkrétna vec, že hľadáme, ja neviem, kúpnu zmluvu medzi osobou X a osobou Y, tak to sú veci, ktoré sú jasne pomenované a na dobrovoľnú výzvu advokát ju vydá, samozrejme, keď sa hľadá. Dobre, môže odmietnuť vydať takú zmluvu. Pokiaľ sú niektoré len druhovo identifikované, kde napríklad tej, pri prehliadke je, že a príslušné faktúry k tomu a k tomu a k tomu, toto môžu byť veci, ktoré sú druhovo identifikované, a pri takýchto veciach vždycky nastáva pri prehliadkach trma-vrma, či to zobrať, alebo to nezobrať. No a vždycky tú selekciu by malo vykonávať OČTK a teraz sa to spravilo tak, že pokiaľ sú tieto druhovo identifikované, teda v prvom rade, ak nedôjde k vydaniu veci, teda jasne pomenovaných v príkaze, ale budú tam druhovo, napríklad telefón alebo toto, toto, tak pokiaľ budú takto druhovo identifikované a ten zástupca komory namietne ten úkon, tak vo veci rozhodne sudca. Ale pokiaľ sa k tej selekcii nedostane OČTK alebo ani sudca, tak nebude vedieť posúdiť, či je to vec, na ktorú sa vzťahuje, alebo nevzťahuje. A de facto je to nastavené tak, že sudca bude prehľadávať a selektovať a zároveň, ak tam dôjde námietka od zástupcu komory, tak ten sudca rozhodne ako arbiter na mieste. Ak nerozhodne na mieste, tak bude to následné konanie. Budiš, s písomnosťami sa nejak dá aj na mieste vysporiadať, rozhodnúť. Pokiaľ budú tieto dáta, tak tam to bude, tam to bude zložitejšie a preto som aj na tých rokovaniach upozorňoval na tie rozhodnutia ESĽP, ktoré dávajú dostatočnú záruku. Tam sú rozhodnutia, kde tá prehliadka trvala u advokáta, ja neviem, sedem dní alebo aj desať dní. A na mieste podľa kľúčových slov sa selektovali tieto dáta. Ja som tiež toho názoru, že je neprípustné v advokátskej kancelárii napríklad zhabať celý server, celý počítač. Áno, budiš, som za, keď aj ESĽP dáva také záruky, budiš. Nech sa tá prehliadka tam vykonáva aj týždeň. To je jedno, ale proste nech sa vyselektujú len veci, ktoré majú s vecou súvis. Viem, nie je to jednoduché, ale keď je to v zmysle ESĽP, tak nech sa to tak robí.
Neviem si predstaviť, čo to prinesie v praxi, keď naozaj ten sudca alebo z ústavnoprávnej roviny tam môžu vystať ešte nejaké pochybnosti. Na miesto pôjde ten sudca pre prípravné konanie. Väčšinou keď sa robí prehliadka advokátskej kancelárie, väčšinou je to samostatná advokátska kancelária, nie je to priestor určený na bývanie, tak v takom prípade ten súhlas s prehliadkou dáva prokurátor. Príkaz napíše vyšetrovateľ, súhlas tam dá prokurátor. Už vlastne de facto prokurátor v prípravnom konaní ako výkonná moc bude dávať do príkazu, že príde tam ten sudca. Bude sudcu, ako sa hovorí, nútiť alebo teda bude mať sudca ten povinnosť, tak zo zákona tam pôjde.
Pokiaľ by výkon advokácie bol spojený aj s bývaním, tak tento sudca pre prípravné konanie, ako sa hovorí, dá štempeľ na tú prehliadku. Sám tam dôjde potom na prehliadku, ak nedôjde k dobrovoľnému vydaniu veci alebo zo strany advokácie boli napádané, že sa týka advokátske tajomstvo, čo sa, samozrejme, bude pomaly v každom, v každej písomnosti jednať o advokátske tajomstvo, tak on bude selektovať, on bude vydávať príkaz, on bude robiť tieto nahradenia súhlasu. Nedajbože, ak by sa robila väzba, bude mať službu, tak zo zákona bude musieť aj on robiť väzbu. Neviem, či to nie je moc veľké reťazenie na to, aby to niekto v budúcnosti nemohol napadnúť na Ústavnom súde. Stále je tu otvorených viacero takých, takých otázok, ktoré by som bol rád, by som bol rád, ktoré, aby sa všetky zúčastnené strany dohodli, aby sme tu v budúcnosti nemali také problémy, aplikačné, ako je v Čechách, aké sú, aké majú v Čechách.
Naozaj oproti tomu pôvodnému návrhu, klobúk dolu, o moc, o moc sa to vylepšilo, ale myslím si, že nie je to celkom vyprecizované tak, ako by to malo byť.
Vedel by som o tom rozprávať dlho, dlho, ale pokiaľ to niekoho zaujíma, kľudne preberiem, čo bude treba s hocikým a vysvetlím niektoré argumenty alebo protiargumenty. Ako naozaj treba povedať, odborná debata na úrovni, ale ako sa hovorí, de facto dve strany. Na jednej strane tí, ktorí vykonávajú prehliadky, stále nesúhlasia s týmto postupom. Boli už rokovania, kde boli zúčastnení aj sudcovia alebo zástupca sudcovského stavu, ktorí súhlasili s takýmto postupom. Na druhej strane z prokuratúry zaznievajú také hlasy, že ja si neviem predstaviť, že by bol ráno nastúpený o šiestej na prehliadke u nejakého advokáta sudcu, ktorý v rámci svojej služby tri dni pojednával a potom by tam celý deň bol na prehliadke.
Takže najradšej by som bol, aby sa stále rokovalo, aj keď to už naozaj odkladáme dva, tri, štyri mesiace, ale stále si myslím, že sú tam oblasti, ktoré by bolo vhodné dorokovať. To nehovorím preto, aby som bol za to, aby ostala stará úprava alebo aby to neprešlo, ešte raz hovorím, som za to, že tieto dva záujmy, ochrana advokátskeho tajomstva verzus záujem štátu na potláčaní kriminality kolidujú a treba ich nastaviť rovnovážne. A stále si myslím, že tá rovnováha tu nie je nastavená.
Naozaj, keď je vydaný ten príkaz na prehliadku, tak aj takticky o tom spise vie najviac ten vyšetrovateľ. Nemali by sme ísť na to hneď takto skokovo. Ja si myslím, že keby sa to nastavilo tak, že u vecí, ktoré sú druhovo určené, naozaj tú selekciu bude vykonávať orgán, však je to orgán, ktorý má zmocnenie od štátu, je to úradná osoba, ten vyšetrovateľ. Alebo pán Žilinka povedal na výbore, že on by s tým nemal problém upraviť interným predpisom, ak by na výkon prehliadky k advokátovi išiel prokurátor. Teda tú prehliadku by mohol vykonávať prokurátor, keď už napríklad advokácia neverí vyšetrovateľom. Tak mohol by to vykonávať ten prokurátor. A naozaj ten sudca by bol na mieste ako arbiter, že stretnú sa tie dva strety, teda tie dva záujmy, zástupca advokácie, on má aj zo zákona ako v tej v stavovskej organizácii iný záujem. On má chrániť advokáciu. Takže v prvom rade on nebude presviedčať toho advokáta, že toto nie je advokátske tajomstvo. On automaticky rezignuje a na všetko povie, že to je advokátske tajomstvo. Aj keď si myslím, že každá listina, ktorá tam bude v advokátskej kancelárii, bude advokátskym tajomstvom. Takže zástupca komory povie na každú písomnosť, že je to advokátske tajomstvo a bude to musieť vyhodnocovať sudca. Teda de facto bude všetko prehľadávať sudca.
Teraz je to súdna moc? Je sudca pre prípravné konanie ako výkonná moc potom? A potom, keď by náhodou rozhodoval o nahradenie súhlasu, už by rozhodoval ako sudca? Potom o väzbe by zas rozhodoval napríklad ako sudca? Takže toto sú stále, ale aj viacej, viacej iných oblastí, ktoré vyvolávajú otázniky, a nie je to vyprecizované.
Tak snáď toľko.
Vďaka.
